Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-498-2016.pdf
PDF · 80 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/498/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a Dany Popovičovej v spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Košice, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Garbiarska 5, proti žalovanej H. A., F.. XX.XX.XXXX, P., H. X, o zaplatenie 60,60 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu 25C/396/2015 - 55 z 20.9.2016 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu (jeho alikvotnej časti) vo výške 6,70 eur , do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Náhradu trov právneho zast. vo výške 59,97 eur žalobcovi n e p r i z n á v a .
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením konanie zastavil, žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok 9,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu (jeho alikvotnej časti) vo výške 6,70 eur a náhrady trov právneho zast. vo výške 59,97 eur a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia , na účet právneho zást. žalobcu.
2. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ( jeho znenie citoval), vychádzajúc aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej pred samotným rozhodnutím o náhrade trov zastaveného konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, treba vždy v konkrétnom prípade skúmať, či a ktorý účastník zavinil zastavenie konania, otázku dôvodnosti podania návrhu, a to z čisto procesného hľadiska. Urobil záver, keďže zastavenie konania zavinila žalovaná (nakoľko k úhrade dlžne sumy došlo až po podaní žaloby, t.j. žaloba bola podaná dôvodne), že je povinná nahradiť trovy konania žalobcovi, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu, t,j. , jeho zvyšnej časti vo výške 6,70 eur a v náhrade trov právneho zast. vo výške 59,97 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 2 úkony právnej služby á 16,60 eur, prevzatie a príprava zast., podanie žaloby, 2 x režijný paušál á 8,39 eur (za úkony vykonané v r. 2015), 20% DPH 9,996 eur, ktoré je žalovaná povinná uhradiť na účet právneho zást. žalobcu.
3. Proti uzneseniu, a to výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy konania, podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.
4. Poukázala na to, že trovy právneho zást. v tomto konaní sú z jej pohľadu neopodstatnené, keďže nikde v rozhodnutí, ani v návrhu na platobný rozkaz, nie sú uvedené žiadne konkrétne právne úkony právneho zást. žalobcu a dôvody ich požadovania vo výške 59,97 eur, že sumu 60,60 eur zaplatila ešte pred
doručením platobného rozkazu, že sa domnieva, že predmet sporu tým zanikol. Žiadala rozhodnutie o jej povinnosti zaplatiť trovy právneho zast. vo výške 59,97 eur zrušiť.
5. Uznesenie, okrem výroku o trovách konania - trovách právneho zast. 59,97 eur odvolaním nebolo napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a uznesenie podľa § 388 C.s.p. vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu (jeho alikvotnej časti) vo výške 6,70 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a náhradu trov právneho zast. vo výške 59,97 eur žalobcovi nepriznal, lebo zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie uznesenia v jeho napadnutej časti, ani na jeho zrušenie.
7. Súd vec nesprávne právne posúdil, nesprávne aplikoval správny právny predpis na prejednávanú vec, pokiaľ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov právneho zast. vo výške 59,97 eur. Postupoval správne, pokiaľ pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z § 256 ods. 1 C.s.p. , t. j., zo zásady, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania , súd prizná náhradu trov konania protistrane. Avšak aj pri zastavení konania , je potrebné zisťovať účelnosť vynaložených trov konania , v prejednávanom prípade trov právneho zast. žalobcu.
8. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť strane sporu priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ je treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.
9. Pri posudzovaní účelnosti trov vynaložených na právne zast. treba dôsledne rozlišovať, či právne zast. advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach), alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (Nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 3819/2013 z 25.3.2014).
10. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.
11. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6MCdo/5/2013 z 19.3.2014, v ktorom bol zaujatý názor, že trovy konania vzniknuté zast. advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutné (účelné), vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Opätovné zast. žalobcu tým istým advokátom nezodpovedá účelu, ktorý procesné právo v tomto inštitúte sleduje, lebo žalobca sa tým snaží získať výhodu, ktoré procesné právo nepredpokladá. Takéto počínanie možno podriadiť pod kategóriu zneužitia procesného práva. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa usiluje o dosiahnutie bezdôvodného zisku prostredníctvom náhrady trov konania spojených so zast. advokátom, je možno takéto konanie charakterizovať (dokonca) ako šikanózne, lebo je vedené priamym úmyslom spôsobiť žalovanému ujmu v podobe čiastky (sumy), ktorú by musel zaplatiť na náhrade trov konania, spojených so zast. advokátom.
12. Povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Znamená to, že súd nemôže zaviazať stranu sporu na náhradu tých trov, ktoré druhá strana počas konania vynaložila neúčelne, zbytočne bez priamej súvislosti so súdnym sporom (komentár k § 251 C.s.p.).
13. V prejednávanej veci ide o skutkovú a právnu jednoduchosť veci, jej administratívnu povahu, obvyklý priebeh konania daného typu a aj o „typovosť“ návrhu, ktorá vyplýva zo samotného textu návrhu na vydanie platobného rozkazu (aj v ďalších veciach), v ktorých sa menia jediné identifikačné znaky žalovaného, označenie dátumu a linky MHD (na ktorej sa žalovaná nepreukázala platným cestovným lístkom). Je potrebné poznamenať, že týmto rozhodnutím súdy nepodporujú porušovanie práv v bagatelných veciach , bez akýchkoľvek citlivejších následkov . Je potrebné poukázať na to, že právo na spravodlivý proces musí byť zaručené všetkým stranám sporu, že ani procesnej strane, ktorá je z hľadiska hmotnoprávneho v práve, nemožno tolerovať zneužívanie svojho procesného práva na ujmu protistrany.
14. Je potrebné pripomenúť, že žalovaná, ktorá nesplnila svoju povinnosť preukázať sa platným cestovným lístkom (dokladom) v hodnote 0,60 eur, bola sankcionovaná sumou 60,- eur (prirážkou k cestovnému).
15. Protiprávne konanie žalovanej spočívajúce v nesplnení povinností v hodnote 0,60 eur bolo teda sankcionované zákonom predvídanou a prepravným poriadkom - tarifou - konkretizovanou sankciou v podobe prirážky k cestovnému, a to vo výške, ktorá mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorú žalovaná nezaplatila na cestovnom.
16. Z uvedených dôvodov bolo potrebné uznesenie v napadnutej časti zmeniť so zreteľom na neúčelnosť trov právneho zast. v prejednávanej veci tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. a § 255 C.s.p.
18. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
19. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).