Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/24/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: F. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, U., štátne občianstvo P. republika, práv. zast. Mgr. Maroš Ježík, advokát so sídlom Mnoheľova 17, Poprad, proti žalovanej: L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, U., štátne občianstvo P. republika, práv. zast. Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad, v konaní o zaplatenie 9.105,76 eur s prísl., trovy konania, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/282/2015-318 zo dňa 26.10.2016 takto

rozhodol:

Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, náhradu trov stranám nepriznal. Rozsudok vo výroku o trovách konania odôvodnil ust. § 257 a uviedol, že súd vychádzal z okolností danej veci, kedy obe strany vstúpili do spolužitia bez stanovenia si záväzných pravidiel hospodárenia s finančnými prostriedkami a tým obaja zavinili stav právnej neistoty po ukončení spolužitia, čo žalobcu mohlo viesť k podaniu žaloby.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, a to len proti výroku o náhrade trov konania. Uviedla, že je presvedčená o tom, že je na mieste postup v súlade s § 255 ods. 1 CSP, pretože tu nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa a žalovaná sa len bránila žalobe bývalého partnera, ktorý sa ju snažil takto finančne zruinovať z dôvodu ukončenia vzťahu. Nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej je v rozpore s ust. § 255 ods. 1 a výnimočnosť situácie v tomto konaní nevyplýva ani zo sociálnej situácie účastníkov, ich osobných, majetkových a zárobkových pomerov. Poukázala na to, že je samoživiteľkou, ktorej mesačný príjem v priebehu roka 2015 bol cca 450 eur čistého, od 01.04.2016 do 30.11.2017 cca 600 eur čistého a od 16.01.2017 je nezamestnaná, má v osobnej starostlivosti dve maloleté deti. Aj na zaplatenie trov konania si žalovaná požičala finančné prostriedky od svojich rodičov. Žalobca má vysoký príjem, keď ako vodič kamiónu pracujúci v zahraničí má príjem vo výške cca 1.600 eur. Žalovaná sa v celom konaní len bránila nezmyselnej žalobe. Žalobca v priebehu konania menil svoje výpovede v závislosti od obrany žalovanej. Ak by súd o trovách konania rozhodol v súlade s návrhom žalovanej a zaviazal by žalobcu na náhradu trov konania, nebolo by rozhodnutie voči žalobcovi neprimerane tvrdé a neodporovalo by dobrým mravom, keďže má dostatočne vysoký mesačný príjem a jeho osobné majetkové pomery sú bežného štandardu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie považuje za vecne správne.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Žalovaná bola v konaní úspešná a ako uviedol aj súd prvej inštancie, z hľadiska úspechu v konaní by mala nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie však videl v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že obe strany vstúpili do spolužitia bez stanovenia si záväzných pravidiel hospodárenia, a tým zavinili stav právnej neistoty, čo žalobcu mohlo viesť k podaniu žaloby. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto dôvod nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý by mohol viesť k nepriznaniu trov konania úspešnej žalovanej. Žalobca podal žalobu a tvrdil, že žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, súd jeho žalobu zamietol. Aj keď si účastníci konania nedohodli pravidlá spoločného hospodárenia, bolo zodpovednosťou žalobcu, ktorý žalobu podával (za pomoci advokáta) svoj nárok sformulovať tak, aby sa ním súd mohol zaoberať a predložiť také dôkazy, ktoré by viedli k vyhoveniu žalobe. V tomto prípade súd uzavrel, že žalobcom tvrdený nárok neexistuje, a preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné za dôvody hodné osobitného zreteľa považovať skutočnosti, ktoré existovali na začiatku spolužitia účastníkov konania. Preto odvolací súd postupom podľa § 388 a § 255 ods. 1 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, pričom výšku týchto trov určí súd prvej inštancie samostatným uznesením.

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Výšku týchto trov rovnako určí súd prvej inštancie.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.