Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-142-2017.pdf
PDF · 95.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/142/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci žalobkyne: H.. E. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, L. proti žalovanému: A.. F. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX/XX, Y., K. K. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia: I. Žalovaný je p o v i n n ý strpieť užívanie nehnuteľností - pozemku, parcela registra „C“, parc. č. 6010/5 o výmere 360 m2, druh pozemku: záhrady; pozemku - parcela registra „C“, parc. postavenej na parcele č. 6010/122, druh stavby - rodinný dom, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území: Y., obec: BA - m. č. Nové Mesto, okres: Bratislava III, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom zo strany žalobkyne, najmä je povinný zdržať sa bránenia vstupu žalobkyne na a do uvedenej nehnuteľnosti, je povinný vydať jej kľúče od vyššie uvedeného rodinného domu vrátane kódu od bezpečnostného zariadenia - alarmu spoločnosti SECURITON Servis, spol. s.r.o., kľúč od vstupnej bránky a diaľkové ovládanie od elektrickej brány a garáže.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia od žalovaného, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Dňa 18. 10. 2017 sa žalobkyňa v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností - pozemku, parcela registra „C“, parc. č. 6010/5 o výmere 360 m2, druh pozemku: záhrady; pozemku - parcela registra „C“, parc. postavenej na parcele č. 6010/122, druh stavby - rodinný dom, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území: Y., obec: BA - m. č. Nové Mesto, okres: Bratislava III, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom zo strany žalobkyne, najmä je povinný zdržať sa bránenia vstupu žalobkyne na a do uvedenej nehnuteľnosti, je povinný vydať jej kľúče od vyššie uvedeného rodinného domu vrátane kódu od bezpečnostného zariadenia - alarmu spoločnosti SECURITON Servis, spol. s.r.o., kľúč od vstupnej bránky a diaľkové ovládanie od elektrickej brány a garáže.
2. Návrh na nariadenie tohto neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností: pozemku, parcela registra „C“ parc. č. 6010/5 o výmere 360 m2, druh pozemku: záhrady; pozemku - parcela registra „C“, parc. č. 6010/122 o výmere 203 m2, druh pozemku: záhrady a stavby so súpisným číslom 7597 postavenej na parcele č. 6010/122, druh stavby - rodinný dom, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území: Y., obec: BA- m. č. Nové Mesto, okres: Bratislava III, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Žalovaný je menšinový spoluvlastník nehnuteľnosti v podiele 1/6 k celku, ktorý žalobkyni dlhodobo (viac ako dva roky) bráni v jej užívaní, bráni i vstupu na/do nehnuteľnosti
a užíva nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez akejkoľvek formy náhrady škody, ktorú týmto žalobkyni spôsobuje. Žalobkyňa v minulosti užívala nehnuteľnosť so žalobcom. Po podaní návrhu na rozvod dňa 15.01.2015 sa žalobkyňa s maloletou dcérou z nehnuteľnosti odsťahovala. V tom čase mala ešte prístup do nehnuteľnosti. Od októbra 2015 nemá žalobkyňa prístup k nehnuteľnostiam a žalovaný jej bráni vykonávať akékoľvek práva spojené so spoluvlastníctvom nehnuteľností. V nehnuteľnosti sa nachádzajú i hnuteľné veci, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré zaniklo okamihom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 14.11.2016. V dôsledku dlhodobého bránenia vstupu žalobkyni do nehnuteľnosti (rodinného domu) je žalobkyňa absolútne vylúčená i z užívania jej výlučného majetku, ktorý nezákonne, napriek jej nesúhlasu užíva výlučne žalovaný. Na opätovnú, poslednú výzvu zo dňa 04.09.2017 (ktorú prevzal žalovaný na adrese nehnuteľnosti, pričom výzva z adresy jeho trvalého pobytu sa vrátila ako „adresát neznámy“) na vydanie kľúčov od vyššie uvedeného rodinného domu vrátane kódu od alarmu, vstupnej bránky a diaľkového ovládania od elektrickej brány (žalovaný nechal svojvoľne vymeniť zámky, preprogramovať diaľkové ovládanie a zmenil kód alarmu), alebo aby v tejto lehote vymenil neoprávnene vymenené zámky za pôvodné, od ktorých žalobkyňa kľúče má a obnovil kódovanie alarmu a diaľkového ovládania brány reagoval zamietavo. Keď sa žalobkyňa naposledy osobne dňa 03.10.2017 o cca 18.30 hod. za prítomnosti svedka E.. E. D. dožalovala vstupu do nehnuteľnosti, aby si mohla vziať aspoň svoj výlučný majetok, žalobca otvoril síce dvere, vzdialené cca 6-7 metrov od vstupnej bránky, pred ktorou žalobkyňa stála, ale odmietol komunikovať, odmietol ju vpustiť dnu alebo vydať veci v jej výlučnom vlastníctve a vzápätí sa zamkol v nehnuteľnosti. Odmietol komunikovať i s policajnou hliadkou, ktorú žalobkyňa privolala o 19.08 hod. a o 19.43 hod. o tom mailom informovala i žalovaného. Záznam o výjazde policajnej hliadky na Júlovú ul. 7 v Bratislave si môže súd pre potreby súdneho konania vyžiadať, žalobkyňa takýmto dokumentom nedisponuje, nakoľko sa oznamovateľovi nevydáva. Žalobkyňa sa opätovne pokúsila o vstup do nehnuteľnosti v ranných hodinách nasledujúci deň 04.10.2017. Reakcia žalovaného na prítomnosť policajnej hliadky privolanej žalobkyňou o 6.46 hod. (opakovane 7.15 hod.) a zámočníka, o čom bol žalovaný opäť mailom informovaný bola, že privolal dve autá bezpečnostnej služby SECURITON Servis spol. s.r.o. a odmietol akúkoľvek formu konštruktívnej komunikácie so žalobkyňou alebo s políciou. Žalobca porušuje ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojvoľne rozhoduje o hospodárení so spoločnou vecou tým, že absolútne vylučuje s užívania nehnuteľnosti majoritného spoluvlastníka - žalobkyňu. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci dohodou, ktorú žalovaný odmieta a uzurpuje si všetky práva výlučne pre seba napriek tomu, že užívanie spoločnej veci niektorým zo spoluvlastníkov je súčasťou obsahu jeho spoluvlastníckeho práva, v miere danej veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu. Skutočnosť, že medzi žalobkyňou a žalobcom prebieha na Okresnom súde Bratislava III pod č.k. 16C 32/2016 súdny spor o určenie neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia od darovacej zmluvy nie je v súčasnosti relevantné, nakoľko pokiaľ nebolo vlastnícke právo žalobkyne zrušené, resp. súd neurčil, že by bola vlastníkom nehnuteľnosti iná osoba ako žalobkyňa, má žalobkyňa ako vlastník všetky práva, ktoré jej zákon z titulu vlastníctva nehnuteľnosti priznáva
3. Žalobkyňa ako skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana uviedla, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať (už v súčasnosti trvá viac ako dva roky), bude sa zvyšovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobkyne výlučným užívaním nehnuteľnosti žalovaným nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, užívaním a znehodnocovaním hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom je žalobkyňa, a preto nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany spoluvlastníckeho práva žalobkyne. Ochranu spoluvlastníckeho práva žalobkyne nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobkyňa si voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia ba mala byť ohrozená. Nariadením neodkladného opatrenia nebude ani obmedzené legitímne spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti žalovaného, nakoľko ten dlhodobo užíva nehnuteľnosť výlučne pre seba nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu na škodu ostatných spoluvlastníkov. Vzhľadom na veľkosť nehnuteľnosti táto umožňuje jej užívanie viacerými osobami s potrebnou mierou súkromia. Protiprávnym výlučným užívaním nehnuteľnosti zo strany žalovaného navyše vzniká každým dňom i materiálna škoda v podobe bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré by mohlo byť eliminované príležitostným užívaním nehnuteľnosti žalobkyňou.
4. Žalobkyňa na osvedčenie svojich tvrdení predložila súdu: výpis z LV č. XXXX k. ú. L. A., list žalobkyne žalovanému zo dňa 04.09.2017 a záznam spísaný E.. E. D. dňa 04.10.2017.
5. Súd z verejne prístupného katastrálneho portálu zistil, že podľa zápisu v katastri je žalobkyňa je 4/6 vlastníčkou a žalovaný nehnuteľností - pozemku, parcela registra „C“, parc. č. 6010/5 o výmere 360 m2, druh pozemku: záhrady; pozemku - parcela registra „C“, parc. postavenej na parcele č. 6010/122, druh stavby - rodinný dom, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území: Y., obec: BA - m. č. Nové Mesto, okres: Bratislava III, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom.
6. Súd mal zo spisu Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 16C 32/2016 za preukázané, že na základe návrhu žalobkyne voči žalovanému prebieha medzi stranami spor o určenie neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia žalovaného zo dňa 16.09.2015 od darovacej zmluvy zo dňa 19.09.2008, ktorou žalovaný ako darca previedol na žalobkyňu ako obdarovanú spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam v rozsahu 4/6 k celku.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2, písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa čl. 20 ods. 1 tety prvá a druhá Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
16. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
17. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
18. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
19. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomery, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1/. ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2/. ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v § 325 ods. 2 CSP. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
20. Žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia, splnenie predpokladov pre jeho nariadenie odvodzovala od skutočnosti, že má záujem zdržiavať sa v predmetnej nehnuteľnosti (rodinnom dome) vzhľadom na skutočnosť, že aj napriek odstúpeniu žalovaného od darovacej zmluvy, je žalobkyňa v súčasnosti stále väčšinovým vlastníkom k danej nehnuteľnosti v pomere 4/6 k celku a má záujem túto nehnuteľnosť (rodinný dom) užívať.
21. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
22. Podľa názoru súdu osvedčené skutočnosti ku dňu rozhodovania o neodkladnom opatrení, vyplývajúce z predložených listín a verejne prístupných informácií (Register v aplikácii súdny managment, katastrálny portál) odôvodňoval v danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má žalovaný strpieť užívanie špecifikovaných nehnuteľností žalobkyňou (rodinného domu a pozemku). Žalobkyňa výpisom z katastra nehnuteľností dostatočne hodnoverne preukázala svoj väčšinový spoluvlastnícky pomer k uvedenej nehnuteľnosti, čím osvedčila dôvod, pre ktorý jej súd nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia umožnil užívanie predmetu jej vlastníctva, v zákonom stanovenej miere s ohľadom na § 3 ods. 1, § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1 a § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16C 32/2016 mal súd síce preukázané, že žalovaný dňa 16.09.2015 odstúpil od darovacej zmluvy zo dňa 19.09.2008, ktorou pôvodne ako darca previedol na žalobkyňu ako obdarovanú spoluvlastnícky podiel k špecifikovaným nehnuteľnostiam v rozsahu 4/6 k celku, avšak je zo spisu zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalobcom prebieha v tomto konaní (sp. zn. 16C 32/2016) súdny spor o určenie neplatnosti uvedeného odstúpenia žalovaného zo dňa 16.09.2015 od darovacej zmluvy zo dňa 19.09.2008, a žalobkyňa je doposiaľ vedená v evidencii katastra ako spoluvlastníčka, pričom platnosť odstúpenia od darovacej zmluvy zo strany žalovaného je sporné. Za daného stavu má žalobkyňa bezpochyby zákonné právo ako väčšinový spoluvlastník okrem iného predmetný rodinný dom užívať a bývať v ňom a naopak žalovaný, nemá právo žalobkyni v realizácii tohto jej práva žiadnym spôsobom brániť. Súd je však toho názoru, že zo samej podstaty spoluvlastníckeho práva nikto nemôže spoluvlastníkovi bez právneho dôvodu obmedziť jeho vlastnícke právo (§ 123, § 136 a § 137 Občianskeho zákonníka), navyše keď o platnosti právneho dôvodu, na základe ktorého žalovaný bráni žalobkyni v užívaní predmetnej nehnuteľnosti (teda o odstúpení od darovacej zmluvy) sa vedie súdny spor, ktorý nie je toho času právoplatne skončený.
23. Tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov (strán sporu) mal súd za dostatočne osvedčenú predloženými listinami - list žalobkyne žalovanému zo dňa 04.09.2017 a záznam spísaný E.. E. D. dňa 04.10.2017, z ktorých vyplýva, že žalovaný bráni žalobkyni v užívaní predmetných nehnuteľností, napriek tomu, že žalobkyňa je ako 4/6 vlastník predmetného domu vedená na LV č. XXXX, okres Bratislava III, katastrálne územie Y.. Nie je namieste, aby do právoplatného rozhodnutia o platnosti právneho dôvodu, na základe ktorého žalovaný bráni žalobkyni v užívaní predmetnej nehnuteľnosti (odstúpenie od darovacej zmluvy) žalovaný akýmkoľvek spôsobom zasahoval do práv žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam a bez právoplatného rozhodnutia súdu obmedzoval žalobkyňu ako väčšinovú spoluvlastníčku v užívaní danej nehnuteľnosti. Záver súdu o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva najmä z práva na nedotknuteľnosť vlastníctva (spoluvlastníctva). Navyše súd pripomína, že neodkladným opatrením sa má dočasne zabrániť takým zásahom zo strany žalovaného ako menšinového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností, ktoré by obmedzovali výkon spoluvlastníckeho práva žalobkyne nad rámec zákona (Občianskeho zákonníka). Takýmto postupom súdu sa má nepochybne zabrániť nezákonnému stavu a vzniku ďalších škôd na majetku a právach žalobkyne. Zároveň z hľadiska primeranosti zásahu (neodkladného opatrenia) nebude podľa názoru súdu spoluvlastnícke právo žalovaného k predmetnému rodinnému domu (1/6), nariadením neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom narušené.
24. Nakoľko žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP, ktorými je potreba bezodkladnej úpravy pomer strán sporu (výkonu spoluvlastníckych práv k špecifikovaným nehnuteľnostiam), súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodnému vyhovel.
25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa Článku 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
29. Podľa Článku 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
30. Súd musel pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riešiť otázku trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko zákonodarca v § 251 až § 262 C.s.p. opomenul riešiť otázku trov konania v prípade, že je podaný samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (tzn. nie v konaní vo veci samej, ktorú rieši § 262 ods. 1 C.s.p.), súd o tomto nároku rozhodol s použitím Článku 4 ods. 2 C.s.p. v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30.06.2016, tzn. „...podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“. Konkrétne súd rozhodol o nároku na náhradu trov v zmysle § 145 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť ku dňu 01.07.2016 a ktorý obdobnú situáciu riešil tak, že „Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov“. V zmysle uvedeného sa konajúcemu súdu javilo zákonné a spravodlivé, rozhodnúť v prípade nároku na náhradu trov konania neodkladného opatrenia v súlade aj s doterajšou ustálenou rozhodovacou praxou a priznať nárok na náhradu trov konania v súlade s princípom zodpovednosti za výsledok konania (sporového), aj v súvislosti s
rozhodovaním o neodkladnom opatrení. Na základe toho potom súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov rozhodol v danom prípade tak, že žalobkyni úspešnej vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd tento nárok v plnom rozsahu priznal, pričom o výške náhrady trov konania vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie (o nariadenie neodkladného opatrenia) končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.