Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-123-2017.pdf
PDF · 98.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/123/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa A. I.Á. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v U. č. XXX zastúpeného JUDr. Janou Bajužíkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. Štefánikovej č. 8 a manželky navrhovateľa M. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U. č. XXX zastúpenej JUDr. Michaelou Mihalcovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Fatranskej č. 2/E o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k M. I. nar. XX.XX.XXXX o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 2.11.2016 č.k. 9P 101/2016-131 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa s manželkou navrhovateľa. Na čas po rozvode zveril v tom čase mal. M. do osobnej starostlivosti manželky navrhovateľa, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu M. 83 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred manželke navrhovateľa od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode. Styk navrhovateľa s M. neupravil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote proti výroku o určení výživného na čas po rozvode podal odvolanie navrhovateľ, keďže súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm.f/ CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP. Poukázal na to, že výživné bolo naposledy upravené v roku 2009, kedy bolo znížené výživné zo sumy 99,58 € na 83 € mesačne a v tom čase za obdobie od januára do septembra 2009 jeho príjem predstavoval 284,80 € mesačne. Porovnaním mzdových listov za rok 2009 a 2015 podľa výpočtov je jeho príjem od roku 2015 nižší ako v roku 2009. Poukázal na to, že v roku 2009 mal zdaniteľný príjem za 9 mesiacov 368,59 €, za 12 mesiacov 383,47 €, v roku 2015 zdaniteľný príjem za 12 mesiacov 321,72 € a v roku 2016 za 12 mesiacov 438,97 €. Poukázal na zmenu pomerov od roku 2009 na strane účastníkov v tom, že manželka navrhovateľa býva v spoločnej domácnosti so svojím partnerom, ktorý jej prispieva na domácnosť. Poukázal na to, že po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti musel riešiť a najmä zvládnuť stresovú situáciu v ktorej žil a najmä psychickú záťaž z osamelosti a pocitu poníženia, ako aj odmietanie a vytesňovanie z rodiny, čo malo negatívny vplyv na jeho schopnosti ovládania sa a zvládania podmienok abstinencie. Napriek tomu, že počas liečenia nepracoval, snažil sa plniť svoju vyživovaciu povinnosť, aj keď nemal financie na úhradu, požičiaval si od brata a svojej
rodiny. Konštatoval, že istý čas býval u brata, dlhodobo však u neho ostať bývať nemohol, pretože jeho prítomnosť narúšala domácu pohodu, vznikali nezhody u brata s manželkou, a preto si bol nútený nájsť bývanie. Konštatoval, že po absolvovaní protialkoholického liečenia si našiel priateľku, ktorá mu dáva pocit spolupatričnosti, plánujú svoju budúcnosť a 21.11.2016 sa im narodil spoločný syn A.. Poukázal na to, že spoločnú domácnosť opustil len tak, že si zobral iba svoje osobné veci a všetko spoločne nadobudnuté s manželkou zanechal manželke a dcére. Pre seba si musel zabezpečiť vlastné bývanie, zariadiť ho základnými potrebami a z toho dôvodu svoju situáciu musel riešiť úverom, ktorý zobral v Poštovej banke a ktorý uhrádza v sume 80 € mesačne, čo nepovažuje za správne, keď tento výdavok súd prvej inštancie nezohľadnil. Citoval § 62 ods. 2 Zákona o rodine a poukázal na to, že zo svojho príjmu hradí náklady na spoločné bývanie, úverovú splátku na zakúpenie základného vybavenia domácnosti, splácanie dlhov na výživnom, ako aj svoje základné životné potreby, najmä pravidelnú úhradu liekov súvisiacich so svojim zdravotným stavom a navyše v súčasnosti už má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi aj družke ako matke jeho syna. Z uvedeného dôvodu žiadal prehodnotiť jeho reálne majetkové pomery, ako aj schopnosti a možnosti. Poukázal na to, že u matky došlo k zvýšeniu jej životnej úrovne nadobudnutím majetku, a to domu do jej osobného vlastníctva, pribudol jej príjem priateľa, s ktorým sa podieľa na úhrade spoločných nákladov domácnosti. K odvolaniu pripojil mzdové listy, pretože nie je schopný uhrádzať súdom určené výživné.
3. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Konštatovala, že nesúhlasí s odvolaním navrhovateľa, pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a prihliadol na odôvodnené potreby M.. Poukázala na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil aj jej osobnú starostlivosť o M. a poukázala na to, že výživné už bolo znižované zo sumy 99,58 € na 83 € mesačne. Uviedla, že súd prvej inštancie poukázal správne na to, že čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľa od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom sa zvýšil a zvýšili sa aj odôvodnené potreby M. od posledného určenia výživného v roku 2009, nakoľko navštevuje strednú školu a nie je v jej záujme znižovanie výživného. Konštatovala, že správne súd prvej inštancie nezohľadnil výdavky navrhovateľa, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a ktoré nemajú prednosť pred výživným, a to predovšetkým výdavky na splácanie pôžičiek, pretože v prvom rade má rodič povinnosť zabezpečiť výživu maloletých detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Uviedla, že priemerný príjem navrhovateľa za obdobie január až september 2009 činil 284,80 € a tvrdenie navrhovateľa o chybe v písaní v rozsudku z roku 2009 považuje za nedôvodné. Uviedla, že už v návrhu na rozvod manželstva bolo nepravdivo uvedené, že mesačný príjem navrhovateľa činí 148 € a že si navrhovateľ musí požičiavať peniaze na výživné. Čiastka 148 € mala byť zohľadnená až po zaplatení výživného a nie sú v nej zarátané nemocenské dávky, ktoré poberá. Poukázala na to, že zamestnávateľ navrhovateľovi k mzde dopláca finančné prostriedky na základe ich vzájomnej dohody v hotovosti a navrhovateľ sa aj viackrát priznal, že v čase výplaty mal vždy finančné prostriedky naviac a probačnému a mediačnému úradníkovi uviedol príjem cca 500 € mesačne. Poukázala na svoje pomery, že rodinný dom získala po svojej nebohej matke v roku 2010 dedením a nie darom, ako uvádza navrhovateľ. V tomto dome žije s deťmi a príjem jej manžela je veľmi nízky a navyše nie je otcom maloletej, preto nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby zabezpečoval odôvodnené potreby M.. Poukázala na abstinencie navrhovateľa v súvislosti s obavou o prácu, ktoré mával v minulosti viackrát, prípadne sa dostavil do práce pod vplyvom alkoholu. Poukázala na nezodpovedné správanie sa navrhovateľa v minulosti, keďže viackrát dostal šancu na vyliečenie sa z drogovej závislosti, avšak šance v minulosti navrhovateľ nevyužil a namiesto návratu domov a prispievania na výživu detí si v liečebni našiel novú známosť, s ktorou nezodpovedne splodil ďalšie dieťa napriek tomu, že vedel, že ho nebude mať z čoho živiť, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že navrhovateľ aj jeho nová známosť už majú dve deti z predošlých vzťahov, o ktoré sa starajú ich predchádzajúci partneri, teda ide spolu o 4 deti. Uviedla, že aj počas hospitalizácie v minulosti výživné na deti neplatil, o ich spoločné dieťa sa nezaujímal. Neakceptuje potrebu prispievať M. na školné, stužkovú slávnosť a podobne a odmietol aj účasť na nej. Konštatovala, že navrhovateľ svoju životnú úroveň znižuje vedome nedbanlivým spôsobom života a požívanie alkoholu zo strany navrhovateľa bola jeho voľba a nie náhle zhoršenie zdravotného stavu, pričom odôvodnené potreby M. sa neustále zvyšujú, keďže je študentkou strednej školy a jej odôvodnené potreby jednoznačne od roku 2009 sa zvýšili.
4. Kolízny opatrovník v čase maloletosti M. vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že odôvodnené potreby maloletej, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa mu umožňujú podieľať sa na výžive maloletej v takom rozsahu ako určil súd prvej inštancie, preto rozsudok považuje za vecne správny.
5. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu manželky navrhovateľa poukázal na účelové tvrdenia manželky navrhovateľa vo vyjadrení, pokiaľ poukázala na jeho cieľ vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti, pričom túto skutočnosť nepreukázala. Uviedol, že manželka navrhovateľa na jednej strane od neho požaduje, aby prispieval na výživu maloletej, avšak na druhej strane navštívi jeho zamestnávateľa, ktorého obťažuje, slovne napáda, znevažuje ho pred ním a vyhráža sa trestnými podaniami za zatajovanie mzdy a to dospelo až do takého štádia, že ho zamestnávateľ zavolal a taktiež zavolal aj jeho advokátke a oznámil, že nestojí o žiadne problémy a pokiaľ si nevedia svoje problémy vyriešiť samy, on nie je ochotný sa nechať zaťahovať do sporov a prípadne neusporiadania osobných záležitostí dá mu výpoveď, zavrie firmu a odíde do dôchodku. Oznámil mu, že berie ohľad na navrhovateľa, pretože mu chce pomôcť. Pokiaľ manželka navrhovateľa poukazuje na to, že hradila jeho liečbu, pokiaľ bol v liečebni, tak nešpecifikovala tú okolnosť, že mala dispozičné právo k jeho peniazom z nemocenského. Poukázal na okolnosť uvádzanú manželkou navrhovateľa, že po ukončení liečby sa nevrátil domov k deťom, tak v tomto ohľade klame, pretože neuviedla pravdu, že po ukončení liečby sa nemal kam vrátiť, pretože v tom čase už žila s milencom, jeho neustále ponižovala, provokovala a znevažovala pred deťmi, pričom si milenca nasťahovala do ich spálne a z domu ho sústavne vyhadzovala s konštatovaním, že dom je jej a slovne ho vyprovokovala k potýčke, kedy zavolala policajtov, aby zo seba urobila týranú osobu. V tejto životnej situácii, keď si musel hľadať bývanie a zariadiť sa, pretože všetko, čo nadobudol, ostalo u manželky navrhovateľa v dome a on bol v tom čase v podmienke. Konštatoval, že takúto situáciu by nezvládol ani abstinent a už nie to abstinujúci alkoholik. Uviedol, že v súčasnosti má na príjem exekúciu z výživného a jeho dlhy narastajú, pretože nevie si zabezpečiť ani svoje základné životné potreby. Poprel vyjadrenia manželky navrhovateľa, že si svoju životnú úroveň znižuje vedome nedbanlivým spôsobom života, čo nie je pravdou, pretože chce mať šancu začať odznova a postaviť sa na vlastné nohy s človekom, ktorý ho neponižuje a snaží sa mu pomôcť. Uviedol, že výživné svojvoľne neznížil, ale jednoducho na platenie výživného v súdom určenej sume nemá finančné prostriedky.
6. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa poukázala na účelovosť konania navrhovateľa s úmyslom vyhnúť sa riadnemu plneniu vyživovacej povinnosti. Konštatovala, že ona zabezpečuje starostlivosť a výživu M., navrhovateľ sa na nej nepodieľa, nezaujíma sa o ňu, nekomunikuje s ňou, neakceptuje ju ako dieťa a nemal potrebu prispieť jej na školné, stužkovú slávnosť či na vodičský preukaz. Poukázala na to, že výživné už bolo znižované z 99,58 € na 83 € napriek tomu, že od poslednej súdnej úpravy výživného sa príjem navrhovateľa zvýšil a zvýšili sa aj odôvodnené potreby M., nakoľko študuje na strednej škole. Konštatovala, že nemôže súhlasiť s ďalším znižovaním výživného, pretože by to bolo v rozpore s jej oprávnenými záujmami. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že on pre ňu znamená iba zdroj príjmu a nevie pochopiť životnú situáciu navrhovateľa je smutné. Uviedla, že ona v prvom rade potrebuje zabezpečovať odôvodnené potreby maloletej, a to z 30 € mesačne nie je reálne. Pokiaľ navrhovateľ žiadal podanie pomocnej ruky, túto už dostal počas pobytu v protialkoholickej liečebni, počas ktorého neprispieval na výživu dcéry, avšak v liečebni si našiel novú známosť a splodil ďalšie dieťa, pričom nevyživoval svoje 2 dcéry z manželstva. Toto rozhodnutie bola vôľa navrhovateľa a je dôvodné, aby za svoje činy niesol zodpovednosť on a nie jeho deti. K príjmu navrhovateľa sa už v minulosti vyjadrovala a považuje tvrdenie navrhovateľa za nepravdivé ohľadne svojho súčasného príjmu, ktorý zatajuje. Poprela, že by obťažovala navrhovateľovho zamestnávateľa, pravdou je to, že samotný zamestnávateľ navrhovateľa ju navštívil a povedal jej, že ak bude mať nejaký problém, má mu zavolať. Zamestnávateľ navrhovateľa ju často kontaktoval v prípadoch, keď navrhovateľ nenastúpil do práce, alebo ak bol pre alkohol poslaný domov. Tvrdenia navrhovateľa považuje za účelové, sledujúce jediný cieľ vyhnúť sa vyživovacej povinnosti k maloletej. Konštatovala, že konanie navrhovateľa považuje za nezodpovedné, najmä pokiaľ splodil ďalšie dieťa napriek tomu, že si bol plne vedomý toho, že nebude mať z čoho ho vyživiť a pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že nevedel, že bude mať ďalšie dieťa a že táto situácia sa vyskytla po tom, čo si musel nájsť vlastné bývanie, je nelogické, pretože od nej nemohol očakávať, že sa s deťmi vysťahuje z rodičovského domu a ponechá mu bývanie, prípadne ho prijme aj s priateľkou, aby mal z čoho živiť novonarodené dieťa a nemusel si zadovážiť vlastné bývanie.
7. Odvolací súd konštatuje, že výroky rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, úprave výchovy a styku odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacieho súdu (§ 367 ods. 2 CSP).
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.
11. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
12. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine sa jedná o taký výdavok, ktorý nevybočuje z rámca potrieb iných rodičov, majúci prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti k M., ktorá nie je schopná sama sa živiť. Na základe uvedených skutkových zistení odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že výživné pre M. v rozsahu 83 € mesačne zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom s prihliadnutím na osobnú starostlivosť manželky navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o výživnom, pretože súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Odvolací súd konštatuje, že určené výživné súdom prvej inštancie predstavuje len časť skutočných výdavkov v súčasnosti už plnoletej M. pripravujúcej sa na budúce povolanie a pokryje len jej určité potreby. Z obsahu spisu je zrejmé, že osobnú starostlivosť o v súčasnosti už
plnoletú M. zabezpečuje jej matka, ktorá zároveň uhrádza podstatnú časť výdavkov súvisiacich so štúdiom a jej záujmovými aktivitami a z toho dôvodu odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že určené výživné 83 € mesačne, ktoré predstavuje výživné 2,76 € na jeden deň, pokrýva životné náklady v súčasnosti už plnoletej M. iba v minimálnom rozsahu, preto odvolacia námietka navrhovateľa vo vzťahu k príjmovým pomerom manželky navrhovateľa, resp. jej rodiny sú irelevantné, lebo je nepochybné, že jej podiel na výživnom musí byť výrazne vyšší ako podiel navrhovateľa, aby zabezpečila aspoň základné životné potreby M.. Preto sú bez právneho významu jej pomery, na ktoré navrhovateľ poukazuje vo svojom odvolaní, nota bene ani odvolací súd nepovažoval za potrebné bližšie verifikovať pomery manželky navrhovateľa, resp. príjem jej priateľa z hľadiska existencie alebo výšky. Ohľadne ďalšej odvolacej námietky navrhovateľa o zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti odvolací súd je toho názoru, že človek, ktorý sa rozhodol stať rodičom, musí akceptovať skutočnosť, že s príchodom dieťaťa musí prispôsobiť svoje potreby a usporiadanie života potrebám a najlepšiemu záujmu svojho dieťaťa, preto v prípade ak si to riadna starostlivosť o dieťa vyžaduje, musí strpieť obmedzenie uspokojenia vlastných potrieb. Navyše odvolacie dôvody tvorili obranu navrhovateľa už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvej inštancie týkajúcim sa pomerov účastníkov a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, pretože určované výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného rodičov k deťom vyplývajúcim z citovaných zákonných ustanovení v napadnutom rozsudku a poznamenáva, že vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa ohľadne výdavkov manželky navrhovateľa a plnoletej M. čiastočne dezinterpretoval, a pokiaľ by súd prihliadal na všetky odôvodnené potreby v súčasnosti už plnoletej M. bez ohľadu na prihliadnutie na pomery navrhovateľa, musel by určiť výživné v nepomerne vyššom rozsahu. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o výživnom na čas po rozvode, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením s tým, že M. dňa XX.XX.XXXX dosiahla plnoletosť, preto od toho času je oprávnená preberať výživné.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).
14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).