Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Csp/133/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX B. Y., o zaplatenie 1.219,29 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.069,70 eura a úroky z omeškania vo výške 0,60 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.069,70 eura od 15.06.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 76%, o ktorej rozhodne samostatným uznesením súdny úradník do troch dní od právoplatnosti uznesenia vydaného súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.219,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.06.2017 do zaplatenia, zaplatenia úroku v sume 58,38 eura, úroku z omeškania v sume 0,60 eura, úroku vo výške 13,90 % ročne zo sumy 1.219,29 eura od 15.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov v sume 58,38 eura od 15.06.2017 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 19.04.2016 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. 0000000000302967, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.300 eur, pričom žalovaný zmluvné podmienky neplnil a úver riadne nesplácal a preto došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňom 14.06.2017.

2./ Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že bol riadne predvolaný a keďže sa ani neospravedlnil, tak súd podľa § 180 rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný dňa 19.04.2016 uzavrel so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000302967 - pôžička, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.300 eur a žalovaný mal úver vrátiť v 96 mesačných splátkach po 22,59 eura a termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý dňom 10.04.2024. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 13,9 % a RPMN vo výške 16,88 %. Okrem toho mal žalovaný podľa zmluvy zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 65 eur a taktiež platiť poistenie

- Súbor A a to v 96 splátkach po 0,55 eura mesačne, pričom celková čiastka, ktorú mal zaplatiť bola vyčíslená na 2.233,64 eura. Keďže žalovaný úver riadne nesplácal, tak žalobca ho vyzval na predčasné splatenie úveru listom zo dňa 14.06.2017 a žiadal uhradiť dlh vo výške 1.361,59 eura s príslušenstvom najneskôr do 24.06.2017. Podľa prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia úveru t.j. do dňa

14.06.2017 žalovaný na úvere splátkami zaplatil spolu sumu 230,30 eura a z tohto prehľadu vyplýva, že splátky uhrádzal vo výške 23,14 eura, z čoho bola započítaná suma 0,55 eura na poistné.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods.2 písm. písm. k/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, podľa písm. l/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak podľa písm. b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/ a podľa písm. d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 1.219,29 eura s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 19.04.2016, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.300 eur za dohodnutých podmienok, pričom zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 Obč. zákonníka je potrebné tento právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ prednostne posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň pri posudzovaní zmluvného vzťahu musel súd vychádzať z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Je nesporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu, avšak neobsahuje všetky náležitosti

uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v tom čase, nakoľko v zmluve absentuje vyčíslenie výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže zmluva obsahuje iba celkovú výšku mesačnej splátky, ale žiadnym spôsobom nie je v nej uvedené, v akom poradí sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom resp. koľko z každej splátky sa bude priraďovať k istine a koľko k úroku. Okrem toho je v zmluve nesprávne vyčíslená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorou v zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom a v tomto prípade celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť pri výške anuitnej splátky 22,59 eura mesačne a poplatku za poistenie v sume 0,55 eura mesačne predstavuje celkovo sumu 2286,44 eura, keďže žalovaný mal zaplatiť 96 mesačných splátok po 23,14 eura t.j. 2221,44 eura a navyše poplatok za poskytnutie úveru v sume 65 eur. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je však celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vyčíslená na sumu 2233,64 eura, čo je odlišná (nižšia) suma od tej, ktorú podľa zmluvy mal splátkami v skutočnosti zaplatiť. Tento údaj potom má vplyv aj na výšku celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a následne aj na výpočet RPMN a z toho dôvodu je v zmluve RPMN nesprávne uvedená a to v neprospech spotrebiteľa, keďže žalobca vychádzal z inej výšky celkových nákladov spotrebiteľa, čo vyplýva z nesprávne vyčíslenej celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedené nedostatky v spotrebiteľskej zmluve spôsobujú, že s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ a písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a v tom prípade pokiaľ bol úver poskytnutý vo výške 1.300 eur, tak bolo povinnosťou žalovaného vrátiť uvedenú sumu, pričom žalovaný do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru t.j. do 14.06.2017 splátkami spolu zaplatil sumu 230,30 eura. Rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.300 eur a zaplatenými splátkami spolu v sume 230,30 eura, teda predstavuje sumu 1.069,70 eura a z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 15.06.2017 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1985 Z.z., nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pohľadávky odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a preto je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Zároveň súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v sume 0,60 eura.

5./ Keďže súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a na základe toho priznal žalobcovi iba sumu 1069,70 eura spolu s úrokmi z omeškania, tak vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na úroky ani iné platby, ktoré si vyčíslil, ale iba nárok na vrátenie zvyšku istiny spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania.

6./ Žalobca vo svojej žalobe pri zdôvodnení svojich nárokov odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/l5 (Home Credit Slovakia a.s. c/ a Klára Bíróová) s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., avšak súd s týmto názorom právneho zástupcu žalobcu nesúhlasí a má za to, že uvedený rozsudok nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, nakoľko pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice zásadne vylúčený a preto vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, nakoľko by sa jednalo o výklad contra legem. Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. sa vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iného obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a teda zákon ide nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES č. 2008/48 a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov súd mal za to, že preskúmavaná zmluva musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pokiaľ táto náležitosť absentuje v zmluve, tak je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho však súd poukazuje aj na skutočnosť, že pri skúmaní spotrebiteľskej zmluvy

zistil aj iné chýbajúce náležitosti resp. jej nedostatky a to nesprávne vyčíslenú RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a teda aj tieto nedostatky viedli k záveru o bezúročnosti a bezpoplatnosti spotrebiteľského úveru.

7./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 tak, že náhradu trov pomerne rozdelil podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobca mal úspech do výšky 88% a žalovaný do výšky 12% a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 76% (88% - 12%) a z toho dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 76% s tým, že podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).