Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-109-2016.pdf
PDF · 133.57 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/109/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: BROKER SERVICE GROUP Slovakia a.s., IČO: 50 353 497, Mlynské Nivy 71, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Bratislava (zn. XXXXXXX), proti žalovanému: A. E., F.. XX. E. XXXX, R. T. XX, U., zastúpenému splnomocnenkyňou: JUDr. Eva Mészárosová, advokátka, Dunajská Streda, o 2.706,06 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie sa v dôsledku späťvzatia žaloby zastavuje v časti o zaplatenie 540 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
- 20 € od 19. marca 2016 do 18. apríla 2016,
- 40 € od 19. apríla 2016 do 17. mája 2016,
- 60 € od 18. mája 2016 do 17. júna 2016,
- 80 € od 18. júna 2016 do 18 júla 2016,
- 100 € od 19. júla 2016 do 17. augusta 2016,
- 120 € od 18. augusta 2016 do 17. októbra 2016,
- 140 € od 18. októbra 2016 do 14. septembra 2016,
- 160 € od 17. septembra 2016 do 18. novembra 2016,
- 180 € od 19. novembra 2016 do 19. decembra 2016,
- 200 € od 20. decembra 2016 do 17. januára 2017,
- 220 € od 18. januára 2017 do 20. februára 2017,
- 270 € od 21. februára 2017 do 20. marca 2017,
- 320 € od 21. marca 2017 do 19. apríla 2017,
- 370 € od 20. apríla 2017 do 19. mája 2017,
- 420 € od 20. mája 2017 do 19. júna 2017,
- 470 € od 20. júna 2017 do 19. júla 2017,
- 520 € od 20. júla 2017 do 21. augusta 2017,
- 540 € od 22. augusta 2017 do zaplatenia. II. Žaloba o zaplatenie 2.166 € so zvyšným úrokom z omeškania sa zamieta. III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 14. apríla 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovaným 15. júna 2011 uzavrel zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej vykonával činnosť podriadeného finančného agenta a mal vyvíjať príležitosti, aby žalobca a jeho zmluvní partneri mali príležitosť uzavrieť zmluvy na poistné produkty. Za to mal nárok na provízie podľa zmluvy, sprostredkované zmluvy však zanikli pre neplnenie povinností poistencov a žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaného vrátenie časti provízií v celkovej sume 2.706,06 €.
2. Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Namietol, že pri uzavretí zmluvy nebol riadne oboznámený s podmienkami zmluvy. Výška uplatnenej pohľadávky nezodpovedá skutočnosti, v dôsledku čoho žalovaný žiadal, aby žalobca doplnil svoju žalobu dokladovaním jednotlivých položiek a predložením vzorcov a dokladov, na ktorých dospel k žalovanej sume. Žalovaný namietol, že zmluvu neporušil, a žiadal, aby žalobca tvrdené skutočnosti podložil dôkazmi.
3. Súd po odpadnutí dôvodu prerušenia konania v zmysle uznesenia č. k. 16 Cb 109/2016-45 na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o finančnom sprostredkovaní (č. l. 4) s prílohami (č. l. 7 až 12 a č. l. 15), všeobecné podmienky finančného sprostredkovania (č. l. 5 až 7), výzva na uhradenie dlhu s doručenkou (č. l. 14), zmluva o postúpení a prevzatí záväzkov z 21. novembra 2016 (č. l. 62), potvrdenie o výške storno odmien s prílohou (č. l. 63), provízny list žalovaného (č. l. 64 a 65) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2, § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento skutkový stav:
4. a) Spoločnosť BROKER SERVICE GROUP s.r.o. bola právnickou osobou - samostatným finančným agentom vykonávajúcim činnosť finančného sprostredkovania pre sektor poistenia. Táto spoločnosť a žalovaný ako podriadený finančný agent 15. júna 2011 podpísali listinu označenú ako „Zmluva o finančnom sprostredkovaní“ (č. l. 4), ktorou sa žalovaný ako podriadený finančný agent podľa zákona č. 186/2009 Z. z. zaviazal vyvíjať výlučne pre BROKER SERVICE GROUP činnosť smerujúcu k tomu, aby tento alebo jeho zmluvní partneri mali príležitosť uzavrieť zmluvy na poistné produkty, investičné produkty a ostatné finančné produkty, (čl. I ods. 1) za čo ten mal platiť žalovanému odplatu v zmysle provízneho poriadku v prílohe č. 1 a ostatných prílohách zmluvy, ktorými sa riadil vznik a zánik nároku na odmenu (čl. II ods. 1). Ich vzájomné práva sa mali okrem toho spravovať všeobecnými podmienkami finančného sprostredkovania (čl. III ods. 1 a 2), tie však v podstate znova odkazovali len na provízny poriadok (č. l. 5 až 7).
b) Provízny poriadok - príloha č. 1 k zmluve (č. l. 7/rub až 10) obsahoval okrem iného tieto ustanovenia: »I. Odmena (provízia) 1.1 Podriadenému finančnému agentovi za jeho činnosť... vzniká právo na odmenu - sprostredkovateľskú províziu... 1.2 Ak spoločnosť BROKER SERVICE GROUP bude povinná vrátiť svojim zmluvným partnerom províziu už vyplatenú podriadenému finančnému agentovi z dôvodu, že klient odstúpil od zmluvy o poskytnutí finančnej služby, resp. klient neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby... je podriadený finančný agent povinný províziu obdržanú za takto sprostredkovanú zmluvu vrátiť spoločnosti BROKER SLOVAKIA GROUP... 1.3 Výška provízie sa odvíja od pozície dosiahnutej podriadeným finančným agentom v rebríčku kariéry a od jeho produkcie... 1.5 Výška provízie sa vypočítava podľa Článku III. tohto provízneho poriadku... v nadväznosti na ostatné prílohy Zmluvy... II. Kariérna schéma... 2.2 Podriadený finančný agent si buduje kariéru na základe jeho vlastnej produkcie (ďalej len „priama produkcia“) a produkcie jeho štruktúry... 2.2.1 Kariéra konzultantov a manažérov: POZÍCIA EUR/jednotka** 1. Consultant... 11,50 EUR/J 2. Senior Consultant... 17,00 EUR/J 3. Junior Manager... 23,50 EUR/J 4. Senior Manager... 27,00 EUR/J ... 2.2.2 Kariéra riaditeľa: POZÍCIA EUR/jednotka* 5. Junior Director**... 30,50 EUR/J 6. Senior Director**... 32,00 EUR/J ...2.4 Produkčné výsledky
Základ pre výpočet provízie predstavujú výsledky celkovej produkcie podriadeného finančného agenta. Výsledkom celkovej produkcie každého podriadeného finančného agenta sú ním získané jednotky spočítané na konci každého produkčného mesiaca... Návrhy na uzavretie poistnej zmluvy... sa prepočítajú na základe tabuľky faktorov uvedenej v Článku III... na tzv. jednotky žiadostí (J). Od týchto jednotiek žiadostí sa odpočítajú jednotky za tie žiadosti, ktoré neboli zmluvnými partnermi spoločnosti BROKER SERVICE GROUP prijaté, a tiež za tie, na základe ktorých nevznikol žiaden platný zmluvný vzťah medzi klientom a zmluvnými partnermi... Z takto získaného súčtu jednotiek žiadostí sa odpočítajú príslušné stornojednotky... Zostávajúce saldo predstavujú čisté jednotky žiadostí (J), ktoré tvoria výlučný základ pre výpočet produkcie... 2.5 Provízia za vlastnú produkciu Za osobné sprostredkovanie uzavretia novej zmluvy medzi klientom a zmluvným partnerom... obdrží podriadený agent províziu. Táto provízia sa vypočíta podľa peňažnej hodnoty za získané čisté jednotky v závislosti od pozície dosiahnutej podriadeným finančným agentom v kariérnej schéme... 2.12 Nárok na províziu Podriadenému finančnému agentovi vzniká nárok na províziu, ak sprostredkoval uzavretie zmluvy na produkt a spoločnosť BROKER SERVICE GROUP obdržala od zmluvného partnera, v prospech ktorého sa zmluva uzatvára odplatu pripísanú na účet... III. Zúčtovacia a provízna schéma 3.1 Výpočet jednotiek Jednotky k stanoveniu príslušnej pozície podriadeného finančného agenta v kariérnej schéme sa vypočítavajú nasledovne: 3.1.1 FAKTORY na výpočet jednotiek pre poistné plány:
Ročná prémia*
Faktor podľa tabuľky pre daný produkt * ročná prémia = ročné poistné bez administratívneho poplatku E, PEAD, AE, AAE, WK a za vzťahujúce sa pripoistenia W, CPA, ADB Doba poistenia (roky) Faktory 10 82,1549 11 69,3753 12 63,5000 13 58,6537 14 54,4380 15 50,8199 16 47,6665 17 44,8450 18 42,3554 19 40,3107 20 a viac 36,5133 Uzatváracia provízia je 100 % z províznej sumy podľa kariérnej pozície platnej v dobe uzatvorenia poistnej zmluvy ...ULB (Broker Invest) Doba poistenia (roky) Faktory
- 33,1939
...CIVILIZAČNÉ CHOROBY - DD Doba poistenia (roky)Faktory menej ako 10 189,6701 10 a viac 135,4312 ...ŽIVOT V ISTOTE Doba poistenia (roky)Faktor 15 56,2637 Uzatváracia provízia je 100 % z províznej sumy podľa kariérnej pozície platnej v dobe uzatvorenia poistnej zmluvy... ...ZLATÝ KAPITÁLOVÝ PLÁN PLUS, RODINNÁ ISTOTA - E CELOŽIVOTNÝ PLÁN - WL, VARIABILNÝ FINANČNÝ PLÁN - AE ULB (Broker Invest) = JEDNORAZOVÝ VKLAD Doba poistenia (roky) Faktor 729,2704
Vyplácanie provízií: 100% jednorazovo Dr. AMSLICO, Dr. AMSLICO PLUS, ADI, AD+PI, AD+2PI, AD+3PI, AD+4PI, AD+5PI, PPI 250%, PPI 500%, HOSPITAL SERVICE PLÁN, HOSPITAL SERVICE PLÁN - ÚRAZ, ADD, PROGRAM 3X3, ZDRAVOTNÁ ISTOTA, ZDRAVOTNÁ ISTOTA JUNIOR, BBB, Extramed, CI Doba poistenia (roky) Faktor 1. rok 165,9696 Uzatváracia provízia je 100 % z províznej sumy podľa kariérnej pozície platnej v dobe uzatvorenia poistnej zmluvy... KAPITÁL INVEST Doba poistenia (roky) Faktor 1 rok 1106,4528 Výška provízie bude 100 % províznej sumy podľa kariérnej pozície a z každého realizovaného vkladu«
c) Ďalšia časť provízneho poriadku - príloha č. 2 „Storno podmienky“ k zmluve (č. l. 11) obsahoval okrem iného tieto ustanovenia: „4. Nárok podriadeného finančného agenta na odmenu zanikne v prípade storna uplatneného na produkciu podriadeného finančného agenta zo strany BROKER SERVICE GROUP alebo zo strany zmluvných partnerov BROKER SERVICE GROUP. V prípade storna je podriadený finančný agent povinný vrátiť BROKER SERVICE GROUP na požiadanie odmenu, ktorá mu bola už vyplatená za stornovanú produkciu... 8. Storno z vyplatenej odmeny za sprostredkovanie základného životného poistenia E, PEAD, AE, AAE, WL, ULB a na neho sa vzťahujúceho pripoistenia W, CPA, ADB sa určí nasledovne: V prípade, že poistné za niektoré z nasledujúcich poistných období nebude uhradené, BROKER SERVICE GROUP môže požadovať od podriadeného finančného agenta vrátenie vyplatenej odmeny (storno) a podriadený finančný agent je povinný požadované storno vrátiť. Výška storna je stanovená ako percento z príslušnej vyplatenej odmeny a závisí od obdobia, v ktorom došlo k nezaplateniu poistného za danú poistnú zmluvu: Poistné platené mesačne 1.-12. mesiac 100 % vrátenie provízie 13.-24. mesiac 50% vrátenia provízie Poistné platené štvrťročne 1.-4. štvrťrok 100% vrátenie provízie 5.-.8. štvrťrok 50% vrátenie provízie Poistné platené polročne 1.-2. polrok 100% vrátenie provízie 3.-4. polrok 50% vrátenie provízie Poistné platené ročné 1. rok 100% vrátenie provízie 2. rok 50% vrátenie provízie 9. Storno z vyplatenej odmeny za sprostredkovanie úrazového poistenia a pripoistenia... sa určí nasledovne: V prípade, že poistné za niektoré poistné obdobie nebude uhradené, BROKER SERVICE GROUP môže požadovať od podriadeného finančného agenta vrátenie vyplatenej odmeny (storno)... Výška storna je stanovená ako 100% z príslušnej vyplatenej odmeny...“.
d) Žalovaný ako podriadený finančný agent sa pričinil o uzavretie určitých poistných zmlúv s 11 poistníkmi na rôzne produkty. Nebolo však zistené, kedy sa príslušné poistenie začalo, aké poistné bolo dohodnuté, za aké obdobie a v akom rozsahu bolo zaplatené poistné, kedy sa príslušná poistná zmluva ukončila. Takisto nebolo zistené, akú províziu získala spoločnosť BROKER SERVICE GROUP s.r.o. za uzavretie tejto poistnej zmluvy a akú časť tejto provízie musel oprávnene vrátiť.
e) Spoločnosť BROKER SERVICE GROUP s.r.o. ako „BSG SRO“ a žalobca ako „BSG AS“ podpísali 21. novembra 2016 listinu označenú ako „Zmluva o postúpení a prevzatí záväzkov“ (č. l. 62). Touto zmluvou BSG SRO bezodplatne postúpila na žalobcu všetky práva a nároky z akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi ňou a treťou osobou (obchodným partnerom), okrem iného práva, ktoré mala má voči podriadeným finančným agentom [čl. I ods. 3 písm. a) a čl. II].
5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).
a) Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až c) a písm. e) sú v podstate len reprodukciou listinných dôkazov, voči ktorým neboli vznesené žiadne výhrady a medzi ktorými nevznikli rozpory.
b) Záver pod bodom 4 písm. d) je dôsledkom neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Zo žiadneho vykonaného dôkazu totiž nevyplýva, kedy sa začalo poistenie na jednotlivých poistných zmluvách, aká bola dohodnutá výška poistného, na akú dobu boli dohodnuté, za aké obdobie (v akom rozsahu) a v akej výške bolo poistné zaplatené, či a z akého dôvodu sa jednotlivé poistné zmluvy skončili. Podobne z nijakého vykonaného dôkazu nevyplýva, akú časť svojej provízie spoločnosť BROKER SERVICE GROUP s.r.o. musela po ukončení týchto zmlúv vrátiť svojím zmluvným partnerom a z akého dôvodu sa tak stalo. Ako však bude ďalej uvedené, nárok žalobcu je v skutočnosti nárokom na vrátenie provízií podľa § 662 Obchodného zákonníka. Pre zistenie výšky týchto nárokov sú kľúčové práve zistenia uvedených skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre určenie nároku na vrátenie provízií a jeho výšky. Za dôkaz týchto skutočností nemožno považovať žalobcom predložené výzvy na uhradenie dlhu (č. l. 14), potvrdenie o výške storno odmien (č. l. 63) ani provízny list (č. l. 64 a 65), keďže z nich žiadna z týchto skutočností nevyplýva. Z výzvy na uhradenie dlhu možno len predpokladať dátum skončenia (stav „vypovedaný“) jednotlivých poistných zmlúv, nemožno však z nich zistiť nič o dĺžke ich trvania alebo o rozsahu zaplatenia poistného (t. j. koľko malo byť zaplatené a koľko sa zaplatilo). Takisto z potvrdenia o výške storna nevyplývajú tieto skutočnosti. Toto potvrdenie totiž uvádza pod sebou rôzne sumy ako storno s určitým odôvodnením, zároveň sú však v ňom uvedené aj kladné sumy (ako „Storno“) sporu so zápornými, navyše za vzájomne sa preskakujúce mesiace (časť mesiacov v tomto prehľade chýba, uvedené mesiace mali byť „Dátumami generovania storna“, nie je však zrejmé, ku ktorému mesiacu sa toto „Storno“ vzťahuje a prečo je generované viackrát). Toto všetko robí toto potvrdenie úplne nepreskúmateľným a nespôsobilým byť dôkazom čohokoľvek, pretože z neho vôbec nie sú zrejmé jednotlivé veličiny, ktoré vstupovali do výpočtu čísel v ňom obsiahnutých. Z tohto potvrdenia okrem toho nevyplýva ani dôvod a spôsob výpočtu storna práve v tej výške, v ktorej bolo vypočítané. Konečne, provízny list trpí rovnakými nedostatkami ako výzva na uhradenie dlhu, keďže ide len o tabuľky zoradených čísel (výška provízií), z ktorých ale nemožno vyvodiť žiadne veličiny rozhodujúce pre určenie týchto čísel. Rovnako z neho nemožno zistiť žiadne veličiny rozhodujúce podľa § 662 Obch. zák. pre určenie výšky nároku na vrátenie províziu.
c) Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 1. júla 2016, ako aj čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku je žalobca povinný dokázať, resp. navrhnúť (označiť) dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. „Skutočnosťami“ v zmysle čl. 8 základných princípov, ale aj § 186 C. s. p. sú len holé „fakty“, teda otázky, kedy bola poistná zmluva uzavretá, kedy a koľko malo byť a bolo zaplatené na poistnom a kedy poistná zmluva zanikla. Je úlohou súdu, aby tieto skutočnosti následne podradil pod príslušné ustanovenia zmluvy a právnych predpisov, na základe toho dospel tak k záveru o opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti nárokov žalobcu. Práve tieto skutočnosti sú podstatnými skutočnosťami pre výpočet týchto nárokov žalobcu. Tieto skutočnosti bol tak žalobca v zmysle čl. 8 základných princípov C. s. p. povinný podoprieť dôkazmi. Ak ich nepredložil, musel súd uzavrieť, že dôkazné bremeno neuniesol.
d) V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že nebolo jeho povinnosťou nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. alebo § 129 ods. 1 C. s. p. Nenavrhnutie potrebných dôkazov na dokázanie uvedených skutočností totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale má za následok nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalovaný už vo svojom vyjadrení 24. augusta 2016 namietol, že žalobcom uplatňované nároky sú neprehľadné, a žiadal predložiť podklady, na základe ktorých žalobca dospel k sume pohľadávky. Toto vyjadrenie bolo žalobcovi doručené 13. októbra 2016, žalobca naň však nijako nereagoval a nereagoval naň až do prvého pojednávania vo veci (22. septembra 2017). Až pred druhým pojednávaním žalobca predložil vyššie uvedené listiny (provízny list, potvrdenie o výške odmien). Na pojednávaní nariadenom na 27. októbra 2017 sa však žalobca ani jeho právny predchodca (zastúpení tým istým splnomocnencom). Ustanovenie § 181 ods. 2 C. s. p. v takom prípade ukladá súdu uviesť, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré za nesporné. V prerokúvanej veci sa žalobca dobrovoľne rozhodol, že sa pojednávania nezúčastní. Žiadne ustanovenie C. s. p. však v takom prípade neukladá súdu, aby žalobcu osobitne písomne upozorňoval, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré nie. Taký postup by bol navyše aj v rozpore so zásadami sporového konania, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou. Okrem toho by takéto zvýhodnenie žalobcu odporovalo aj rovnému postaveniu oboch strán
(čl. 6 ods. 1 C. s. p.). Ak sa žalobca dobrovoľne rozhodol, že sa pojednávania nezúčastní, dobrovoľne sa obral o možnosť zistiť, čo súd považuje za sporné. V dôsledku toho musí ísť táto procesná nedbalosť na jeho ťarchu.
Právne vec súd posúdil takto:
6. V podaní došlom 19. októbra 2017 žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť. Vzhľadom na to súd podľa § 145 ods. 2 C. s. p. rozhodol ako vo výroku I. Keďže k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním a nejde o určitý spôsob vyporiadania medzi stranami, vyjadrenie žalovaného nebolo vôbec potrebné (§ 146 ods. 1 druhá veta a ods. 2 C. s. p.).
7. Tým istým podaním pôvodný žalobca navrhol pripustenie vstupu spoločnosti BROKER SERVICE GROUP Slovakia a.s. na svoje miesto s odôvodnením, že zmluvou o postúpení práv a prevzatí záväzkov z 21. novembra 2016 na ňu postúpil svoju pohľadávku. Uznesením vyhláseným na pojednávaní 27. októbra 2017 súd tento vstup pripustil (písomné vyhotovenie pod č. k. 16 Cb 109/2016-72). Vyhlásením tohto uznesenia sa ním súd stal viazaný (§ 237 ods. 1 C. s. p.), a to bez ohľadu na to, že nie je právoplatné, a musel vychádzať z jeho existencie a obsahu. Žiadna norma Civilného sporového poriadku pritom neurčuje, že predpokladom pokračovania v konaní je, že uznesenie o pripustení zmeny strany musí nadobudnúť právoplatnosť. Preto súd ihneď po vyhlásení tohto uznesenia mohol konať o merite veci s novým žalobcom.
8. Žalobca sa svojich nárokov domáha ako postupník zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní z 15. júna 2011 uzavretej medzi spoločnosťou BROKER SERVICE GROUP s.r.o. a žalovaným „v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2“ Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu však treba túto zmluvu napriek odkazu v jej záhlaví za zmluvu o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Z § 652 ods. 1 Obch. zák. totiž vyplýva, že zmluva o obchodnom zastúpení sa týka „určitého druhu obchodov“. Obchodný zástupca vyvíja trvalú činnosť v určitom odvetví, ktorej cieľom má byť uzatváranie vopred neurčeného počtu obchodov vymedzených len druhovo. Z § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že strany nemôžu zmeniť povahu zmluvy len tým, že ju označia ako iný zmluvný typ; naopak, naplnením podstatných znakov niektorej typovej zmluvy sa táto zmluva spravuje príslušnými typovými ustanoveniami (§ 269 ods. 1 Obch. zák.). Z čl. I ods. 1 uvedenej zmluvy z 15. júna 2011 vyplýva, že úlohou žalovaného malo byť vytváranie príležitostí na uzatváranie zmlúv určitého druhu s vopred neurčeným okruhom klientov. To napokon dosvedčuje aj následná prax, keď žalovaný skutočne dohadoval poistné zmluvy s viacerými poistníkmi. Žalovaný pritom svoju činnosť vykonával ako podriadená finančný agent, ktorý sa považuje za podnikateľa (§ 14 ods. 2 a 7 v spojení s § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve). Spoločnosť BROKER SERVICE GROUP s.r.o. teda mala v uvedenej zmluve postavenie zastúpeného a žalovaný postavenie obchodného zástupcu. V čl. III tejto zmluvy je upravený nárok žalovaného na províziu, a to odkazom na provízny poriadok (príloha č. 1 a ďalšie k zmluve), ktorý sa na základe tohto výslovného prejavu stal súčasťou zmluvy a určuje časť jej obsahu (§ 273 Obch. zák. per analogiam). V časti III prílohy č. 1 bol upravený nárok na rôzne druhy provízií, ktorých výška je naviazaná na postavenie žalovaného v kariérnej schéme a tzv. produkciu, ktorá sa odvíja od druhu a výšky poistného plateného poistníkom podľa dohodnutej poistnej zmluvy. Podľa § 659 ods. 1 druhej vety Obch. zák. sa za províziu obchodného zástupcu považuje aj odmeňovanie zástupcu v závislosti od počtu alebo úrovne obchodov. Z citovaných ustanovení provízneho poriadku je zrejmé, že výška provízie bola závislá od počtu a úrovne dosiahnutých obchodov (uzavretých poistných zmlúv). V dôsledku toho ide o províziu obchodného zástupcu podľa citovaného paragrafu.
9. Žalobca však vo výsledku tvrdí, že nárok žalovaného na tieto provízie zanikol a žalovaný ich musí vrátiť. Zánik nároku na províziu obchodného zástupcu je upravený v § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nárok zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné. Podľa § 662 ods. 3 Obch. zák. sa od tohto ustanovenia možno odchýliť len dohodou v prospech obchodného zástupcu (tzv. jednostranná kogentnosť). I keď citované ustanovenia nie sú v § 263 Obch. zák. výslovne označené za kogentné, musí podľa názoru súdu ich kogentnosť vyplývať z obsahu týchto ustanovení. Bolo by nelogické, ak by ustanovenie, ktorého cieľom je výslovne zakotviť tzv. jednostrannú kogentnosť iného ustanovenia, bolo samo dispozitívnym. V takom prípade by totiž strany mohli veľmi ľahko vylúčiť účinky tohto ustanovenia, a tým aj vylúčiť jednostrannú kogentnosť iného ustanovenia. Takýto výklad by bol v celkom zjavnom rozpore s úmyslom zákonodarcu vyjadreným
práve vo výslovnom normovaní jednostrannej kogentnosti určitého ustanovenia, v tomto prípade § 662 ods. 1 Obch. zák. Preto podľa názoru súdu treba ustanovenie § 662 ods. 3 Obch. zák. vykladať ako doplňujúce ustanovenie k § 263 Obch. zák. Chýbajúci odkaz v § 263 Obch. zák. tak nespôsobuje, že by § 662 ods. 3 Obch. zák. nebol kogentný, ale § 663 ods. 3 Obch. zák. treba (popri § 263 Obch. zák.) považovať za ďalšie ustanovenie, ktoré upravuje kogentnosť niektorých ďalších ustanovení (v tomto prípade § 662 ods. 1 Obch. zák.).
10. Citované ustanovenie (v dnešnom znení) bolo do Obchodného zákonníka zavedený zákonom č. 500/2001 Z. z. (čl. I bod 291), ktorým sa do slovenského právneho poriadku implementovali ustanovenia smernice Rady č. 86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov. Z tabuľky zhody predloženej na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky (II. volebné obdobie, parlamentná tlač 989) vyplýva, že ustanovením § 662 Obch. zák. sa implementuje čl. 11 uvedenej smernice č. 65/653/EHS. Tento článok v odseku 1 ustanovuje, že nárok na províziu môže zaniknúť, iba ak:
- je ustanovené, že zmluva medzi treťou stranou a zastúpeným sa nerealizuje a
- že sa tak nestalo vinou zastúpeného. Na základe prejudiciálnej otázky tunajšieho súdu Súdny dvor Európskej únie v rozsudku zo 17. mája 2017 vo veci C-48/16, ERGO poisťovňa proti Alžbeta Barlíková, rozhodol, že toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas. K otázke použiteľnosti tohto rozsudku na prerokúvanú veci treba uviesť, že síce Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku veci C-449/01, Abbey Life Assurance Co. Ltd and Kok Theam Yeap, rozhodol, že samostatní agenti poverení získavaním zmlúv životného poistenia nespadajú do rozsahu pôsobnosti smernice 86/653. Tento záver SD vychádzal zo znenia čl. 1 ods. 2 tejto smernice, ktorý za obchodných zástupcov považuje len sprostredkovateľov majúcich trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru. Poistenie nie je tovar, takže sa naň smernica 86/653/EHS nevzťahuje, čo by mohlo zvádzať k záveru, že ju nemožno použiť ani pri výklade § 662 Obch. zák. v prerokúvanej veci. Súdny dvor však už v rozsudku vo veci C-3/04, Poseidon Chartering BV proti Marianne Zeeschip VOF, Albert Mooij, Sjoerdtje Sijswerda, Gerrit Schram, pripustil určitú výnimku z tohto striktného pravidla. Ak sa totiž vnútroštátna právna úprava prispôsobí riešeniami, ktoré prináša pre čisto vnútorné situácie, riešeniam upravenými v práve Únie, aby sa tak vyhla najmä výskytu diskriminácie alebo prípadným narušeniam hospodárskej súťaže, existuje jasný záujem Únie na tom, aby dostali ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Únie jednotný výklad bez ohľadu na podmienky, za ktorých sa majú uplatniť, a to preto, aby sa vyhlo v budúcnosti ich rôznym výkladom. Tento názor sa stal súčasťou pevnej judikatúry Súdneho dvora (porov. aj cit. rozsudok C-48/16, ods. 29). Z ustanovenia § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že slovenské právo nerozlišuje medzi obchodnými zástupcami poverenými dojednávaním zmlúv týkajúcich sa tovaru a iných komodít. Naopak, odkazuje všeobecne na „obchody určitého druhu“ bez toho, aby bližšie vymedzilo predmet týchto obchodov. Ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka potom tiež nerozlišuje medzi obchodnými zástupcami pre tovar a pre iné komodity, ale určuje jednotné pravidlá pre všetky zmluvy o obchodnom zastúpení. Podávať iný výklad § 662 Obch. zák. pre obchodných zástupcov poverených dojednávaním zmlúv týkajúcich sa tovaru a iný výklad pre ostatných by znamenalo vytvárať z § 662 Obch. zák. dve samostatné normy so samostatným obsahom. Pre takýto postup však v samotnom § 662 Obch. zák., ani v žiadnom inom ustanovení o zmluve o obchodnom zastúpení nemožno nájsť oporu. V dôsledku toho ho ale treba nevyhnutne vykladať vždy v súlade so smernicou 86/653/ESH aj v prípadoch, kedy upravuje zmluvy o obchodnom zastúpení v oblasti finančného sprostredkovania, a aj na tieto zmluvy aplikovať § 662 Obch. zák. v jeho eurokonformnom výklade.
11. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa musia vnútroštátne ustanovenia sa musia v konaní vo veci samej v čo najväčšej miere vykladať a uplatňovať v súlade so smernicami. Vnútroštátne súdy teda musia vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a účelu smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje (porov. z posledného obdobia napr. rozsudok Súdneho dvora z 25. apríla 2013, C-81/12, Asociaţia ACCEPT proti Consiliul Naţional pentru Combaterea Discriminării, ods. 71). Vyžaduje sa, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (porov. z posledného obdobia rozsudok Súdneho dvora z 24. januára 2012, C-282/10, Maribel Dominguez proti Centre informatique du Centre Ouest Atlantique a Préfet de la région Centre, ods.
27). Z citovaných zásad tak pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade § 662 Obch. zák. v čo najväčšej možnej miere vzali do úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na ktorých implementáciu bolo toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto smernici úplnú účinnosť. Podľa už uvedeného bolo toto ustanovenie zavedené do právneho poriadku na účel implementácie čl. 11 smernice 86/653/EHS. Preto je povinnosťou súdov prihliadať na znenie a účel tohto ustanovenia smernice pri výklade § 662 Obchodného zákonníka. Na základe toho tak treba dospieť k záveru, že § 662 ods. 1 Obch. zák. treba vykladať v súlade s čl. 11 ods. 1 cit. smernice (akoi ho interpretoval Súdny dvor vo veci C-48/16) tak, že toto ustanovenie ustanovuje jediný prípustný dôvod zániku nároku na províziu obchodného zástupcu. Nárok obchodného zástupcu na províziu teda môže zaniknúť jedine v prípade, že sa neuskutoční obchod medzi zastúpeným a treťou osobou, a to len v rozsahu, v akom sa tento obchod neuskutoční.
12. Ustanovenie § 662 ods. 3 Obch. zák. umožňuje odlišnú dohodu o spôsobe tohto zániku na prospech obchodného zástupcu. Aj toto ustanovenie implementuje čl. 11 ods. 3 smernice 86/653/EHS, ktorý je formulovaný taktiež jednoznačnejšie: Od ustanovení odseku 1 sa nemožno odchýliť dohodou v neprospech obchodného zástupcu. Toto ustanovenie tak jednoznačne zakazuje akúkoľvek odchylnú dohodu od ods. 1, ktorá by bola v neprospech obchodného zástupcu. Podľa vyššie uvedených zásad treba rovnakým spôsobom vykladať aj § 662 ods. 3 Obch. zák., teda aj toto ustanovenie treba vykladať tak, že zakazuje akúkoľvek dohodu odchylnú od § 662 ods. 1 Obch. zák. v neprospech obchodného zástupcu. Pod pojmom „v neprospech“ treba rozumieť akúkoľvek dohodu, ktorá buď rozširuje dôvody zániku na províziu aj na iné prípady než sú výslovne vymedzené v § 662 ods. 1 Obch. zák. (a čl. 11 ods. 1 smernice 86/653/EHS), alebo ktorá rozširuje pre tento prípad rozsah zániku nároku. Súdny dvor EÚ v už citovanom rozsudku vo veci C-48/16 v tejto súvislosti uviedol, že ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, nie je „odchýlením v neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 3 tejto smernice, pokiaľ časť provízie, ktorá sa musí vrátiť, je primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému. Povinnosť vrátiť pomerne vyššiu časť provízie, než bol rozsah nerealizovanej zmluvy, by v skutočnosti predstavovala odchýlenie v neprospech zástupcu, ktoré článok 11 ods. 3 smernice 86/653 zakazuje. Ako už bolo uvedené, povinnosťou súdov Slovenskej republiky je potom vykladať § 662 ods. Obch. zák. v čo najväčšej možnej miere vzali do úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na ktorých implementáciu bolo toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto smernici úplnú účinnosť. Povinnosťou súdov je potom vykladať § 662 ods. 1 až 3 Obch. zák. ako jednostranne kogentnú normu, v dôsledku čoho každá dohoda odchyľujúca sa od § 662 ods. 1 Obch. zák. v neprospech obchodného zástupcu je právnym úkonom svojím obsahom odporujúcim zákonu, ktorý je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.
13. Z ustanovení ods. 8 a 9 prílohy č. 2 - Storno podmienky k zmluve o finančnom sprostredkovaní vyplýva, že výška storna závisí od obdobia, v ktorom došlo k nezaplateniu poistného za danú poistnú zmluvu, pričom v zásade obdobie po 24 mesiacoch (2 rokoch) trvania zmluvy nie je relevantné. Z takto formulovaného ustanovenia vyplýva, že pri dohodnutú províziu si finančný agent môže natrvalo ponechať len za predpokladu určitého trvania poistnej zmluvy, resp. určitého rozsahu zaplatenia poistného za túto poistnú zmluvu. Trvanie poistnej zmluvy 24 mesiacov (2 roky) teda určuje objem pravidelného poistného, na ktoré má poisťovateľ z jednotlivých zmlúv nárok, a tým objem obchodu, za ktorý sa provízia vypláca. Nárok na províziu potom podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka zanikne v rozsahu, v akom sa tento predpokladaný objem poistného za 24 mesiacov nezrealizuje, teda v podstate v rozsahu, v akom poistná zmluva trvá kratšie než určených 24 mesiacov. Pomer tohto zániku k celkovej provízii potom musí zodpovedať rozsahu, v akom jednotlivá poistná zmluva nedosiahla predpokladaný čas 24 mesiacov. Každé odchýlenie sa od tohto pravidla v neprospech zástupcu potom predstavuje odchýlenie v rozpore § 662 ods. 3 Obch. zák. a je neplatné podľa § 39 Obč. zák. Z ustanovenia cit. ods. 8 a 9 prílohy č. 2 je ale zrejmé, že rozsah zániku nároku na províziu nie je úmerný rozsahu nezrealizovaného obchodu. Je totiž zrejmé, že zánik príslušnej poistnej zmluvy, za ktorú bola vyplatená provízia až do 12. mesiaca jej trvania, má za následok odňatie 100 % nároku na províziu, a zánik poistnej zmluvy s poistným zaplateným až do 23. mesiaca (teda v podstate počas celého obdobia rozhodného pre rozsah obchodu) má za následok odňatie 50 % nároku na províziu. Rozsah zániku nároku na províziu tak celkom zjavne nezodpovedá dobe trvania príslušnej poistnej zmluvy. Vzhľadom na to treba považovať ods. 8 a 9 prílohy č. 2 - Storno podmienky za neplatné podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor s kogentným ustanovením § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka. Ďalej ich treba považovať za
neplatné aj preto, že robí nárok na províziu závislý od toho, v akom bolo poistné skutočne zaplatené. Z ustanovenia § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Trvanie poistnej zmluvy teda samo osebe zakladá poistiteľovi nárok na poistné, ktoré je poistiteľ oprávnený od poistníka vymáhať podľa okolností aj súdne. Pokiaľ ho poistiteľ nevymáha a nemá teda z neho výnos, nedochádza k uskutočneniu obchodu (poistnej zmluvy) v určenom rozsahu 24 mesiacov. Za také neuskutočnenie obchodu (nezískanie poistného za určitý mesiac trvania poistnej zmluvy) však zodpovedá poistiteľ tým, že takéto poistné od poistníka nevymáha.
14. Na základe uvedeného teda treba uzavrieť, že žalobca ako zastúpený by mal voči žalovanej nárok na vrátenie provízií podľa § 662 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, avšak len v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, v akom poistná zmluva, za ktorú sa provízia určila, netrvala určených 24 mesiacov. To znamená, že bolo úlohou žalobcu dokázať, ktorá konkrétna poistná zmluva kedy zanikla a z akého dôvodu a v akom rozsahu to znamenalo „nerealizovanie obchodu“ v zmysle § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že skutočnosti rozhodujúce pre určenie rozsahu nároku na zánik provízie neboli zistené, keďže žalobca svoje dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že spoločnosti BROKER SERVICE GROUP s.r.o. vznikol nárok podľa citovaných ustanovení, ktorý by mohol uplatňovať voči žalovanému a ktorý by zmluvou z 21. november 2016 mohol postúpiť na žalobcu.
15. Konečne, hoci to žalobca nenamietal, sa súd zaoberal aj otázkou, či čiastkové úhrady žalovaného by mohli byť považované za uznanie dlhu. Podľa § 323 ods. 2 Obch. zák. sa za uznanie nepremlčaného záväzku považujú aj úkony uvedené v § 407 ods. 3 Obch. zák. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák. potom účinky uznania zvyšku záväzku (dlhu) má aj čiastočné plnenia, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Čiastočné plnenie má teda tieto účinky, len ak z okolností, za ktorých bolo plnené, možno usudzovať na to, že dlžník plnením uznáva aj zvyšok záväzku (porov. uzn. NS SR sp. zn. 1 M Obdo V 15/2006). Účinky uznania teda nenastávajú už tým, že dlžník splní nižšiu sumu než by podľa veriteľa splniť mal, ale len v spojení s takými okolnosťami, ktoré u veriteľa môžu vzbudiť dojem, že dlžník si je vedomý aj zvyšku záväzku a chce ho splniť (napr. odkazom na číslo faktúry, označením platby ako čiastočné plnenie, čiastočná úhrada, splátka a pod.). V prerokúvanej veci však žalobca netvrdil, ani nedokázal, že by žalovaný robil akékoľvek platby voči žalobcovi za takých okolností, z ktorých by bolo možné usudzovať, že tým uznáva aj zvyšok záväzku. Preto nemožno dospieť k záveru, že by takéto plnenia mali účinky upravené v § 407 ods. 3 Obch. zák., teda účinky uznania dlhu.
16. Vzhľadom na to súdu nezostalo nič iné než žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť (výrok II).
17. Úspešnému žalovanému súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu všetkých trov konania (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).