Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-47-2017.pdf
PDF · 78.2 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ Q. B., nar. XX.X.XXXX a 2/ Z. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom V. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 5.960,16 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1./ a 2./rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 5.628 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.398,90 eura od 01.02.2017 do zaplatenia v splátkach po 50 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
V časti o zaplatenie sumy 54 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 30.03.2016 do 31.01.2017 súd konanie zastavuje.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žalovaní v 1./ a 2./ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 88%, o ktorej rozhodne samostatným uznesením súdny úradník a to v splátkach po 10 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti uznesenia vydaného súdnym úradníkom pod následkom straty výhody splátok.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 5.960,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.02.2017 do zaplatenia a s úrokom vo výške 6,69 % ročne zo sumy 4.854,50 eura od 01.02.2017 do zaplatenia z dôvodu, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 1490735 3 02 bola so žalovaným v 1./rade uzatvorená zmluva o medziúvere a stavebnom
- spotrebiteľskom dňa 03.05.2012, na základe ktorej bol žalovanému v 1./rade poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 5.000 eur a žalovaný sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 3,69% ročne po dobu 12 mesiacov od schválenia úveru a po ich uplynutí úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,69% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 27,88 eura a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 8 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 35,88 eura a zároveň žalovaná v 2./rade prevzala ručiteľský záväzok ak žalovaný v 1./rade nesplní svoju povinnosť. Žalovaný v 1./rade porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať a keďže nezaplatil omeškané splátky na základe písomnej výzvy, tak dňa 29.03.2016 bola vyhlásená mimoriadne splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Vymáhaná pohľadávka vo výške 5.960,16 eura
pozostáva z istiny v sume 4.854,69 eura, z nezaplatených úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 304,21 eura, z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 294 eur, z úrokov vo výške 275,89 eura za obdobie od 30.03.2016 do 31.01.2017 a z úrokov z omeškania vo výške 231,37 eura za to isté obdobie. Pred prvým pojednávaním žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 54 eur na poplatkoch spolu s úrokmi z omeškania.
2./ Žalovaný v 1./rade potvrdil, že čerpal stavebný medziúver vo výške 5.000 eur, ale potom prišiel o prácu kvôli zdravotným problémom a ani v súčasnej dobe si nemôže nájsť riadne zamestnanie. V súčasnej dobe by mohol dlh zaplatiť len v splátkach po 50 eur mesačne, keďže poberá nemocenské dávky. Žalovaná v 2./rade potvrdila, že išla za ručiteľa na medziúver, ale nie je schopná splácať pohľadávku, nakoľko poberá iba dôchodok vo výške 406 eur a sama musí platiť všetky náklady za byt.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi, z ktorých zistil, že žalobca dňa 03.05.2012 uzavrel so žalovaným v 1./rade zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému v 1./rade poskytnutý medziúver vo výške 5.000 eur a žalovaný sa zaviazal splácať splátky na účet stavebného sporenia, kde cieľová suma bola 5.000 eur a zároveň splácať medziúver vo výške 5.000 eur s tým, že celková čiastka, ktorú sa zaviazal zaplatiť predstavovala 13.420,58 eura a mal zaplatiť 247 mesačných splátok. Úroková sadzba medziúveru pre prvý rok bola vo výške 3,69 % ročne a pre druhý až piaty rok vo výške 6,69% ročne. Splátky úrokov z medziúveru od druhého roka predstavovali 27,88 eura mesačne a výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru 35,88 eura mesačne. RPMN stavebného úveru predstavovala 5,36% a priemerná RPMN 20,40 %. Konečná splatnosť medziúveru a stavebného úveru bola do 31.05.2043. Žalovaná v 2./rade bola na zmluve o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere ručiteľom. Listom zo dňa 29.03.2016 žalobca oznámil žalovaným oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 29.03.2016 z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca na zaplatenie sumy 5.903,89 eura s príslušenstvom (pred prvým pojednávaním žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 54 eur z titulu poplatkov spolu s úrokom z omeškania od 30.03.2016 do 31.01.2017 vo výške 2,27 eura a preto v tejto časti súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP) je podaná dôvodne, i keď nie v celom rozsahu, nakoľko žalovanému v 1./rade bol na základe uzavretej zmluvy poskytnutý medziúver a stavebný spotrebiteľský úver vo výške 5.000 eur, pričom tento sa zaviazal splácať spolu so splátkami stavebného sporenia, avšak dohodnuté podmienky nedodržal a preto došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňom 29.03.2016. Žalovaná v 2./rade je ručiteľom na pohľadávke žalobcu a teda je zaviazaná uspokojiť pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaných v 1./ a 2./rade zaplatiť žalobcovi sumu 5.628 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.398,90 eura od 01.02.2017 do zaplatenia, nakoľko došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a žalovaní sú podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka povinní zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Priznaná suma pozostáva z istiny vo výške 4.854,69 eura, z úrokov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 304,21 eura, z poplatkov za to isté obdobie vo výške 240 eur a z úroku z omeškania za obdobie od 30.03.2016 do 31.01.2017 v sume 229,10 eura, čo je spolu 5.628 eur a úroky z omeškania boli priznané žalobcovi zo sumy 5.398,90 eura, nakoľko nie je možné priznať žalobcovi úrok z omeškania aj zo sumy 229,10 eur, keďže by sa jednalo o duplicitné priznanie tohto
nároku z titulu úrokov z omeškania, resp. zákon neumožňuje priznať veriteľovi úroky z omeškania z úrokov z omeškania za predchádzajúce obdobie a preto aj v tejto časti bola žaloba zamietnutá. V časti o zaplatenie úrokov vo výške 6,69 % ročne od 30.03.2016 do 31.01.2017 vo výške 275,89 eura a v časti zaplatenia úrokov vo výške 6,69 % ročne zo sumy 4.854,50 eura od 01.02.2017 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nie je možné žalobcovi priznať zmluvný úrok aj za dobu po zosplatnení úveru, keď má za toto obdobie nárok iba na úroky z omeškania. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012, podľa ktorého pri záväzkoch zo spotrebiteľskej zmluvy patria zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Zároveň súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo/143/98 ako aj na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Taktiež sa uvedeným nárokom zaoberal aj Krajský súd Nitra vo svojom rozsudku sp.zn. 25Co/527/2015 zo dňa 02.12.2015, kde účastníkom konania bol žalobca a taktiež sa rozhodovalo o jeho nároku na priznanie úrokov po zosplatnení úveru a tento nárok mu priznaný nebol s poukazom na vyššie uvedené súdne rozhodnutia s tým, že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, čo je zákonný dôsledok vyplývajúci z ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ bez toho, že by to museli účastníci právneho vzťahu dohodnúť. Na základe uvedeného v časti priznania úrokov po zosplatnení úveru bola žaloba žalobcu zamietnutá ako nedôvodná. Súd zároveň žalovaným umožnil žalobcovi priznanú sumu 5.628 eur s príslušenstvom zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keďže nie je v ich schopnostiach zaplatiť pohľadávku v hotovosti a požiadali o povolenie splátok.
5./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobca mal úspech do výšky 94% a žalovaní do výšky 6% a teda rozdiel vo výške 88% predstavuje čistý úspech žalobcu a z toho dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 88% s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň súd umožnil žalovaným zaplatiť náhradu trov konania v splátkach po 10 eur mesačne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).