Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_60Cb-168-2014.pdf
PDF · 157.03 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/168/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu DAVITAL, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta 37A, IČO: 31 613 888, zastúpeného AK SUCHOŇOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 12, IČO: 47 234 784 proti žalovanému TERAPO, spol. s r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 16, IČO: 31 603 467, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Hrežďovičom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská č. 2, o určovacej žalobe, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že Zmluva o odbere elektrickej energie uzavretá dňa 24. 05. 2012 medzi žalobcom a žalovaným trvala od 24. 05. 2012 do 31. 08. 2016.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania spojených s nariadením neodkladného opatrenia v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou zo dňa 16. 10. 2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 23. 10. 2014 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti dodávať elektrickú energiu podľa Zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 24. 05. 2012 v zmysle § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej iba ako „O. s. p.“).
2) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11. 12. 2014 doručenom tunajšiemu súdu dňa 12. 12. 2014 považoval žalobu za nedôvodnú, túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov súdneho konania.
3) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, právneho zástupcu žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 60Cb/253/2013, 64Cb/11/2014, 63Cb/114/2016, 64Cb/78/2017 zistil tento skutkový stav:
4) Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v žalobe zo dňa 16. 10. 2014 (na č. l. 1 - 3 p. v.), dňa 12. 11. 2013 bolo žalobcovi doručené Odstúpenie od zmluvy o odbere elektrickej energie datované dňa 07. 11. 2013, ktorým mu žalovaný oznámil, že odstupuje od Zmluvy o odbere elektrickej energie uzavretej dňa 24. 05. 2012 medzi ním ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom. Žalobca je toho názoru, že odstúpenie je neplatné a preto podal žalobu o určenie neplatnosti tohto odstúpenia. Konanie prebieha na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 64Cb/11/2014, kde už bol vyhlásený rozsudok, avšak doposiaľ nebol doručený účastníkom konania. Okresný súd zamietol žalobu pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu. Žalobca je toho názoru, že preukázal naliehavý právny záujem, pretože ak bude vyhlásené odstúpenie za neplatné, žalovaný musí poskytovať elektrickú energiu na základe Zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 24. 05. 2012. Súd nemôže aplikovať striktne zásadu, že žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou na určenie, pretože v tomto prípade výsledok žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy vyrieši celú záležitosť medzi zmluvnými stranami, nakoľko v platnosti zostáva Zmluva o odbere elektrickej energie zo dňa 24. 05. 2012, podľa ktorej žalovaný musí plniť. Zmluva o odbere elektrickej energie zo dňa 24. 05. 2012 bola uzavretá zmluvnými účastníkmi dobrovoľne ako dôsledok súdneho zmieru v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb/65/2010-114. Na základe tejto zmluvy žalovaný plnil dodávku energie podľa zmluvy až do 14. 11. 2013, kedy sa žalovaný pokúsil odpojiť žalobcu od elektrickej energie. Žalobca odoberá elektrickú energiu v súlade s touto zmluvou. Od podpísania zmluvy nedošlo z jeho strany k nijakým zmenám, odoberá ju z miesta určeného distribučnou spoločnosťou na základe zmluvy. Elektromer osadil žalovaný, pretože boli splnené všetky technické podmienky. Zo strany žalovaného ide podľa názoru žalobcu o šikanózny výkon práva, ktorý nepožíva ochranu. Všetky technické otázky už boli riešené v predchádzajúcich sporoch. Na základe návrhu žalobcu vydal Okresný súd Banská Bystrica uznesenie č. k. 60Cb/253/2013-39 zo dňa 13. 12. 2013, ktorým nariadil predbežné opatrenie v znení: „Súd odporcovi ukladá povinnosť dodávať navrhovateľovi elektrickú energiu v zmysle zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 24. 05. 2012 a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k odpojeniu navrhovateľa od dodávok elektrickej energie alebo k zníženiu dodávky alebo k pozastaveniu dodávok elektrickej energie v zmysle tejto zmluvy v celom rozsahu, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej“. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením č. k. 43Cob/72/2014 zo dňa 06. 02. 2014 uznesenie prvostupňového súdu nariadené predbežné opatrenie potvrdil. Vzhľadom na tú skutočnosť, že môže nastať situácia, že žalobca zostane bez dodávok elektrickej energie, pokiaľ by odvolací súd rozsudok okresného súdu vydaný v konaní sp. zn. 64Cb/11/2014 vyhlásený dňa 10. 10. 2014 potvrdil, žalobca je nútený v zmysle § 80 písm. b) O. s. p. podať žalobu o uloženie povinnosti žalovanému dodávať žalobcovi elektrickú energiu podľa Zmluvy o odbere elektrickej energie uzavretej dňa 24. 05. 2012. Určovacia žaloba (kladná i záporná) nie je prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie, hoci v oboch prípadoch ide o rovnaké subjektívne právo. Zastavenie dodávok elektrickej energie by pre žalobcu bolo likvidačné, bez dodávky elektrickej energie by žalovaný žalobcovi spôsobil škodu veľkého rozsahu, ktorá by sa dala vyčísliť znehodnotením potravinárskeho tovaru v skladoch žalobcu v mesačnom objeme v desiatkach tisícoch Eur a škody vyplývajúce zo zmluvných záväzkov voči zákazníkom v tisíckach Eur denne. Keďže žalobca je spoločnosťou s prevádzkou 24 hodín denne a musí zabezpečovať nonstop prevádzkovanie a servis zariadení, nedodanie energie by spôsobilo likvidáciu žalobcu, čím by došlo taktiež k zrušeniu 20 pracovných miest v rámci SR. Existencia spoločnosti žalobcu je ohrozená a bez elektrickej energie nie je schopná prežiť ani jeden deň. Na základe vyššie uvedeného a po vykonanom dokazovaní potom žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť dodávať žalobcovi elektrickú energiu podľa Zmluvy o odbere elektrickej energie uzavretej dňa 24. 05. 2012.
5) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe tieto listinné dôkazy: Zmluvu o odbere elektrickej energie zo dňa 24. 05. 2012; Odstúpenie od zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 07. 11. 2013 a prvú stranu uznesenia tunajšieho súdu č. k. 60Cb/253/2013-39. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú na č. l. 5 - 10 p. v.
6) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11. 12. 2014 doručenom tunajšiemu súdu dňa 12. 12. 2014 (na č. l. 28 - 30 p. v.) uviedol, že k podpisu Zmluvy o dodávke elektrickej energie zo dňa 24. 05. 2012 došlo na základe rokovaní medzi účastníkmi tohto konania, pri ktorých žalovaný súhlasil s kompromisom. Kompromis spočíval v tom, že pristúpil k uzavretiu zmluvy, teda k dodávkam elektrickej energie napriek tomu, že v tom čase neboli splnené všetky technické podmienky pre dodávku elektrickej energie zo strany odberateľa - žalobcu. Tieto technické podmienky vyplývali zo stavebného povolenia vydaného pre objekt žalobcu, podľa ktorého mala byť realizovaná dodávka elektriny a tieto podmienky sa následne premietli do úpravy jednotlivých ustanovení zmluvy z 24. 05. 2012. Zdôraznil, že táto zmluva zohľadňovala všetky požiadavky a predstavy oboch jej účastníkov. Žalovaný dôvodne a v dobrej viere predpokladal, že provizórne technické riešenie súvisiace s dodávkou elektriny dá žalobca v krátkom čase do súladu so zákonmi o energetike. Krátko po uzavretí zmluvy došlo k prijatiu nového zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a preto žalovaný vyzval písomne žalobcu, aby dal do súladu technický stav svojho pripojenia so stavebným povolením a s novým zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike. Štatutárny zástupca žalobcu neakceptoval tento návrh s odôvodnením, že na jeho strane sú splnené všetky podmienky a technický stav mu vyhovuje. Podaniu žaloby zo strany
žalobcu predchádza práve konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 64Cb/11/2014, v ktorom bol dňa 10. 10. 2014 vydaný rozsudok, ktorým bol návrh žalobcu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o odbere elektrickej energie uzavretej dňa 24. 05. 2012 zamietnutý. Vec nie je právoplatne skončená, pretože žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca vyše jedného roka udržiava v podstate protiprávny stav, neplatí za odber elektrickej energie. K neplateniu dochádza z toho dôvodu, že žalovaný mu nemôže vystavovať faktúry za dodávku elektrickej energie, pretože nie sú splnené podmienky, ktoré určuje zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Žalobca tiež odmieta splniť obchodné a technické podmienky žalovaného, schválené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví SR. Podľa vyjadrenia žalovaného, žalobca aj v súčasnosti má možnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke elektrickej energie s inými dodávateľmi, nezávisle na žalovanom, pričom žalovaný sa dôvodne domnieva, že žalobca zmluvu s iným dodávateľom nechce uzavrieť, pretože by musel splniť všetky technické podmienky požadované iným dodávateľom, s čím by mu vznikli finančné náklady. Žalovaný s viacerými odberateľmi v danej lokalite uzavrel bez akýchkoľvek problémov nové zmluvy, ktoré zohľadňujú potrebný právny a technický stav. Podľa názoru žalovaného, nemožno v žiadnom prípade hovoriť o diskriminačnom prístupe zo strany žalovaného, práve naopak, žalobca znevýhodňuje žalovaného tým, že mu znemožňuje fakturovať ním odoberanú elektrickú energiu. Na záver svojho písomného vyjadrenia navrhol žalovaný žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
7) Na návrh žalobcu zo dňa 13. 07. 2015 v spojení so zmenou návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 07. 08. 2015, súd uznesením č. k. 60Cb/168/2014-72 zo dňa 14. 08. 2015 nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého uložil žalovanému povinnosť znovu pripojiť žalobcu na odber elektrickej energie v zmysle zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 24. 05. 2012 a následne mu opäť začať dodávať elektrickú energiu a do budúcna sa zdržať akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k odpojeniu žalobcu od dodávok elektrickej energie alebo k zníženiu dodávky alebo k pozastaveniu dodávok elektrickej energie v zmysle tejto zmluvy v celom rozsahu, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Citované uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/350/2015-132 zo dňa 28. 10. 2015 nadobudlo právoplatnosť dňom 11. 11. 2015 a vykonateľnosť dňom 18. 08. 2015.
8) V priebehu súdneho konania, písomným podaním zo dňa 22. 08. 2016 doručeným súdu dňa 23. 08. 2016 (na č. l. 165 - 167 p. v.) v spojení s písomným podaním zo dňa 29. 09. 2016 doručeným súdu dňa 03. 10. 2016 (na č. l. 175 - 177 p. v.) navrhol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pripustenie zmeny žaloby podľa ustanovenia § 140 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 01. 07. 2016 (ďalej iba ako „CSP“). Urobil tak z dôvodu, že po podaní žaloby na súd nastala nová skutočnosť, keď žalobca si vyriešil plynulosť dodávok elektrickej energie cez iného dodávateľa. Žalovanému zaslal výpoveď zo zmluvy o odbere elektrickej energie dňa 28. 07. 2016, ktorú žalovaný prevzal dňa 29. 07. 2016, pričom jednomesačná výpovedná lehota začala plynúť dňom 01. 08. 2016 a uplynula dňom 31. 08. 2016. Od tohto dátumu už žalobca neodoberá od žalovaného elektrickú energiu, ale jedna strana tvrdí, že sa zmluva skončila odstúpením zo strany žalovaného dňa 12. 11. 2013 a preto od 13. 11. 2013 žalovaný nebol povinný dodávať elektrickú energiu žalobcovi a druhá strana tvrdí, že k skončeniu zmluvy došlo výpoveďou zo strany žalobcu dňa 31. 08. 2016 a preto mu mal žalovaný dodávať elektrickú energiu. Súd sa musí zaoberať s rovnakou právnou otázkou pri ktoromkoľvek petite (či už pôvodnom petite alebo zmenenom petite), a to otázkou, kedy došlo ku skončeniu zmluvy, či odstúpením alebo výpoveďou zo zmluvy. Právny základ je stále rovnaký. Po podaní pôvodného petitu žaloby a po podaní návrhu na zmenu petitu sú tu teda dve nové skutočnosti - výpoveď zo strany žalobcu zo Zmluvy a nové konanie zo strany žalovaného vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb/114/2016 o zaplatenie sumy 163.246,92 Eur s prísl. - a preto je podľa názoru žalobcu vhodné pripustiť zmenu petitu na určovací petit.
9) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k návrhu na zmenu petitu zo dňa a doručeným súdu dňa 27. 09. 2016 (na č. l. 172 - 174 p. v.) navrhol nepripustiť zmenu žaloby z dôvodov, ktoré podrobne v tomto písomnom vyjadrení uviedol.
10) Na návrh žalobcu súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 29. 11. 2016 (na č. l. 186 p. v.) v prítomnosti obidvoch sporových strán a ich právnych zástupcov pripustil zmenu žaloby tak, že „súd určuje, že Zmluva o odbere elektrickej energie uzavretá dňa 24. 05. 2012 medzi žalobcom a žalovaným trvala od 24. 05. 2012 do 31. 08. 2016“.
11) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne dňa 22. 12. 2016 (na č. l. 189 - 191 p. v.) uplatnil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v zmysle § 153 CSP a podrobne zdôvodnil naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) CSP, uviedol skutkové tvrdenia a právny stav veci. K písomnému vyjadreniu pripojil i listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú na č. l. 192 - 211 p. v. Ďalším písomným podaním zo dňa 09. 02. 2017 doručeným súdu dňa 10. 02. 2017 (na č. l. 237 - 239 p. v.) k preukazovaniu naliehavého právneho záujmu pripojil i rozhodnutia súdov SR a ČR, na ktoré podporne poukázal. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú na č. l. 240 - 255 p. v.
12) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne dňa 18. 01. 2017 (na č. l. 212 - 216 p. v.) uplatnil prostriedky procesnej obrany s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 1 CSP a podrobne sa vyjadril k otázke naliehavého právneho záujmu, uviedol skutkové tvrdenia a zhodnotil i právny stav veci. K písomnému vyjadreniu pripojil i listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú na č. l. 217 - 228 p. v.
13) Na pojednávaní vo veci samej dňa 14. 02. 2017 (na č. l. 256 - 261 p. v.) súd uviedol prítomným stranám sporu a ich právnym zástupcom v zmysle § 181 ods. 2 CSP svoje predbežné právne posúdenie veci tak, že má za to, že strana žalobcu preukázala naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Zároveň poskytol sporovým stranám v zmysle § 153 ods. 1 CSP lehotu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vo vzťahu k meritu veci.
14) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení v merite veci zo dňa 20. 02. 2017 doručeným súdu dňa 27. 02. 2017 (na č. l. 263 - 268 p. v.) uviedol, že medzi obidvomi stranami je sporné ukončenie zmluvného vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 24. 05. 2012 (ďalej ako „Zmluva“). Žalovaný tvrdí, že táto Zmluva bola ukončená z jeho strany jednostranným úkonom - odstúpením zo dňa 07. 11. 2013, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 12. 11. 2013. Žalobca neuznal odstúpenie od zmluvy za platné, po pokuse o odpojenie žalobcu žalovaným od elektrickej energie dňa 14. 11. 2013 žalobca podal dňa 15. 11. 2013 návrh na vydanie predbežného opatrenia a listom zo dňa 20. 11. 2013 žalovanému túto skutočnosť oznámil a trval na dodávke elektrickej energie v zmysle uzatvorenej Zmluvy zo dňa 24. 05. 2012. Súd sa v tomto konaní musí v prvom rade vysporiadať s otázkou platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od Zmluvy žalovaným. Žalobca považuje odstúpenie od Zmluvy zo strany žalovaného za absolútne neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa názoru žalobcu odstúpenie od Zmluvy zo strany žalovaného takýmto právnym úkonom nie je, pretože z neho nie je možné určiť, ktoré konkrétne povinnosti žalobca nedodržal. Žalovaný len všeobecne odkazuje na čl. VII. bod 2. a čl. VIII. bez bližšej skutkovej, ako aj právnej špecifikácie. O splnení všetkých požiadaviek zo strany žalovaného, ako aj splnení obchodno-technických podmienok svedčí tá skutočnosť, že sám žalovaný ako dodávateľ elektrickej energie osadil elektromer po podpísaní Zmluvy na dohodnuté miesto určenia, z ktorého do odstúpenia od Zmluvy odpisoval stav odobratej elektrickej energie žalobcom a na základe toho fakturoval spotrebovanú elektrickú energiu. Keby neboli splnené všetky podmienky zo strany žalobcu, nebol by žalovaný osadil elektromer, pretože Zmluva určila: „Dodávateľ osadí na vyhovujúce odberné miesto príslušný elektromer do 10 dní po podpísaní zmluvy a splnení obchodno-technických podmienok.“ Žalobca ani pri výklade prejavu vôle v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevie zistiť, ktorý dôvod z čl. VII. a čl. VIII. Zmluvy má žalovaný na mysli ako dôvod odstúpenia, pretože odstúpenie je koncipované nejasne, nezrozumiteľne, neurčito a zmätočne. Naviac je potrebné uviesť, že ani jeden z dôvodov uvedených v Zmluve v čl. VII. a čl. VIII. nebol v čase podania odstúpenia naplnený, pretože neexistoval. Žalobca si plnil všetky povinnosti v zmysle Zmluvy zo dňa 24. 05. 2012, ale žalovaný nebol súčinný, nerešpektoval predbežné opatrenie a odpojil žalovaného od elektrickej energie od polovice júla 2015 do 29. 04. 2016, t.j. cca 9 mesiacov. Žalobca mal veľké problémy v dôsledku konania žalovaného zachovať chod svojej spoločnosti, preto musel hľadať iné východisko. Keď si žalobca našiel nového dodávateľa, ktorý v čase odstúpenia od Zmluvy v areáli prevádzky žalobcu neexistoval, dal zo Zmluvy o odbere elektrickej energie výpoveď v zmysle ustanovenia § 15 ods. 16 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v súlade s čl. XIV Obchodných podmienok dodávateľa, t.j. žalovaného. Výpoveď zo dňa 28. 07. 2016 si žalovaný prevzal dňa 29. 07. 2016, pričom jednomesačná výpovedná lehota začala plynúť dňom 01. 08. 2016 a skončila dňom 31. 08. 2016. Nový dodávateľ nevyžadoval zmenu technických podmienok pripojenia a vyhovovali mu tie splnené podmienky, ktoré boli určené Zmluvou zo dňa 24. 05. 2012 obidvomi zmluvnými stranami. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k tomuto písomnému vyjadreniu i listinné dôkazy, ktoré sú založené vo Veľkej prílohovej obálke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto súdneho spisu.
15) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom uplatnení prostriedkov procesnej obrany zo dňa 07. 03. 2017 doručenom súdu dňa 08. 03. 2017 (na č. l. 270 - 273 p. v.) aj v tomto štádiu súdneho konania tvrdil, že nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Poukázal pritom na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/58/2009 zo dňa 12. 06. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/924/2014 zo dňa 18. 01. 2017, ktorým bolo určené výlučné vlastníctvo žalovaného k technologickým zariadeniam, z ktorých žalobca odoberal elektrickú energiu. Žalobca bol napojený na odber elektriny z tohto tzv. starého transformátora. Zmluva o dodávke elektrickej energie zo dňa 24. 05. 2012 totiž riešila odber elektrickej energie z iného technologického zariadenia - novej trafostanice, na ktorú sa mal žalobca pri odbere elektriny napojiť, on to však nerešpektoval. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu žalovaný zdôraznil, že žalobca nemá taký záujem, pretože za súčasného vlastníckeho stavu dôjde k situácii, keď žalovaný nebude súhlasiť s využívaním technologického zariadenia (ktoré bolo predmetom sporu v konaní vedenom pod sp. zn. 63Cb/58/2009) okrem iného aj preto, lebo v súčasnosti už nemá postavenie distribútora elektrickej energie v danej lokalite. Podľa názoru žalovaného, odstúpenie od Zmluvy zo dňa 07. 11. 2013 je jednoznačne určitý a zrozumiteľný právny úkon, pretože žalovaný vo svojom písomnom prejave vôle poukázal na jednotlivé články Zmluvy zo dňa 24. 05. 2012 a uviedol, že dochádza k ich porušovaniu. Ustanovenia tejto Zmluvy boli obidvom stranám veľmi dobre známe a žalobca s týmito ustanoveniami Zmluvy jednoznačne súhlasil, v opačnom prípade by sa dostal do pozície neoprávneného odberateľa. Žalovaný ďalej tvrdil, že v súvislosti s osadením meracej skrinky do 10 dní od podpisu tejto Zmluvy žalobca už v tomto čase nespĺňal ani vtedajšie technické a prevádzkové podmienky pre odber elektrickej energie, napriek tomu mu žalovaný vyšiel v ústrety, meraciu skrinku osadil, avšak len dočasne, pokiaľ nebude prepoj skolaudovaný a predĺžená revízna správa do doby odberu z novej trafostanice tak, ako bolo stanovené v stavebnom povolení. Podľa názoru žalovaného, porušovanie povinností a záväzkov zo strany žalobcu totiž prechádzalo určitým časovým vývojom. Určite, že do toho zasiahol aj legislatívny vývoj nového zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. v platnom znení. Ak žalobca poukazuje na to, že Zmluva bola aj zo strany žalovaného akceptovaná, tak tomu bolo v počiatočných štádiách jej platnosti, avšak pre správanie žalobcu došlo k odstúpeniu, k čomu prispel aj prístup žalobcu k riešenej problematike. Na tieto skutočnosti bol žalobca písomne a ústne viackrát upozorňovaný, o čom svedčí aj korešpondencia nachádzajúca sa v súdnom spise. Principiálne je potrebné vziať do úvahy to, že na základe kolaudačného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 05. 2013, sa mal žalobca pripojiť na odber elektrickej energie z novej trafostanice, ktorú vybudoval žalovaný práve pre tieto účely. Žalobca tieto podmienky nerešpektoval a zotrval fakticky na pripojení na elektrickú energiu z tzv. starého transformátora. Odmietol sa pripojiť na odber elektrickej energie z technologického zariadenia
- novej trafostanice, ktorá bola vybudovaná takpovediac pre neho. Od mája až do novembra 2013 bol žalobca opakovane vyzývaný na pripojenie k novej trafostanici, čo v konečnom dôsledku nevykonal - odmietol, čo vyvrcholilo odstúpením od Zmluvy zo strany žalovaného zo dňa 07. 11. 2013. Žalovaný teda nesúhlasí s tým, že by odstúpenie od Zmluvy bolo neurčitým alebo nezrozumiteľným právnym úkonom. Žalobcovi boli veľmi dobre známe dôvody, ktoré tomu predchádzali. Vôľa žalovaného bola jednoznačne deklarovaná v jeho písomnom prejave, teda bolo zrejmé, kto tento právny úkon urobil a k čomu tento prejav vôle smeruje. V obchodných ani prevádzkových podmienkach vzťahujúcich sa na posudzovaný prípad nie je nikde uvedené, že pri tomto druhu a forme ukončenia zmluvného vzťahu musia byť dôvody pre odstúpenie od zmluvy aj skutkovo vymedzené. V kontexte dodávateľsko-odberateľských vzťahov strán konania bolo odstúpenie od Zmluvy postačujúce poukázaním na porušovanie, či nedodržiavanie jednotlivých ustanovení Zmluvy, konkrétne čl. VII. a čl. VIII. Ani právna úprava v podobe zákona č. 251/2012 Z. z. explicitne nestanovuje obsah prejavu vôle pre ukončenie dodávky elektrickej energie, stanovuje len dôvody, pre ktoré tak dodávateľ môže urobiť. Na základe uvedených skutočností potom žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalovaný k tomuto písomnému vyjadreniu i listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú na č. l. 274 - 279 p. v.
16) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v reakcii na uplatnené prostriedky procesnej obrany zo strany žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 03. 2017 doručenom súdu dňa 21. 03. 2017 (na č. l. 281 - 284 p. v.) považoval argumentáciu žalovaného s poukazom na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/58/2009 zo dňa 12. 06. 2014 z hľadiska naliehavého právneho záujmu za irelevantnú, pretože spor o trafostanicu prebiehal od roku 2009 do roku 2017 a Zmluva bola podpísaná dňa 24. 05. 2012. Táto zmluva sa vôbec nezaoberala napojením žalobcu na novú trafostanicu žalovaného; túto otázku ani neriešila a ani nemohla riešiť, pretože v tomto čase ešte nová trafostanica žalovaného nebola skolaudovaná, t.j. schopná užívania. Žalobca opätovne zdôraznil, že pokiaľ v uvádzaných článkoch Zmluvy, ktoré mal žalobca porušiť, je vymedzených niekoľko skutkových
podstát, tak potom musí byť zo strany žalovaného uvedené, ktorá zo skutkových podstát bola porušená. Ďalej tiež poukázal na skutočnosť, že v Zmluve nebola určená podmienka, že má byť vybudovaný nejaký prepoj, následne skolaudovaný a že v čase osadenia meracej skrinky ide o osadenie dočasné. Listami, na ktoré sa odvoláva žalovaný, bol žalobca vyzývaný na vykonanie úkonov, ktoré neboli v súlade s podpísanou Zmluvou; v Zmluve sa nehovorí, že išlo v čase jej uzatvorenia o provizórny stav a nevyplynulo to ani z pojednávania, na ktorom bola uzavretá predmetná Zmluva. Po podpísaní Zmluvy bol osádzaný elektromer samotným žalovaným a meracia skrinka bola prispôsobená požiadavkám žalovaného. Samotný žalovaný sa pred právnou zástupkyňou žalobcu vyjadril, že všetky podmienky boli splnené v zmysle Zmluvy zo strany žalobcu a preto žalovaný pravidelne chodil odpisovať stav elektromera. Žalovaný nemal právny titul na požadovanie zmien pripojenia žalobcu, nakoľko Zmluva nebola zmenená; ak chcel žalovaný zmeniť bod napojenia žalobcu, musel by zmeniť Zmluvu, pričom nedal návrh na zmenu Zmluvy nejakým dodatkom. Povinnosť žalobcu pripojiť sa na novú trafostanicu nevplývala ani zo žiadneho iného predpisu alebo zo zápisnice kontrolného orgánu; žalovaný nestaval novú trafostanicu pre žalobcu. Žalobca nemal potrebu meniť napojenie haly na inú trafostanicu. V závere písomného vyjadrenia žalobca len dodal, že žalovaný nepredložil ani jeden dôkaz o tom, že došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo Zmluvy zo dňa 24. 05. 2012, žalovaný nepreukázal, že došlo k zmene dohodnutých podmienok v Zmluve a že by jeho nové požiadavky rok po uzavretí Zmluvy boli v súlade so Zmluvou. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol žalobe vyhovieť.
17) Štatutárny zástupca žalobcu vo svojej rozsiahlej výpovedi pred súdom (na č. l. 304 - 319 p. v.) okrem iného uviedol, že od roku 2012 až do októbra 2013 žalovaný chodil riadne odpisovať stav svojho elektromera a v novembri 2013 žiadal žalobcu zapojiť sa na jeho novú kioskovú trafostanicu, čo žalobca nemohol akceptovať, nemal dôvod napájať sa na novú trafostanicu. Na základe odmietavej pozície potom žalobca obdržal od žalovaného odstúpenie od Zmluvy a od tohto dátumu v podstate žalovaný odberné miesto ignoroval, stav elektromera nechodil odčítať. V roku 2016 po dlhých ťahaniciach, keď žalobca bol zhruba 9 mesiacov bez dodávky elektrickej energie, žalobca zrealizoval zmenu dodávateľa a žalovanému dal výpoveď zo Zmluvy. Podľa jeho názoru, zmluvný vzťah so žalovaným skončil k 31. 08. 2016 a odvtedy nemajú žiadny obchodný vzťah a neplatia medzi nimi ani žiadne dohody. Na objasnenie skutočnosti, prečo sa žalobca nenapojil na novú kioskovú trafostanicu žalovaného, štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca výstavbu novej kioskovej trafostanice nepotreboval. Poukázal pritom na odvolanie žalobcu pri návrhu kolaudácie kioskovej trafostanice žalovaného, ktoré Obvodný úrad v Banskej Bystrici odstúpil na Krajský stavebný úrad, kde jasne na siedmich stranách popísal stav a aj to, že objekt DAVITAL môže byť naďalej napájaný pôvodnou NN prípojkou zo starej trafostanice, po uzatvorení príslušných dohôd medzi žalobcom a žalovaným bude môcť byť vykonaný ostrý prepoj nového NN vývodu z novej trafostanice na NN prípojku ku skrini PRIS4 pri objekte DAVITAL. Štatutárny zástupca žalobcu sa vyjadril, že k dohode nikdy neprišlo, nikdy sa nedohodli. Uviedol tiež, že zo strany žalovaného, okrem Zmluvy z roku 2012, k žiadnemu návrhu novej zmluvy nedošlo, aj keď bol žalovaný povinný dať to do súladu so zákonom; s ďalšími účastníkmi v areáli v rokoch 2016, 2017 popodpisoval nové zmluvy, ale žalobcovi nikdy novú alebo dodatok k pôvodnej zmluve nepredložil.
18) Štatutárny zástupca žalovaného v konaní pred súdom (na č. l. 304 - 319 p. v.) okrem iného tiež tvrdil, že v Zmluve o odbere elektrickej energie zo dňa 24. 05. 2012 bolo v čl. VIII. jednoznačne uvedené, že odberateľ bude dodržiavať technické podmienky vyplývajúce z § 34 a § 35 zákona č. 656/2004 Z. z. V septembri 2012, t.j. po podpísaní tejto Zmluvy, nadobudol účinnosť nový zákon o energetike č. 251/2012 Z. z., ktorý v záverečných ustanoveniach upravoval, že veci sa majú dať do súladu s novým zákonom do konca roka 2012. Zákon upravoval, aké má byť technické zariadenie; vlastne prípojka je taká, ako ju určí distribútor, nie tak, ako si určí odberateľ. Po dlhom čase, dlhých komunikáciách a písomných výzvach potom došlo k odstúpeniu od Zmluvy zo strany žalovaného. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca neakceptuje odstúpenie od Zmluvy zo strany žalovaného, ale on dá výpoveď zo Zmluvy v inom časovom režime, takže má teraz uznávať to, že žalobca dal výpoveď zo Zmluvy, od ktorej už bolo odstúpené predtým.
19) Právny zástupca žalobcu sa v konaní pred súdom v celom rozsahu pridržiaval písomných vyjadrení zo dňa 20. 02. 2017 a zo dňa 20. 03. 2017. Zopakoval, že odstúpenie od Zmluvy zo strany žalovaného je absolútne neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka, pretože nie je určité a zrozumiteľné, nakoľko iba sa odvoláva na jednotlivé články Zmluvy. V tejto Zmluve nebolo dohodnuté, či ide o dočasné technické zariadenia alebo trvácne a nebolo ani stanovené, že v nejakej lehote je žalobca povinný upraviť bod napojenia odberu elektrickej energie. Trval na tom, že ani jeden bod v odstúpení od
Zmluvy nebol naplnený. Je pravdou, že prebehlo konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 64Cb/11/2014 ohľadne určenia neplatnosti odstúpenia od Zmluvy. Žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, teda preskúmaval sa len naliehavý právny záujem a o merite veci sa nerozhodovalo. Takže nie je tu prekážka rozsúdenej veci. Žalobu považoval za oprávnenú, pretože v súčasnej dobe je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.
20) Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom zopakoval, že odstúpenie od Zmluvy zo dňa 07. 11. 2013 je úplne určitým a zrozumiteľným právnym úkonom, je v ňom uvedené, čo je zo strany žalobcu porušované, ktoré ustanovenia zmluvy nedodržiava, s odvolaním sa na konkrétne články Zmluvy v kontexte ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. Žalovaný urobil jeden obrovský ústretový krok a to podpísanie Zmluvy dňa 24. 05. 2012, pretože v tom čase bol žalobca v postavení neoprávneného odberu a preto, aj keď neboli splnené obchodné a technické podmienky zo strany žalobcu v plnom rozsahu, tento krok urobil a Zmluvu podpísal. Priamo na súde pri podpise Zmluvy žalobca prisľúbil, že budú dodržané priamo vymenované ustanovenia zákona o energetike, ako aj napojenie budovy podľa stavebného povolenia na novú trafostanicu budovanú žalovaným po jej skolaudovaní. Tento prísľub žalobca nedodržal a na novú trafostanicu sa nenapojil. Žalovaný považoval tento stav za neudržateľný, pretože je tu nová trafostanica, nová právna úprava a teda bolo sa treba určitým spôsobom dohodnúť. Keďže zo strany žalobcu neboli rešpektované výzvy a pripomienky, žalovaný v novembri 2013, teda viac ako rok od účinnosti novely zákona o energetike, od Zmluvy odstúpil. Je potrebné vziať na zreteľ aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 64Cb/11/2014, kde bol návrh na určenie neplatnosti tohto právneho úkonu právoplatne zamietnutý. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, odstúpenie od Zmluvy zo dňa 07. 11. 2013 má svoje skutkové a právne opodstatnenie - nová trafostanica, nový zákon, to sú primárne dôvody k tomu, aby žalovaný od Zmluvy odstúpil.
21) Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 60Cb/253/2013 súd zistil, že na návrh žalobcu zo dňa 15. 11. 2013 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť dodávať žalobcovi elektrickú energiu v zmysle Zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 24. 05. 2012 a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k odpojeniu žalobcu od dodávok elektrickej energie alebo k zníženiu dodávky alebo k pozastaveniu dodávok elektrickej energie v zmysle tejto Zmluvy v celom rozsahu, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň súd uložil žalobcovi, aby v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal na súde návrh na začatie konania vo veci samej. Uznesenie č. k. 60Cb/253/2013-39 zo dňa 13. 12. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/72/2014-71 zo dňa 06. 02. 2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 02. 2014 a vykonateľnosť dňa 20. 12. 2013.
22) Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 64Cb/11/2014 súd zistil, že dňa 17. 01. 2014 podal žalobca voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o odbere elektrickej energie v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. Súd rozsudkom č. k. 64Cb/11/2014-65 zo dňa 10. 10. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/623/2014-113 zo dňa 28. 05. 2015 žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanom určujúcom návrhu zamietol. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. 07. 2015 a vykonateľnosť dňa 17. 07. 2015.
23) Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 63Cb/114/2016 súd zistil, že dňa 26. 04. 2016 podal žalovaný na tunajší súd žalobu voči žalobcovi o zaplatenie sumy 163.246,92 Eur s príslušenstvom. Faktúrou č. p1502 zo dňa 17. 08. 2015, splatnou dňa 31. 08. 2015 fakturoval žalovaný žalobcovi dodávku elektrickej energie počas neoprávneného odberu za obdobie od 14. 11. 2013 do 20. 07. 2015, spolu vo výške 163.246,92 Eur. Podaním doručeným súdu dňa 06. 02. 2017 zobral žalovaný túto žalobu v celom rozsahu späť. Následne súd uznesením č. k. 63Cb/114/2016-247 zo dňa 16. 02. 2017 konanie zastavil. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 03. 2017.
24) Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 64Cb/78/2017 súd zistil, že dňa 09. 05. 2017 podal žalovaný na tunajší súd žalobu voči žalobcovi o zaplatenie sumy 138.524,56 Eur s príslušenstvom. Faktúrou č. p1701 zo dňa 05. 04. 2017, splatnou dňa 19. 04. 2017 fakturoval žalovaný žalobcovi za vzniknutú škodu pri neoprávnenom odbere elektrickej energie od 14. 11. 2013 do 20. 07. 2015, spolu vo výške 138.524,56 Eur. Uvedené súdne konanie ku dňu rozhodovania súdom vo veci sp. zn. 60Cb/168/2014 stále prebiehalo.
25) Právny zástupca žalobcu sa vo svojej záverečnej reči (na č. l. 322 - 323 p. v.) pridržiaval v celom rozsahu vyjadrení, ktoré urobili na predchádzajúcich pojednávaniach, ako aj v písomných podaniach. Tvrdil pritom, že žalobca preukázal okrem absolútnej neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od Zmluvy zo strany žalovaného aj to, že neboli naplnené skutkové dôvody na odstúpenie od Zmluvy. Protistrana ničím nevyvrátila argumentáciu žalobcu. Právny zástupca žalovaného na poslednom pojednávaní uviedol, že odstúpenie od Zmluvy z novembra 2013 má svoje skutkové a právne opodstatnenie. To skutkové opodstatnenie spočíva v tom, že je tu kolaudačné rozhodnutie a došlo k zmene skutkového stavu v celom areáli, žalovaný za vlastné peniaze buduje novú trafostanicu, a preto chce, aby sa odberatelia napojili na novú trafostanicu. Uviedol tiež, že nová trafostanica, nový zákon, to sú primárne dôvody k tomu, aby žalovaný odstúpil od Zmluvy. Z tohto vyjadrenia vyplýva, podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, jednoznačne, že v podstate odstúpenie od Zmluvy zo strany žalovaného bolo len donucovacím prostriedkom na dosiahnutie jediného účelu a to pripojenie sa žalobcu na novú trafostanicu. Žalobca preukázal, že ani jeden dôvod, ktorý žalovaný uvádzal v odstúpení, nebol naplnený, pretože podstatu veci tvorilo, že ide o neoprávnený odber, do doby odstúpenia nebolo preukázané, že bol nejaký neoprávnený odber a neboli naplnené ani ostatné skutkové dôvody, tak ako to žalobca uvádzal v predchádzajúcich tvrdeniach a písomných vyjadreniach. Z tohto dôvodu mal právny zástupca žalobcu za to, že je potrebné rozhodnúť práve o určovacom petite a o žalobnom návrhu žalobcu z toho dôvodu, aby bol vyriešený právny vzťah medzi obidvoma stranami a hlavne o trvaní jeho existencie, tohto vzťahu medzi týmito dvoma stranami, a tým by sa zabránilo, aby v budúcnosti už nedochádzalo k žiadnym sporom. To, že stále je ešte sporná otázka existencie trvania Zmluvy o dodávke elektrickej energie potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalovaný podal žalobu voči žalobcovi, či už o náhradu škody alebo o nejaké iné plnenie a len z nahliadnutia do tejto žaloby na predchádzajúcom pojednávaní bolo zistené, že ide o žalobu, ktorá sa opiera o zákon, čiže o zákonné dôvody, a nie zo Zmluvy. Z toho dôvodu sa právny zástupca žalobcu domnieval, že žalobný petit je na mieste, a preto žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.
26) Právny zástupca žalovaného sa vo svojej záverečnej reči (na č. l. 323 - 324 p. v.) v celom rozsahu pridržiaval doterajších ústnych prejavov a písomných podaní. Na rozdiel od právneho zástupcu žalobcu tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, svoje tvrdenia o existencii naliehavého právneho záujmu a o nezrozumiteľnosti a neurčitosti jednostranného právneho úkonu zo strany žalovaného, ktorým je odstúpenie od Zmluvy z novembra 2013, žiadnym spôsobom dôkazne nepodložil. Právny zástupca žalovaného je presvedčený, že celý spor je úplne nepodstatný vzhľadom k tomu, že koncom augusta roku 2016 právny vzťah medzi sporovými stranami zanikol výpoveďou zo strany žalobcu danej žalovanému. Spor je determinovaný tým, že žalobca v jeho priebehu sa snažil udržať technicky, ale aj právne stav, aby bol napojený a bola mu dodávaná elektrická energia zo starej trafostanice, ktorej sa cítil vlastníkom. Po právoplatnom skončení veci o určenie vlastníctva k tzv. starej trafostanici začal túto okolnosť namietať s tým, že sa dôvodne v minulosti odmietol pripojiť na novú kioskovú trafostanicu, pretože mu to neukladal zákon a ani Zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami v máji 2012. Tento stav však bol vyvrátený produkovanými a vykonanými dôkazmi asi tak, že skutočne v čase uzatvárania Zmluvy v máji 2012 bola platná iná právna úprava (zákon o energetike) a nová kiosková trafostanica ešte nebola skolaudovaná. Z toho dôvodu urobil v máji 2012 pri uzatváraní tejto Zmluvy žalovaný ústupok a súhlasil s tým, že do vybudovania a skolaudovania novej trafostanice bude pripojený žalobca na pôvodnú stožiarovú trafostanicu. Právny zástupca žalovaného poukázal na výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý na ostatnom pojednávaní uviedol, že spor vznikol koncom roka 2012, keď žiadal, aby cena dodávanej elektrickej energie bola v režime tzv. malého podniku - zraniteľný subjekt, pretože pri odbere objemu elektrickej energie, ktorý mal v tom čase za rok, sa mu to javilo, že je to teda opodstatnené. Vo vzťahu k určitosti, prípadnej zrozumiteľnosti, či neurčitosti a nezrozumiteľnosti odstúpenia od Zmluvy z novembra 2013 právny zástupca žalovaného naďalej zotrval v presvedčení, že tento právny úkon je dostatočne určitý a dostatočne zrozumiteľný, pretože v ňom poukázal žalovaný na ustanovenia Zmluvy o odbere elektrickej energie, konkrétne článok VII., článok VIII., ktoré porušuje žalobca, a poukázal aj na zmenu právnej úpravy, konkrétne § 39 a § 45 zákona o energetike. To znamená, medzičasom, ako bola uzatvorená Zmluva o dodávke elektrickej energie v máji 2012 až do odstúpenia od Zmluvy, čo je približne rok a pol, došlo k podstatným zmenám v skutkových okolnostiach právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a aj k zmene právneho stavu. Skutkové okolnosti spočívajú v tom, že došlo k vybudovaniu a skolaudovaniu novej trafostanice, v čase uzatvárania Zmluvy boli zmluvné strany uzrozumené s tým, že po takomto dokončení dôjde k prepojeniu dodávky elektrickej energie zo starej na novú a došlo k zmene právnej úpravy, pretože zákon o energetike bol zákonom č. 251/2012 Z. z. zásadným spôsobom novelizovaný. Na tieto okolnosti pred odstúpením od Zmluvy
štatutárny zástupca žalovaného niekoľkokrát ústne aj písomne upozorňoval, ale žalobca zotrvával na svojom zásadnom, pre žalovaného nepochopiteľnom stanovisku, že on nemá žiadny dôvod sa prepnúť zo starej stožiarovej trafostanice na novú kioskovú trafostanicu, tvrdiac, že jeho podnikateľský objekt bol skolaudovaný síce v dvoch etapách, v roku 2006 a 2010, ale bol skolaudovaný a spĺňa teda stavebnotechnické požiadavky na užívanie stavby. To znamená, že nie je, podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, pravdou to, že by teda to odstúpenie od Zmluvy bolo neurčité a nezrozumiteľné, teda ako právny úkon. Vo sfére vedomostí a znalostí žalobcu v čase odstúpenia boli známe jednoznačne dôvody, pre ktoré sa žalovaný takýmto spôsobom rozhodol odstúpiť od Zmluvy. Žalobca ako odberateľ elektrickej energie nemal žiadny dôvod k tomu, aby nerešpektoval tieto zmeny, v skutkovej a aj hlavne právnej oblasti. Štatutárny zástupca žalobcu sa na ostatnom pojednávaní vyjadroval aj o tom, že teda v čase rokovania o Zmluve, ktoré boli náročné, trvali niekoľko mesiacov, išlo o určité prechodné obdobie, že teda bude pripojený ešte stále a dočasne na pôvodnú stožiarovú trafostanicu a po dokončení, po dobudovaní a skolaudovaní novej trafostanice sa pripojí na túto novú trafostanicu. Teda už v čase uzatvárania Zmluvy v máji 2012, resp. už v čase kolaudácie haly DAVITAL mal žalobca tú vedomosť, že ak bude pripravená a skolaudovaná a technicky pripravená nová trafostanica, bude tam zapojený. Z toho jednoznačne vyplýva, že tieto okolnosti pripojenia, či nepripojenia na novú kioskovú trafostanicu boli žalobcovi známe. Do toho vstúpila tá okolnosť, že bolo súdmi právoplatne rozhodnuté o vlastníctve tej starej pôvodnej trafostanice a pôvodný úmysel žalobcu bol, že teda ak je vlastníkom, tak bude odoberať elektrickú energiu zo siete prostredníctvom tejto pôvodnej starej stožiarovej trafostanice. Listinnými dôkazmi žalovaný preukázal vývoj právnych vzťahov medzi stranami konania s tým, že tieto kulminovali skutočne v novembri 2013, keď sa žalovaný rozhodol dôvodne, zrozumiteľne a určito odstúpiť od Zmluvy. Vo vzťahu k petitu samotnej žaloby právny zástupca žalovaného uviedol, že petit nie je správny, nie je správny z hľadiska časového vymedzenia, keď je žiadané od súdu, aby určil, že Zmluva trvala od mája 2012 do konca augusta 2016, to časové vymedzenie má byť úplne iné. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, teda v rozsahu 100 %.
27) Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
28) Všeobecným predpokladom, aby súd určovacej žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Doktrínu preventívneho charakteru a interpretačné dôsledky tejto doktríny nie je možné absolutizovať. Nie je vylúčené, že za ojedinelých špecifických okolností bude mať žalobca naliehavý právny záujem na určení práva aj vtedy, ak právo už bolo porušené.
29) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako odberateľom a žalovaným ako dodávateľom došlo dňa 24. 05. 2012 k uzavretiu Zmluvy o odbere elektrickej energie podľa § 269 Obchodného zákonníka (na č. l. 5 - 8 p. v.). Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
30) Ďalej súd zistil, že žalovaný dňa 07. 11. 2013 odstúpil od Zmluvy o odbere elektrickej energie (na č. l. 9 p. v.), ktoré odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 12. 11. 2013.
31) Súd tiež zistil, že v priebehu tohto súdneho konania zaslal žalobca žalovanému dňa 28. 07. 2016 výpoveď zo Zmluvy o odbere elektrickej energie (na č. l. 168 - 169 p. v.), ktorá výpoveď bola žalovanému doručená dňa 29. 07. 2016. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel.
32) Spornou medzi stranami zostala skutočnosť, či odstúpenie od Zmluvy zo strany žalovaného bolo platným právnym úkonom alebo nie a či záväzkový vzťah medzi stranami sporu vzniknutý na základe Zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 24. 05. 2012 skončil na základe odstúpenia od Zmluvy zo strany žalovaného, t.j. 12. 11. 2013 alebo výpoveďou zo Zmluvy zo strany žalobcu, t.j. 31. 08. 2016. Ku týmto sporným skutočnostiam zaujíma súd nasledovný právny názor:
33) V prvom rade súd skúmal a musel sa vysporiadať s otázkou, či žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pričom dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem na určovacej žalobe preukázal. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že naliehavý právny záujem je daný, pretože bez tohto určenia povinnosti dodávať elektrickú energiu žalobcovi by jeho postavenie bolo neisté, pretože stále by chýbal výrok súdu o spornej otázke, či žalovaný mal povinnosť dodávať elektrickú energiu a následne fakturovať za dodanú elektrickú energiu a či žalobca, ktorý mu chcel za odobratú elektrickú energiu platiť (žalovaný odmietol prijať platby za spotrebovanú elektrickú energiu), mal povinnosť platiť za odobratú elektrickú energiu na základe predbežného opatrenia. Súd bol tiež toho názoru, že vzťah počas trvania Zmluvy o odbere elektrickej energie je stále sporný a pokiaľ sa nevyrieši, budú ďalej vznikať medzi stranami spory. Vyriešením tejto spornej otázky bude eliminovaný stav neistoty v právnom vzťahu obidvoch strán a dá pevný základ ohľadom jednotlivých nárokov obidvoch strán, pričom jeho prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi stranami. Predíde sa tým pochybnostiam ohľadom jednotlivých nárokov strán sporu a dôjde medzi nimi k vyjasneniu si svojich sporných právnych vzťahov. Bez vyriešenia otázky trvania zmluvného vzťahu súdom by bolo postavenie jednej alebo druhej strany neisté. Určovacím výrokom sa teda vytvorí určitý rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov zmluvných strán.
34) V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba je skôr preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu (Uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 28/2009 zo dňa 26. 05. 2010). Aj podľa Uznesenia NS SR sp. zn. 4 Cdo 136/2009 zo dňa 20. 10. 2010, určovací návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom).
35) Ako už súd vyššie uviedol, v danom prípade žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Súd bol toho názoru, že v súdenom prípade bolo potrebné určiť právny rámec zmluvného vzťahu aj z dôvodu, že samotné strany nie sú schopné urovnať svoje právne vzťahy mimosúdne a ich právne postavenie je stále neisté. Svedčia o tom aj dve žaloby, ktoré počas prebiehajúceho súdneho konania podal žalovaný voči žalobcovi, pričom jednu z nich už aj zobral späť (63Cb/114/2016 a 64Cb/78/2017).
36) Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 64Cb/11/2014 súd zamietol žalobu žalobcu o určenie neplatnosti odstúpenia od Zmluvy a že teda už bolo o tejto otázke právoplatne rozhodnuté. Ako súd z tohto spisu zistil, žaloba žalobcu bola zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Rozsudok, ktorým bola určovacia žaloba zamietnutá len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nie je prekážkou rei iudicatae pre ďalšiu určovaciu žalobu (R 15/2005). Preto bol súd toho názoru, že rozsudok sp. zn. 64Cb/11/2014 netvorí pre tento súdený prípad prekážku veci rozhodnutej.
37) Súd následne pristúpil k skúmaniu otázky, či odstúpenie od Zmluvy o odbere elektrickej energie zo strany žalovaného dňa 07. 11. 2013 (na č. l. 9 p. v.) je platným právnym úkonom alebo nie a dospel k záveru, že toto odstúpenie od Zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom z nasledovných dôvodov:
38) Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
39) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu (zmluvné strany) si v čl. VII. Zmluvy (na č. l. 5 - 8 p. v.) dohodli okrem iného aj odstúpenie dodávateľa (žalovaného) od Zmluvy v prípade podstatného porušenia Zmluvy zo strany odberateľa (žalobcu), ktorým je najmä opakované neumožnenie prístupu k určenému meradlu ani po písomnej výzve dodávateľa; neoprávnený odber; neplnenie povinností vyplývajúcich odberateľovi zo zákona o energetike a súvisiacich predpisov, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Dodávateľ nezodpovedá za škody spôsobené odstúpením od Zmluvy podľa OP
(bod 2.). Článok VIII. tejto Zmluvy upravuje Technické a prevádzkové podmienky. Ako súd zistil a mal preukázané z odstúpenia od Zmluvy zo dňa 07. 11. 2013, dôvodom odstúpenia od zmluvy je skutočnosť, že žalobca nedodržiava ustanovenia zmluvy o odbere elektrickej energie, konkrétne povinnosti upravené v čl. VII. bod 2/ a čl. VIII. zmluvy. Nedodržanie týchto ustanovení je zároveň v rozpore s ustanovením § 39 a § 45 zákona č. 251/2012 Z. z. Súd považoval takto formulované dôvody odstúpenia od zmluvy, ale aj celý obsah odstúpenia od zmluvy za neurčitý a nezrozumiteľný právny úkon. Podľa názoru súdu, žalobca v konaní preukázal, že neporušil povinnosti upravené v Zmluve tak ako uviedol žalovaný v odstúpení od Zmluvy, konkrétne v čl. VII. bod 2. Zmluvy. Napokon vychádzajúc zo znenia čl. VIII. Zmluvy, tento článok neobsahoval sankciu odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného a takisto nebol uvedený ani v čl. VII. bode 1. alebo 2. Zmluvy, takže súdu sa potom javil tento dôvod odstúpenia od Zmluvy zo strany žalovaného ako neurčitý a nezrozumiteľný. Pokiaľ žalovaný uviedol v odstúpení od Zmluvy aj rozpor nedodržania týchto ustanovení s ustanovením § 39 a § 45 zákona č. 251/2012 Z. z., tak opätovne súd uvádza, že tento dôvod považuje za neurčitý a nezrozumiteľný, už aj z toho dôvodu akých znení sú tieto citované ustanovenia zákona a ktoré konkrétne povinnosti mal žalobca porušiť, resp. nedodržať. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že primárnymi dôvodmi na odstúpenie od Zmluvy boli nové skutkové okolnosti (zriadenie novej trafostanice a nové právne predpisy), tak tieto dôvody na odstúpenie od Zmluvy dňa 07. 11. 2013 neuviedol. A napokon, ako vyšlo v konaní najavo, nebolo povinnosťou žalobcu napojiť sa na novú trafostanicu.
40) Vo svetle všetkých okolností súdeného prípadu potom mal súd za to, že odstúpenie od Zmluvy zo strany žalovaného dňa 07. 11. 2013 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Súd len dodáva, že v prípade odstúpenia od zmluvy je veľmi dôležité presne špecifikovať dôvody odstúpenia práve pre možnosť prípadného sporu tak, aby tieto boli preskúmateľné.
41) Vzhľadom na to, že procesná obrana žalovaného bola zo strany žalobcu účinne popretá tak v skutkových tvrdeniach, ako aj po právnej stránke, považoval súd procesnú obranu žalovaného za neúčinnú.
42) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, zaujatý právny názor súdu a tiež vzhľadom na to, že žalobca pred súdom svoje tvrdenia riadne preukázal a zdôvodnil aj naliehavý právny záujem a žalovaný tieto tvrdenia účinne nepoprel, považoval súd žalobu za dôvodnú a preto žalobcovi v celom rozsahu vyhovel. Súd bol toho názoru, že vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, bolo potrebné určiť, že Zmluva o odbere elektrickej energie uzavretá dňa 24. 05. 2012 medzi žalobcom a žalovaným trvala od 24. 05. 2012 do 31. 08. 2016. Zmluvný vzťah medzi stranami skončil na základe výpovede žalobcu zo Zmluvy zo dňa 28. 07. 2016, a to dňa 31. 08. 2016. V závere súd už len dodáva, že určujúcim výrokom sa medzi stranami sporu vytvorí právny rámec, ktorý bude zárukou odvrátenia ich prípadných ďalších sporov, teda bude do budúcna pôsobiť preventívne.
43) O nároku na náhradu trov konania, ako aj trov konania spojených s nariadením neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu týchto trov konania v celom rozsahu voči žalovanému, ktorý v spore úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).