Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Pc-13-2017.pdf
PDF · 73.71 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: A. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom V., P. XXX/XX, občan SR, proti osobe oprávnenej na výživné: Q. P., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom V., O. ulica XX/X, občan SR o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa za obdobie od 15.7.2017 do 31.7.2017 z a s t a v u j e. II. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči Q.. Q. P., naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 13P/601/2011-33 zo dňa 10.5.2012 a to s účinnosťou od 1.8.2017. III. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, podaným na tunajšom súde dňa 6.7.2017 sa navrhovateľ domáhal voči plnoletej dcére ( osobe oprávnenej na výživné) zrušenia vyživovacej povinnosti. V doplnení zo dňa 11.8.2017 navrhovateľ uviedol, že jeho plnoletá dcéra dňa 16.5.2017 ukončila štúdium na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave, o čom sa informoval na študijnom oddelení menovanej fakulty. Vzhľadom k tomu je navrhovateľ toho názoru, že plnoletá dcéra je schopná sama sa živiť a jeho vyživovacia povinnosť zanikla. V prípade úspechu náhradu trov konania nežiada.
2. Plnoletá dcéra sa k návrhu písomne vyjadrila podaním z 4.9.2017 a uviedla, že s návrhom súhlasí. Uviedla, že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pracuje ako brigádnička na dohodu o pracovnej činnosti, k čomu priložila dohodu o pracovnej činnosti.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a pojednával v neprítomnosti osoby oprávnenej na výživné, ktorá sa z neúčasti ospravedlnila, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi najmä návrhom, lustráciou v Sociálnej poisťovni, doplnením návrhu z 11.8.2017, Dohodou o pracovnej činnosti z 7.8.2017, vyjadrením osoby oprávnenej na výživné k návrhu a ostatným obsahom súdneho spisu.
4.Z vykonaného dokazovanie mal súd za preukázaný tento skutkový stav:
Navrhovateľ je otcom plnoletého dieťaťa ako osoby oprávnenej na výživné. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči dieťaťu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 13P/601/2011-33 zo dňa 10.5.2012 v sume 130,- eur mesačne. Osoba oprávnená na výživné ukončila prípravu na povolanie na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave v máji 2017.Z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 7.8.2017, ktorú predložilo plnoleté dieťa spolu s vyjadrením k návrhu je zrejmé, že pracovala od 8.8.2017 do 30.9.2017 pre zamestnávateľa Y. O., H.: XX XXX XXX ako predavačka ako brigádnička a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce v Prievidzi. Navrhovateľ vo výsluchu súdu uviedol, že uhrádzal plnoletej dcére výživné naposledy za mesiac júl 2017, preto
žiadal svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu zrušiť s účinnosťou od 1.8.2017, keď sa informoval telefonicky na študijnom oddelení vysokej škole že dcéra už magisterské štúdium ukončila, uvedené osoba oprávnená na výživné nerozporovala a s podaným návrhom súhlasila.
5.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6.Schopnosť sám sa živiť je potrebné posudzovať objektívne, t.j. ide o schopnosť vzhľadom na dosiahnutú kvalifikáciu umožňujúcu každej osobe vlastnou prácou dosahovať príjem na zabezpečovanie svojich potrieb. Pod pojmom „schopnosť sám sa živiť“ je potrebné rozumieť schopnosť dieťaťa (alebo inej osoby) zamestnať sa a živiť sa vlastnou prácou, ktorá sa dosahuje spravidla ukončením prípravy na budúce povolanie, t.j. ukončením štúdia na strednej alebo vysokej škole.
7.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dieťa ukončilo magisterské štúdium na vysokej škole a ukončením štúdia získalo kvalifikáciu, ktorá mu umožňuje zamestnať sa a vlastnou prácou tak dosahovať príjem na zabezpečenie svojich potrieb. Dieťa je teda objektívne schopné samo sa živiť v zmysle vyššie cit. ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa k dieťaťu zanikla. Skutočnosť, že dieťa je nezamestnané na schopnosť dieťaťa samo sa živiť nemá žiadny vplyv, pretože z hľadiska ustanovení Zákona o rodine, najmä z hľadiska § 62 ods. 1, je rozhodujúce už samotné dosiahnutie schopnosti sám sa živiť. Podmienky vzniku, trvania a zániku vyživovacej povinnosti rodičov upravuje Zákon o rodine, ktorý v § 62 ods. 1 trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom viaže práve na dosiahnutie uvedenej schopnosti sám sa živiť.
8.Z dôvodov zhora uvedených preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči dieťaťu naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/601/2011-33 zo dňa 10.5.2012 zrušuje. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu s účinnosťou od 1.8.2017, preto súd viazaný návrhom navrhovateľa podľa § 40 a § 155 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej CMP ), vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k dieťaťu zrušil s účinnosťou od 1.8.2017. Konanie v časti o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa za obdobie od 15.7.2017 do 31.7.2017 pre spätvzatie návrhu navrhovateľom v tejto časti podľa § 29 ods. 1 CMP zastavil.
9.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, súd nezistil žiadny dôvod pre priznanie práva na náhradu trov konania, vzhľadom na okolnosti prípadu (§ 55 CMP) a naviac navrhovateľ si žiadne trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.