Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/187/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci žalobcu: N.. T. L., bydlisko K. 4, XXX XX W., štátny občan SR , zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., IČO: 35 955 341, so sídlom Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody vo výške 1 468,89 € s príslušenstvom spôsobenej nesprávnej úradným postupom, takto

rozhodol:

rozhodol:

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci žalobcu: N.. T. L., bydlisko K. 4, XXX XX W., štátny občan SR , zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., IČO: 35 955 341, so sídlom Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody vo výške 1 468,89 € s príslušenstvom spôsobenej nesprávnej úradným postupom, takto

rozhodol:

I. Súd nepredloží súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie prejudiciálneho konania, podľa článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie na základe procesného návrhu žalobkyne zo dňa 16.10.2014.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2011 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 1 468,89€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z uplatnenej istiny od 19.04.2011 do zaplatenia ako škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z.z.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako člen Družstva vložila peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich zhodnotenia. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a malo zabezpečiť ich zhodnocovanie podľa zákona č. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej ZoCP). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím UFT -002/2002/SPI z 21.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.03.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe

verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP) s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených žalobcom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície a podľa zmluvy vo výške 8% p.a.. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť podľa zákona o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 01.03.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca vložil peňažné prostriedky do Družstva pretože sa spoliehal, že nad Družstvom a Obchodníkom s CP vykonáva dohľad NBS a teda bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale budú aj zhodnotené v garantovanej výške. Žalobca sa dozvedel, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.04.2010 skončil spoluprácu, a že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky; a z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu žalobcom zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla žalobcovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok, pretože Družstvo žalobcovi nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk. Podľa žalobcu žalovaný v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi, pričom škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy. Nesprávny úradný postup NBS žalobca špecifikoval nasledovne:

- po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP neurobila riadne a včasné úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom NBS musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky,

- NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody (na majetku tvoreného z vložených prostriedkov jeho členov, zvereného Obchodníkovi s CP), najmä neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP, - 24C 187/2011

- NBS nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s CP, aj keď bola o problémoch Družstva ním informovaná a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane žalobca až do 1.3.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb,

- NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa § 86 ods. 3 ZoCP Bankovej rade podnet na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť náhradu za nedostupný klientský majetok zverený žalobcom Obchodníkovi s CP u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť nároky svojich členov vrátane žalobca,

- NBS zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobca, resp. tretích osôb, aj keď musela vedieť, že Obchodník s CP pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. Tým, že NBS nepostupovala v súlade s právnymi predpismi, upravujúcimi jej právomoci pri výkone dohľadu objektívne zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom NBS a škodou žalobca vidí v tom, že NBS po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP nekonala v súlade so zásadou prevencie a je zrejmé, že ak by tak konala, nevznikol by škodný následok na strane žalobca, pretože jeho prostriedky v Družstve by prijatím a realizáciou opatrení stanovených NBS po zistení nedostatkov boli riadne investované a zhodnotené podľa Prospektu investícií. NBS sa dopustila podľa žalobcu nesprávneho úradného postupu tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou a tým došlo ku škode žalobcu. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil nasledujúce dôkazy:

- kópia Zmluvy

- výsluch predsedu predstavenstva Družstva Ing. Juricu

- potvrdenie o vklade a výške vložených peňažných prostriedkov žalobcu do Družstva

- Kópie Rozhodnutí NBS č. OPK-9750/3/2007, NBS OPK-9750 - 5/2007 a GUV- 841/2008

- tlačová správa NBS z 9.3.2011 o odobratí povolenia na poskytovanie investičných služieb Obchodníkovi s C P http://www. nbs. sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/ detail-tlacovej-spravy/ odobratie-povolenia-na- poskytovanie-investicnych-sluzieb-spolocnosti-capital- invest-o-c-p-a-s

- tlačová správa NBS o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia NBS o zákaze predaja majetkových hodnôt Družstvu <http://www. nbs. sk/sk/dohlad-nad-finančným-trhom/dohlad-nad-trhom-cennvch- papierov/vereina-ponuka/vvbrane-Dravovlatne- rozhodnutia/podielove-druzstvo-slovenske-investici>

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 3.2.2012 a 28.9.2012 tak, že žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Uviedol, že Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len ""), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Žalobca musel vedieť, že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli počnúc od 01.01.2006 na NBS) schválil dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným dokumentom, úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., keď posudzoval najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; jeho vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé spolu s jeho podpisom boli zákonnou náležitosťou Prospektu investície podľa §128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. Prospekt investície neobsahoval aj dotknutú zmluvu, keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi, keďže jeho schválením nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Preto ani prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany Obchodníka s cennými papiermi by neviedlo k porušeniu Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny úradný postup žalovaný potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č. 566/2001 Z.z, keď kontroloval zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Žalovaný bol až s účinnosťou od 01.06.2010 oprávnený vykonávať dohľad nad tým, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Žalovaný nevykonával ani nemohol vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože v takom prípade by prekročil zákonom dané a vymedzené kompetencie. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo žalovanému neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Zároveň Družstvo voči činnosti Obchodníka s cennými papiermi neprejavilo žiadne výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou. Žalovaný až po 8 rokoch spolupráce obdržal list Družstva zo dňa 24C 187/2011

15.04.2010, v ktorom žiadalo žalovaného o preskúmanie postupu Obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Žalovaný vykonal v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad

na mieste u Obchodníka s cennými papiermi a keďže zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z.. vydal dňa 12.07.2010 rozhodnutie č. ODT- 8305/2010, o predbežnom opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 žalovaný odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktoré potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 01.03.2011. Pri vykonávaní dohľadu žalovaný zistil skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu, preto žalovaný dňa 27.7.2010 podal trestné oznámenie, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu. Vo vzťahu k vykonávaniu dohľadu žalovaný uviedol, že samotné Družstvo sťažovalo jeho napredovanie, keď nepreberalo zásielky, resp. neodpovedalo na výzvy žalovaného na predloženie dokladov a informácií. Aj vzhľadom na výpoveď zmluvy Obchodníkom s cennými papiermi žalovaný vyzval Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo síce žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície podalo, avšak táto ostala neúplná napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie nedostatkov, žalovaný preto rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, konanie o žiadosti Družstva zastavil. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. GUV-1744/2010. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010, č. ODT-10890/2010, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým žalovaný Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011. Po doručení ďalšieho podnetu od Družstva dňa 28.6.2010, žalovaný vykonal dohľad na mieste u Obchodníka s cennými papiermi, avšak nenašiel žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že Družstvo zverilo Obchodníkovi finančné prostriedky. Družstvo nepredložilo žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že finančné prostriedky boli Obchodníkovi s cennými papiermi zverené. Žalovaný teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani žalobcom vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ žalobcovi vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti s investíciou do Družstva, žalovaný má za to, že je povinný ju objektívne preukázať. Na majetok Družstva bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz, a preto pokiaľ žalobca vložil svoje finančné prostriedky do Družstva, mal si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky žalobou. Na preukázanie svojich tvrdení označil nasledujúce dôkazy:

- Kópia rozhodnutia č. ODT-8305/2010 zo dňa 12. 7. 2010

- Kópia rozhodnutia č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21. 12. 2010

- Kópia rozhodnutia č. GUV-274/2011 z 1. 3. 2011

- Kópia rozhodnutia č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26. 8. 2010

- Kópia rozhodnutia č. GUV-1744/2010 zo dňa 8. 12. 2010

- Kópia rozhodnutia č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30. 5. 2011.

4. Písomným podaním zo dňa 25.1.2013 žalobca doručil súdu nasledujúce listinné dôkazy: 1. Rekapitulácia peňažných vkladov do družstva 2. Rozhodnutie predstavenstva družstva o prijatí za člena družstva zo dňa 31.3.2006 3. Poštový peňažný poukaz U zo dňa 22.3.2006 4. Výpis z bankového účtu SLSP zo dňa 4.3.2011 5. Rozhodnutie predstavenstva družstva zo dňa 31.3.2010 6. Žiadosť o zrušenie členského podielu zo dňa 25.6.2010 7. Potvrdenie o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel zo dňa 23.2.2011 8. Vlastná zmenka vystavená dňa 6.12.2010, ID zmenky : 3117 5. V písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2014, žalobca doplnil, že NBS zistila s oneskorením neaktuálnosť údajov zahrnutých do prospektu investície Družstva, pričom poukázal na to, že tieto údaje, podrobne špecifikované vo vyjadrení boli neaktuálne už k 31.12.2006, resp. iné údaje od 1.10.2009. Ďalej uviedol, že Družstvo svojim konaním porušovalo § 129 ods. 3 v spojení s §128 ods. 1 písm. b), c), a h) a ustanovenie § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o CP od 31.12.2006, avšak NBS proti Družstvu zasiahlo až v máji 2011, kedy mu zakázalo činnosť. Teda NBS bola povinná zakročiť už o 4 roky skôr, ako tak urobila. Vo vzťahu k nedostatočným opatreniam zo strany NBS žalobca uviedol, že pri kontrole Družstva, ako povinne dohliadaného subjektu, v roku 2007 NBS sa ako dohliadajúci subjekt

uspokojila so zmenou rozloženia rizika investícií z jednej zmenky na tri zmenky a akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené do subjektov prepojených s CI HOLDING, a.s. a Obchodníkom s CP, čo malo byť v rozpore s § 144 ods. 4 zákona o CP. Žalobca ďalej uviedol, že NBS prijala nedostatočné opatrenia na nápravu protiprávneho stavu po zistení pochybení Obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, keď mu rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK- 9750/3/2007, uložila pokutu vo výške 300.000,-Sk za porušenie povinností stanovených zákonom č. 566/2001 Z.z., pričom o výsledkoch tejto kontroly ani žalobca, ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z.z., existujúce už od roku 2007, neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj voči Družstvu, čím umožnila ich ďalšiu činnosť a spôsobila, že žalobca už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície. Na preukázanie svojich tvrdení označil a pripojil listinné dôkazy:

- Zmluva o riadení portfólia zo dňa 2. 6. 2008

- Rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SP1 zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2002, o schválení prospektu investícií

- List PDSI zo dňa 15.4. 2010

- Rozhodnutie NBS Č.OPK-9750/3/2007 24C 187/2011

- Rozhodnutie NBS č.OPK-9750-5/2007

- Rozhodnutie Bankovej rady NBS č.GUV-841/2008

- Tlačová správa NBS z 9.3.2011 o odobratí povolenia na poskytovanie investičných služieb Obchodníkovi s CP <http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravv/spravy- vseobecne/ detail-tlacovej-spravy/_odobratie-povolenia-na-poskytovanie-investicnych- sluzieb- spolocnosti-capital- invest-o-c-p-a-s>

- Tlačová správa NBS o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia NBS o zákaze predaja majetkových hodnôt Družstvu <http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad- nad-trhom-cennych- papierov/verejna-ponuka/vybrane-pravoplatne-rozhodnutia/podielové- druzstvo-slovenske-investici>

- historický výpis z účtu Družstva vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. obsahujúci rozpis platieb pravidelne a výlučne vykonávaných zamestnankyňami Obchodníka s CP, a to Slobodovou Boženou, Tublerovou Helenou, Novákovou Luciou, Maászovou Danicou

- Vyúčtovania k 30. 9. 2008, k 3 L 12. 2008, 31.3. 2009, k 30. 6. 2009, k 30. 9. 2009 a k 30.12. 2009

- Odporúčanie na úpravu investičnej stratégie zo dňa 31.7.2009

- Vyjadrenie k Vyúčtovaniu k Zmluve o riadení portfólia zo dňa 8.1.2010 za IV. Kvartál 2009

- Výpoveď Zmluvy zo strany Obchodníka s CP zo dňa 30. 3. 2010

- Vyčíslenie straty spôsobenej pri riadení portfólia družstiev zo dňa 16.4.2010

- Žiadosti o naplnenie ustanovení Zmluvy o riadení portfólia zo dňa 12. 4. 2010,

- Výzvy na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228.954,- EUR,

- Žiadosti o doplatenie rozdielu zhodnotenia za IV. Q 2009 a I. Q 2010 zo dňa 18. 5. 2010,

- Výzvy na odovzdanie dokumentácie k portfóliu družstiev zo dňa 3. 5. 2010,

- Výzvy na odovzdanie dokumentácie k portfóliu družstiev - URGENCIA zo dňa 17. 5. 2010.

- Vyžiadanie dokladov zo dňa 26.4.2007

- Zápis z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.8.2007

- Zápis z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.8.2007 o 10:00 hod. v priestoroch Národnej banky Slovenska - odpoveď

- Žiadosť o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL 1NVEST, o.c.p., a.s. a žiadosť o výkon dohľadu na mieste zo dňa 15.4.2010

- Žiadosť o zjednanie nápravy v činnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. voči PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a ostatným družstvám zo dňa 23.4.2010

- Informácie o aktuálnych hodnotách základného členského vkladu

- List NBS adresovaný PDSI (vyžiadanie dokladov - zápisníc z členskej schôdze za roky 2007, 2008, 2009 a časopisu Podielnik za roky 2007, 2008, 2009)

- List KR PZ BA o odstúpení veci zo dňa 11.6.2010

- List NBS adresovaný PDSI - vyžiadanie dokladov zo dňa 1.6.2010

- List PDSI adresovaný NBS o spolupráci s CI zo dňa 27.7.2010

- List PDSI adresovaný NBS - oznam o zverejnení ročnej správy zo dňa 10.5.2010

- List NBS adresovaný PDSI - vyžiadanie doplnenia ročnej finančnej správy za rok 2009 zo dňa 14.5.2010

- List NBS adresovaný PDSI - výzva na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie dodatku k prospektu investície zo dňa 10.5.2010 .

- List OR PZ BA o odstúpení veci zo dňa 31.5.2010

- List NBS adresovaný PDSI - žiadosť o predloženie infonnácie a dokumentácie pre dohľad na mieste zo dňa 30.4.2010 .

- Dodatok k Prospektu investície

- Článok o upozornení NBS na neoprávnenú činnosť spoločnosti

- List NBS adresovaný PDSI - vyžiadanie dokladov (urgencia) zo dňa 30.6.2010

- Zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze zo dňa 2.3.2009 .

- Správa o finančnej situácii PDSI zo dňa 31.12.2009

- Zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej schôdze zo dňa 23.10.2009

- List PDSI adresovaný NBS - Polročná správa za I. polrok 2007 - vyžiadanie doplnenia - odpoveď zo dňa 2.6.2008

- List PDSI adresovaný NBS - Vyžiadanie dokladov - odpoveď zo dňa 9.5.2007

- List PDSI adresovaný NBS - Predloženie audítorskej správy a konsolidovanej účtovnej závierky za rok 2006 - doplnenie zo dňa 20.8.2007

- List PDSI adresovaný NBS - Zápis z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.8.2007 o 10:00 hod. v priestoroch Národnej banky Slovenska - odpoveď zo dňa 10.10.2007

- List PDSI adresovaný NBS - Polročná finančná správa za polrok 2008-vyžiadanie doplnenia - odpoveď zo dňa 8.9.2008

- List PDS adresovaný NBS - Poskytnutie informácií - družstvá zo dňa 29.1.2008

- Excelovský súbor - informačné povinnosti družstva ako dohliadaného subjektu 6. Procesným návrhom zo dňa 16.10.2014 a sa žalobca domáhal, aby sa konajúci súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s návrhom na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s tým, že žiadala o položenie nasledujúcich otázok: 1. či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/ 34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje. 2.V prípade kladnej odpovede na prvú otázku mal súd položiť druhú otázku - či je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní v Európskej únie v spojení s článkom 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/ 34/ES ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v článku 21 ods.3 písm. d) a f) Smernice, poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú 24C 187/2011

NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že NBS nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.10.2016 uviedol, že údajný nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Obchodníkom s CP je irelevantný vzhľadom na absenciu bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcu. Do úvahy by mohol prichádzať len eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, keďže žalobca vložil do Družstva finančné prostriedky a bol s ním v právnom vzťahu. Ďalej uviedol, že vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt, ich činnosť a Prospekty investície nemožno stotožňovať s vyhlasovateľmi verejných ponúk cenných papierov a ich činnosťou podľa prospektov cenných papierov. Problematika verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) osobitosťou slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo právo Európskej únie, ani žalobcom označovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie.

Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) zákonom regulovaná len minimalisticky. Družstvo ako podnikateľský subjekt vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán, následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov v Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v Prospekte investície, za jeho dodržiavanie, a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009 pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu investície, a do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu investície, NBS nemohla uložiť Družstvu žiadne sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt uložené. Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž NBS zistiť až s určitým časovým odstupom najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS z údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, a preto využijúc svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade na rokovaní dňa 24.08.2007 tieto nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho členov. Ak žalobca nemohol rozpoznať riziko svojej investície, nebolo to zapríčinené neaktualizáciou údajov v Prospekte investície, ale konaním predstavenstva Družstva. Naviac, samotné Družstvo v polročných a ročných finančných správach neuvádzalo indície a informácie o zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom, a až listom zo dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Na jeho základe NBS zistila, že v Družstve nastali také významné skutočnosti a zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala neaktuálnosť Prospektu investície. Absolútne rozhodujúce skutočnosti pre investovanie prostriedkov do Družstva teda nastali až v roku 2010, v období, kedy obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu a v Družstve nastala nepriaznivá finančná situácia. NBS na základe žiadosti Družstva začala konanie o schválenie dodatku Prospektu investície, ktoré však pre neodstránenie nedostatkov žiadosti ukončila rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010. Súbežne s týmto konaním NBS začala proti Družstvu i konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b, c, h, zákona č. 566/2001 Z.z. K bodu II. písomného doplnenia žaloby žalovaný uviedol, že informácie a poklady, ktoré mala NBS v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jemu zákonom uložených povinností. Samotný zákon pritom neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, okrem povinnosti podľa § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, že s investíciou je spojené aj riziko, že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. A napokon, pokiaľ išlo o opatrenia v súvislosti so zistením závažných pochybení Obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, žalovaný namietal, že táto okolnosť nemôže mať a ani nemala vplyv na žalobcu, ale jedine na Družstvo, ktoré bolo s obchodníkom s cennými papiermi v záväzkovom vzťahu. NBS však i v tomto smere konala, po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP mu uložila rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 pokutu vo výške 300.000,-Sk za to, že v období od 13.05.2003 do konca roka 2003 poberal od Družstva poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia. Tento nedostatok obchodník s cennými papiermi riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj o investičnú službu riadenie portfólia. NBS nebola povinná informovať žalobcu o nedostatkoch zistených v činnosti Obchodníka s CP, keďže dohľad nad dohliadanými subjektmi je podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu tiež neverejné. Zároveň podľa § 15 ods. 1 tohto zákona je účastníkom konania o uložení pokuty, príp. inej sankcie, len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, sankcia alebo iné opatrenie na nápravu. Pokiaľ žalovaný na svojej webovej stránke upozornil na neoprávnenú podnikateľskú činnosť istej zahraničnej osoby, týkalo sa to nelegálnej činnosti na finančnom trhu, t.j. činnosti, na ktorú táto zahraničná osoba nemala žiadne oprávnenie. V závere žalovaný vyslovil názor o neopodstatnenosti podanej žaloby, ako i iných

paralelne podaných žalôb členov Družstva na náhradu škody za údajný nesprávny úradný postup NBS. Práve predstavenstvo Družstva pri nakladaní s majetkom Družstva nekonalo s odbornou starostlivosťou a v záujme Družstva a všetkých jej členov. Činnosť predstavenstva Družstva pritom podliehala kontrole kontrolnej komisie, ako aj členskej schôdze, ktorej bol žalobca členom. Podľa žalovaného by žalobca na základe 24C 187/2011 bdelého a aktívneho využívania svojich práv vyplývajúcich zo Stanov Družstva, ako aj z ustanovení Obchodného zákonníka, mal a musel mať informácie a činnosti Družstva, o jeho hospodárení. Žalobca sa mal teda aktívne a s dostatočnou starostlivosťou zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu, nakoľko s vlastníctvom členských podielov sú spojené nielen práva, ale aj záväzky, povinnosti a zodpovednosť. Pokiaľ žalobcovi vznikla škoda a bol ukrátený na svojom majetku, tak len v dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodného nakladania s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu. 8. Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu, výsluchom strán sporu a oboznámením sa s ostatným obsahom súdneho spisu. 9. Súd ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov označené žalobcom súd zamietol na pojednávaní dňa26.10.2017 aj odôvodnením takéhoto postupu. Vo vzťahu k návrhu na doplnenie dokazovania vyžiadaním správy o stave konkurzu na majetok PDSI súd uvádza, že vzhľadom na nepreukázaný nesprávny úradný postup žalovaného súd tento dôkaz vyhodnotil ako nadbytočný. Z vykonaného dokazovania a z nesporných vyjadrení strán konania súd zistil nasledovný skutkový stav: 10. Z nesporných tvrdení sporových strán mal súd za preukázané, že žalobca vložil do Družstva žalovanú istinu (pojednávanie dňa 26.10.2017). Žalobca si svoju pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní sp. zn. 3K/95/2010. Nesprávny úradný postup videl v tom, že vláde a štátu veril. Preto tam dal peniaze a očakával výnos pričom ním uplatnená škoda predstavuje peniaze, ktoré vložil Svoje členské práva nevyužil nikdy ani sa nezúčastnil na členskej schôdzi. Žalobu voči členom predstavenstva resp. členom kontrolnej komisie Družstva nepodal. Jeho právny zástupca ho o tejto možnosti neinformoval. O personálne zloženie orgánov Družstva sa nezaujímal. O prepojení Družstva s obchodníkom s cennými papiermi nevedel. Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície. Úrad pre finančný trh Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest, o.c.p., zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa Obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou z 30.03.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP viacerými žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP pani Slobodová, Tublerová, Nováková a Másová. Družstvo malo účty v Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a Všeobecnej úverovej banke a.s., Rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007 NBS na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila Obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada NBS v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. GUV- 841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila

obchodníkovi s CP opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Rozhodnutím č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.07.2010 NBS rozhodla o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov (toto rozhodnutie bolo obchodníkovi s CP doručené dňa 14.07.2010). Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. O podanom rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011 s právoplatnosťou dňa 04.03.2011. NBS podala dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii, č.k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. 11. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si u žalovaného podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej žalovaný nevyhovel ani čiastočne. Zo správy o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov zo dňa 24.8.2011( č.l. 122) mal súd za preukázané, že na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom Poľná 1, Bratislava, bol vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol súdom ustanovený Mgr. Marek Letkovský. Skutkový stav z ostatných predložených dôkazov súd nesumarizoval z dôvodu, že vzhľadom na nižšie uvedené právne posúdenie, osobitne nedostatok príčinnej súvislosti 24C 187/2011 medzi tvrdenou škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom, z nich nevyplývali žiadne rozhodujúce skutočnosti svedčiace o opaku. Predmetom konania vo veci samej je náhrada škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovaného. 12. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ"), súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie; Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

Z článku 267 ZFEÚ vyplýva, že otázka, či vnútroštátny súd alebo sudca predložia prejudiciálnu otázku, alebo nie, sa rieši na základe jeho úsudku a subjektívneho presvedčenia opierajúceho sa o skutkové a právne okolnosti prípadu, ktorý tento súd prejednáva a rozhoduje, samozrejme okrem prípadov, kedy ma povinnosť tak urobiť. Podľa toho sa rozlišuje fakultatívne a obligatórne konanie o predbežnej otázke. Aby si vnútroštátny súd mohol zvážiť otázku možnosti obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie so žiadosťou o prejudiciálne konanie, nesmie ísť o súd posledného stupňa inštančného postupu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a nesmie ísť o otázku platnosti úniového práva, ale výlučne o otázku výkladu práva Únie. V právnom poriadku SR sa zohľadňujú aj mimoriadne opravné prostriedky, hoci v podstate obmedzené len na dovolanie podľa § 236 a nasl. O.s.p., pretože z povahy veci sa neprihliada na obnovu konania. To znamená, že v prípade, ak je proti rozhodnutiu súdneho orgánu, ktorý rozhoduje vec vo veci samej prípustné dovolanie, taký súdny orgán nemá povinnosť obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor. V prejednávanej veci neprináleží Okresnému súdu Bratislava I povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku vyvolanú navrhovateľkou Súdnemu dvoru, nakoľko sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva Únie.

Konajúcemu súdu ostala fakultatívna možnosť rozhodnúť o položení/nepoložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, a preto skúmal potrebnosť a odôvodnenosť jej položenia/nepoloženia ako aj prípadnú spornosť výkladu namietaného ustanovenia smernice.

Súd má zato, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES - smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES na znenie ktorej sa navrhovateľka odvoláva v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo 1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Preto sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie a procesný návrh žalobcu zo dňa 16.10.2014 a 2.11.2016 zamietol.

13. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje:

- zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

- zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

- predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

24C 187/2011

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 127 ods. 2 a § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. zákona o cenných papieroch, v znení účinnom v čase, kedy Úrad pre finančný trh schválil pre družstvo prospekt investície, Prospekt investície schvaľuje úrad na žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby uskutočňujúcej verejnú ponuku majetkových hodnôt podľa § 126 (ďalej len "vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt"). 14. Vzhľadom k tomu, že nesprávneho úradného postupu označeného žalobcom sa mal žalovaný dopustiť za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., súd v súlade s § 27 ods. 1 citovaného zákona postupoval pri posudzovaní nároku žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. 15. Na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom žalovaného sa vyžaduje súčasne splnenie nasledujúcich podmienok:

- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,

- nesprávny úradný postup orgánu štátu

- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj jeho právny predchodca Úrad pre finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch postupovali správne vo vzťahu k Družstvu.

16. Úrad pre finančný trh schválil pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.). Obsahom Prospektu investície bol iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb. Zákon č. 566/2001 Z. z. nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy) a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Povinnosťou vyhlasovateľa bolo uzatvoriť s obchodníkom s CP zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov). 17. Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktoré riadi činnosť družstva a zásadne rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva ( ust. § 243a ods. 1 a 2 ). Družstvo bolo povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj žalobca mali práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. 18. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS vyjadrenie, v ktorom bolo uvedené, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev tak, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING, a.s.. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. 19. Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala Družstvo listom z 20.04.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. 20. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že povinnosťou žalovaného bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií. Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s účinnosťou až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 v spojení s § 125c ods. 1. zák. č. 566/2001 Z. z. a preto sa na žalovaného nemohla vzťahovať povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t. j. pred 1. 1. 2009. Do novelizácie zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z. z., neexistovala samotná povinnosť Družstva aktualizovať Prospekt investícií, preto je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany žalovaného v tomto smere, keďže žalovaný nemohol kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v rozhodnom čase ani neexistovala. 21. Súd poukazuje na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície až od 1. 6. 2010, kedy boli novelou ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, vykonanej zák. č. 129/2010 Z. z. rozšírené povinnosti družstva a preto pokiaľ Družstvo od 31. 12. 2006 do 1. 6. 2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohol žalovaný skúmať ani túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď Družstvo samo o sebe nebolo povinné Prospekt investície dodržiavať. 22. Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské 24C 187/2011

spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. Žalovaný nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobca. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; ustanovenia § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22.7.2013). Nevedomosť žalobcu alebo jeho údajné spoliehanie sa nemožno pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. 23. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva a ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená a žalobca si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť. 24. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o nedostatočných opatreniach žalovaného na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu. Z listín predložených stranami konania vyplýva aktívny prístup žalovaného k obchodníkovi s CP, keď žalovaný rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2008, č. OPK - 9750/3/2007, uložil obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), a po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložil obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk). Následne rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, žalovaný odobral obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. 25. Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z. z. povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení, z týchto však nevyplývali informácie o jeho zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. NBS po podaní podnetu Družstvom ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 vykonala u Obchodníka s CP dohľad na mieste. Obchodník s CP nepreukázal, že poskytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia, v rámci dohľadu na mieste nepredložil NBS žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. 26. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný svojím postupom neporušil svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupoval v rozsahu svojich kompetencií daných mu zákonom, nedopustil sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupoval spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jeho postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Jeho postup bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by žalovaný zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva (občanmi) a družstvom, zasiahol by tým do občiansko-obchodnoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. Žalovaný nevykonával a ani nemohol vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva

ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konal v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Žalovaný vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu podľa zák. č. 566/2001 Z. z., t.j. bol oprávnený kontrolovať zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127 cit. zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt či dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. 27. Žalobca ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov Družstva. Sám žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že peňažné prostriedky do Družstva vložil výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že družstvo a aj obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad NBS a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Jeho spoľahnutie vychádzalo z toho, že Družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu z OR - zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských vkladov a vykonávania činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov. Žalobca vložil svoje finančné prostriedky do Družstva s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstvom sú spojené určité práva a 24C 187/2011 povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Bol to práve samotný žalobca, ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva a v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka mal postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Mohol a mal sa presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných Družstvom, mal sa aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv) voči Družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa aj sám pričinil o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu). 28. Súd nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi žalobcom označenou škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcim v jej nečinnosti. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť Družstva a obchodníka s CP, žalobcovi by škoda nevznikla. Uzavretím právneho úkonu s Družstvom, žalobcovi označená škoda ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka voči Družstvu a škoda mu prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči Družstvu. Škoda žalobcu má svoje príčiny vo finančnom hospodárení Družstva a v spôsobe jeho podnikania. Pokiaľ by bola zakázaná činnosť Družstva a obchodníka s CP, uvedené samo o sebe by nemalo za následok, že pohľadávka žalobcu z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená; práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť. 29. V čase rozhodnutia súdu žalobca nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti Družstvu, proti žiadnemu členovi predstavenstva Družstva či proti členovi kontrolnej komisie (Obch. zákonník § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8), resp. nepreukázal že si takúto škodu uplatnil a jeho škoda nemohla byť týmto spôsobom nahradená. 30. Podľa ustálenej súdnej judikatúry, nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom. Preto ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. 31. Žalobca si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243a ods.4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti

voči družstvu za ním spôsobenú škodu. Každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie. Členovia predstavenstva družstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky žalobcu na náhradu škody voči

vyššie uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, aby sa žalobca mohol úspešne domáhať náhrady škody voči štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z.. Žalobca nepreukázal, že by sa bez svojej viny bezúspešne domáhal náhrady škody voči subjektom Družstva. Škoda na strane žalobcu vznikne až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným. 32. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť titulom nesprávneho úradného postupu žalovaného, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. 33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Súd nárok žalobcu proti žalovanému vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodný na základe čoho vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške . Vzhľadom k tomu, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 26.10.2017 uviedol, že si trovy konania neuplatňuje súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.