Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/133/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: M.. E. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. Ď.S. XX, E., právne zastúpeného: JUDr. Andrea Havlátová Rajczyová, advokátka so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, proti žalovaným: 1.) Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, Prešov, zastúpený: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936 859, a 2.) Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o náhradu za vecné bremeno, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.885,- € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26.4.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.

III. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.077,50 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 23.4.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

V. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 56 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu 56 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalobca je povinný nahradiť znaleckej organizácii, INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA, družstvo, Hroncova 3, 040 01 Košice, IČO: 47 619 694, znalečné v rozsahu 78 % s tým, že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý nahradiť znaleckej organizácii, INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA, družstvo, Hroncova 3, 040 01 Košice, IČO: 47 619 694, znalečné v rozsahu 11 % s tým, že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý nahradiť znaleckej organizácii, INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA, družstvo, Hroncova 3, 040 01 Košice, IČO: 47 619 694, znalečné v rozsahu 11 % s tým, že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa spolu s M. E. žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2012 domáhali, aby súd určil že im patrí náhrada za zriadené vecné bremeno zo strany žalovaných a po vynesení medzitýmneho rozsudku pokračoval v konaní tak, že ustanoví súdneho znalca na vypracovanie znaleckého posudku za účelom určenia hodnoty vecného bremena a zaviaže žalovaných na zaplatenie náhrady za vecné bremeno, ktoré viazne na parcele W.-U. Č.. XXXX/X, na parcele W.-U. Č.. XXXX/XX a na parcele W.-U. Č.. XXXX/XX. O rozsahu nároku navrhol súdu z dôvodu hospodárnosti konania a vzhľadom na znalecké dokazovanie rozhodnúť konečným rozsudkom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spolu M. E. sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa J. U..Ú.. H., na ktorých sa nachádza inžinierska stavba - cesta III. triedy č. XXXXXX E.

- I. - O. a priľahlý chodník. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. W.-U. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 259 m2 a parc. W.-U. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 277 m2 zapísané na O. Č.. XXXX. M. E. je výlučným vlastníkom pozemku parc. W.-U. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 259 m2 zapísanej na O. Č.. XXXX. Inžinierska stavba cesta M.. X. Č.. XXXXXX spolu s priľahlým chodníkom bola postavená na základe stavebného povolenia č.j. I.. XXXX/ OD-XX, vydaného dňa 14.3.1983 Okresným národným výborom - odborom dopravy v Prešove. Tomuto stavebnému povoleniu predchádzalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 24.8.1982, č. výst. XXX/XX-U.. Dňa 12.2.1992 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. A.-E.-XXXX/XXXX, ktorým bolo povolené užívanie cestnej stavby a táto bola odovzdaná do správy a údržby Okresnej správe ciest a Správe mestských komunikácií Prešov. Žalovaný v 1. rade nadobudol vlastníctvo k predmetnej stavbe cesty M.. X. Č.. XXXXXX E. - I. - O. na základe zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, na ktorého prešlo vlastníctvo k cestám II. a III. triedy s účinnosťou od 1.1.2004. Keďže vlastníctvo k chodníku, ktorý sa nachádza na parcele W.-U. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 277 m2, je sporné - obidvaja žalovaní tvrdia, že nie sú jeho vlastníkmi (viď konanie vedené na OS Prešov sp.zn. 14C/75/2012), preto žalobca žiada náhradu od oboch žalovaných.

3. Tunajší súd uznesením zo dňa 24.7.2013, č.k. 8C/133/2012-120, pripustil, aby do konania namiesto M. E. J. M.. E. U., nakoľko skôr menovaný postúpil svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, zmluvou zo dňa 26.3.2012. Zároveň súd pripustil zmenu petitu žaloby, podľa ktorej je žalovaný v 1. rade povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemkoch nachádzajúcich sa v k.ú. Solivar, zapísaných na O. Č.. XXXX, a to na parcele U. - W. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 259 m2 a parcele U. - W. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 259 m2, sumu 17.639,66 € s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 2.7.2009 do zaplatenia a taktiež žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemku nachádzajúcom sa k.ú. H., zapísanom na O. Č.. XXXX, a to na parcele U. - W. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 277 m2, sumu 9.427,97 € s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 2.7.2009 do zaplatenia.

4. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.5.2013 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že právo v zmysle § 112 prvá veta možno uplatniť najmä návrhom (žalobou) na plnenie [§ 80 písm. b) OSP] - teda nie určovacou žalobou [§ 80 písm. c) OSP], ktorá nemá žiaden vplyv na začiatok a plynutie premlčacej doby. Až podaním doručeným súdu 28.2.2013 bol podaný návrh, ktorý po obsahovej stránke možno označiť nielen za doplnenie petitu návrhu tak, aby spĺňal všetky náležitosť riadneho návrhu na začatie konania, ale za zmenu návrhu konania (žaloba na plnenie). Z hľadiska premlčania podľa § 112 je nové právo uplatnené až dňom, keď došlo k zmene návrhu, a teda až 28.2.2013. Ďalej uviedol, že dňom 1.7.2009 nadobudol účinnosť čl. I. zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorého v prospech vlastníka stavby (cesty) vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu (cesty) alebo zmenu stavby (cesty). Nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena predstavuje subjektívne právo, ktoré si jeho nositeľ môže, ale nemusí uplatniť. Právo bolo uplatnené až 28.2.2013 a preto v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniesol námietku premlčania.

5. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.5.2013 navrhol žalobu zamietnuť. Odôvodnil to tým, že vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe, ktorých boli zriadené. Aj, keď majú nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno prehliadať, že majú aj prvok

súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim, ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, na ktorých prevádzkovanie vznikli. Pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou. To potom znamená, že ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť súkromnoprávnu úpravu. Z ustanovenia § 151n ods. 3 vyplýva, že nositeľ oprávnenia z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na zachovanie (údržbu) veci zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy. Možno užívať vecné bremeno za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci a s jej opravami (nález ÚS ČR zo dňa 25. januára 2005 sp. zn. PL. ÚS 25/04). Z ustanovenia § 2 zák. č. 66/2009 Z.z. vyplýva, že obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve alebo finančnú náhradu. Pri zriadení vecného bremena na základe zákona je náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva koncipovaná ako náhrada jednorazovo splatná v zákonom stanovenej lehote tomu, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej viazne zriadené vecné bremeno. Ak zákonné vecné bremeno vzniklo k 1.7.2009 a až podaním doručeným súdu dňa 28.2.2013 bola vyčíslená náhrada za vecné bremeno, t.j. po zákonom stanovenej 3 ročnej lehote, žalovaný v 2. rade preto vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku.

6. Žalobca sa v podaní doručenom súdu dňa 15.5.2014 odvolal na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, ktoré sa konalo dňa 10.1.2013, podľa ktorého vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou sa má priznať primeraná náhrada po podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, a to do času, kým sa vlastníkovi poskytne náhradný pozemok alebo kým sa neskončí konanie úpravách. Pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že náhrada je len jednorazová, tak vlastník zaťaženého pozemku by dostal jednak jednorazovú náhradu za vecné bremeno a napr. po štyroch rokoch od jej poskytnutia by dostal aj náhradný pozemok, čím by dostal plnenie 2 krát a to raz ako jednorazovú náhradu (za 20 rokov trvania obmedzenia) a druhýkrát vo forme náhradného pozemku. Žalobca ďalej poukázal na nález Ústavného súdu III. ÚS 237/09 za 16.12.2009, podľa ktorého pri nútenom obmedzení vlastníckych práv možno uvažovať o opakovaných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia. Žalobca ďalej poukázal na rozsudky Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 7C/172/2011 z 14.1.2013, sp.zn. 25C/47/2011 z 13.6.2012, sp.zn. 16C/2/2011 z 22.3.2012, sp.zn. 8C/2/2011, rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/154/2012 z 28.5.2012 a sp.zn. 6Co/117/2012 z 3.12.2012, a rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo 89/2008 z 21.12.2009, podľa ktorých vlastník pozemku, ktorý je zaťažený zákonným vecným bremenom má právo na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva za vymedzené časové obdobie.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že síce nárok bol vyčíslený podaním zo dňa 28.2.2013, avšak žalobný návrh bol podaný ešte dňa 29.6.2012. Ak by súd považoval nárok za premlčaný, bolo by to v rozpore s ustanoveniami procesného poriadku ohľadom doplnenia podania. Ďalej uviedol, že priamo v zjednocujúcom stanovisku krajského súdu je citovaný zák. č. 66/2009 Z.z.. Podľa žalobcu porovnávacia metóda pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je objektívnejšia a hodnovernejšia, pretože aj novelizáciou vyhlášky č. 492/2004 Z.z. sa v roku 2010 táto metóda doplnila v súlade s európskymi ohodnocovacími štandardmi. Metóda polohovej diferenciácie nie je objektívna aj z toho hľadiska, že tam v nej používa koeficient z ECB, ktorý každý mesiac klesá a preto to nie je hodnoverné číslo. Znalecký posudok znaleckej organizácie č. 21/2016 považuje za vnútorne rozporný a zmätočný. V tomto posudku znalci určili metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu pozemkov v sume 34.677,- €, resp. 43,62 €/m2 a hodnotu nájmu 3,16 €/m2 za rok, pričom porovnávacou metódou bola stanovená všeobecná hodnota pozemku vo výške 82.839,- €, resp. 104,20 €/m2. Takáto diametrálna rozdielnosť stanovených všeobecných hodnôt tých istých pozemkov dvoma rozdielnymi metódami sama o sebe spochybňuje hodnovernosť a správnosť daného posudku, nakoľko sa aj samotný znalci vyjadrili, že všeobecná hodnota určovaná dvomi rôznymi metódami má byť rovnaká, resp. nepatrne odlišná. Znalecká organizácia zvolila za správnu metódu na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov metódu polohovej diferenciácie, nakoľko z 21 predložených nájomných zmlúv považovala za porovnávateľné s prejednávaným prípadom len jednu, pričom pre využitie porovnávacej metódy musia byť k dispozícii minimálne tri zmluvy. Už uvedené sa nám javí byť nevierohodné. Žalobca dané pozemky predal Národnej diaľničnej spoločnosti v decembri 2012 za sumu 67.575,- €, resp. za 85,- €/m2. Znalecká organizácia

vypočítala cenu nájmu za m2 na rok vo výške 3,16 €, pričom žalobca dané pozemky Národnej diaľničnej spoločnosti prenajal za sumu 12,78 €/m2/rok. S ohľadom na porovnanie reálnych trhových cien pozemkov a nájmov na základe reálnych uskutočnených transakcií so všeobecnými hodnotami určenými v znaleckom posudku č. 21/2016 možno konštatovať, že údaje v posudku sú výrazne podhodnotené. Podľa názoru žalobu mu patrí náhrada za zriadenie vecného bremena vypočítavaná zo základu 20 rokov, keďže daný pozemok bol zriadením vecného bremena trvalo znehodnotený a na voľnom trhu nepredajný a preto bol žalobca nútený ho predať Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá bola jediná ochotná ponúknuť za takto zaťažený pozemok aspoň sumu blížiacu sa primeranej. Ak by daný pozemok nebol zaťažený vecným bremenom, žalobca by bol schopný predať pozemky za vyššiu sumu, nakoľko by boli tieto zaujímavé nielen pre štát, ale i pre tretie osoby, ktoré by ho mohli využívať bez akéhokoľvek obmedzenia.

8. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní poukazoval na to, že nárok žalobcu nebol riadne uplatnený, pretože šlo len o všeobecnú formuláciu náhrady za vecné bremeno ktorá bola len určením právnej skutočnosti zo zákona, ako taká nemala opodstatnenie a bolo potrebné ju vyčísliť v rámci premlčacej doby. Ďalej uviedol, že žalobca v čase, keď kupoval sporné parcely, vedel, že tie sú zastavané pozemnou komunikáciou, a preto má za to, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi a preto nepožíva právnu ochranu. Stanovisko kolégia krajského súdu nepoukazuje na vecné bremeno, ktoré vznikne na základe zákona, ale na zmluvné vecné bremeno. Do pozornosti súdu dal tú skutočnosť, že v znaleckom posudku predloženom žalobcom bola určená hodnota jednorazovej náhrady a nie opakujúce sa plnenie. Uviedol, že pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je porovnávacia metóda najmenej vhodná, keďže sa tu v najväčšej možnej miere uplatňuje subjektívny postoj znalca, ktorý má slobodný výber porovnávaných nehnuteľností, pričom v danom prípade mu na porovnanie boli podané podklady od zadávateľa - žalobcu, ktorý má vysoký záujem na tom, aby vypočítaná hodnota bola čo možno najvyššia. Znalecký posudok Ing. Ilkoviča je potrebné posudzovať ako listinný dôkaz, nakoľko neobsahuje doložku, ktorú vyžaduje súčasný CSP. Poukázal aj na to, že žalobca predložil tomuto znalcovi zmluvy za účelom vypracovania posudku, pričom žalobca mal záujem na tom, aby hodnota ku ktorej dospeje tento znalec bola najvyššia. V tomto konaní boli zo strany žalobcu predkladané zmluvy, ktoré sa týkali prenájmu garáže alebo na nehnuteľnostiach bolo zriadené parkovisko a teda tieto pozemky neboli vhodné na porovnávanie. Ing. Mikuláš Ilkovič si mohol v centrálnom registri zmlúv vyhľadať nájomné zmluvy, kde bola cena nájomného aj trikrát nižšia.

9. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že s vecným bremenom je nesporne spojená aj náhrada a preto považuje takúto žalobu z hľadiska ochrany subjektívneho práva žalobcu za neurčitú. Tento nedostatok odstránil až ďalším podaním, kde bolo spresnené, koľko žiada zaplatiť. Je nepochybné, že spresnený petit bol podaný po zákonnom stanovenej v lehote. Ak by sa súd priklonil k názoru, že náhrada za vecné bremeno je opakujúcim sa plnením, nesporne by bol premlčaný nárok za obdobie od 1.7.2009 do 26.6.2012. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo 89/2008, ktoré síce pojednáva skutkovo v inej veci, avšak je použiteľné aj na daný prípad, pričom z tohto rozhodnutia vyplýva, že aj v prípade, ak by ustanovenie v špeciálnom predpise nebolo (t.j. v zák. č. 66/2009 Z.z.), aplikovalo by sa na predmetný prípad ustanovenie § 128 Občianskeho zákonníka. Odsek 1 predmetného zákonného ustanovenia hovorí o dočasnom, prechodnom obmedzení vlastníckeho práva, pričom v takomto prípade by bolo možné uvažovať o opakujúcom sa plnení počas trvania obmedzenia vlastníckeho práva. Odsek 2 predmetného zákonného ustanovenia však pojednáva o trvalom obmedzení vlastníckeho práva a tento odsek nie je použiteľný na priznanie opakovanej náhrady. Ust. § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. odkazuje na ust. § 151h až 151n Občianskeho zákonníka. Z ust. § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nositeľ oprávnení z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na zachovanie, údržbu veci zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy. Vecné bremeno nemožno užívať celkom bezodplatne a táto odplatnosť zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci a s jej opravami. Predpis 66/2009 Z.z. neupravuje osobitné náhrady vo forme finančnej. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že žalobca nepochybne vedel, že parcelu, ktorú nadobúda, nadobúda s tým, že jej časť je zastavaná, čo sa odrazilo aj v nadobúdacej cene a preto je takýto výkon vlastníckeho práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v 2. rade namietal, že výška nároku uvedená v znaleckom posudku predloženom žalobcom je neúmerná. Znalec pri stanovení výšky náhrady vychádzal z nájomných zmluvu, v prípade ktorých sa jedná väčšinou o krátkodobé vzťahy, pričom podľa jeho názoru nie je možné porovnávať výšku nájmu s náhradou za vecné bremeno, ktoré obmedzuje trvalo. Taktiež poukázal na rozdiel medzi verejnoprávnym obmedzením vlastníctva a záväzkovoprávnym obmedzením. Navyše v predmetnom posudku znalec

porovnával pozemky vlastníkov, ktorí majú spory so žalovaným v 2. rade pohľadom náhrady za ich užívanie.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (výpis z LV č. XXXX U..Ú.. Solivar, LV č. XXXX U..Ú.. H., Geometrický plán č. XXX/XXXX na čl. 7-8, Územné rozhodnutie na čl. 9-11, Stavebné povolenie na čl. 12-13, Kolaudačné rozhodnutie na čl. 14-15, Znalecký posudok č. 5/2012 na čl. 66-89, oznámenie o postúpení pohľadávky na čl. 115, zmluvy o nájme na čl. 196-201, Žiadosť o majetkovoprávne usporiadanie pozemku z 19.11.2009 na čl. 218-219, Nariadenie konania začatí pozemkových úprav na čl. 220, rozhodnutie obvodného pozemkového úradu o prerušení konania, Zmluva o prevode vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii z 3.7.2012 na čl. 229-232, nájomné a kúpne zmluvy na čl. 259-320, Znalecký posudok č. 21/2016 na čl. 355-470, znalecký posudok č. 8/2016 na čl. 485-498, Kúpna zmluva č. XXXXX/X/XXXX/Solivar/XXXX/Ny z 20.12.2012 na čl. 543-545, nájomné zmluvy na čl. 546-554, nájomné zmluvy na čl. 572-601, Kúpna zmluva z 2.8.2000 na čl. 623-624, Zmluva o zrušení a vyporiadní podielového spoluvlastníctva a zriadení vecného bremena z 6.3.2002 na čl. 628-629, Kúpna zmluva č. 08/2009 na čl. 630-632, Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy č. 08/2009 na čl. 605, Doplnenie znaleckého úkonu č. 1/2016 na čl. 644-671), a inými v spise nachádzajúcimi sa listinami, pričom zistil nasledovné:

11. Žalobca v rámci výsluchu uviedol, že pozemok nadobudol približne v roku 2000. V predmetnom období mal záujem o budovy, ktoré aj nadobudol v konkurznom konaní. Až geometrickým plánom, ktorý bol vyhotovený neskôr, zistil, že v rámci konkurzu nenadobudol pozemky, o ktoré mal záujem (t.j. pozemky priľahlé k budove), ale pozemky, na ktorých sa nachádzala cesta o ktoré záujem nemal. Nie je pravdou to, že vedel o existencii vecného bremena.

12. Dňa 3.12.1999 Krajský súd v Košiciach uznesením, č.k. 1K 249/99-7, vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: STAVBA, výrobné družstvo Prešov. Krajský súd v Košiciach opatrením zo dňa 25.7.2000 súhlasil s predajom majetku úpadcu: parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.193 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.004 m2 a na nej stavba so s.č. XXXX, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 329 m2 a na nej stavba so s.č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX, U..Ú.. H., mimo dražby pre D. L. v podiele 1/6, D. E. v podiele 1/3, M.. E. U. v podiele 1/3 a Š. L. v podiele 1/6 za kúpnu cenu 800.000,-Sk (26.555,13 €).

13. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 2.8.2000 boli vyššie uvedené nehnuteľnosti prevedené do spoluvlastníctva kupujúcich za cenu 800.000,-Sk. V Čl. IV. tejto zmluvy sa uvádza, že predávajúci zoznámil kupujúcich so stavom nehnuteľnosti a kupujúci prehlasuje, že si uvedenú nehnuteľnosť pred podpísaním prehliadol a jemu známy jej dnešný stav, ktorý bez námietok prijíma.

14. Mesto Prešov v Listine o určení súpisného čísla zo dňa 25.10.2000 určilo pre stavbu postavenú na parc. č. XXXX/XX - „dielňu“ súpisné číslo XXXXX a pre stavbu postavenú na parc. č. XXXX/X - „sušiareň reziva“ súpisné číslo XXXXX.

15. Dňa 6.3.2002 bola medzi D. L., D. E.U., M.. E. U. N. Š. L. uzavretá Zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a o zriadení vecného bremena. Zmluvné strany v nej konštatujú spoluvlastníctvo k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Solivar, o celkovej výmere 2.526 m2 ako aj k štyrom stavbám (sušiareň reziva, dielňa, zámočnícka dielňa, sklad). Celková hodnota vyporiadavaných nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom Ing. Vladimíra Vaľu č. 020/2002 zo dňa 25.2.2002 na sumu 4.058.390,-Sk (134.713,86 €). Na základe tejto zmluvy žalobca nadobudol do svojho výlučného vlastníctva parc. KN č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 795 m2, parc. KN č. XXXX/X - zastavaná plochu o výmere 180 m2 a na nej stojaca stavba so súpisným číslom 11194 (sušiareň reziva), parc. KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 544 m2 a na nej stojaca stavba so súpisným číslom XXXXX (dielňa), parc. KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 149 m2 a na nej stojaca stavba so súpisným číslom XXXXX (sklad). Plocha, ktorú nadobudol žalobca, činila 1.668 m2, z toho výmera parciel, na ktorej stáli stavby, predstavovala 873 m2.

16. Žalobca, ako predávajúci, Kúpnou zmluvou č. 08/2009 zo dňa 14.8.2009, ktorej vklad do katastra bol povolený dňa 8.9.2009, predal M. E., parc. KN-C č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 259 m2, vytvorenú na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX z parcely U.-W. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 795 m2, zapísanej na LV č. XXXX, U..Ú.. H., za kúpnu cenu 23.310,- €.

17. Na základe Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy č. 08/2009 uzavretej dňa 14.8.2009 sa účastníci predmetnej kúpnej zmluvy dohodli na odstúpení od nej s tým, že táto sa od začiatku zrušuje.

18. Žalovaný v 1. rade na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii zo dňa 3.7.2012 previedol vlastníctvo k pozemnej komunikácii M. E. - J. na Národnú diaľničnú spoločnosť. Predmetná zmluva nadobudla účinnosť v zmysle § 47a Občianskeho zákonníka dňom nasledujúcim po dni jej prvého zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv, t.j. 11.7.2012.

19. Žalobca na základe Kúpnej zmluvy č. XXXXX/X/XXXX/Solivar/XXXX/Ny uzavretej dňa 20.12.2012 odpredal parcely W.-U. Č.. XXXX/X, W.-U. Č.. XXXX/XX, W.-U. Č.. XXXX/XX Národnej diaľničnej spoločnosti za sumu vo výške 67.575,- €.

20. V znaleckom posudku č. 5/2013 vyhovenom Ing. Mikulášom Ilkovičom bola jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena na parc. C-KN č. XXXX/X, E.. W.-U. Č.. XXXX/XX N. E.. W.-U.- Č.. XXXX/ XX, nachádzajúcich sa v k.ú. H., za obdobie od 1.7.2009 do 11.7.2012 stanovená vo výške 27.100,- € po zaokrúhlení. Znalec použil pri výpočte všeobecnej hodnoty prenájmu porovnávaciu metódu, pričom vychádzal zo zmlúv v ktorých sa jednotková výška nájomného pohybovala od 10,59 €/m2/rok až do 15,- €/m2/rok.

21. Znalecký posudok č. 8/2016 vypracovaný Ing. Dušanom Šoltýsom pre konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/133/2012 stanovil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie časovo obmedzeného vecného bremena na obdobie troch rokov vo výške 7,09 €/m2. Predmetom posúdenia boli parcely nachádzajúce sa v intraviláne v k.ú. Solivar.

22. V znaleckom posudku č. 21/2016 vypracovanom znaleckou organizáciou - INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA, družstvo, bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov (KN-C č. 3153/1, KN-C č. 3153/40, KN-C č. 3153/41) zaokrúhlenie na sumu 35.000,- € a to použitím porovnávacej metódy. V poskytnutých kúpnych zmluvách bola prevažne dohodnutá jednotková kúpna cena vo výške pod 91,91 €/m2 do 114,68 €/m2 a táto zodpovedala všeobecnej hodnote predmetu kúpy zistenej znaleckým posudkom Ing. Milana Vinklera v roku 2010. Takáto jednotková cena je však neúmerne vysoká a nekorešponduje s cenami pozemkov ponúkanými na internete. V meste Prešov v období posledných 52 týždňov priemerná jednotková cena stavebných pozemkov sa pohybovala okolo 40 €/m2. Znalecká organizácia ďalej určila aj všeobecnú hodnotu práv a závad na obdobie 20 rokov v sume 33.000,- € po zaokrúhlení. Znalecká organizácia nestanovila všeobecnú hodnotu jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena v období od 1.7.2009 do 1.7.2012, ale určila všeobecnú hodnotu nájmu za užívanie predmetných pozemkov vo výške 7.500,- € po zaokrúhlení, ktorá vychádzala zo všeobecnej hodnoty pozemkov stanovenej metódou polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota nájmu bola stanovená výpočtom, nakoľko ju nebolo možné stanoviť porovnávacou metódou, keďže v danej lokalite nebolo možné získať objektívne a dôveryhodné poklady - nájomné zmluvy aspoň trov porovnateľných pozemkov, ktoré boli uzavreté za porovnateľných podmienok v období blízkom predmetnému (č.l. 7 posudku). Prevažná časť nájomných zmlúv bola uzatvorená mimo skúmaného obdobia, t.j. od 1.7.2009 do 1.7.2012, niektoré zmluvy boli uzatvorené na pozemky nachádzajúce sa mimo skúmanej lokality mesto Prešov, ďalej niektoré nájomné zmluvy boli uzatvorené na veľmi krátke obdobia a niektoré prenájmy boli uzatvorené ako doplnkové a zahrňovali v sebe aj poskytnutie služieb.

23. V Doplnení č. 1 znaleckého posudku č. 21/2016 bola všeobecná hodnota vecného bremena za obdobie od 1.7.2009 do 11.7.2012 vyčíslená na sumu 5.965,43 € po zaokrúhlení na sumu 6.000,-€. Na m2 to predstavuje sumu 7,50 €.

24. Znalkyne za znaleckú organizáciu, G. C. N. N. U., pri výsluchu uviedli, že zmluvy uvedené v Ing. Milana Vinklera nekorešpondujú s trhovou hodnotou. Suma vo výške 100,-€ až 114,-€ sa totiž môže pohybovať v rámci predaja nehnuteľnosti za účelom bytovej výstavby resp. budovania rodinných domov. V ich znaleckom posudku vyčíslili hodnotu nehnuteľnosti použitím oboch metód, avšak reálnu hodnotu nehnuteľnosti vyjadruje suma určená metódou polohovej diferenciácie. Na voľnom trhu by o predmetné pozemky nebol vôbec záujem, nielen vzhľadom na ich polohu, ale aj vzhľadom na ich tvar, keď dĺžka značne prevažuje nad šírkou. Posudzované pozemky sú okrem toho jednoúčelové, teda nedajú sa už využiť na nejaký iný účel, pričom ostatné pozemky, ktoré sa predávali na internete, majú viacúčelové

využitie. V znaleckom uviedli ponuky na predaj nehnuteľností v priemyselných zónach, teda na iné využitie ako na bytovú výstavbu, a to za rok 2016, pričom tieto nehnuteľnosti je možné porovnávať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania. Pozemky uvedené v prílohe znaleckého posudku sú pozemky vhodné na výstavbu, pričom porovnávané pozemky nie sú vhodné už na žiadnu inú výstavbu. Nehnuteľnosti inzerované na internete boli uvedené za účelom poukázania na reálnu hodnotu nehnuteľností, avšak ich jednotková hodnota za m2 nebola použitá pre výpočet. Znalkyne ďalej uviedli, že ak boli vyplácané vyššie výkupné ceny, bolo to z toho dôvodu, že nehnuteľnosť vykupovala Národná diaľničná spoločnosť, ktorá to robila na základe predloženého znaleckého posudku, ktorý neskúmala a okrem toho konala pod časovým tlakom z dôvodu využitia európskych fondov. Porovnávacia metóda je síce najlepšia, avšak nie v prípade, keď bol vypracovaný posudok len jedným znalcom, ktorý navyše vychádzal iba zo zmlúv, ktoré uzatvorila Národná diaľničná spoločnosť. Žalobcom predložené nájomné zmluvy boli vylúčené na porovnanie z tohto dôvodu, že vplyv polohy predstavoval väčší rozdiel ako odporúčaných 30 % od hodnoty porovnávaného pozemku. Okrem toho niektoré zmluvy boli uzatvárané na krátku dobu, resp. spolu s prenájmom nehnuteľnosti, boli poskytované aj ďalšie služby a teda je ťažko odlíšiť, čo z uvedenej výšky prenájmu predstavovali služby a čo samotný prenájom nehnuteľnosti.

25. Svedok, Ing. Mikuláš Ilkovič, pri výsluchu uviedol, že výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti metódou polohovej diferenciácie je zložitejší a táto metóda je náročnejšia na spracovanie. V podstate aj pri tejto metóde dochádza k porovnávaniu, kde vlastne koeficienty, ktoré sa zistia z už zrealizovaného obchodu, sa dosadia do výpočtu oceňovanej nehnuteľnosti. Pri použití metódy polohy diferenciácie, ako aj pri použití porovnávacej metódy, by výsledok mal byť približne rovnaký a rozdiel by mal byť tak do 5 %. Znalecká organizácia vychádzala z údajov uvedenými realitnými kanceláriami, kde sa predajnosť pohybovala okolo 37,- €/m2, pričom tieto pozemky sa nachádzali v extraviláne, resp. blízko intravilánu, teda nimi zistený údaj hovoril o predajnosti pozemkov na okraji a nie v blízkosti centra mesta. Znalecká organizácia si zvolila metódu polohovej diferenciácie z toho dôvodu, že nemala k dispozícii posudok Ing. Vinklera, avšak k dispozícii mala zmluvy, z ktorých on vychádzal a preto je nepochopiteľné, prečo sa odchýlili od použitia porovnávacej metódy. Dodal, že znalecká organizácia vo svojom posudku prihliadala na faktory, ktoré znížili cenu nehnuteľnosti, a to na jej tvar, možnosti jej využitia a ochranné pásma, no pri stanovovaní ceny sa malo vychádzať z technického stavu nehnuteľnosti pred jej zameraním a vyčlenením z väčšieho celku (pozemku). Zameraním a vyčlenením uvedeného pozemku vlastne ako keby bol vlastník pokutovaný, keďže táto skutočnosť mala vplyv na stanovenie ceny skrz tvar nehnuteľnosti a preto tento redukujúci faktor bol použitý nesprávne. Účel využitia pozemkov je v jeho posudku obsiahnutý vo fyzickom faktore - technická infraštruktúra. Stanovenie hodnoty vecného bremena je priamo úmerné stanovenia výšky všeobecného hodnotenia nehnuteľnosti. Vyhláška umožňuje vypočítať hodnotu vecného bremena na neurčité obdobie, ale aj na určité obdobie, tak ako to spravil on vo svojom posudku. Postup pre výpočet je taký, že sa najprv stanoví všeobecná hodnota nehnuteľnosti, následne sa stanoví hodnota nájmu a až tretím krokom je stanovenie hodnoty vecného bremena. Keďže mal k dispozícii nájomné zmluvy, začal pri stanovení výšky vecného bremena rovno v druhej fáze.

26. Na zistený skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy:

27. Podľa čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR - ústavný zákon č. 460/1992 Zb., každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Zb., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

29. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

30. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

31. Podľa § 128 ods. 2 občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

32. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

33. Podľa § 151o Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523134'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností

34. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

35. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Právny teória a súdno-aplikačná prax rešpektuje právny princíp, ktorý je vyjadrený pravidlom „zvláštny zákon ruší všeobecný" za predpokladu, že ide o predpisy rovnakej právnej sily. Zvláštna úprava, t. j. užšia právna norma má prednosť pred úpravou všeobecnou, t. j. normou širšou, ktorá sa uplatní len tam, kde zvláštny predpis vec neupravuje.

39. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou, občianskoprávnou. Práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena vyplývajú nielen z právnej úpravy, na základe ktorej vznikli, ale aj zo zákonnej úpravy zákonných vecných bremien. Pokiaľ súčasné

špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, je potrebné použiť úpravu súkromnoprávnu (do pozornosti nález Ústavného súdu ČR, PL ÚS 25/04).

40. Aj keď zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 tohto zákona vzniká za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Vecné bremeno in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu vlastníctva, a tak nemožno jeho vznik posudzovať samostatne u každého vlastníka zaťaženého pozemku. Z uvedeného potom vyplýva, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová, a teda nemá charakter opakovaného plnenia (renty). Ani zákonodarca explicitne neupravil mechanizmus opakujúceho plnenia z práva na primeranú náhradu zo zákonného vecného bremena. Ak by tento cieľ zákonodarca sledoval, nepochybne by takáto regulácia opakujúceho sa plnenia bola v zákone presne stanovená.

41. Je nepochybné, že pozemky zastavané pozemnou komunikáciou v minulosti patriace žalobcovi, boli zaťažené vecným bremenom až nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., teda od 1.7.2009. Žalobca nadobudol predmetné pozemky v konkurznom konaní v roku 2000 najprv do spoluvlastníctva, pričom od roku 2002 boli v jeho výlučnom vlastníctve. Medzi stranami nebolo sporné, že vlastníkom stavby - cesty na parc. C-U. Č.. XXXX/X a parc. W.-U. Č.. XXXX/XX bol v rozhodnom období žalovaný v 1. rade a vlastníkom chodníka na parc. W.-U. Č.. XXXX/XX žalovaný v 2 rade. Až účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. sa vlastníci stavby, stali oprávnenými užívateľmi pozemku, čo vylučuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, keďže ide o finančnú náhradu za vznik vecného bremena, ktorá je jednorazovou náhradou a neexistuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by bránilo tomuto záveru. Nepochybne vlastníkovi pozemku náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí v zmysle ochrany základných práv a slobôd, a teda základného práva vlastniť a užívať majetok. V prejednávanej veci teda nejde o nárok z protiprávneho stavu, ale o nárok, ktorý vyplýva vlastníkovi trpiaceho pozemku so zákonom predpokladaného stavu. Ani stanovisko spoločného zasadnutia kolégií Krajského súdu v Prešov z 10.1.2013 nehovorí o tom, že by odškodnenie za zriadenie vecného bremena malo mať charakter opakujúcej sa náhrady.

42. Taktiež niet dôvodu, aby sa v danej veci vylučovalo použitie inštitútu premlčania. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovaných, podľa ktorého žalobca vyčíslil svoj nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena až po uplynutí trojročnej premlčacej doby počítanej od vzniku zákonného vecného bremena, t.j. od účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z.. Podľa názoru súdu k uplatneniu nároku došlo pred uplynutím premlčacej doby podaním žaloby doručenej súdu dňa 29.6.2012 vzhľadom k tomu, že predmetom uplatneného nároku v žalobe je náhrada za vecné bremeno a teda nie určenie existencie vecného bremena. Žalobca následne len spresnil výšku požadovaného plnenia stanovením konkrétnej sumy.

43. Súd nepovažoval námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k nároku týkajúceho sa parc. C-KN č. XXXX/XX za nedôvodnú, keďže v čase podania žaloby oprávneným vlastníkom predmetnej parcely bola iná osoba ako žalobca. K zmene vlastníctva došlo až na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy po začatí tohto konania, pričom predošlý vlastník následne postúpil svoju pohľadávku zmluvou na žalobcu.

44. Čo sa týka samotnej výšky náhrady za zriadenie vecného bremena súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 21/2016 a jeho Doplnenia č. 1 vypracovanými znaleckou organizáciou, nakoľko tento posudok považuje za hodnovernejší než znalecký posudok Ing. Mikuláša Ilkoviča č. 5/2013 a taktiež samotnú hodnotu závad za reálnejšiu resp. približujúcu sa realite. V znaleckom posudku č. 5/2013 znalec dospel k hodnote vecného bremena porovnávacou metódou, pričom podkladom pre porovnanie boli iba nájomné zmluvy predložené mu žalobcom. Znalec teda iniciatívne nevyhľadal iné nájomné zmluvy, ktoré by sa týkali porovnateľných pozemkov a keďže zadávateľom nebol súd, nemohol si potrebné podklady vyžiadať ani z katastra nehnuteľností, čo značne znížilo možnosti pre porovnanie. Taktiež je potrebné poukázať na to, že nájomné zmluvy, z ktorých tento znalec vo svojom posudku vychádzal, sa týkali prenájmu skladovacích priestorov, parkovacích plôch, či nebytových priestorov, teda nejednalo sa o porovnateľné pozemky, keďže tieto pozemky mali na rozdiel od posudzovaných pozemkov aj reálne ekonomické využitie pre ich vlastníka. Podľa názoru súdu je potrebné prihliadať

aj na tú skutočnosť, že v danom prípade vlastníkom stavby bol iný subjekt než vlastník samotného pozemku, na ktorom je komunikácia postavená. V zmluvách predložených žalobcom je vlastníkom objektov - stavieb (napr. parkoviska) rovnaká osoba ako vlastník pozemku. Z tohto dôvodu je potrebné stanoviť trhovú hodnotu pozemku bez zohľadnenia vplyvu stavieb na nich postavených tak, ako to spravila znalecká organizácia vo svojom posudku. Súd sa nestotožňuje s názorom svedka, Ing. Mikuláša Ilkoviča, podľa ktorého predmetné parcely mali byť posudzované ako súčasť väčšieho celku pred ich odčlenením, nakoľko podľa názoru súdu ich hodnotu nemožno odvodzovať od pozemkov slúžiacich na iný účel, a na ktorých sú vybudované iné druhy stavieb. Súd okrem toho dodáva, že žalobcom predložené zmluvy boli uzavreté v inom než v posudzovanom období (1.7.2009 - 11.7.2012). Dôležitý faktor, na ktorý je potrebné prihliadať pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, je ten, že parcely sa nachádzajú na okraji mesta v priemyselnej zóne, teda ich hodnota musí byť zákonite nižšia než hodnota pozemkov v centre mesta resp. v blízkosti centra, na ktorých sú vybudované objekty slúžiace bytovým potrebám resp. obchodným účelom. Na trhovú cenu posudzovaných pozemkov má nepochybne vplyv aj skutočnosť, že sa nachádzajú v ochrannom pásme komunikácie a zo zákona sú zaťažené zákonným vecným bremenom, pričom sa už nedajú využiť na nejaký iný účel, než akému v súčasnosti slúžia. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobca bol spoluvlastníkom pozemkov, ktorých súčasťou boli aj sporné parcely, o celkovej výmere 2.526 m2 a taktiež štyroch budov, ktoré boli v roku 2002 (t.j. sedem rokov pred účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z.) ocenené na sumu v celkovej výške 134.713,86 € (4.058.390,-Sk). Na základe tejto skutočnosti možno dôvodne dospieť k záveru, že všeobecná cena posudzovaných pozemkov o výmere iba 795 m2, na ktorých sa nenachádza žiadna z týchto štyroch stavieb, uvedená v posudku znaleckej organizácie vo výške 82.839,-€ nezodpovedá skutočnej trhovej cene pozemkov. K tejto hodnote dospela znalecká organizácia na základe porovnania cien štyroch kúpnych zmlúv, ktoré uzavreli rôzni predávajúci s tým istým kupujúcim subjektom - štátom zastúpeným Slovenskou správou ciest, pričom cena bola dohodnutá podľa posudku Ing. Milana Vinklera. Absentuje tu teda existencia viacerých relevantných a od seba nezávislých podkladov vhodných na porovnanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovenú znaleckou organizáciou s použitím metódy polohovej diferenciácie, od ktorej sa odvíja aj všeobecná hodnota vecného bremena, za relevantnejšiu než cenu stanovenú v znaleckom posudku č. 5/2013. Výsledky resp. závery zistené znaleckou organizáciou súd podporené aj ponukami realitných kancelárii na predaj stavebných pozemkov. K podobným záverom dospel aj znalec, Ing. Dušan Šoltýs, vo svojom posudku č. 8/2016.

45. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania vypracovaním kontrolného znaleckého posudku, nakoľko mal za to, že v predloženom posudku znaleckej organizácie bolo dostatočne vysvetlené, prečo pri stanovení všeobecnej hodnoty bola použitá metóda, akú znalecká organizácia použila, a prečo sa neakceptovali predložené zmluvy. Z tohto dôvodu má súd za to, že vypracovanie ďalšieho posudku by bolo v danej veci nehospodárne a len by neprimerane predlžilo toto konanie.

46. Na základe uvedeného súd teda zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena na parc. U.-W. Č.. XXXX/X N. E.. U.-W. Č.. XXXX/XX za obdobie od 1.7.2009 do 11.7.2012 v sume 3.885,-€ [(259 m2 + 259 m2) x 7,50 €/m2] a žalovaného v 2. rade na zaplatenie v sume 2.077,50 € [277 m2 x 7,50 €/m2]. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

47. Súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške, ktorú navrhoval a taktiež nepriznal tento úrok od 2.7.2009 tak ako to navrhoval žalobca, ale od 23.4.2013, resp. 26.4.2013, teda od nasledujúceho dňa po doručení žaloby v tejto veci žalovaným, keďže žalobca nepreukázal, aby bol žalovaného vyzýval na zaplatenie finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena ešte pred podaním žaloby. K uvedeným dňom bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 %.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal čiastočný úspech v pomere k žalovaným sumám v rozsahu 22 %, úspech každého zo žalovaných predstavuje 78 %. Miera úspechu žalovaných tak činí 56 % (78 % - 22 %). Súd zároveň rozhodol aj o nároku na znalečné, ktoré vzniklo znaleckej organizácii a to podľa pomeru neúspechu žalobcu a žalovaných, pričom u žalovaných rozdelil pomer ich neúspechu (22 %) na polovicu. O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.