Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/68/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom : Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. XXX/ XX, Y. Y., o zaplatenie 2.694,77 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s ta v u j e v časti o zaplatenie sumy 10,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10,80 eur od 20.04.2013 do zaplatenia uplatnenej titulom zmluvnej pokuty a v časti o zaplatenie sumy 260,- eur uplatnenej titulom dlžnej istiny.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.916,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 8,75% ročne zo sumy 61,94 eur od 20.04.2013 do 16.05.2016,

- 8,00% ročne zo sumy 41,94 eur od 17.05.2016 do 16.06.2016,

- 8,00% ročne zo sumy 21,94 eur od 17.06.2016 do 18.07.2016,

- 8,00% ročne zo sumy 1,94 eur od 19.07.2016 do 16.08.2016,

- 8,00% ročne zo sumy 18,06 eur od 19.07.2016 do 16.08.2016,

- 8,00% ročne zo sumy 61,91 eur od 17.08.2016 do 19.09.2016,

- 8,00% ročne zo sumy 41,91 eur od 20.09.2016 do 18.10.2016,

- 8,00% ročne zo sumy 21,91 eur od 19.10.2016 do 21.11.2016,

- 8,00% ročne zo sumy 1,91 eur od 22.11.2016 do 18.04.2017,

- 8,00% ročne zo sumy 18,09 eur od 22.11.2016 do 18.04.2017,

- 8,00% ročne zo sumy 61,88 eur od 19.04.2017 do 19.05.2017,

- 8,00% ročne zo sumy 41,88 eur od 20.05.2017 do 19.06.2017,

- 8,00% ročne zo sumy 21,88 eur od 20.06.2017 do 19.07.2017,

- 8,00% ročne zo sumy 1,88 eur od 20.07.2017 do 21.08.2017,

- 8,00% ročne zo sumy 18,12 eur od 20.07.2017 do 21.08.2017,

- 8,00% ročne zo sumy 20 eur od 22.08.2017 do 19.09.2017,

- 8,75% ročne zo sumy 39,85 eur od 01.05.2013 do zaplatenia,

- 8,5% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.06.2013 do zaplatenia,

- 8,5% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.07.2013 do zaplatenia,

- 8,5% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.08.2013 do zaplatenia,

- 8,5% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.09.2013 do zaplatenia,

- 8,5% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.10.2013 do zaplatenia,

- 8,5% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.11.2013 do zaplatenia,

- 8,25% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.12.2013 do zaplatenia,

- 8,25% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.01.2014 do zaplatenia,

- 8,25% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.02.2014 do zaplatenia,

- 8,25% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.03.2014 do zaplatenia,

- 8,25% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.04.2014 do zaplatenia,

- 8,25% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.05.2014 do zaplatenia,

- 8,25% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.06.2014 do zaplatenia,

- 8,15% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.07.2014 do zaplatenia,

- 8,15% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.08.2014 do zaplatenia,

- 8,15% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.09.2014 do zaplatenia,

- 8,05% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.10.2014 do zaplatenia,

- 8,05% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.11.2014 do zaplatenia,

- 8,05% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.12.2014 do zaplatenia,

- 8,05% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.01.2015 do zaplatenia,

- 8,05% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.02.2015 do zaplatenia,

- 8,05% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.03.2015 do zaplatenia,

- 8,05% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.04.2015 do zaplatenia,

- 8,05% ročne zo sumy 77,97 eur od 01.05.2015 do zaplatenia,

- 8,05% ročne zo sumy 4,96 eur od 01.06.2015 do zaplatenia.

Súd povoľuje žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v splátkach vo výške 50,- eur mesačne, splatných počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok, vždy k 20. dňu každého kalendárneho mesiaca, až do zaplatenia celého dlhu s tým, že v prípade nezaplatenia jednej splátky v určenej výške a v určenom čase sa stane splatný celý dlh.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 %.

odôvodnenie:

1.Pôvodný žalobca sa žalobou zo dňa 16.03.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.694,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 20.04.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 20.08.2012 zmluvu o pôžičke č. 6127121, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v celkovej výške 4.678,20 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach po 77,97 eur. Žalovaný uhradil len sumu 323,91 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.04.2013 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok jednorazovo.

3. Uznesením č.k. 4C/68/2016-41 zo dňa 28.02.2017 súd, z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí konania, pripustil zmenu žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu spol. Consumer Finance Holding a.s., so sídlom: Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, vstúpil ako žalobca spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154. 4. Podaním doručeným súdu dňa 27.09.2017 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 10,80 eur s príslušným úrokom z omeškania uplatnenú titulom zmluvnej pokuty. Ďalej zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 260,- eur, nakoľko po podaní žaloby žalovaný uhradil čiastočnými platbami v období od 16.05.2016 do 19.09.2017 sumu v celkovej výške 260,- eur (úroky zo sumy 260,- eur však ostali predmetom žaloby). Poukázal na to, že úver môže byť bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák.č. 129/2010 Z.z. len za kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy a súčasnej absencie niektorej zo zákonných náležitostí.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že si úver bral, nakoľko mal finančné problémy a keďže mal aj ďalšie úvery, tak tento úver prestal splácať, finančné prostriedky z úveru využil na nákup nábytku do bytu, pomoc rodine a úhradu nájmu, ako aj na opravu auta. Poukázal na to, že žalobcovi by chcel splácať dlžnú sumu v splátkach po 20,- eur mesačne. Uviedol, že má príjem okolo 500,- eur v čistom mesačne, býva u rodičov, ktorým na bývanie prispieva sumou 150,- až 200,- eur mesačne. Spláca ďalšie úvery, a to od Poštovej banky vo výške 100,- eur mesačne, od Home Creditu vo výške 50,- eur a snaží sa aj žalobcovi platiť po 20,- eur mesačne. Uviedol, že žalobcovi platí celkovo 90,- eur mesačne, a to titulom 4 zmlúv, titulom 3 zmlúv po 20,- eur mesačne a titulom jednej zmluvy 30,- eur mesačne, ďalej platí spoločnosti Provident 30,- eur a to titulom 2 zmlúv, teda 2x po 15,- eur . Ďalej má sporenie vo výške 10,- eur mesačne a poistku vo výške 20,- eur mesačne.

6. Súd najskôr rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby.

7. Podľa ustanovenia § 145 Civilného sporového poriadku (ďalej len , (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

8. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 10,80 eur s úrokom z omeškania uplatnenej titulom zmluvnej pokuty a vo výške 260,- eur uplatnenej titulom dlžnej istiny (vzhľadom na úhrady žalovaného po podaní žaloby) a vzhľadom na to, že súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby sa nevyžaduje (nakoľko išlo o čiastočné späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním a na jeho nesúhlas by v tomto štádiu konania súd neprihliadal), súd pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku týkajúcom sa čiastočného zastavenia konania. Po čiastočnom späťvzatí žaloby tak predmetom konania zostala suma 2.423,97 eur s príslušným úrokom z omeškania.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že zmluvou o pôžičke č. 736490 zo dňa 20.08.2012 uzatvorenou medzi pôvodným žalobcom - spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom poskytol veriteľ žalovanému pôžičku - spotrebiteľský úver vo výške 2.500,- eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach po 77,97 eur. Celková suma pôžičky bola dohodnutá na sumu 4.678,20 eur, celkové náklady spotrebiteľa tak predstavovali sumu 2.178,20 eur. Zmluva obsahovala údaje o ročnej úrokovej sadzbe 32 %, RPMN 32 % a priemernej hodnote RPMN 21,30 %. Termín konečnej splatnosti bol určený ako august 2017. Ďalej boli k zmluve predložené Všeobecné obchodné podmienky.

12. Žalovaný bol zo strany pôvodného žalobcu vyzvaný výzvou zo dňa 10.04.2013 na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 4.467,69 eur jednorazovo v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal do vlastných rúk dňa 16.04.2013

13. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom žalobca v zmysle prílohy k zmluve nadobudol pohľadávku voči žalovanému uplatňovanú v tomto konaní ku dňu 19.09.2016, v dôsledku čoho súd aj uznesením zo dňa 28.02.2017 pripustil zmenu žalobcu, ktorý sa v dôsledku postúpenia pohľadávky stal novým veriteľom.

14. Z platobnej histórie vyplýva, že žalovaný uhradil za obdobie do podania žaloby sumu 323,91 eur a po podaní žaloby uhradil celkovo 260,- eur (pričom o úhrady realizované po podaní žaloby žalobca zobral žalobu späť).

15. Zákonné ustanovenia: Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Pôvodný žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy na základe zmluvy uzavretej dňa 20.08.2012 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.

17. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.

16. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ cit. zákona, a to konečnú splatnosť úveru a výšku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

18. V zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko zmluva obsahuje len údaj o výške jednotlivých splátok (77,97 eur) a počte splátok (60). Údaj o tom, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva neobsahuje, pričom nie

je postačujúce, ak by túto informáciu obsahovali len podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, pretože zákon vyslovene vyžaduje, aby uvedené povinné náležitosti boli obsiahnuté priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nepripúšťa sa obsiahnutie náležitostí v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch.

19. Okrem toho v súvislosti s náležitosťou uvedenou pod písm. k/ súd uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaný spláca spotrebiteľský úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradu dlžného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom.

20. V súvislosti s tým, že nie je uvedený termín splatnosti splátok, teda keďže nie je uvedené, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť splátok, potom nebola dostatočne určito vymedzená ani náležitosť podľa písm. f/ zákona, a síce konečná splatnosť. V zmluve sa uvádza že termín konečnej splatnosti je 08/2017, teda pripadá na august 2017, avšak v ktorý deň v tento mesiac sa stane splatnou posledná splátka, zo zmluvy nevyplýva. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Bez uvedenia dňa splatnosti poslednej splátky, len údaj o mesiaci a roku jej splatnosti tak podľa súdu nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti bol uvedený presne a určito.

21. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, pričom už len absencia čo i len jednej z týchto náležitostí spôsobuje uvedený následok. Vzhľadom na uvedené, je možné žalobcovi priznať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov po odčítaní úhrad a vo zvyšku uplatnenom titulom žiadaných úrokov a poplatkov je potrebné žalobu zamietnuť. Pokiaľ žalobca poukazoval na tú skutočnosť, že zákon vyžadoval kumulatívne splnenie nedostatku písomnej formy spotrebiteľského úveru a súčasnej absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r) a y) a § 10 ods. 1 súd sa s jeho tvrdeniami nestotožnil. Je absolútne nelogické, aby zákonodarca v § 9 zákona č. 129/2010Z.z. vyžadoval kumulatívne splnenie oboch podmienok, teda písomnej formy a absencie tam uvedených náležitostí, keď už v § 9 ods. 1 veta prvá sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Bez písomnej formy by sa zákonom predpísané náležitosti pravdepodobne ani len nedali preskúmať, či boli určené alebo nie. Súd ďalej poukazuje na to, že zákonodarca nakoniec nie celkom vhodné použitie spojky „a“ v § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v ďalších novelizáciách odstránil. Súd posúdil nárok preto nasledovne:

22. Žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.500,- eur, pričom len na vrátenie tejto istiny má žalobca vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru nárok. Pokiaľ bola mesačná splátka dohodnutá vo výške 77,97 eur, istinu 2.500,- eur mal žalovaný uhradiť v 32 splátkach po 77,97 eur a v 33. splátke vo výške 4,96 eur (v dôsledku toho, že vznikol nárok len na vrátenie istiny, teda

sumy nižšej, než podľa zmluvy bol žalovaný povinný vrátiť, skrátila sa pri zachovaní dohodnutej výšky splátky doba splácania). Prvá splátka bola splatná v mesiaci september 2012 (vychádzajúc z prehľadu splátok a úhrad) a po zohľadnení rozvrhnutia splácania na 33 splátok, potom konečná splatnosť úveru pripadla na máj 2015. Treba konštatovať, že žalovaný z poskytnutej istiny 2.500,- eur uhradil do podania žaloby sumu 323,91 eur a následne po podaní žaloby 260,- eur (v ktorej časti žaloba bola vzatá späť), a teda z čistej istiny zostala nesplatená iba suma 1.916,09 eur. Pri povinnosti žalovaného splácať uvedenú sumu v dohodnutých splátkach vo výške 77,97 eur mesačne, nezaplatené ostalo :

- zvyšok splátky splatnej v 04/2013, ktorá po čiastočných úhradách zostala nezaplatená vo výške 39,85 eur (staršie splátky boli po započítaní všetkých úhrad žalovaného realizovaných pred aj po začatí konania na najstaršie splátky uhradené v celom rozsahu a splátka splatná v 04/2013 bola splatená čiastočne),

- splátky splatné v mesiacoch 05/2013 až 04/2015 - celkovo 24 splátok po 77,97 eur, spolu: 1.871,28 eur

- posledná splátka splatná v mesiaci 05/2015 v sume 4,96 eur (dôvod, pre ktorý je táto splátka nižšia

- viď odsek 22),

(súčet zvýraznených súm činí 1.916,09 eur - čo sa rovná priznanej istine).

23. Súd totiž vychádzal z toho, že nebola riadne vyhlásená predčasná splatnosť úveru, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ. Žalobca totiž predčasne vyhlásil splatnosť úveru listom zo dňa 10.04.2013, aby vopred upozornil žalovaného na uplatnenie tohto práva tak, ako to vyžaduje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže žiadna iná písomnosť, ktorá by predchádzala mimoriadnemu zosplatneniu úveru súdu predložená nebola. Nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na to, aby sa stali splátky úveru mimoriadne predčasne splatné, súd na predčasné zosplatnenie úveru vykonané žalobcom neprihliadal, a posudzoval splatnosť vyššie uvedených dlžných splátok v zmysle ich splatnosti podľa zmluvy tak, ako je uvedené v odseku 22. Uvedené teda má vplyv na priznanie úrokov z omeškania, ktoré nie je možné žalobcovi priznať odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak, ako si to uplatnil žalobca, ale vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej dlžnej splátky. Nakoľko v zmluve si zmluvné strany nedohodli dni splatnosti splátok, teda nedohodli sa na tom, na ktorý konkrétny deň v mesiaci pripadá splatnosť mesačných splátok, súd ustálil, že jednotlivé splátky boli splatné vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Súd preto z jednotlivých priznaných splátok ( z jednej splátky vo výške 39,85 eur splatnej v 04/2013, z 24 splátok vo výške 77,97 eur splatných od 05/2013 do 04/2015 a z poslednej splátky splatnej v mesiaci 05/2015) priznal úroky z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom sa tá- ktorá splátka stala splatnou. V čase vyhlásenia rozsudku všetky splátky už boli splatné. Výšku úrokov z omeškania súd určil s poukazom na § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia 87/1995 Z.z. ako základnú úrokovú sadzbu ECB k 1.dňu omeškania zvýšenú o 8%, pričom sadzba úrokov z omeškania sa v období od mája 2013 do júna 2015 menila (s účinnosťou od 08.05.2013 sa zmenila na 0,50% ročne, s účinnosťou od 13.11.2013 sa zmenila na 0,25% ročne, s účinnosťou od 11.6.2014 sa zmenila na 0,15% ročne, s účinnosťou od 10.09.2014 sa zmenila na 0,05% ročne). Vzhľadom na to súd musel tiež prihliadnuť na tieto zmeny úrokových sadzieb, a preto priznal úroky z omeškania z jednotlivých splátok splatných v rozhodnom období vo výške 8,75%, 8,5%, 8,25%, 8,15% a 8,05% ročne, s reflektovaním zmien základnej úrokovej sadzby ECB, čiže tieto v zmysle uvedených zmien znižoval a nepriznával z dlžných splátok, ktoré ostali predmetom konania, úroky z omeškania v jednotnej sadzbe úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne tak, ako si ich uplatnil žalobca.

24. Okrem toho, že súd priznal úroky z omeškania zo splátok, ktoré ostali predmetom konania a ktoré boli priznané, predmetom konania ostali aj úroky z omeškania z tých splátok, ktoré boli uhradené až po začatí konania úhradami vo výške 260,- eur. Žalovaný totiž splátky, ktoré uhradil až po začatí konania a ktoré ako také samy osobe nie sú predmetom konania (lebo v tejto časti žalobca zobral žalobu späť), uhradil až po ich splatnosti, a teda sa dostal s ich úhradou do omeškania. Žalobca pritom zobral žalobu späť iba v časti sumy 260,- eur a nie aj v časti úrokov z omeškania z nich, a preto je potrebné, aby súd rozhodol aj o týchto úrokoch z omeškania, ktoré predmetom konania ostali. Úhrady žalovaného vo výške 260,- eur boli započítané na :

- čiastočnú úhradu splátky splatnej v 04/2013 v sume 38,12 eur,

- úhradu splátky splatnej v 03/2013 v sume 77,97 eur,

- úhradu splátky splatnej v 02/2013 v sume 77,97 eur,

- úhradu splátky splatnej v 01/2013 v sume 61,94 eur, teda na splátky splatné v bezprostredne predchádzajcom období pred tými splátkami, ktoré ostali predmetom konania, pričom ide o 13 úhrad po

20,- eur zo dňa 16.05.2016, 16.06.2016, 18.07.2016, 16.08.2016, 19.09.2016, 18.10.2016, 21.11.2016, 18.04.2017, 19.05.2017, 19.06.2017, 19.07.2017, 21.08.2017 a 19.09.2017. Súd preto z týchto už splatených splátok priznal len úroky z omeškania tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku, a to s reflektovaním dátumov ich úhrad ( po každej úhrade sa splátka ponížila o 20,- eur až do ich úplného zaplatenia dňa 19.09.2017). Úroky z omeškania priznal súd počnúc dňom 20.04.2013, keďže od tohto dňa žalobca žiadal priznať úroky z omeškania a súd nemôže žalobu prekročiť a priznať úroky z omeškania od skoršieho dňa, i keď by mal na to veriteľ nárok. Z rovnakého dôvodu priznal úroky z omeškania v sadzbe 8,75% ročne a následne v sadzbe 8,00% ročne, nakoľko poníženie úrokov z omeškania na sadzbu 8,00% ročne vykonal žalobca vo svojom podaní zo dňa 27.09.2017, v ktorom špecifikoval petit žaloby po čiastočnom späťvzatí, a teda pri zachovaní zásady, že petit nemožno prekročiť, súd priznal úroky z omeškania len v nižšej uplatnenej sadzbe s poukazom na § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia 87/1995 Z.z..

25. Najstaršia splátka, ktorá je predmetom konania, je splátka splatná v mesiaci apríl 2013, a preto súd už len pre úplnosť konštatuje, že vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 18.03.2016, žiadna zo splátok,ktoré súd priznáva, nie je pri 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčaná.

26. Súd pre úplnosť poukazuje aj na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v zmysle ktorého, nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. a pred jeho platnosťou aj zákonom č. 258/2001 Z.z. prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 27. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

28. Súd súčasne povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 50,- eur, a to vzhľadom na preukázanú nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaného. Súd mal zistené, že z mesačného príjmu vo výške 500,- eur žalovaný uhrádza náklady na bývanie a stravu vo výške 150,- eur až 200,- eur mesačne a na úhradu ostatných potrieb a záväzkov mu ostáva cca 350,- eur až 300,- eur mesačne. Celková výška mesačných splátok na úhradu záväzkov voči veriteľom, od ktorých si žalovaný zobral úvery, predstavuje v súčte sumu 270,- eur, pričom uhrádza okrem toho ešte poistné vo výške 20,- eur mesačne a sporenie 10,- eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že zostatok príjmov, ktorý žalovanému zostáva po uhradení nevyhnutných nákladov, je určený takmer výlučne na úhradu záväzkov. S poukazom na popísanú

finančnú situáciu žalovaného má súd za to, že nie je v možnostiach žalovaného uhradiť priznanú dlžnú sumu naraz, nakoľko žalovaný má preukázateľne viacero záväzkov, ktoré sa ale i napriek nepriaznivej sociálnej situácii snaží pravidelne mesačne splácať aspoň v rozsahu svojich aktuálnych finančných možností. Nepovolením splátok by sa podľa súdu žalovaný dostal do ešte ťaživejšej sociálnej situácie, ktorá by mohla ohroziť uspokojovanie aj jeho základných potrieb, ktoré sú v súčasnosti uspokojované aspoň v nevyhnutnej miere. 29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Zároveň súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 30. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 2.694,77 eur s príslušným úrokom z omeškania, ktorý bol vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku na 1.067,20 eur, spolu: 3.761,97 eur. Úspech žalobcu predstavuje priznanie istiny 1.916,09 eur a úrokov z omeškania vyčíslených na sumu 569,93 eur ( 16,67 + 0,28 + 0,15 + 0,01 + 0,11 + 0,46 + 0,26 + 0,16 + 0,06 + 0,58 + 0,42 + 0,28 + 0,14 + 0,01 + 0,13 + 0,12 + 15,67 + 29,23 + 28,68 + 28,12 + 27,56 + 27,01 + 26,45 + 25,14 + 24,60 + 24,05 + 23,56 + 23,01 + 22,48 + 21,94 + 21,15 + 20,61 + 20,07 + 19,31 + 18,77 + 18,26 + 17,72 + 17,19 + 16,71 + 16,18 + 15,66 + 0,96). Súčasne úspech treba pričítať žalobcovi aj v časti o zaplatenie 260,- eur , v ktorej súd konanie zastavil, nakoľko procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti nesie žalovaný, keďže ten uhradil časť dlhu po podaní žaloby, a teda dal svojím správaním podnet na späťvzatie žaloby. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Úspech žalobcu preto činí v súčte 2.746,02 eur, čo je 73% z celku. Žalovaný bol úspešný vo zvyšku, teda časti, v ktorej súd žalobu zamietol a aj v časti o zaplatenie 10,80 eur s príslušenstvom, v ktorej súd konanie zastavil, pričom späťvzatie žaloby v tejto časti žalobca nezdôvodnil, a preto nesie čo do tejto časti procesné zavinenie na zastavení konania žalobca a úspech sa preto pričíta žalovanému. Žalovaný bol teda úspešný v časti o zaplatenie 27%. Z uvedeného vyplýva, že úspešnejším bol žalobca, ktorého čistý úspech (úspech - neúspech) je 46 %. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.