Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-319-2015.pdf
PDF · 132.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/319/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobkyne: R. Z., I.. XX. XX. XXXX O. G., Z. E. XXX, E., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči s. r. o., Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO : 36 862 304 proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova ul. č. 2 Bratislava, o zaplatenie 2 488,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C 231/2012-78 zo dňa 26. februára 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e.
V časti náhrady trov prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 20,-€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 936,55€ na účet Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči s. r. o., Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO : 36 862 304 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.488,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.488,56 eur od 17.7.2010 do zaplatenia, trovy konania 20,- eur a trovy právneho zastúpenia 1.066,70 eur na účet právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 1.1. Vychádzal zo zistenia, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ dňa 24. 11.2006 vydal uznesenie sp. zn. ORP-308/OVK-DK-2006 PO, ktorým proti žalobkyni podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 písm. ods. 3 písm. a) Trestného zákona a ublíženia na zdraví podľa § 194 ods. I, ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5T 89/2008-265 zo dňa 3. 11. 2009, bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku. Následne podané odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo bolo uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To 17/2010 zo dňa 3. 3. 2010 zamietnuté podľa §319 Trestného poriadku. Podľa príjmového dokladu zo dňa 14.5.2010 a pripojeného vyúčtovania tarifnej odmeny zaplatila žalobkyňa advokátskej kancelárii JUDr. Ladislav Janči s. r. o., trovy obhajoby v trestnom konaní vo výške 2.488,56 eur. Žalobkyňa dňa 14.5.2010 požiadala žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý listom zo dňa 14. 5. 2010 žalobkyni oznámil, že uplatnený nárok neuspokojí. 1.2. Na svoje rozhodnutie použil ust. § 3 ;§ 4 ods. 1,2,3; § 5 ; § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012 a § 21 ods. 4 O.s.p.
a poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.3.2011v dôsledku čoho dospel k názoru, že v preskúmavanej veci je orgánom konajúcim v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 písm. b/zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012). Z hľadiska určenia, ktorý z orgánov je v konkrétnom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu . Žalobkyňa podala žiadosť na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, žiadosť ktorá bola postúpená dňa 26.5.2010 Ministerstvu vnútra SR, ktoré žiadosť prerokovalo a dňa 16.7.2010 žalobkyni zaslalo odpoveď, že žiadosť považuje za nedôvodnú a nie je možné jej vyhovieť, v dôsledku čoho sa toto ministerstvo stalo orgánom verejnej moci konajúcim v danom prípade za štát. Súd prvej inštancie mal za preukázané (faktúrou číslo: 2010/37, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 14.5.2010), že žalobkyňa dňa14.5.2010 zaplatila advokátskej kancelárii JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., trovy obhajoby v trestnom konaní v sume 2 488,56,-eur za 17 úkonov právnej služby( 7. 12. 2006 prevzatie veci vrátane prvej porady, 7. 12. 2006 sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, návrh na odňatie veci, 13. 12. 2006 účasť na výsluchoch obv. a svedkov - W., W., L., 19. 2. 2007 účasť na O. F.. Z. v čase od 14:00 hod. do 14:30 hod., 27. 3. 2007 účasť na výsluchu O.. W. v čase od 9:00 hod. do 9:43 hod., 11.4. 2007 rekonštrukcia činu v čas od 9:00 hod. do 12:35 hod. , 1. 4. 2007 ďalšia porada s klientom, 17. 5. 2007 účasť na konfrontácii O.. W. - Z. v čase od 12:20 hod. do 13:06 hod., 24.10. 2007 odpor proti TR OS Dolný Kubín‚ 2. 3. 2008 návrh na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní, 16.4.2008 účasť na hlavnom pojednávaní 8:30 hod. - 13:59 hod., 6. 6.2008 účasť na hlavnom pojednávaní 10:00 hod. - 10:25 hod., 18. 8. 2008 účasť na hlavnom pojednávaní, 7. 10.2008 ďalšia porada s klientom, 7. 10. 2008 účasť na hlavnom pojednávaní, 3.11. 2009 účasť na hlavnom pojednávaní 3.3. 2010 účasť na verejnom zasadnutí KS Žilina). Nezákonným rozhodnutím je uznesenie vyšetrovateľa PZ v Dolnom Kubíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ č. ORP-308/OVK-DK-2006 PO, zo dňa 24. 11. 2006, ktorým bolo vznesené obvinenie žalobkyne za zločin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. l, ods. 2 písm. a, ods. 3 písm. a‚ Trestného zákona jednočinnom súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. písm. a Trestného zákona. Právne účinky zrušenia tohto rozhodnutia pre nezákonnosť nastali právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu v Námestove spis. zn. 5T 89/2008-265 zo dňa 3.11.2009, ktorým bola žalobkyňa spod obžaloby okresnej prokuratúry Námestovo č. k. 1 Pv 923/06-25 oslobodená v zmysle ust. § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4 M Cdo 15/2009 v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin. zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Splnená je teda podmienka zrušenia nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. ), ako aj podmienka bezvýsledného vyčerpania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu ( § 6 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. ), nakoľko žalobkyňa podala proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol ako nedôvodnú. 1.3. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dna 28.6.1990 sp. zn. 1Cz 41/90 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v trestnom konaní (pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste) vydal štátny orgán. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Žalobkyni vznikla škoda predstavujúca trovy obhajoby zaplatené obhajcovi, ktorej výšku preukázala listinnými dôkazmi a je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím - uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ dňa 24. 11 .2006 sp. zn. ORP-308/OVK-DK-2006 PO a preto súd prvej inštancii priznal žalobkyni titulom náhrady škody 2.488,56 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobkyni právo na zaplatenie úrokov z omeškania výške 9 % ročne zo sumy 2.488,56 eur od 17.7.2010 do zaplatenia t.j. deň nasledujúci od vydania zamietavého stanoviska žalovaného k podanej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody do zaplatenia podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania. Trovy vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh 20,- eur a právnym zastúpením. Náhradu trov právneho zastúpenia priznal v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z., za úkony právnej služby nasledovne: 12.5.2010 prevzatie a príprava zastúpenia, prvá porada s klientom 101,25 eur, režijný
paušál 7,21 eur, 12.5.2010 výzva na predbežné prejednanie nároku , podanie štátnemu orgánu v zmysle § 14 ods. 1 písm., b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. 101,25 eur (Nárok na náhradu za vykonanie tohto úkonu opodstatňuje aj priložený záver Rozsudku KS Ostrava sp.zn. 8Co 570/92 z 28.5.1992) ,režijný paušál 7,21 eur 19.10.2012 návrh na začatie konania 101,25 eur, režijný paušál 7,63 eur, 14.1.2015 písomné podanie na súd - reakcia na vyjadrenie protistrany 101,25 eur, režijný paušál 8,39 eur 26.2.2015 účasť na pojednávaní 14:00-15:00 hod. 101,25 eur, režijný paušál 8,39 eur. , Náhrada za stratu času pri tomto úkone 195,72 eur (čas trvania cesty z Ružomberok-Bratislava-184 min, teda 7 začatých polhodín, teda 2x7x13,98 Náhrada cestovných nákladov Ružomberok - Bratislava 148,12 eur výška základnej náhrady za každý km jazdy bola stanovená§ 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych Vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady na sumu 0,183 eur. Náhrada cestovných nákladov vzhľadom k tomu, že cena jedného litra pohonných hmôt je 1,109 Eur, vzdialenosť mesta Ružomberok a mesta Bratislava je 265 km a spotrebe paliva 8,7 l/100 km pozostáva zo: a) základnej náhrady za každý km jazdy (265 km x2(cesta tam a späť) x 0,183) 96,99 eur, b) náhrady za spotrebované pohonné hmoty (8,7/100 x 265x2x1,109) 51,13 eur, spolu 888,92 eur. DPH 20 % 177,78 eur, Spolu s DPH 1.066,70 eur. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný vytýkajúcej súdu prvej inštancie, že nezákonné rozhodnutie bolo vydané dňa 24.11.2006 a súd prvej inštancie aplikoval znenie zákona účinného do 1.1.2013, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu viaže aplikáciu znenia tohto zákona na vydanie rozhodnutia. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie mal aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z. v znení zák. č. 412/2012 Z.z., nakoľko ide o procesný predpis, neobsahujúci prechodné a záverečné ustanovenie a teda v tomto prípade môže ísť o prípad nepravej retroaktivity, ktorá je v slovenskom právnom poriadku prípustná. Zák. č. 514/2003 v ust. § 4 upravuje, ktoré zložky sú organizačne spôsobilé vystupovať a konať v mene štátu SR na účely tohto zákona. Ust. § 4 zák. č. 514/2003 bolo zmenené zák. č. 412/2012 Z.z. zo dňa 27.11.2012 s účinnosťou od 1.1.2013, čím došlo k špecifikácii podmienok zodpovednosti orgánu konajúcej v mene štátu podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514. Nakoľko v trestnej veci žalobkyne prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru a následne podal obžalobu príslušnému súdu máme za to, že nie sú splnené zákonní predpoklady na to, aby orgánom konajúcim v mene štátu bolo Ministerstvo vnútra SR. Keďže v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v Občianskom súdnom konaní v trestnom konaní, alebo v správnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa 14.2.2013 č. k. 18C/194/2012, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/48/2013 zo dňa 4.7.2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/135/2013 zo dňa 26.3.2015 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/500/2014 zo dňa 24.3.2015. Zastáva názor, že súd v tomto prípade na námietke nedostatku procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra SR počas celého konania konal s nesprávnou organizačnou zložkou štátu a táto vada má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd zaviazal žalovaného k úhrade úrokov z omeškania. Zák. č. 514/2003 v žiadnom svojom ustanovení účinnom v čase podania žaloby o náhrade škody neupravuje začiatok plynutia lehoty omeškania a taktiež nepriznáva úrok z omeškania v prípade, ak orgán konajúci v mene SR nevyhovie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Nie je možné, aby sa SR v konaní o náhradu škody dostala do omeškania so záväzkom, ktorého predmetnom je náhrada škody, nakoľko tento vzniká až právoplatným rozhodnutím súdu. Do času rozhodnutia je nárok žalobkyne len jeho jednostranným tvrdením, preto nie je možné, aby sa dostal žalovaný do omeškania s jeho plnením. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k úhrade trov konania za úkon, ktorým bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody. V zmysle § 18 ods. 4 zák. č. 514/2003 je žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu trov konania vylúčená z trov konania, ktoré je štát povinný hradiť, nakoľko táto žiadosť má len neformálny charakter a nejde o účelne vynaložené trovy. Súd prvej inštancie priznanie tohto nároku odôvodnil s odkazom na rozhodnutie Okresného súdu Ostrava sp. zn. 8Co/570/92, konanie ktoré je v rozpore so zásadami civilného práva, keďže ide o rozsudok iného štátu, ktorý nemá na území SR platnosť a súčasne bol vyhlásený jedenásť rokov pred prijatím zák. č. 514/2003, preto nie je zrejmé, ako mohol súvisieť a mať dosah na priznanie náhrady za žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody. Žalovaný tiež zastáva názor, že došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces z dôvodu absencie jasného zrozumiteľného odôvodnenia, vedúceho k neúplnosti, k nepresvedčivosti, nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že námietku nepríslušnosti zákonného zastúpenia konajúcim orgánom Ministerstva vnútra SR považuje za nedôvodnú, keďže žalovaným je Slovenská republika, ktorá je v žalobe riadne označená. Pokiaľ ide o otázku procesného
zastupovania štátu v danom konaní je treba poukázať, že pôvodne bol návrh na predbežné prejednanie doručený Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré túto žiadosť odstúpilo Ministerstvu vnútra SR, ktoré na danú žiadosť reagovalo zaujalo k nej písomné stanovisko, čím priznalo svoju procesnú spôsobilosť. Škodovou udalosťou je vydanie uznesenia o vznesení obvinenia vydané vyšetrovateľom Ministerstva vnútra SR, ktoré ako by bolo oslobodzujúcim rozsudkom zrušené, potom škodu zavinilo Ministerstvo vnútra SR, ktoré by malo štát v danom konaní zastupovať. Ministerstvo vnútra SR je orgánom konajúcim vtedy, ak vyšetrovateľ nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. V danej veci ide o sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia rozhodoval prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín, teda priamo nadriadený prokurátor vyšetrovateľovi a nešlo o uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré by vyšetrovateľ vydal na základe pokynu. Čo sa týka príslušenstva žalobca bol v omeškaní už v prvý deň po doručení žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, hoci priznaný bol nárok od neskoršieho času. Lehota omeškania založená odmietnutím žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škodu je tým momentom, kedy bol žalovaný povinný dobrovoľne plniť, keďže už vedel o nároku a výške s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody ide o úkon právnej služby, ktorá je nevyhnutnou súčasťou konania v zmysle zák. č. 514/2003, preto považuje odvolanie z týchto dôvodov za neopodstatnené a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 5.5.2015 poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 1 ÚS 540/2016 zo dňa 13.12.2016 na margo správnosti prvoinštančného rozhodnutia. 5. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu uviedol, že Nález Ústavného súdu SR v danej veci považuje za irelevantný, nakoľko predmetom rozhodnutia je zamietnutie žaloby o náhradu škody, pričom súd dospel k záveru, že práva sťažovateľa boli porušené. Odvolanie žalovaného smeruje vyslovene voči nesprávne označeného orgánu konajúceho v mene štátu a predložené rozhodnutie je nesúvisiace s prejednávanou vecou. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací prípisom zo dňa 1.6.2017 oznámil označeným stranám sporu a SR zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR, že vzhľadom na prijatý záver v rozhodnutí R 6/2016 bude ďalej ako s orgánom konajúcim v mene SR konať s Generálnou prokuratúrou SR, keďže na zmenu orgánu konajúceho v mene štátu je potrebné v akomkoľvek priebehu konania prihliadať z úradnej povinnosti s tým, aby na zmenu orgánu konajúceho v mene SR sa vyjadrili v lehote 15 dní, ak to považujú za potrebné. 7. Generálna prokuratúra SR k predmetnej výzve uviedla, že nemá vedomosť o tom, že z akého titulu si žalobkyňa uplatňuje právo na náhradu škody a preto žiada, aby odvolací súd zaslal potrebné podklady pre vyjadrenie, najmä žalobu s prílohami, rozsudok súdu prvej inštancie a odvolanie proti rozsudku prvej inštancie. Až po obdržaní vyššie uvedených podkladov sa bude schopná vyjadriť. 8. Ministerstvo vnútra SR ako aj žalobkyňa sa k uvedenému nevyjadrili. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného možno priznať úspech len sčasti (v pomerne nepatrnej), a to v časti náhrady trov prvoinštančného konania, keď rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny. 10. V prvom rade sa odvolací súd venoval námietke nedostatku procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako orgánu konajúceho v mene Slovenskej republiky z dôvodu, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. orgánom procesne spôsobilým konať v mene Slovenskej republiky v tejto veci je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, na námietke ktorej zotrval aj v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie dôvodil, že nezákonné rozhodnutie bolo vydané dňa 24.11.2006, preto aplikoval zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 1.1.2013 a svoje právne závery ohľadne príslušného štátneho orgánu konajúceho za štát v konaniach o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 oprel o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.3.2011, v ktorom uviedol, že nakoľko trestné stíhanie poškodenej v uvedenej veci začalo uznesením vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, je v preskúmavanej veci orgánom konajúcim v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 písm. b/zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012), so záverom ktorým sa odvolací súd nestotožňuje. 10.1. Právna úprava zák. č. 412/2012 Z.z. účinná od 1. januára 2013 ktorou došlo k presnejšiemu vymedzeniu oprávnenia jednotlivých štátnych orgánov konať za štát v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza, že v prípade uznesenia o vznesení obvinenia ako nezákonného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní jednoznačne rieši, ktorý štátny orgán je oprávnený konať v jeho mene v prípadnom súdnom konaní o náhradu škody spôsobenej týmto rozhodnutím. Nové
ustanovenie teda určuje MV SR za orgán konajúci v mene štátu (len) vtedy, ak sú kumulatívne (pozri spojku "a") splnené podmienky, že v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. A contrario, ak prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu (aká bola procesná situácia v preskúmavanej veci), vo veci náhrady škody, keďže škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v trestnom konaní, koná v mene štátu GP SR (§ 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z.). Uvedený záver štátnym orgánom oprávneným konať za štát (Slovenskú republiku) v súdnom konaní začatom do 31. decembra 2012 v prípade uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia vydané povereným príslušníkom policajného zboru, proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu za situácie, že poškodený podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody štátnemu orgánu príslušnému podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012, je s účinnosťou od 1. januára 2013 GP SR; na tom nič nemení skutočnosť, že právna úprava napriek presnému vymedzeniu kompetencie jednotlivých štátnych orgánov konať za štát aj po 1. januári 2013 ponechala v účinnosti (okrem iných aj pre účely náhrady škody, ktorá vznikla v rámci trestného konania) možnosť založenia oprávnenia štátneho orgánu konať v súdnom konaní za štát na základe toho, že sa na tento orgán obrátil poškodený so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, pretože príslušné ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu dopadá na prípady, kedy nie je možné príslušný (jeden konkrétny) štátny orgán, v ktorého pôsobnosti došlo ku škode, jednoznačne určiť podľa daných zákonných kritérií (§ 4 ods. 1 písm. a/ až písm. 1/ zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2013). 10.2. Odvolací súd v súvislosti s otázkou, ktorý orgán je oprávnený konať v mene štátu poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 2015 sp.zn. 8 Cdo 289/2014, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2016 pod číslom R 6/2016, v ktorom bol prijatý záver, že ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti. Keďže prechodné ustanovenia zákona č. 412/2012 Z.z. neustanovujú inak, platí pre určenie príslušného orgánu zásada lex posterior derogat priori (neskorší zákon ruší skorší), čo je prejavom základnej zásady uplatňovanej v procesnom práve, podľa ktorej na procesné úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočnenia procesného úkonu (II. ÚS 249/05). Uvedené závery prijaté v tomto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sú plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec a odvolací súd nevidí dôvod sa od takto ustálenej rozhodovacej praxe odkloniť, preto dôvodná je námietka nedostatku procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 10.3. Ako bolo už spomenuté, na zmenu orgánu konajúceho v mene štátu je potrebné v akomkoľvek priebehu konania prihliadať z úradnej povinnosti. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného; zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatkov procesných podmienok konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2008, sp.zn. 4 Cdo 62/2008). Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací prípisom zo dňa 1.6.2017 (č.l. 113) oznámil označeným stranám sporu a SR zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR, že vzhľadom na prijatý záver v rozhodnutí R 6/2016 bude ďalej ako s orgánom konajúcim v mene SR konať s Generálnou prokuratúrou SR s tým, že aby na zmenu orgánu konajúceho v mene SR sa vyjadrili v lehote 15 dní, ak to považujú za potrebné. 10.4. Generálna prokuratúra SR sa k oznámeniu odvolacieho súdu o zmene orgánu konajúceho v mene štátu nevyjadrila. Žiadala iba, aby odvolací súd s odkazom na ust. § 110 C.s.p. zaslal potrebné podklady pre vyjadrenie, najmä žalobu s prílohami, rozsudok súdu prvej inštancie a odvolanie proti rozsudku prvej inštancie požiadavke ktorej nebolo možné vyhovieť. 10.5. Vyhovieť požiadavke Generálnej prokuratúry SR nebolo prioritne možné z dôvodu, že odkaz žalovanej na ust. § 110 C.s.p. pri doručovaní žiadaných písomností je nenáležitý, keďže cit.ust. pojednáva o doručovaní zástupcovi s plnomocenstvom pre celé konanie podľa § 92 C.s.p., o situáciu ktorú sa v súdenej veci nejedná. Odhliadnuc od neaplikovateľnosti ust. § 110 C.s.p. na danú situáciu, nebolo možné vyhovieť požiadavke Generálnej prokuratúry SR tiež z dôvodu, že takémuto postupu
bránia významné právne účinky ktoré so sebou inštitút doručenia žaloby ( § 156 C.s.p.), doručenie rozsudku súdu prvej inštancie ( §223 ods. 1 C.s.p.) ako aj s doručenie odvolania ( § 374 C.s.p.) spájajú. Súd prvej inštancie zachoval procesný postup predpokladaný v sporovom poriadku a riadnym spôsobom doručil žalobu, vyjadrenie a rozsudok pasívne legitimovanej strane, ktorým je štát, pretože pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci môže byť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. len štát. Správnosti uvedeného postupu nasvedčuje ustálená súdna prax z ktorej vychodí, že označenie správneho štátneho (ústredného) orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti, nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s pasívnou legitimáciu štátu nesúvisí. Existencia či neexistencia pasívnej legitimácie štátu ako hmotnoprávneho stavu nemá nijakú spojitosť so správnym procesným označením štátu ako strany sporu. Z ustanovenia §73 C.s.p. predtým § 21 ods. 4 veta prvá O. s. p vyplýva, že súd je povinný - bez zreteľa na označenie obsiahnuté v žalobe - zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom, postup ktorý je v súdenej veci dodržaný. 10.6. V zmysle vyššie uvedeného vzhľadom na zák. č. 412/2012 Z.z. účinný od 1. januára 2013 ktorým došlo k presnejšiemu vymedzeniu oprávnenia jednotlivých štátnych orgánov konať za štát v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na prijatý záver v rozhodnutí R 6/2016 odvolací súd ďalej ako s orgánom konajúcim v mene SR koná s Generálnou prokuratúrou SR podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z., keďže v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením žalobkyne, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. 10.7. Odvolací súd zastáva názor, že keďže túto zmenu oznámil dotknutým subjektom a tieto dotknuté subjekty nepovažovali za potrebné sa k zmene vyjadriť, neodňal svojim postupom možnosť konať pred súdom. Za tejto situácie žiadna procesná prekážka nebráni odvolaciemu súdu preskúmať vec z hľadiska vecnej správnosti, pretože všetky účinky úkonov (procesných aj hmotnoprávnych) zostávajú aj po zmene orgánu konajúceho v mene štátu zachované (R 6/2016). 11. Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej právnej veci súdom prvej inštancie zistené (správnosť skutkového zistenia v tomto smere odvolateľ nenapadá), že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ dňa 24. 11.2006 vydal uznesenie sp. zn. ORP-308/OVK-DK-2006 PO, ktorým proti žalobkyni podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 písm. ods. 3 písm. a) Trestného zákona a ublíženia na zdraví podľa § 194 ods. I, ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Dňa 7.12. 2006 podala žalobkyňa sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinia, o ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne uznesením zo dňa 9. 2. 2007 pod 1Pv 923/2006-15 vyhodnotil ako nedôvodnú. Dňa 25.09. 2007 podal prokurátor obžalobu. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5T 89/2008-265 zo dňa 3. 11. 2009, bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku. Následne podané odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo bolo uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To 17/2010 zo dňa 3. 3. 2010 zamietnuté podľa §319 Trestného poriadku. 12. Súd prvej inštancie správne zohľadnil ustálenú súdnu prax (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 64/2008, 4 Cdo 183/2009 a 4 M Cdo 15/2009) z hľadiska systematického výkladu, objasňujúceho obsah právnej normy § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami, a to, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, t.j. podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a je nutné toto uznesenie považovať za rozhodnutie spĺňajúce charakter uznesenia nezákonného podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj splnenie ďalšej zákonnej podmienky pre úspešné uplatnenie náhrady škody a to bezvýsledné vyčerpania riadneho opravného prostriedku v zmysle § 6 ods. 2 zák.č. 514/2003Z.z.; podanie sťažnosti žalobkyne zo dňa 7.12. 2006 proti vzneseniu obvinenia, ktorú prokurátor vyhodnotil ako nedôvodnú. Správne súd prvej inštancie zistil aj výšku škody z faktúry číslo: XXXX/XX, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 14.5.2010, ktorá spočívala v trovách obhajoby v trestnom konaní v sume 2 488,56 eur. Na podklade týchto relevantných zistení súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, keď skonštatoval, že medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím je príčinná súvislosť v dôsledku čoho štát zodpovedá žalobkyni za vzniknutú škodu v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 13. Za nenáležitú je nutné považovať odvolaciu námietku v zmysle ktorej zákon o zodpovednosti za vznik škody spôsobenej výkonom verejnej moci neumožňuje priznať úrok z omeškania v prípade, ak
orgán konajúci v mene SR nevyhovie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Omeškanie dlžníka nastáva vtedy, ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní a neexistujú žiadne relevantné okolnosti, ktoré by bránili jeho splneniu. Omeškanie dlžníka nastáva teda automaticky, priamo zo zákona a nevyžaduje sa žiadny právny úkon zo strany veriteľa. Dlžník sa dostáva do omeškania uplynutím času plnenia. Omeškanie dlžníka spôsobuje zmenu v obsahu záväzku, tak pokiaľ ide o oprávnenie veriteľa, ako aj povinnosti dlžníka, a vznik nárokov zo zodpovednosti za omeškanie. V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. 13.1. V danom prípade žalovanému ako dlžníkovi vznikla povinnosť splniť si svoj záväzok zo spôsobenej škody, keď čas splnenie dlhu bol stanovený ustanovením § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z platného a účinného do 31.12.2010. Žalobkyni ako poškodenej ( v tomto smere bol správny záver súdu prvej inštancie) prináleží právo na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka z neuhradenej sumy priznanej ako náhrada škody, na ktorú má právo po márnom uplynutí lehoty 6 mesiacov od podania návrhu na predbežné prerokovanie nároku, resp. od nasledujúceho dňa po vydaní zamietavého stanoviska k podanej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody ( čo je aj daný prípade) do zaplatenia podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Odvolací súd záverom dodáva, že okolnosť, že zákon č. 514/2003 Z.z.. nepoužíva pojmy ako "dlžník" a "veriteľ", vonkoncom ešte neznamená, že štát by v zodpovednostnom právnom vzťahu podľa tohto zákona nemal byť posudzovaný v pozícii zodpovedajúceho subjektu, t.j. ako dlžník zo záväzkového právneho vzťahu. / pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 8/2007 /. 14. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa výroku o náhrade trov prvoinštančného konania a to trov právneho zastúpenia, túto odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú. V dôvodoch odvolania žalovaný namietal súdom prvej inštancie priznanú odmenu za jeden úkon právnej služby zo dňa 12.5.2010 á 101,25 eur + režijný paušál a 20 % DPH; žiadal náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon žalobkyni nepriznať. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 1.066,70 eur, pričom priznal odmenu aj za úkon právnej služby - výzva na predbežné prejednanie nároku, písomné podanie štátnemu orgánu zo dňa 12.5.2010 vo výške 101,25 eur, režijný paušál 7,21eur vrátane 20% DPH spolu 130,15 eur Vychádzajúc z obsahu spisu (č. l. 13 spisu), je zrejmé, že ide o písomné podanie - Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., adresované Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zo dňa 12.5.2010. Vo veciach zodpovednosti štátu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.03. 1999, sp. zn. 2Cdo 7/99, R 26/2000), v zmysle ktorej právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniká poškodenému právo na náhradu škody nezákonným rozhodnutím mu spôsobenú. Vzniká mu teda právo na plnenie (pohľadávka). Zodpovednosť štátu za nezákonný postup výkonu štátnej moci, ktorý má za následok škodu je občianskoprávny vzťah. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (predtým zákon č. 58/1969 Zb.) je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto ak tento špeciálny zákon neobsahuje sám vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom. Z tohto hľadiska pre posúdenie nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovujúceho, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Poškodenému vzniká pohľadávka zrušením nezákonného rozhodnutia. Náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti s jej uplatnením, preto tvoria príslušenstvo tejto pohľadávky. Preto náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody nemožno zahrnúť do trov konania, keďže ide o príslušenstvo pohľadávky ktorá skutočnosť vyplýva aj zo samotného ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z platného a účinného do 31.12.2010. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia aj za sporný úkon právnej služby zo dňa 12.5.2010, jeho postup nebol správny, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že priznal žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 936,55 eur /1.066,70 eur - 130,15 eur/ (tzn. žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za úkon právnej služby zo dňa 12.5.2010 nepriznal). 15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v zmysle § 387 ods. 1C.s.p. potvrdil vrátane výroku o úrokoch z omeškania a v časti náhrady trov prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
16 .O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).