Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-27-2017.pdf
PDF · 135.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8P/27/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci navrhovateľky C. G., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, evidenčne bytom K. L. T. XX, P., adresa pre doručovanie: D. XXXX/X, Ž., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Mikulovou, advokátkou so sídlom AK M.R. Štefánika 5, Žilina, IČO: 35657103 proti manželovi I. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. L. T. XX, P., právne zastúpenému JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou so sídlom AK Májova 1115, Čadca, za účasti maloletých detí I. G., nar. X.X.XXXX, bytom u navrhovateľky - matky a X. G., nar. X.X.XXXX, bytom u manžela navrhovateľky
- otca, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania C. G., rod. Š., nar. XX.X.XXXX a I. G., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.
II. Maloletého I. G., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti a výchovy matky C. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. L. T. XX, t. č. D. XXXX/X, Ž., ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Maloletú X. G., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti a výchovy otca I. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. L. T. XX, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
IV. Otec I. G., nar. XX.X.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. G., nar. X.X.XXXX sumou 140 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
V. Matka C. G., nar. XX.X.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej X. G., nar. X.X.XXXX sumou 100 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
VI. Matka C. G., nar. XX.X.XXXX m á p r á v o s t y k u s maloletou X. G., nar. X.X.XXXX každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 17.00 hod. nepretržite do nedele do 17.00 hod. a počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 19.00 hod a od 15.8. od 9.00 hod. do 28.8. do 19. 00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku počas vianočných sviatkov od 25.12. od 16.00 hod. do 26.12. do 16.00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku počas vianočných sviatkov v čase od 24.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku počas celých jarných prázdnin s tým, že otec je povinný maloletú X. na styk pripraviť a odovzdať matke v stanovený čas v mieste svojho bydliska a matka je povinná dcéru odovzdať otcovi v stanovený čas v mieste bydliska otca.
odôvodnenie:
1.Návrhom zo dňa 14.8.2017 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva, ktoré uzavrela s manželom dňa 26.4.2003, po krátkej známosti, nakoľko navrhovateľka bola tehotná. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, manželia bývali niekoľko rokov u svokrovcov, kde majú doteraz evidovaný trvalý pobyt. Samostatne bývali asi 9 rokov v rodinnom dome P. - G., ktorý je vo výlučnom vlastníctve manžela navrhovateľky. Ten sa posledných niekoľko rokov správal k manželke spôsobom, ktorý odporoval normám slušnosti. Pre vyhrážky a žiarlivosť manželku izoloval od rodiny a priateľov, nedovolil jej ani nájsť si prácu. Používal na jej adresu hrubé vulgarizmy, ponižoval ju a psychicky týral. Z dôvodu požívania alkoholických nápojov často menil náladu. Pre zlé vzťahy medzi manželmi podal návrh na rozvod už v roku 2014, následne podala manželka v roku 2015 návrh na rozvod, obe konania boli zastavené. V rokoch 2015 a 2016 manželia nežili v spoločnej domácnosti po dobu 4 mesiacov. Veci v manželstve manžel riešil krikom, deti brával k rodičom bez súhlasu manželky a zakazoval jej s deťmi sa vídať. Aj v roku 2015 zobral dcéru k svojim rodičom bez súhlasu manželky a zostal s ňou bývať u rodičov. Prostredníctvom detí, najmä dcéry, manželku citovo a psychicky vydiera. V roku 2017 sa situácia zopakovala, po vulgárnych nadávkach pred synom, opľúvaní a polievaní manželky pivom vo februári tohto roku manžel vyhnal manželku z domu, od februára 2017 nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka žije spolu so synom v prenajatom byte, s dcérou sa po odchode zo spoločnej domácnosti stretávala, pokiaľ tomu manžel nezabránil. V súčasnosti však manžel ovplyvňuje dcéru proti matke. Maloletá X. sa zdržiava viac menej u starých rodičov v K. L. T.. Z dôvodu, že manžel navrhovateľke bránil v stretávaní sa s maloletou, podala navrhovateľka zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jej styk s maloletou dcérou, s ktorou sa stretla náhodne dňa 30.7.2017 u sesternice a od ktorej vie, že dcéra sa s ňou chce vídať. S manželom sa predbežne na rozvode dohodla, dohodli sa tiež tak, že syn zostane po rozvode v osobnej starostlivosti matky a dcéra v osobnej starostlivosti otca. Z návrhu ďalej vyplýva, že obaja manželia sú zamestnaní. Navrhovateľka pracuje ako operátor výroby v spoločnosti D. Y. D., D..O..M.., Ž. s čistým príjmom priemerne 676 € mesačne a jej manžel v D. C. T., L. T., ako mechanizátor rastlinnej výroby s príjmom okolo 700 € mesačne. Navrhovateľka špecifikovala mesačné výdavky nasledovne; 580 € nájomné a služby spojené s užívaním bytu, 100 € strava spolu so synom, 40 € cestovné náklady, 23 € strava syna v škole, 30 € oblečenie obuv syna, 20 € školské pomôcky pre syna, 12 € a 7 € anglický jazyk pre syna polročne, 25 € mobilný telefón spolu so synom, 2 € denné vreckové pre syna.
2.Uznesením č. k. 8P/27/2017-27 zo dňa 24.8.2017 Okresný súd Čadca nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zveril maloleté deti do osobnej výchovy starostlivosti rodičov, a to maloletého syna do starostlivosti matky a maloletú dcéru do starostlivosti otca, nakoľko o úprave styku podľa jeho názoru nebolo možné rozhodnúť bez súčasného rozhodnutia o zverení toho ktorého dieťaťa tomu ktorému z rodičov do osobnej starostlivosti a výchovy. V rámci styku rozhodol v súlade s návrhom matky, tak, že matka má právo styku s maloletou X. každý párny týždeň v kalendárom roku od piatku od 17.00 hod. nepretržite do nedele do 17.00 hod., považujúc návrh na neodkladnú úpravu pomerov za dôvodný, keď z listín predložených matkou, najmä z predloženej textovej komunikácie s otcom dieťaťa mal preukázané, že matka má o dcéru X. skutočný záujem, má záujem, aby jej boli zo strany otca poskytované informácie tak, ako to ona robí u maloletého I., keď o ňom informuje otca. Napokon ide o právo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Dieťa má právo stretávať sa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, nemá byť ochudobňované o vzťah k nemu. Ich vzťah môže byť tak vytváraný a upevňovaný práve formou styku. Súd bol zároveň toho názoru, že pri vyčkávaní na rozhodnutie vo veci samej v riadnom úradnom postupe by mohlo byť maloleté dieťa vystavené riziku ochladnutia či zoslabenia vzťahu k matke. Rozsah žiadaného styku považoval za primeraný aj vzhľadom na vek dieťaťa a aj na potrebu upevnenia súrodeneckých väzieb.
3. V priebehu konania matka návrh doplnila, žiadala navrhovaný styk s maloletou Zuzanou rozšíriť, a to aj na čas letných prázdnin, vianočných sviatkov a jarných prázdnin. Vo zvyšku zotrvala na svojom návrhu. Na pojednávaní uviedla, že prvýkrát opustila spoločnú domácnosť z dôvodu, že manžel ju neustále upodozrieval z toho, že má vzťah s iným mužom. Vyčítal jej, že sa kontaktuje so svojou matkou, mal za to, že manželku ovplyvňuje. Bol k nej vulgárny, ponižoval ju, psychicky to nezvládala, preto spoločnú domácnosť opustila. Po opustení spoločnej domácnosti, keď manželia nežili spolu, mala
navrhovateľka mimomanželský vzťah, ktorý bol aj intímneho charakteru. Následne sa však k rodine vrátila. S manželom sa pokúsili manželské spolužitie obnoviť. Trvalo to asi 4 mesiace, po túto dobu sa manžel navrhovateľky zmenil a snažil, avšak následne sa začalo všetko opakovať, vo februári tohto roka po vulgárnych nadávkach pred synom a opľúvaní a polievaní ju pivom, opustila spoločnú domácnosť znova. Odišla aj s maloletým I.. Vo vzťahu k výživnému na maloletého I. uviedla, že trvá na výživnom vo výške 150,- Eur mesačne. Vo vzťahu k svojim pomerom, príjmom, výdavkom a výživnému na maloletého I. skutkové tvrdenia doplnila nasledovne: Jej mesačné výdavky predstavujú 580,- Eur za nájom a služby, 100,- Eur strava, 20,- Eur cestovné (nakoľko už nedochádza z P., tento výdavok sa znížil), 10,- Eur telefón, 27,- Eur životná poistka a 40,- Eur pôžička (Flexi pôžička, ktorú si vzala po odchode zo spoločnej domácnosti za účelom zariadenia bytu a iných potrieb, vrátane potrieb pre maloletého syna). Mesačne jej zostáva okolo 100,- Eur, nie však vždy, aj s poukazom na to, že jej príjem nie je stabilný, niekedy zarobí aj 800, či 900,- Eur. Má stravovaciu kartu od zamestnávateľa, ktorou uhrádza nákupy potravín. Vo vzťahu k výdavkom na syna uviedla, že keďže už nenavštevuje školskú jedáleň, výdavok na stravu predstavuje 150,- Eur, na telefón 5,- Eur, vo zvyšku odkázala na návrh.
4. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 10.10.2017 na čl. 50 uviedol, že dôvody rozvratu manželstva uvádzané navrhovateľkou nie sú celkom pravdivé. Manželka bez vedomia a súhlasu manžela zadlžovala rodinu a od roku 2015 má mimomanželskú známosť s mužom, s ktorým strávila obdobie, o ktorom sa v návrhu zmieňuje, približne od začiatku decembra 2015 do 25.4.2016, kedy sa vrátila do spoločnej domácnosti. Je pravdou, že začiatkom februára manžel oblial manželku pivom, avšak bolo to následne po tom, čo v opitosti začala vyvolávať hádky. V takom stave neskôr nastúpila do motorového vozidla a odišla k svojej matke. Dňa 4.2.2017 plánovane, bez bližšieho vysvetlenia, spolu s maloletým I., odišla bývať do P.. Počas tohto obdobia o maloletú X. záujem neprejavovala. Popieral tvrdenie navrhovateľky o tom, že požíva nad mieru alkoholické nápoje, nemôže si dovoliť požívať alkohol vo väčšej miere vzhľadom na svoje povolanie, pracuje ako mechanizátor rastlinnej výroby a ako vodič. V skutočnosti si doma po práci vypije 1 fľaškové pivo. Ďalej uviedol, že maloletý I. je pod vplyvom matky a voči otcovi je odmietavý, nemá záujem stretávať sa s otcom ani s jeho mladšou sestrou X.. Nie je pravdou, že by otec ovplyvňoval X. proti matke, maloletá X. situáciu vníma mimoriadne citlivo, bola by najradšej, keby manželia bývali spolu. Manžel navrhovateľky ďalej uviedol, že pracuje v spoločnosti K. - O., D.. D..O..M.., s mesačným príjmom 416,31 €, vrátane daňového bonusu, ktorý poberá na 2 maloleté deti, ktorý mu zamestnávateľ vypláca mesačne vo výške 42,82 €. Ďalej poberá rodinné prídavky na 2 maloleté deti spolu vo výške 47,04 €, pričom mesačne k rukám matky zasiela sumu 50 €, ktorá predstavuje daňový bonus 21,41 € a rodinné prídavky 23,52 € na 1 dieťa, nakoľko sa matka stará o maloletého I.. Príjem manžela tak predstavuje okolo 418 € mesačne. Maloletému I. boli priznané finančné prostriedky na dopravu, vyplácané X. P., ktoré za obdobie 1/ 2017 až 6/2017 predstavujú 80 €, boli zaslané na adresu manžela, ktorý ich následne poštovým poukazom zo dňa 15.8.2017 poslal k rukám manželky. Zo svojho príjmu manžel mesačne pravidelne uhrádza náklady na bývanie a domácnosť vo výške 76,10 € (elektrina zálohová platba 18 €, rozhlas a TV 4,64 €, plyn propán bután 15 € na 2 mesiace, mesačne teda 7,50 €, drevo na kúrenie 300 € ročne, 25 € mesačne, vodné stočné 38,59 € polročne, 6,43 € mesačne, komunálny odpad 2,75 € (16,50 € na polrok), 0,95 € daň z nehnuteľnosti (11,37 € ročne), daň za psa 0,83 € (10 € ročne) a náklady spojené s údržbou domu a na bežné opravy 10 € mesačne. Ďalej má náklady súvisiace s výchovou a výživou maloletej X. vo výške 137,40 € (strava v školskej jedálni a družine 23 €, strava doma 50 €, cestovné škola 0,36 € 1 cesta, teda spolu 14,40 €, oblečenie 20 €, hygienické potreby a drogéria 10 €, školské potreby 10 €, mobilný telefón 5 €, bežné liečivá 5 €. Ďalšími nákladmi manžela sú strava doma 50 €, ošatenie, vrátane obuvi 20 €, hygienické potreby a drogéria 15 €, cestovné do práce 40 €, spolu 125 €. Všetky náklady manžela mesačne predstavujú približne 338 €, pri mesačnom príjme 418 €. Preto s pôvodne navrhovaným výživným vo výške 200 € mesačne nesúhlasil, považoval ho za neprimerane vysoké, nezodpovedajúce veku ani zdravotnému stavu maloletého I., keď zároveň takéto výživné nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť. Na pojednávaní uviedol, že podľa neho bolo manželstvo fungujúce. Nie je si vedomý svojich pochybení, snažil sa, tvrdenia navrhovateľky nie sú pravdivé. Navrhovateľka sa z ničoho nič pobalila a odišla. Poukazoval však na mimomanželský vzťah navrhovateľky a na dlhy, ktoré rodine urobila. Tie podľa jeho tvrdení mala urobiť v čase, keď v spoločnej domácnosti už nežila, teda po prvom opustení spoločnej domácnosti, pričom manžel navrhovateľky považoval za dôvod rozvratu vzťahu to, že rodinu zadĺžila. Nevedel sa vyjadriť k dôvodu, prečo prvýkrát opustila spoločnú domácnosť. Poukazoval na to, že jeho príjem je nemenný, aj napriek tomu, že počas sezóny v lete robieva dlhšie. Jeho príjem sa nezvyšuje, ale ekvivalentom zvýšenia jeho príjmu je stálosť jeho zamestnania a istota v tom, že o prácu v období mimo hlavnej sezóny nepríde, nakoľko v súčasnosti v jeho profesii dochádza v zimnom období k prepúšťaniu. V lete pracuje viac ako 8 hodín denne, v zime
je to menej, napríklad od 07.30 hod. do 12.00 hod., či 13.00 hod.. Inú prácu si nehľadá kvôli maloletej X.. Je pravdou, že so starostlivosťou o ňu mu pomáhajú jeho rodičia, najmä matka, ktorá sa podieľa aj na strave maloletej X.. Mesačne mu po úhrade všetkých výdavkov zostáva okolo 100,- Eur.
5.Kolízny opatrovník, zastupujúci v konaní záujmy maloletých detí, vo svojej písomnej správe zo dňa 25.10.2017 odporučil v prípade rozvodu rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode v súlade s uznesením, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie dňa 24.8.2017 a súčasne rodičov zaviazať platením výživného. Kolízny opatrovník zaslal súdu aj správu z prešetrenia rodinného prostredia v mieste bydliska matky maloletých detí, s ktorou žije maloletý I., ktorý vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, z ktorej okrem skutočností uvedených v návrhu a vyjadrení k návrhu vyplýva, že maloletý I. je žiakom 8. ročníka základnej školy, nestravuje sa v školskej jedálni, prejavil záujem zotrvať v osobnej starostlivosti matky. Je spokojný, duševne vyrovnaný a emočne stabilný, necíti potrebu stretávať sa s otcom, sestra mu chýba.
6. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä: sobášny a rodný list č. l. 6 spisu, zmluvy o nájme bytu č. l. 7, 8, potvrdenie o výške príjmu navrhovateľky č. l. 12, výpis SMS správ medzi rodičmi maloletých detí č. l. 13 až 15, ktorý bol produkovaný k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (preto súd v rámci dokazovania v uvedenej veci nehodnotil, nakoľko otázka styku spornou nebola), záznam ORPZ č. l. 16, rozhodnutie č. l. 17, lustrácie č. l. 19-21, potvrdenie zamestnávateľa navrhovateľky č. l. 46 spisu, správu Obecného úradu K. L. T. č. l. 48, ďalej listiny predložené manželom navrhovateľky č. l. 53 až 58, správu o povesti Mesto Žilina č. l. 50, správu kolízneho opatrovníka zo dňa 25. 10. 2017, správu ÚPSVaR Žilina zo dňa 23. 10. 2017, pripojené spisy 6P/23/2015, najmä uznesenie č. l. 94, 6P/20/2015, najmä uznesenie č. l. 119 a 6P/48/2014, najmä uznesenie č. l. 19, ako aj výsluchom účastníkov konania.
7.Z listinných dôkazov doručených navrhovateľkou spolu s návrhom, a to sobášneho listu a rodných listov maloletých detí mal súd zistené, že manželia uzavreli manželstvo 26. 4. 2003, toto manželstvo ku dňu rozhodovania trvá. V manželstve sa narodili 2 deti, maloletý Jakub dňa 4. 9. 2003 a maloletá Zuzana 7. 9. 2009.
8.Z nájomnej zmluvy zo dňa 1. 5. 2017 mal súd zistené, že navrhovateľka ako nájomca uzavrela nájomnú zmluvu dňa 1. 5. 2017, na dobu určitú, do 31. 7. 2017, predmetom nájmu bol byt č. 49 na adrese D. XX, P.. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 12. 7. 2017 mal súd zistené, že navrhovateľka ako nájomca uzavrela týmto dňom nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, počnúc dňom 1. 7. 2017, dohodnuté nájomné predstavuje 580,- Eur mesačne. Z potvrdenia o výške príjmu navrhovateľky zo dňa 7. 8. 2017 vyplýva, že za obdobie január 2017 až jún 2017 mala navrhovateľka priemerný čistý mesačný príjem 676,- Eur. Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 4. 8. 2014, vyhotoveného Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Čadci, mal súd zistené, že navrhovateľka podala oznámenie pre podozrenie z priestupku na svojho manžela, z ktorého vyplýva, že s manželom mala určité nezhody, zvažovala aj rozvod, pričom navštívili aj psychologičku. Manžel si nepriznával žiadne chyby a odmietol sa rozviesť. Odišla zo spoločnej domácnosti dňa 28. 7. 2014 k svojej matke, nakoľko manžel na ňu vyvíjal psychický nátlak, aby odišla z domu. Keď sa 1. 8. 2014 vrátila, zistila, že je vymenený zámok na vchodových dverách. Z rozhodnutia Okresného úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 27. 8. 2014 mal súd zistené, že konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť manžel navrhovateľky úmyselným narušením občianskeho spolunažívania, a to hrubým správaním a vyhrážaním ujmou na zdraví tým, že mal dňa 5. 7. 2014 vulgárne svojej manželke nadávať a vyhrážať sa jej ujmou na zdraví a následne ju fyzicky napadnúť, bolo z dôvodu, že sa nejedná o návrhový delikt, zastavené. Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky zo dňa 4. 10. 2017 vyplýva, že príjem navrhovateľky za obdobie od novembra 2016 do augusta 2017 predstavuje v čistom priemerne mesačne 725,- Eur, pričom navrhovateľka si daňový bonus neuplatňuje. Zo správy Obecného úradu K. L. T. zo dňa 9. 10. 2017 mal súd zistené, že manžel navrhovateľky sa riadne stará o svoju dcéru, vyplýva to i z vyjadrení občanov obce. Podľa vyjadrenia riaditeľky základnej a materskej školy maloletá X. pravidelne navštevuje základnú školu, je vždy pripravená, upravená, plní si domáce úlohy a nosí pomôcky. Pravidelne navštevuje aj alergiologickú a kardiologickú ambulanciu s doprovodom otca a starej matky. O výchovno-vzdelávacích výsledkoch dcéry sa informuje iba otec, ktorý sa zúčastňuje triednych schôdzok pravidelne, zatiaľ čo matka sa ich nezúčastňuje a neinformuje sa na výsledky
dcéry. Vo vzťahu k maloletému I., ten je síce prihlásený na trvalý pobyt v uvedenej obci, ale v obci sa nezdržiava, nenavštevuje otca, sestru, ani starých rodičov. Z dokladov predložených manželom navrhovateľky, konkrétne potvrdenia ošetrujúceho lekára č. l. 50 vyplýva, že na základe rozhodnutia kardiológa sa odporúča maloletej X. denne merať krvný tlak, odporúča sa jej byť v domácom prostredí, nie je vhodné dieťaťu meniť domáce prostredie do ustálenia zdravotného stavu. Potvrdenie bolo vydané 6. 10. 2017. Zo správy ošetrujúceho lekára č. l. 53 rub. C.. T. I. vyplýva, že vyšetrenie maloletej X. bolo uskutočnené naposledy dňa 20. 9. 2017 s doporučením prevencie, odporúča sa telesná výchova, okrem vytrvalostných behov a behania na čas, poukazuje sa v nej na potrebu monitorovať tlak krvi v domácom prostredí a absolvovanie kontroly o rok. Z kópií poštových poukazov č. l. 56 vyplýva, že v mesiaci júl, august, september, manžel navrhovateľky uhradil na adresu navrhovateľky 50,- Eur a v mesiaci júl a august sumu 80,- Eur. Na jednom z poštových poukazov, znejúcom na sumu 80,64 Eura (25. 7. 2017), je pri správe pre adresáta uvedené, že ide o finančné prostriedky na dopravu za prvý až šiesty mesiac 2017. Odosielateľom je základná škola, adresátom manžel navrhovateľky. Z ďalších listinných dôkazov mal súd preukázané tvrdenia manžela navrhovateľky, že jeho nedoplatok za vodné a stočné predstavoval 38,59 Eura, že mesačne platí za rozhlas a televíziu 4,64 Eura a za elektrinu vo forme zálohovej platby 18,- Eur. Ďalej dokladoval v kópiách pokladničné doklady, z ktorých vyplýva kúpa školských potrieb a pomôcok pre maloletú X. zakupovaných v auguste 2017 v sume 7,82 Eura a kópie cestovných lístkov - žiak, študent z obdobia septembra a októbra tohto roka, z ktorých vyplýva cena za 1 cestu na trase K. L. T. I. - K. L. T. E. 0,36 Eura, dokladoval aj výdavok - poplatok za odpad za rok 2017 v sume 16,50 Eura.
9. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 10.Vo vzťahu k rozvodu manželstva súd z úradnej povinnosti skúmal príčinu rozvratu manželstva a narušenia vzťahov medzi manželmi. Bolo nesporné, že manžel navrhovateľky podal prvýkrát návrh na rozvod už 31. 7. 2014, kde poukazoval na to, že do roku 2014 bolo manželstvo harmonické. Potom sa matka prestala o rodinu starať a 28. 7. 2014 sa odsťahovala. Podľa neho dôvodom boli rozdielne názory, postoje. V čase podania tohto návrhu manželia spolu nežili, ani v spoločnej domácnosti, ani intímne. O deti a dom sa staral manžel navrhovateľky. Poukazoval na to, že matka detí má priateľa, čo považuje za dôvod, pre ktorý odišla. Toto konanie následne bolo zastavené pre späťvzatie návrhu manželom navrhovateľky bez uvedenia dôvodu. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 6P/48/2014. Následne, v konaní vedenom pod sp. zn. 6P/20/2015, sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by upravil práva a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, návrh podala dňa 18. 6. 2015, deti žiadala zveriť do svojej starostlivosti. Poukazovala na neustále konflikty s manželom, ktorý jej nedovoľoval nájsť si prácu, nadával jej, tvrdil, že zoberie deti a odíde. Na vyjadrenie navrhovateľky, že sa to s ním nedá vydržať, začal kričať a nadávať. Kričal, že zoberie deti a že sa ide zabiť. V roku 2014 odišiel bývať k rodičom, zobral deti a zakazoval navrhovateľke kontakt s nimi, vtedy ju aj udrel, podala aj podnet na policajnom zbore v Turzovke. V tom období podával manžel navrhovateľky návrh na rozvod. Po nejakom čase sa však vrátil a prinútil navrhovateľku podpísať nejakú dohodu o urovnaní, že od neho nikam neodíde a on za to stiahne svoj návrh na rozvod. Aj týmto spôsobom neustále navrhovateľku zastrašoval a neustále kontroloval. Využíval deti proti nej, snažil sa ich od nej izolovať. Dokonca aj medzi deťmi robil veľké rozdiely, keď dcére sa venoval a syna si nevšímal. Na jeho vyhrážky, že jej zoberie dieťa, reagovala už v minulosti pokusom o samovraždu. Bola pod kontrolou lekára psychiatra. Bolo to v roku 2005. Lekári zhodnotili, že je psychicky zdravá, ale reagovala na tlak, ktorý vyvíjal na ňu jej manžel. Toto konanie bolo rovnako pre späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľky zastavené. Následne prebiehalo konanie 6P/24/2015 o návrhu navrhovateľky zo dňa 7. 7. 2015 o rozvod manželstva, v ktorom poukazovala na výbušnú povahu manžela, vulgárne nadávky. Manžel jej nedovoľoval nájsť si prácu, izoloval ju od rodiny a známych, nadával jej do alkoholičiek, vzťah sa zhoršil najmä po narodení syna. Stále ju kontroloval a ponižoval. Toto konanie bolo rovnako zastavené pre späťvzatie návrhu bez uvedenia dôvodu. V uvedenom konaní vedenom pod sp. zn. 8P/27/2017 navrhovateľka opäť poukazovala na
hrubé správanie jej manžela, ktorý k nej bol vulgárny, ponižoval ju, psychicky týral a z dôvodu požívania alkoholických nápojov často menil náladu, citovo a psychicky ju vydieral prostredníctvom detí. Istý čas žili oddelene, keď opustila prvýkrát spoločnú domácnosť, následne po návrate sa správanie manžela stabilizovalo, zlepšilo, ale začalo sa to opakovať, preto opustila spoločnú domácnosť znova, v ktorej nežije spolu so svojim synom od februára 2017. Zatiaľ čo manžel navrhovateľky sa vyjadril, že on považoval do odchodu manželky ich manželstvo za harmonické. Nevie, čo mohlo byť dôvodom toho, že opustila spoločnú domácnosť. Poukazoval na to, že manželka rodinu zadlžovala a mala mimomanželský vzťah.
11.Vzhľadom k týmto všetkým skutočnostiam súd vyhodnotil tvrdenia manželov vo vzťahu k prvotnej príčine rozvratu vzťahov medzi nimi za sporné. Tvrdenia sa rozchádzali, pričom u manžela navrhovateľky si odporovali aj jeho samotné tvrdenia (aj s prihliadnutím na dôvody ním uvádzané v jeho prvom návrhu na rozvod manželstva v konaní pod sp. zn. 6P 48/2014). Tvrdenia navrhovateľky a tvrdenia jej manžela ohľadne dlhov manželky, ale aj ďalšie tvrdenia manželov, zostali v rovine tvrdení, bez dostatočných dôkazov. Súd ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva ustálil rozdielne nazeranie manželov na fungovanie manželstva, na postavenie toho druhého manžela, jednak v manželstve, jednak v rámci rodiny, rozdielnosť pováh a názorov v podstatných veciach týkajúcich sa manželstva a rodiny, keď už aj sám manžel navrhovateľky v konaní 6P 48/2014 poukazoval na ich rozdielne názory a postoje. Keď manžel navrhovateľky mal zrejme inú predstavu o postavení manželky ako matky v manželstve a rodine, pokiaľ jej podľa jej tvrdení znemožňoval, resp. nedovoľoval nájsť si po skončení rodičovskej dovolenky prácu, izoloval ju od priateľov a známych, vyčítal jej vzťah k matke, vyčítajúc jej, že je ňou ovplyvňovaná. Z tvrdeného skutkového stavu možno dospieť k záveru, že navrhovateľku podozrieval z nevery ešte predtým, než k nej skutočne došlo, pretože sama navrhovateľka potvrdila, že až po prvom opustení spoločnej domácnosti mala mimomanželský vzťah, ktorý bol aj intímneho charakteru. Navrhovateľka poukazovala na to, že jej manžel z dôvodu požívania alkoholických nápojov menil náladu. Požívanie alkoholických nápojov nad mieru manžel popieral. K tomuto tvrdeniu manželka neoznačila žiaden konkrétny dôkaz. Manžel navrhovateľky si teda sám protirečil, prihliadnuc i na obsah jeho návrhu vo veci 6P/48/2014, v ktorom poukazoval na rozdielne názory, postoje a neveru navrhovateľky, ktorú považoval za dôvod, pre ktorý opustila spoločnú domácnosť. Zatiaľ čo v tomto konaní uviedol, že on považoval manželstvo za harmonické, nevie, z akého dôvodu navrhovateľka odišla ani po prvý ani po druhýkrát. Poukazoval však už aj na zadlžovanie rodiny navrhovateľkou. Neprodukoval k tomuto tvrdeniu však žiaden konkrétny dôkaz. Pokiaľ ide o pôžičku, ktorú si navrhovateľka vzala po opustení spoločnej domácnosti, ku ktorej produkovala dôkazy, súd konštatuje, že nemohla byť dôvodom narušenia vzťahov manželov tak, ako to tvrdil manžel navrhovateľky, nakoľko nespadá do obdobia, keď žili spolu v spoločnej domácnosti (do obdobia predtým, než manželka opustila spoločnú domácnosť prvýkrát). Vzhľadom ku všetkým týmto skutočnostiam nebolo možné jednoznačne určiť, že príčinou rozvratu manželstva bolo len správanie sa jedného z manželov. Ako sekundárnu príčinu však súd vyhodnotil neveru navrhovateľky, ktorá za trvania manželstva, bez ohľadu na to, či ho považovala za fungujúce alebo nie a bez ohľadu na to, či žila s manželom v tom čase v spoločnej domácnosti, porušila svoju zákonnú povinnosť manželky, a to povinnosť byť vernou svojmu manželovi.
12.Vo vzťahu k úprave práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, zverenie maloletých detí do starostlivosti rodičov nebolo sporným, keď obaja rodičia súhlasili s tým, aby súd rozhodol rovnako, ako rozhodol uznesením zo dňa 24. 8. 2017, ktorým maloletého I. zveril do osobnej starostlivosti a výchovy matky a maloletú X. do osobnej starostlivosti a výchovy otca, nakoľko takéto rozhodnutie zodpovedá dlhodobému faktickému stavu a je aj v záujme maloletých detí. S týmto návrhom súhlasil aj kolízny opatrovník. Súd v danom prípade nemal dôvod rozhodnúť inak. Z výsledkov šetrení príslušného orgánu zastupujúceho záujmy maloletých detí v rodine oboch rodičov neboli zistené žiadne nedostatky v ich starostlivosti o deti.
13.Vo vzťahu k výživnému, výživné na maloletú Zuzanu sporným nebolo. Manžel navrhovateľky ako otec súhlasil s návrhom navrhovateľky, aby mesačne prispievala na výživu X. sumou 100,- Eur. Sporným však bolo výživné na maloletého I., keď navrhovateľka ako matka požadovala 200,- Eur, následne v priebehu konania už len 150,- Eur a na druhej strane otec tvrdil, že v jeho možnostiach a schopnostiach je platiť len 130,- Eur. Poukazoval zároveň na primeranosť ním navrhovanej výšky výživného k veku a zdravotnému stavu maloletého I.. V tejto časti preto súd zameral svoje dokazovanie nielen na celkové pomery oboch rodičov, ale najmä na pomery a v rámci nich na nevyhnutné výdavky povinného rodiča, v danom prípade otca a na strane druhej na oprávnené potreby a ním zodpovedajúce výdavky na strane maloletého
I.. Otec pri tvrdenom príjme 418,- Eur mesačne a tvrdených výdavkoch 338,- Eur mesačne vyjadril schopnosť platiť výživné vo výške 130,- Eur mesačne. Už z tvrdených príjmov a výdavkov vyplýva, že mesačne otcovi zostáva 80,- Eur, pričom po celý čas tvrdil, že nedosahuje vyšší príjem, a to ani v sezóne, počas ktorej pracuje viac. V rámci ústnych vyjadrení na pojednávaní uviedol, že mesačne mu zostáva zhruba 100,- Eur. Tieto tvrdenia vyvolávajú pochybnosť o skutočných pomeroch otca maloletých detí. Navrhovateľka produkovala tvrdenia a dôkazy k nákladom na maloletého syna I. zhruba vo výške 245,- Eur mesačne (248,17 Eura). Otec tieto výdavky nesporoval. Poukazoval len na to, že nie je schopný a nie je v jeho možnostiach platiť vyššie výživné ako 130,- Eur, čo predstavuje 3-iny pôvodne matkou tvrdených výdavkov na syna vo výške 175,- Eur, ktoré následne matka rozšírila o výdavok na stravu, s poukazom na nové tvrdenie, ktoré vyvstalo v priebehu konania, že maloletý I. nenavštevuje školskú jedáleň, preto výdavok mesačne na stravu predstavuje 150,- Eur. Vo vzťahu k tejto skutočnosti neboli však produkované tvrdenia, z akého dôvodu maloletý I. školskú jedáleň nenavštevuje, či ide o dôvod zdravotný alebo iný. 3-iny z neskôr tvrdených výdavkov na maloletého I. predstavujúcich 245,- Eur, by predstavovala suma 163,- Eur, ktorá už podľa názoru súdu je sumou výrazne vyššou. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že maloletý Jakub navštevuje 8. ročník základnej školy. Je predpoklad, že v blízkej budúcnosti nastane podstatná zmena na jeho strane, ktorá bude spočívať v nástupe na stredoškolské vzdelávanie, v súvislosti s ktorým bude zo zákona daný dôvod na prípadné zvýšenie výživného. Súd považoval u maloletého I. v danom prípade za primerané výživné pri zohľadnení tak schopnosti a možnosti otca ako aj oprávnených a odôvodnených potrieb syna vo výške 140,- Eur. Táto suma je zároveň určitým kompromisom medzi navrhovanou sumou zo strany matky 150,- Eur a sumou navrhovanou zo strany otca 130,- Eur. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na to, že suma 140,- Eur, ktorú súd uložil platiť otcovi maloletého I. spolu s daňovým bonusom 21,41 Eura a rodinným prídavkom na dieťa vo výške 23,52 Eur, predstavuje 184,93 Eura, čo je 74,6 %, teda zhruba 75%, teda 3 - iny, ktorými budú pokryté výdavky na maloletého Jakuba s tým, že zvyšných 25% bude musieť hradiť matka. Matka tvrdila síce vyšší príjem, ale zároveň aj vyššie výdavky spojené s obstaraním si základných životných potrieb, a to aj potrieb týkajúcich sa otázky bývania - zariadenia nového bytu, vrátane zariadenia pre syna, keď teda možno z uvedeného vyvodiť, že časť mesačnej splátky pôžičky, ktorú si vzala po opustení spoločnej domácnosti, môže byť vynakladaná na účel úhrady potrieb maloletého I.. Tu však súd poukazuje na to, že nebolo možné určiť rozsah, nakoľko matka k týmto tvrdeniam neprodukovala konkrétne dôkazy. Súd však túto skutočnosť zohľadnil, pretože zatiaľ čo manžel mal otázku bývania zabezpečenú, matka ju musela riešiť nanovo. Pokiaľ manžel navrhovateľky rozporoval výšku výdavku manželky na bývanie, tu súd poukazuje na to, že navrhovateľka býva v meste, v ktorom sa cena bytov a výška nájmu pohybuje na inej úrovni, než v meste menšom, či na vidieku. V meste, v ktorom navrhovateľka žije, je zároveň viac pracovných príležitostí, napokon, navrhovateľka má v blízkosti tohto mesta prácu, v ktorej dosahuje príjem vyšší, než jej manžel. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na druhej strane aj na to, že otec deklaroval a preukazoval výdavky na maloletú Zuzanu vo výške 137,40 Eura, pričom matka súhlasila s tým, že bude platiť 100,- Eur. Po pripočítaní daňového bonusu 21,41 Eura a prídavku na dieťa 23,52 Eura dospejeme k sume 144,93 Eura, teda sume, ktorá prevyšuje deklarované a preukazované výdavky na maloletú X.. To znamená, že v danom prípade budú výdavky na maloletú X. pokryté v celom rozsahu. Aj vzhľadom k tejto skutočnosti súd určil výživné na maloletého Jakuba otcovi vo výške 140,- Eur. Pokiaľ nie je v možnostiach a schopnostiach otca platiť takéto výživné, súd poukazuje na jeho zodpovednosť ako rodiča a zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred inými výdavkami, ako aj na to, že nebol tvrdený a produkovaný dôvod, pre ktorý si otec nemôže nájsť iné zamestnanie alebo si nájsť popri uvedenej práci prácu inú, napríklad práve mimo sezóny, keď má práce menej, resp. že by sa pokúšal pracovať aj brigádne. Netvrdil a nepreukázal teda dôvod, pre ktorý by bola znížená jeho spôsobilosť vykonávať iné alebo ďalšie zamestnanie. Tu súd poukazuje aj na to, že navrhovateľka, ako matka dvoch maloletých detí, je schopná zarobiť viac (pri súčasne tvrdených a preukazovaných vyšších výdavkoch, než má otec), než ich otec, a to takmer raz toľko. V danom prípade súd apeluje na otca, že by sa nemal uspokojovať so situáciou (zárobkovou), v ktorej sa nachádza, pretože je tu predpoklad, že v blízkej budúcnosti dôjde k podstatnej zmene pomerov u maloletého I., ktorá bude zakladať zo zákona nárok na zvýšenie výživného.
14.Vo vzťahu k styku matky s maloletou X., otec súhlasil s návrhom matky, rovnako tak s rozšíreným návrhom, preto táto otázka medzi rodičmi spornou nebola. Súd považuje takto určený styk za primeraný, optimálny, nielen za účelom zachovania a ďalšieho budovania vzťahu medzi dcérou a matkou, ale aj za účelom zachovania a udržovania vzťahu súrodeneckého, keď počas realizácie styku matky s maloletou X. bude spolu s maloletou X. aj jej brat I.. Otázku styku otca s maloletým I. rodičia maloletých detí predmetom konania neučinili, súd preto o nej nerozhodoval.
15.O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Civilný mimo sporový poriadok v časti upravujúcej konanie o rozvode manželstva, ale ani v časti upravujúcej konanie vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa inak neustanovuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.