Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-379-2016.pdf
PDF · 99.8 KB
No categories available
3Co/379/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov 1. I. J., nar. XX.X.XXXX a 2. W. J., nar. XX.XX.XXXX, oboch bývajúcich v S., Y. XX, zastúpených advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou, Bajzova 2, Košice proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o určenie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 41C/205/2005-1010 zo dňa 30.6.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 638,42 eur a výroku o trovách štátu.
Žalobcovia majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania 6.382,42 eur na účet ich právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 1.825,90 eur, ktorú sumu mu uložil zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 578,71 eur na účet Okresného súdu Košice II, taktiež v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania bolo v zmysle žalobného návrhu určenie povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Kúpna cena predmetného bytu bola posledným znaleckým dokazovaním určená v sume 12.238,83 eur. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 3Co/11/2015-991 zo dňa 10.3.2016 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 41C/205/2005-937 zo dňa 1.10.2014, ktorý vychádzal z hodnoty bytu vo výške 12.238,83 eur. Obidva rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 14.6.2016. Vychádzajúc z položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, súdny poplatok predstavuje 5% a činí 611,90 eur. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok len v sume 33,19 eur, zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne k zaplateniu súdneho poplatku v sume 578,71 eur.
3. Nakoľko žalobcovia dosiahli v konaní plný úspech, postupoval súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Pri žalobách o nahradenie prejavu vôle súd z obsahu žaloby zisťoval, či sa žalobca žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k splneniu povinnosti k oceniteľnému predmetu konania alebo predmetu, ktorý nie je oceniteľný peniazmi. Ak sa nahradenie prejavu vôle týka oceniteľného predmetu a tak to bude napríklad pri žalobách o nahradenie prejavu vôle účastníka
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov, pri výpočte odmeny za právnu pomoc súd vychádza z tarifnej odmeny podľa § 9 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a pri súdnom poplatku z položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov percentom zo základu.
4. Pretože kúpna cena predmetného bytu je určená sumou 12.238,83 eur (výrok rozsudku), preto súd pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny právnej zástupkyne úspešných žalobcov za ich zastupovanie v konaní vychádzal zo skutočnosti, že v predmetnom spore hodnotu uplatneného práva je možné vyjadriť v peniazoch a túto sadzbu odvíja od ceny predmetnej nehnuteľnosti. Úspešným žalobcom priznal súd náhradu trov konania v celkovej výške 6.382,42 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 611,90 eur, preddavkov na znalecké dokazovanie spolu vo výške 398,33 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 5.372,19 eur, a to podľa § 10 ods. 1, v spojení s § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 18 úkonov právnej služby á 287,14 eur spolu 5.168,52 eur, za 1 úkon právnej služby 71,78 eur a režijný paušál za 3 úkony právnej služby á 4,98 eur, za 1 úkon právnej služby á 5,44 eur, za 2 úkony právnej služby á 5,91 eur, za 2 úkony právnej služby á 6,31 eur, za 4 úkony právnej služby á 6,95 eur, za 4 úkony právnej služby á 7,21 eur, za 1 úkon právnej služby 7,41 eur a za 2 úkony právnej služby á 8,04 eur.
5. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vychádzal z ust. § 10 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6.638,78 eur do 33.193,92 eur 320,74 eur + 16,60 eur za každý aj začatých 1.659,70 eur, prevyšujúci sumu 6.638,78 eur. Pri určení odmeny vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej, odmeny za úkony právnej služby na pojednávaní, na ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie alebo bolo odročené bez prejednania veci aplikoval ust. § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
6. Výrok o trovách štátu odôvodnil ust. § 148 ods. 1 O.s.p. S poukazom na úspech žalobcov v konaní rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré v tomto konaní vynaložil preddavkovo z finančných prostriedkov na znalečné v celkovej výške 1.825,90 eur (363,27 eur + 128,53 eur + 165,97 eur + 1.015,14 eur + 152,99 eur) a zaviazal na ich náhradu žalovaného.
7. Proti uzneseniu voči výrokom, ktorým bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 6.382,42 eur na účet ich právnej zástupkyne a nahradiť trovy štátu 1.825,90 eur na účet Okresného súdu Košice II, všetko do 15 dní od právoplatnosti uznesenia podal včas odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku. V dôvodoch odvolania namietal, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu bolo určenie povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcami kúpno-predajnú zmluvu, mal súd prvej inštancie vychádzať pri rozhodovaní o trovách konania z tej skutočnosti, ako o tom správne rozhodol i pôvodne svojim rozhodnutím zo dňa 20.12.2010 a pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Keďže predmet konania zostal rovnaký počas celého sporu, nebolo na mieste rozhodnúť o trovách konania v zmysle iného zákonného ustanovenia, t.j. § 10 ods. 1 písm. a/ vyššie citovanej vyhlášky ako to učinil súd prvej inštancie. Zároveň v odvolaní namietal, že súd uložil povinnosť žalobcom zaplatiť trovy konania vo vyššom rozsahu, než si žalobcovia písomným podaním uplatnili, vo výške 5.803,71 eur, teda takýmto postupom prekročil návrh žalobcov. Navyše žalovaného zaviazal na náhradu takých trov konania žalobcom, ktoré žalobcom ku dňu rozhodnutia nevznikli. V neposlednom rade žalovaný namietal rozhodnutím súdu prvej inštancie priznanie odmeny za úkon právnej služby v rozhodnutím poradovým č. 15 - vyjadrenie na výzvu súdu spolu s režijným paušálom, nakoľko z uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé bližšie označenie ani špecifikácia úkonu žalobcov a preto nie je možné posúdiť správnosť rozhodnutia v tejto časti, ani správnosť priznanej výšky režijného paušálu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie namietal i z dôvodu nesprávneho matematického prepočtu výšky náhrady režijného paušálu za rok 2009, ktorého hodnotu súd vypočítal vo výške 34,75 eur za 4 úkony vykonané v roku 2009 á 6,95 eur za úkon. Keďže matematicky správna hodnota súčinu 4 x 6,95 je 27,80 a nie 34,75, ako to v konečnom súčte priznal prvoinštančný súd, je jeho rozhodnutie v tejto časti nesprávne. Rovnako namietal priznanie náhrady režijného paušálu za rok 2010, ktorú náhradu súd priznal za 4 úkony vykonané v roku 2010, v celkovej sume 28,84 eur, pričom z rozhodnutia súdu sú zrejmé len 3 úkony vykonané v tom roku a to konkrétne vyjadrenie k odvolaniu zo 17.5.2010, účasť na pojednávaní 29.6.2010 a účasť na pojednávaní 29.10.2010. Preto navrhol, aby odvolaniu odvolací súd vyhovel, uznesenie zmenil v súlade s podaným odvolaním.
8. Žalobcovia vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhli uznesenie o trovách konania potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia poukázali žalobcovia na to, že rozsudkom sp.zn. 41C/205/2005-712 zo dňa 29.10.2010 Okresný súd Košice II rozhodol v merite veci tak, že podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaného zaviazal na povinnosť uzatvoriť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. nachádzajúceho sa v Košiciach na ul. Rastislavovej 37 a obsah predmetnej zmluvy pojal do výroku rozsudku. Priamo v obsahu zmluvy o prevode vlastníctva bytu je stanovená kúpna cena za prevod vlastníctva bytu vo výške 12.238,83 bytu, čo tvorí hodnotu bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že o ich náhrade bude rozhodovať až po právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 41C/205/2005-712 z 29.10.2010 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/11/2015 z 10.3.2016 v plnom rozsahu, čím sa rozsudok okresného súdu stal právoplatným. Vzhľadom na to, že rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 41C/205/2005-712 sa stal právoplatným, uplatnili si žalobcovia náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania uplatnili písomným podaním zo dňa 17.6.2016 a vyčíslili ich v zmysle súdnej praxe s tým, že predmetom súdneho sporu je nehnuteľnosť, ktorá bola určená hodnotou vo výške 12.238,83 eur. V zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je potom tarifná odmena za 1 úkon právnej pomoci 287,14 eur.
9. Žalobcovia poukázali na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 119/2012 zo 16.5.2012, ktorým bola usmernená súdna prax. Ústavný súd vyslovil právny názor, podľa ktorého ak sú vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a kedy nie. Z ust. § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva. Podľa ust. § 10 ods. 2 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach ukladajúcich vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O.s.p.), pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a kedy nie je. Právoplatný rozsudok v tomto súdnom spore je rozsudkom ukladajúcim povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, účinkom právoplatnosti sa zmluva o prevode vlastníctva bytu považuje za uzavretú práve dňom právoplatnosti a žalobcovia sa stávajú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti s tým, že predložením zmluvy príslušnému katastrálnemu odboru nastane zápis vlastníctva v ich prospech do evidencie nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania z 20.12.2010 v tomto súdnom spore, kedy im bola priznaná náhrada podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. Okresný súd vydal uznesenie v čase, kedy súdna prax rozhodovala tak, že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci alebo právo, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny, podobne ako je to pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Inými slovami explicitná úprava § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. a rovnako aj príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. Práve ústavný súd v náleze z 15.5.2012 sp.zn. I.ÚS 119/2012 označil túto súdnu prax za nesprávnu, obsahujúcu prvok prepiateho formalizmu.
10. Pokiaľ žalovaný napádal zdôvodnenie okresného súdu pri priznaní odmeny za úkon právnej služby pri položke 15 - odmena za vyjadrenie na výzvu súdu, vyjadrenie žalobcovia podali dňa 2.9.2010 na výzvu súdu, je založené v súdnom spise a disponuje ním aj žalovaný. Nedopatrením právna zástupkyňa žalobcov vo vyčíslení trov vynechala dátum, ale úkony právnej služby sú uvedené chronologicky. Pokiaľ žalovaný napáda v odvolaní počet úkonov právnej služby v roku 2010 s tým, že sa uskutočnili len 3 úkony právnej služby, tvrdenie žalovaného nie je pravdivé. V roku 2010 sa žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrovali k odvolaniu dňa 17.5.2010, zúčastnili sa pojednávania na Krajskom súde
v Košiciach dňa 29.6.2010, vyjadrovali sa na výzvu súdu dňa 2.9.2010 a zúčastnili sa pojednávania dňa 29.10.2010.
11. Pokiaľ žalobcovia uplatnili náhradu trov konania vo výške 5.803,71 eur a okresný súd priznal trovy v sume 6.382,42 eur, okresný súd napadnutým uznesením dorubil súdny poplatok za žalobu vo výške 578,71 eur. Preto navrhli uznesenie okresného súdu zo dňa 30.6.2016 potvrdiť. Na záver žalobcovia poukázali na to, že ešte pred podaním žaloby dňa 26.5.2005 sa snažili so žalovaným urovnať spor mimosúdnym rokovaním aj v priebehu súdneho sporu vyzvali žalovaného na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, k čomu žalobcovi bol prísľub žalovaného pred podaním žaloby a z tohto dôvodu priznanie náhrady trov konania, ktoré žalobcom v súvislosti s uplatnením nároku vznikli, považujú za spravodlivé.
12. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovanému. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadril.
13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP v napadnutých výrokoch o trovách konania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Okresný súd vo veci rozhodol ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu už za účinnosti Civilného sporového poriadku.
15. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
16. K odvolacej námietke žalovaného, že v tomto spore ide o spor s neoceniteľným predmetom konania, odvolací súd uvádza, že v minulosti v súdnej praxi neboli jednotné názory predovšetkým v prípadoch určovacích žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p., či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, že ide o spor s oceniteľným alebo neoceniteľným predmetom konania. S účinnosťou od 1.7.2013 novelou advokátskej tarify vyhlášky č. 184/2013 Z.z. v § 10 ods. 2 sa k pôvodnému zneniu „Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých právna služba sa týka pri začatí poskytovania právnej služby. Za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Už pred novelou advokátskej tarify vykonanej zák. č. 184/2013 Z.z. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. I.ÚS 119/2012 vyslovil, že z gramatického, logického a systematického posúdenia ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom sporu peniazmi oceniteľné v podmienkach, potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnú hodnotu, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho úkonu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje peniazmi oceniteľný a kedy nie je. Toto rozhodnutie predstavilo zásadný odklon od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.
17. Odvolací súd poukazuje aj na účelnosť preukázaných trov konania, keďže všetky úkony právnej služby právnej zástupkyne žalobcov smerovali k vyhoveniu žaloby žalobcov a súdom boli správne priznané v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd priznal žalobcom trovy vyššie ako boli uplatnené, odvolací súd poukazuje na výrok uznesenia okresného súdu, ktorým dovyrubil prvoinštančný súd žalobcom súdny poplatok v súlade s § 7 ods. 7 zákona o súdnych poplatkoch. Aj keď v uvedenom ustanovení zákona o súdnych poplatkoch je zákonodarcom použitý pojem rozšíriť, tento sa vykladá extenzívne, takže zahŕňa aj situáciu, keď v priebehu konania súd zistí, že základ pre výpočet súdneho poplatku je vyšší ako základ, z ktorého vychádzal pri prvotnom vyrubení súdneho poplatku.
19. Odvolací súd poukazuje na to, že je mylný názor žalovaného, podľa ktorého možno žalobcovi priznať nárok na náhradu súdneho poplatku iba v prípade, ak žalobca tento poplatok už zaplatil. Ak žalobca je povinný zo zákona zaplatiť súdny poplatok vznikla voči nemu poplatková pohľadávka, ktorá tvorí pasívum jeho majetku a ktorá predstavuje jednu z položiek spadajúcich do trov konania. Preto účastníkovi konania (od 1.7.2016 strane sporu) môže byť pri rozhodovaní o náhrade trov konania priznaná aj náhrada súdneho poplatku, ktorý doposiaľ ešte nezaplatil. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo 17.3.1976 Cpj 70/75 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí R 14/1976, na ktorej záväznosti sa ani v súčasnosti nič nezmenilo. Rovnako poukazuje odvolací súd aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR 29Obo/674/2001.
20. Žalovaný podaným odvolaním napadol aj výrok o trovách štátu, avšak odvolanie žalovaného postráda odôvodnenie, prečo napáda aj tento výrok uznesenia okresného súdu. Odvolací súd napriek nedostatku odôvodnenia odvolania proti tomuto výroku stručne dodáva, že prvoinštančný súd podmienky pre rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy štátu skúmal podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p.
21. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu, štát mal podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. V prejednávanej veci je zrejmé z obsahu spisu, že žalovaný bol neúspešný a preto správne zaviazal žalovaného nahradiť štátu trovy, ktorý tento vynaložil preddavkovo z finančných prostriedkov na znalečné v celkovej výške 1.825,90 eur.
22. Odvolací súd vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam uznesenie v napadnutých výrokoch o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania a povinnosti žalovaného nahradiť trovy štátu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto majú nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odvolací súd priznal žalobcom proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, do úvahy prichádza ďalší procesný postup v zmysle § 262 ods. 2 CSP a to rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške priznaného plného nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).