Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_25Pc-5-2017.pdf
PDF · 74.51 KB
Case nature
Area
Subarea
25Pc/5/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v konaní manželov navrhovateľky: H.. G. L., rod. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, L., právne zastúpenej Balcar, Polanský & Spol. s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti manželovi, ktorý návrh nepodal: E.. H. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, L. o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo manželov E.. H. L., narodený dňa XX.XX.XXXX a H.. G. L., rodenej F., narodená G. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru v Prievidzi, zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.08.2017 domáhala rozvodu manželstva dôvodiac tým, že vzťahy medzi účastníkmi sú natoľko narušené, že manželstvo už nemôže spĺňať svoj účel a ani nemožno od účastníkov očakávať obnovenie manželského spolužitia. V návrhu na rozvod manželstva uviedla, že manželstvo s manželom uzatvorili dňa 19.06.1978 pred Mestským národným výborom v Prievidzi a z manželstva pochádzajú dve dnes už plnoleté deti, a to syn H. a dcéra U.. Manželstvo účastníkov zo začiatku fungovalo. Navrhovateľka sa venovala v prvom rade starostlivosti o manžela, spoločnú domácnosť a výchove detí. Manžel sa venoval budovaniu svojej profesnej kariéry. Posledné roky manželského spolužitia boli výrazne poznačené viacerými aférami manžela, ako aj opakovanými neverami. Vo februári roku 2013 vyšiel najavo mimomanželský vzťah manžela, pričom manžel býva so svojou priateľkou až do súčasnosti v byte, v ktorom predtým bývali obaja účastníci do konca októbra roku 2013. Navrhovateľka v októbri roku 2013 odišla zo spoločnej domácnosti, ktorý odchod bol vyvolaný dĺžkou trvania mimomanželského vzťahu manžela (2 roky), intenzitou stretávania sa a hĺbkou citov, ktoré prechovával manžel ku svojej priateľke. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I bol z 29.06.2015 č.k. 23C/31/2014-22 bol manžel zaviazaný platiť navrhovateľke mesačné výživné vo výške 700,- eur. Účastníci po dobu prevyšujúcu tri a pol roka žijú oddelene v dvoch samostatných bytoch a vzhľadom na pretrvávajúci mimomanželský vzťah manžela nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia. Od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti sa účastníci nestretli, intímne spolu nežijú, žijú a hospodária samostatne a oddelene, priamo spolu nekomunikujú (ani telefonicky, ani písomne). Mieru narušenia dôvery medzi navrhovateľkou a jej manželom považuje navrhovateľka za natoľko závažnú, že nemá záujem na ďalšom spolužití.
2. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne a v obsahu svojho vyjadrenia uviedol, že skutočnosti uvedené v návrhu navrhovateľky sú pravdivé. S manželkou nežijú v spoločnej domácnosti viac ako štyri roky a manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Po uvedenú dobu poskytuje manželke výživné vo výške 700,- eur. Manžel s návrhom navrhovateľky na rozvod súhlasil.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom vyjadrení účastníkov a oboznámil sa s listinnými dokladmi - sobášny list účastníkov zo dňa 19.06.1978 a zistil nasledovný stav veci:
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 19.06.1978. U oboch manželov ide o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov sa narodili deti - syn H. a dcéra U., ktorí sú už plnoletí. Manželia mali posledné spoločné bydlisko v Bratislave, v okrese Bratislava I, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu s poukazom na ustanovenie § 92 Civilného mimosporového poriadku.
5. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
6. V zmysle ustálenej judikatúry (R IV-1966 s. 377-378) rozvod manželstva je spoločensky odôvodnený práve vtedy, ak vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené tak, že manželstvo nemôže plniť svoj účel.
Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Pre rozvod manželstva musia byť splnené všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené pre rozvod: a) vážnosť rozvratu vzťahov, b) trvalosť rozvratu, c) skutočnosť, že pre existenciu vážneho narušenia a trvalého rozvratu manželstvo nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, d) od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia
Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií, a to biologickej - reprodukčnej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, a napokon hospodárskej.
Príčinami manželského rozvratu môžu byť v podstate všetky okolnosti( bez ohľadu na to, či sú okolnosťami subjektívneho alebo objektívneho charakteru) spôsobilé rozvrátiť vzájomné vzťahy medzi manželmi do tej miery, že manželstvo nemôže plniť svoj účel; stávajú sa nimi vtedy, keď skutočne vyvolajú vo vzťahoch medzi manželmi taký stav, ktorý je objektívnym dôvodom rozvodu manželstva. Obvykle je vážny rozvrat procesom prebiehajúcim pod vplyvom súbežného alebo postupného pôsobenia viacerých príčin (R-IV/1966- s. 389-392).
7. Súd v danej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov. V konaní bolo preukázané, predovšetkým zo zhodných tvrdení účastníkov konania, že rozvrat v manželstve je hlboký a trvalý. Navrhovateľka vyjadrila presvedčenie, že vzhľadom na dlhotrvajúci mimomanželský vzťah manžela, nie je nádej na obnovu manželského spolužitia a už nemá záujem zotrvať v takomto zväzku. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil a potvrdil formálnosť manželského zväzku účastníkov.
Zo skutkových tvrdení účastníkov, ktoré boli medzi nimi nesporné, dospel súd k záveru, že príčinou rozvratu manželstva je predovšetkým dlhodobý mimomanželský vzťah manžela a teda nevera manžela. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že povinnosť manželov byť si verní, je odrazom zásady monogamie
manželstva, ktorá je jedným z pilierov chápania tohto právneho vzťahu a nevera je nespochybniteľným porušením manželských povinností, keď táto narušuje intimitu manželského vzťahu, čo má priamy vplyv na dôveru medzi manželmi, a teda aj ďalšie trvanie manželstva. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť, nezabezpečujú spoločné potreby rodiny, žijú niekoľko rokov oddelene a takto oddelene aj hospodária, žiadnym spôsobom spolu nekomunikujú. Ich manželstvo je iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy, a pretože nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a nie je žiaduce zachovávať formálny zväzok, súd za použitia citovaného zákonného ustanovenia § 23 Zákona o rodine rozhodol tak, že manželstvo rozviedol.
8. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd o trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania nakoľko Civilný sporový poriadok v prípade konania o rozvod manželstva neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.