Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/40/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu I. Y., T.. X.X.XXXX, H. Y. XXX, XXXXX Y., B. G., proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice 040 71, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 4.007,17 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4 007,17 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4 007,17 eura od 18.9.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorým výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na súde dňa 9.2.2017 uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 4.007,17 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že so žalovanou som uzatvoril poistnú zmluvu UDP-K 4047700222 zo dňa 7.9.2001. Podľa poistnej zmluvy bol poistený aj na dožitie, so začiatkom poistenia 2.9.2001, koncom poistenia 2.9.2016 a s poistnou sumou 120 720 Sk (4 007,17 eura). Žalovanú požiadal listom zo dňa 2.9.2016 o ukončenie poistnej zmluvy, spolu so žiadosťou poslal aj nárokový list a ostatné podklady. Listom zo dňa 18.1.2017 poslal žalovanej ďalšiu žiadosť o vyplatenie životnej poistky. Nakoľko splnil zmluvné podmienky a patrí mu poistná suma a žalovaná protiprávne svoju povinnosť neplní, domáha sa plnenia súdnou cestou. Podľa jeho názoru žalovanej museli byť známe všetky skutočnosti potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť už z dovŕšenia lehoty dožitia 2.9.2016, ale vychádza z predpokladu, že povinnosť žalovanej plniť vznikla 15. deň po dovŕšení lehoty dožitia, teda najneskôr 17.9.2016 a od 18.9.2016 je v omeškaní.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, že poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 Občianskeho zákonníka. S rozporom so zákonom spája § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t. j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaná pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve bolo v rozpore s ust. § 31a zák, č. 95/2002 Z. z, a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z.. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb, o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo

znamená, že bolo neplatné. Pričom v takomto nezákonnom poistení produktu UDP-K žalovanej orgán štátu - Ministerstvo financií utvrdzoval i svojimi následnými kontrolami. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Z obsahu odborného vyjadrenia, list NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013, vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy bola určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu a ktorá sa pri korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu nejde o klasickú súkromno- právnu zmluvu v súčasnom ponímaní. Ide o tzv. regulovanú zmluvu. „V niektorých druhoch zmlúv je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy spadajú pod kategóriu tzv. ..regulovaných zmlúv“, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Pred rokom 1990 boli tieto zmluvy spravidla dôkladne upravované osobitnou legislatívou, pričom strany boli oprávnené zmeniť alebo doplniť zmluvu iba v obmedzenom rozsahu. Asi najčastejšie sa tieto zmluvy vyskytujú v oblasti verejnej dopravy, poistných vzťahov a iných vzťahov hromadne distribuovanej spotreby... V deväťdesiatych rokoch bola v rámci deetatizácie a „privatizácie“ súkromného práva predmetná osobitná právna úprava do veľkej miery zrušená a bol prenechaný priestor na dohodu zmluvných strán. Vývoj úpravy poistných zmlúv... sme už priblížili na inom mieste.“ (CSACH, Kristián : Štandardné zmluvy, Plzeň, Aleš Čenék, 2009, s. 142). Národná banka Slovenska kontrolovala výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové „zle a nízko“, teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007. 2008 (NBS), ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom konštatovali aj autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako plynie zo s. 2 a s. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2 6.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Zároveň žalovaná poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012, v ktorom sa konajúci súd vyjadril, že poistné zmluvy typu UDP-K sú v časti podstatnej obsahovej náležitosti - poistného nezákonné. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadreniu k odporu zotrval na podanej žalobe.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Poistnou zmluvou na č.l. 3, Všeobecnými poistnými podmienkami na č.l. 4, Žiadosťou o ukončenie poistnej zmluvy na č.l. 5, Žiadosť o vyplatenie životnej poistky na č.l. 6, Listom Národnej banky Slovenska na č.l. 7-8, Rozhodnutiami na č.l. 9-10, Odporom na č.l. 14-15, Protokolom z dohľadu vykonaného v Prvej Československej poisťovni Rapid a.s. na č.l. 17-18, Listom Skončenie dohľadu na mieste na č.l. 19, Žiadosťou o predĺženie termínu - odpoveď na č.l. 20, Stanoviskom na č.l. 21, Znaleckým posudkom na č.l. 21-26, Notárskou zápisnicou na č.l. 27-30, Listom Národnej banky na č.l. 30-32, Listom na č.l. 33, Rozhodnutím Ministerstva financií na č.l. 33-34, Protokolom o kontrole na č.l. 35, Súlad medzi produktmi ponúkanými na trhu a schválenými všeobecnými poistnými podmienkami a obchodným plánom na č.l. 36, Žiadosťou o informáciu na č.l. 37-38, Rozsudkom Okresného súdu Košice II na č.l. 39-46, Uznesením Krajského súdu v Bratislave na č.l. 47-54, Vyjadrením žalobcu na č.l. 61 a zistil tento skutkový stav:

5. Strany konania uzatvorili dňa 7.9.2001 poistnú zmluvu UDP-K 4047700222. Podľa poistnej zmluvy bol žalobca poistený pre prípad smrti a rovnako aj dožitia, so začiatkom poistenia 2.9.2001. Poistná doba bola 15 rokov a poistná suma pre prípad dožitia bola vo výške 120.720,- Sk (4 007,17 eura).

6. Žalobca požiadal žalovanú listom zo dňa 2.9.2016 o ukončenie poistnej zmluvy. Listom zo dňa 18.1.2017 požiadal žalovanú o vyplatenie životnej poistky.

7. Podľa protokolu z dohľadu vykonaného u žalovanej kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno- matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačne vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaná zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti.

8. Podľa notárskej zápisnice (č.l. 27 - 30) bolo pri produkte s názvom UDP-K poistné poisťovňou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie, čo je chybné z poistno- matematického pohľadu.

9. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

10. Podľa § 788 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

11. Podľa § 790 Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

12. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

16. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 7.9.2001 uzatvorili poistnú zmluvu UDP-K 4047700222. Podľa poistnej zmluvy bol žalobca poistený pre prípad smrti a rovnako aj dožitia, so začiatkom poistenia 2.9.2001. Poistná doba bola 15 rokov a poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá vo výške 120.720,- Sk (4 007,17 eura). Žalovaná v odpore voči platobnému rozkazu nenamietala výšku poistného plnenia pre prípad dožitia, ale jeho základ s argumentáciou, že poistná zmluva nebola platne uzavretá z dôvodu nesprávne dojednaného poistného, čo podľa názoru žalovanej má za následok absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázala na ustanovenie § 788 Občianskeho zákonníka, ktoré v ods. 2 ustanovuje, aké náležitosti má najmä poistná zmluva obsahovať a tvrdila, že pokiaľ niektorá z týchto podstatných náležitostí chýba, je táto zmluva absolútne neplatná. S názorom žalovanej, že poistná zmluva uzavretá so žalobcom je absolútne neplatná z dôvodu dojednania poistného v rozpore so zákonom v dôsledku schválenia nezákonných sadzieb poistného príslušným dozorným orgánom štátu pri vydávaní povolenia na vykonávanie poistenia, ktoré zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov, sa súd nestotožnil. Sporný poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to žalovanej ako poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom, a to jednak žalovanej ako poisťovni ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát, resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami, porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby žalovaná ako poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom podľa jej názoru vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve žalobcom ako poistencom. V poistnej zmluve boli stanovené podmienky, ktoré žalobca ako účastník poistnej zmluvy plnil (bolo nesporné) a nastala aj dohodnutá poistná udalosť, preto žalovanej vznikla povinnosť vyplatiť žalobcovi dohodnuté poistné plnenie. To, že by prípadne rozhodnutím iného subjektu vznikla žalovanej ako poisťovni škoda, nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie nároku žalobcu voči žalovanej ako poisťovni zo spornej poistnej zmluvy. Nakoľko žalovaná žalobcom uplatnenú poistnú sumu nespochybnila a argument o neplatnosti poistnej zmluvy bol nedôvodný, zaviazal súd žalovanú na zaplatenie 4.007,17 eura.

18. Keďže žalovaná poistné plnenie žalobcovi nevyplatila dostala sa 15 dňom po dovŕšení dožitia 2.9.2016 do omeškania (žalovaná toto tvrdenie nespochybnila), a preto zaviazal súd žalovanú na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania od 18.9.2016 a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovanej.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).