Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/128/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci žalobcu: Termia s.r.o., Štvrť SNP 138, Trenčianske Teplice, IČO: 36 331 414, právne zastúpený JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou, so sídlom Šrobárová 9, Trenčianske Teplice proti žalovaným 1/ C. W., bytom S., F. X. 1/B, 2/ S. W., bytom S., F. X. X/B, obaja právne zastúpení Mgr. Martinom Berecom, advokátom, Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, Trenčín, o zaplatenie sumy 387,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. októbra 2016, č.k. 15C/53/2013-189, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 387,44 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 5 ods. 2, § 8 ods. 1, 3, § 8a ods. 2, 7, § 8b ods. 1, 2 písm. e/, § 10 ods. 1, 6, § 11 ods. 3 zák.č. 182/93 Zb., ďalej ust. § 18 ods. 7 písm. e/ ods. 8 písm. b/, ods. 10 zák.č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, ďalej ust. § 7 ods. 1, 4, 5, 10 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z..

3. Žalobca sa proti žalovaným domáha zaplatenia peňažného plnenia na základe zák.č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorej vykonával žalobca ako správca správu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt patriaci žalovaným, ktorý byt predali v priebehu roku 2011 pánovi Ing. Hargašovi. Podľa ročného vyúčtovania nákladov za byt za január 2011 až júl 2011 mal vzniknúť žalovaným nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu v sume 387,44 eur.

4. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v Občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten účastník, komu svedčí stav z hmotného práva, t.j. nositeľom subjektívneho práva alebo povinnosti. Krajský súd v Trenčíne v zrušujúcom uznesení vyjadril právny názor, podľa ktorého je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako aj pasívna legitimácia žalovaných v tomto konaní a preto sa súd prvej inštancie odvolal na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu. Žalovaní naďalej popierali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaných. Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho vyjadrené v zrušujúcom uznesení s prihliadnutím na stanovisko krajského súdu, ktorý uviedol, že žalovaní, ktorí pri predaji bytu nevykonali odpočty meračov v byte nesú zodpovednosť za dlhy v danom byte do momentu zavkladovania vlastníckeho práva na nového nadobúdateľa s tým, že zároveň uzavrel, že pokiaľ aj pri

prevode vlastníctva bytu vydá správca bytového domu vlastníkovi bytu vyhlásenie podľa § 5 ods. 2 zák.č. 182/93 Zb., že vlastník nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a úhradách do fondu, toto vyhlásenie nedeklaruje, že aj počas katastrálneho konania povolenie vkladu nevzniknú prevodcovi bytu nejaké nedoplatky, ktoré je zo zákona povinný uhrádzať. V zmysle tohto záveru vznikla žalovaným povinnosť uhradiť nielen predpísané mesačné zálohové platby na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu a mesačné náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv, ale aj zistený nedoplatok na platbách podľa ročného vyúčtovania nákladov za byt a to za tú časť roka 2011, kedy boli vlastníkmi bytu, pretože podľa § 10 ods. 1, 6 zák.č. 182/93 Zb. novému vlastníkovi bytu vznikla povinnosť poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vklad do katastra bol povolený 20.07.2011.

5. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaní boli v rozhodnom období od 01.01.2011 do 20.07.2011 vlastníkmi bytu č. 1. Žalobca v tomto období vykonal správu uvedeného bytového domu na základe zmluvy o výkone správy. Z týchto dôvodov boli žalovaní 1/, 2/ povinní pravidelne každý mesiac hradiť predpísané zálohové platby. Vlastník bytu má povinnosť v zmysle čl. 3 ods. 5 zmluvy o výkone správy hradiť odmenu za výkon správy správcu. Žalovaným bola predpísaná mesačná zálohová platba za užívanie bytu celkovo v sume 39,47 eur, ktorá sa skladala z pevnej časti predstavujúcej odvod do fondu opráv a z pohyblivej časti v sume 22,01 eur, čo predstavovali bankové poplatky, dodávku tepla, odmenu dobrovoľníkovi, odvod dažďovej vody, osvetlenie spoločných priestorov, spoločnú anténu. Je logické, že okrem uvedených mesačných zálohových platieb, ktoré predstavujú len predpokladané mesačné náklady na byt vzniká vlastníkovi bytu povinnosť uhradiť skutočné náklady na byt a spoločné priestory bytového domu v zmysle ročného vyúčtovania nákladov. Príjmový pokladničný doklad zo 16.05.2011, z ktorého vyplýva, že žalovaní uhradili žalobcovi v tento deň sumu 461,- eur a na ktorom bola opravená podľa tvrdenia žalobcu chyba v písaní vyúčtovanie RV 2011 na vyúčtovanie RV 2010, potom logicky nemohol predstavovať úhradu skutočných nákladov na byt za rok 2011, keďže toto sa vyhotovuje rok pozadu. Išlo teda o úhradu nedoplatku za byt za rok 2010 v zmysle vyúčtovania za rok 2010 znejúceho na sumu 463,92 eur po odrátaní preplatku na garáž v sume 3,42 eur, keďže žalovaní boli vlastníkmi bytu aj v roku 2010. V zmysle čl. 2 ods. 6 zmluvy o výkone správy, vlastník bytu je povinný vyúčtovaním zistený nedoplatok na skutočných nákladoch za poskytnutie plnenia uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Záväzky zo zmluvy o výkone správy zanikajú až ich usporiadaním. Žalobca ročné vyúčtovanie za rok 2011 vyhotovil 10.05.2012 a adresoval ho žalovaným. Toto vyúčtovanie bolo žalovaným doručené najneskôr spolu so žalobou v tejto veci, je v ňom uvedené, že sa týka dvoch osôb za obdobie od januára 2011 do júla 2011. Za toto obdobie vznikol žalovaným na skutočných nákladoch nedoplatok 387,44 eur, ktoré si žalobca proti nim uplatnil v tomto konaní. Z nákladov na teplo dodaných na prípravu teplej úžitkovej vody bola do vyúčtovania zahrnutá základná zložka 10% s nedoplatkom 14,41 eur, spotrebná zložka 90% nebola pripočítaná, pretože byt nebol sprístupnený na odpočet meračov vody. Ďalej boli vyúčtované dodávka ÚK 478,24 eur, elektrina spoločných priestorov 2,24 eur, zrážková voda, nedoplatok 0,26 eur, spoločná anténa 0,05 eur, odmena domovníkovi 0,04 eur, bankové poplatky, preplatok 0,47 eur, zúčtovanie regulačného obdobia, preplatok 2,72 eur. Z vyúčtovania vyplýva, že pevná časť predpisu skladajúca sa z poplatku za správu odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv bola uhradená zálohovými platbami. Nedoplatok vznikol v pohyblivej časti predpisu pri položkách dodávka tepla na vykurovanie, dodávka teplej úžitkovej vody, elektrickej energie v spoločných priestoroch, zrážková voda a iné, ktoré plnenia neboli v zmysle vyúčtovania pokryté zálohovými platbami za január až júl 2011. Z individuálneho účtu za vykurovanie vypracovaného 11.04.2012 bolo preukázané, že základná zložka nákladov na teplo vykurovanie bytu žalovaných 60% bola vypočítaná podľa podlahovej plochy bytu, spotrebná zložka nákladov na teplo na vykurovanie bytu žalovaných 40% bola vypočítaná náhradným výpočtom, keďže neboli zadovážené namerané údaje o spotrebe za použitia sankčného koeficientu 1,20. V individuálnom účte za vykurovanie je žalovaným naúčtovaných 60% celoročnej spotrebnej zložky tepla, pretože tento produkt predstavuje z celoročného dodatkového tepla na vykurovanie úhrnnú percentuálnu sadzbu za mesiace január až júl 2011, kedy byt vlastnili žalovaní. Zvyšných 40% z nákladov na teplo sa podľa vyjadrenia konateľky žalobcu vzťahujú na mesiace august až december 2011, kedy bol vlastníkom už Ing. M.. Uvedené potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že žalobca vyhotovil dve vyúčtovania ohľadom predmetného bytu za rok 2011. Jedno pre žalovaných za čas, keď boli vlastníkmi bytu a jedno pre Ing. M. za obdobie roku 2011, kedy patrilo jemu vlastnícke právo k bytu. Ide o postup, ktorý zák.č. 182/93 Zb. výslovne nezakazuje. Predmetom konania je nárok uplatnený voči žalovaným na zaplatenie nedoplatku na skutočných nákladoch za byt za časť roku 2011, kedy boli vlastníkmi bytu žalovaní, a preto súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie zadovážením dokladu o určení zálohových platieb terajšiemu vlastníkovi Ing.

M.. Žalobca pri výpočte nákladov na teplo na vykurovanie použil náhradný výpočet priemernej spotreby so sankčným koeficientom poukazujúc na ust. § 7 ods. 4 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., podľa ktorého sa tento spôsob výpočtu spotrebnej zložky nákladov na teplo použije vtedy, ak vlastník bytu úmyselne neumožnil odpočet meračov tepla v byte. Žalobca predložil súdu oznámenie o tom, že dňa 16.01.2012 v čase od 09.00 hod. do 10.30 hod. bude vykonaná výmena optických snímačoch na radiátoroch na účel ich odpisu a odpočet bytových vodomerov za rok 2011. Toto oznámenie bolo zo strany pracovníčky žalobcu vyvesené na nástenke v uzamykateľnej vývesnej skrini vo vchode bytového domu a túto skutočnosť nespochybňovali ani žalovaní. Okresný súd v tejto súvislosti poukazuje na záver odvolacieho súdu v tom zmysle, že ak si pôvodný vlastník bytu v rámci preberacieho a odovzdávajúceho protokolu pri odovzdaní a predaní bytu neodpísal stav príslušných meračov týkajúcich sa merania nákladov na teplo, vykurovanie, teplú úžitkovú vodu, zbavil sa tým možnosti obrany, že náklady, ktoré vyúčtoval žalobca v tomto konaní nie sú jeho nákladmi, prípadne, že by za ne neniesol zodpovednosť. Nebolo preukázané, že by žalovaný pri prevode bytu spísali a odovzdali stav meračov v byte ako správcovi bytového domu. Zároveň krajský súd uzavrel, že pokiaľ žalovaní 1/, 2/ nevykonali pri prevode bytu príslušné odpočty, zbavili sa možnosti namietať spôsob ročného vyúčtovania, z ktorého vyplýva nárok žalobcu. Žalobca vyhotovil vyúčtovanie nákladov na byt za rok 2011 osobitne na žalovaných a na zvlášť na Ing. M., rozdelením nákladov medzi nich podľa doby, kedy boli vlastníkmi a nie je pritom potrebné vykonávať dôkazy na skúmanie vecnej správnosti vyúčtovania. Z týchto dôvodov považoval žalobu, čo do zaplatenia sumy 387,44 eur za dôvodnú a zaviazal žalovaných, aby zaplatili túto sumu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Žalobca sa ďalej domáhal proti žalovaným aj zaplatenia poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 387,44 eur od 16.06.2012 do zaplatenia. Poplatok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu iba v prípadoch, keď to zákon vyslovene stanovuje. Je potrebné vychádzať z ust. § 517 ods. 2 OZ, podľa ktorého, ak ide o omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, teda Nariadenie vlády č. 87/95 Z.z.. Z ust. § 517 ods. 2 jasne vyplýva, že poplatok z omeškania je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi pri omeškaní s plnením dlhu len vtedy, ak to zákon ustanovuje. Jedná sa napr. o povinnosť nájomcu zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania stanovenú v § 697 OZ, ak sa nájomca omeškal so zaplatením nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Zák.č. 182/93 Zb. ani iný právny predpis neurčuje, že by veriteľovi vznikol nárok na poplatok z omeškania v prípade, ak sa vlastník bytu dostane do omeškania s plnením úhrad spojených s užívaním bytu, ktoré v tomto konaní žalobca proti žalovaným uplatnil. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania, avšak keďže sa jedná o samostatný nárok, ktorý sa líšil od poplatku z omeškania výškou stanovenou v ust. § 3, § 4 cit. nariadenia a súd je viazaný žalobným návrhom, preto súd žalobu v časti, kde sa žalobca domáhal proti žalovaným zaplatenia poplatku z omeškania výrokom II. zamietol.

7. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP, kedy súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny 387,44 eur a žalobu zamietol v časti o zaplatenie poplatku z omeškania 0,5 promile za každý deň omeškania od 16.06.2017 do zaplatenia zo sumy 387,44 eur, kedy v tejto časti boli úspešní žalovaní. Keďže uplatnený poplatok z omeškania za toto obdobie predstavuje sume 307,43 eur, je zrejmé, že pomer úspechu žalobcu viaže pomer úspechu žalovaných a preto súd bolo toho názoru, že je potrebné rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/, 2/ , ktorí žiadali, aby krajský súd ako súd odvolací žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Namietali, že žalobca svoj nárok založil na sfalšovanom účtovnom doklade, kedy bol sfalšovaný príjmový pokladničný doklad založený v spise, kedy bol prepísaný rok 2011 na rok 2010. Z výslovného vyhlásenia žalobcu ku kúpnej zmluve, jednoznačne vyplýva, že žalovaní nemajú žiadne záväzky voči žalobcovi. Hmotnoprávne posúdenie veci závisí na exaktných listinných dôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú, že žalobca konal podvodným spôsobom. Konajúci súd si osvojil bez akéhokoľvek dôkazu tvrdenie žalobcu, že údaje uvedené v príjmovom doklade RV 2011 prepísané na rok 2010 je ročné vyúčtovanie z roku 2011. Ďalej poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v súlade s § 8b zák.č. 182/93 Z.z.. Z označenia žalobcu v žalobe ako aj čísla účtu, ktorý je v spise uvedený vyplýva, že žalobca nekoná v zmysle § 8b ods. 1 zák.č. 182/93 Zb. na účet vlastníkov bytu, ale na svoj účet a preto nezastupuje žalobca vlastníkov

bytov v zmysle § 8b ods. 1 zákona a koná na svoj účet, a nie na účet vlastníkov bytov. Nesúhlasili preto s názorom krajského súdu uvedeného v odôvodnení rozhodnutia, ktorý uviedol, že v § 8b sa zabraňuje tomu, aby na niektorej strane sporu vystupovalo veľké množstvo osôb, pretože problém s väčším počtom účastníkov vyriešil v čase podania § 29a ods. 1 zák.č. 99/63 Zb. v súčasnosti aj zák.č. 160/2015 Z.z. a preto mal za to, že v konečnom dôsledku žaloba nie je podaná aktívne legitimovanou osobou. Namietal aj pasívnu vecnú legitimáciu v zmysle § 8a ods. 7 zák.č. 182/93 Zb. s tým, že po zmene vlastníka bytu nemôžu následne vznikať žiadne záväzky pôvodnému vlastníkovi vrátane otvárania bytu, umožňovania vstupu do bytu, teda žalobca aj mohol mať pohľadávky voči pôvodnému vlastníkovi len do dňa prevodu bytu a po prevode mu žiadne pohľadávky nemohli vzniknúť. Prevodom bytu strácajú pôvodní vlastníci akékoľvek dispozičné právo bytu, nemôžu doň vstupovať, umožňovať správcovi odpis meračov a odstraňovať závady ohrozujúce ich vlastníctvo a podobne. Pohľadávka žalobcu v priebehu roka mohla vzniknúť len na nedoplatkoch na úhradách záloh spojených s užívaním bytu, pričom tieto zálohy až do prevodu bytu žalovaní riadne platili. Vyúčtovanie sa predpokladá po skončení kalendárneho roka. Je nemožné v danom bytovom dome vykonávať v priebehu roka vyúčtovanie skutočných nákladov spojených s užívaním jedného bytu. Ak si žalobca si myslí, že odpočtom meračov v jednom byte môžu urobiť zúčtovanie skutočných nákladov na byt za rok alebo časť roka, je to prejavom absolútnej neschopnosti robiť správu domov a vyúčtovanie skutočných nákladov. Poukázal na potvrdenie žalobcu, že dňa 16.05.2011, kde vyhlásil, že žalovaní nemajú žiaden dlh na byte. Ďalej uviedol, že k 31.12.2011 žalovaní neboli vlastníkmi bytu a preto ani vyúčtovanie nákladov spojených s bytom im nepatrí. Preto uviedli, že sa nestotožňujú s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, že žalovaní sú pasívne legitimovaní na základe § 8a ods. 7 zák.č. 182/93 Zb.. Uviedol preto, že žalobca žiadny spôsobom nepreukázal, že by žalovaných vyzval na umožnenie vstupu do bytu v konkrétny deň a čas. To, že si žalobca vymýšľa doručovanie písomností tvrdením, že sa tam žalovaní nezdržiavali je nepodložené a celú vec si zľahčil tým, že vediac o tom, že tam žalovaní nebývajú, tak sa ani neunúvali niečo doručovať. Poukázal na tú skutočnosť, že z dokladov založených v spise vyplýva, že bol zúčtovaný celý rok a potom nový vlastník za rok 2011 už nemusel platiť nič. Ďalej uviedol, že žalobca si mýli žalovaných s nájomcom, pričom žalovaní boli vlastníkmi a nie nájomcami, a preto žiadne nájomné neboli povinní platiť. Pokiaľ žalobca poukazuje na písomnosť zo dňa 16.05.2011, žalovaní nikdy nevyhlásili, že s tvrdením žalobcu súhlasia, prípadne ho akceptujú. Poukázal na § 558 OZ, z ktorého vyplýva, že žalovaní neuznali žiaden dlh a žiadny neprevzali. Preto žalovaní žiadali, aby žalobca predložil ako dôkaz doklad o určení zálohových platieb vtedajšiemu vlastníkovi Ing. M., bankové výpisy o úhradách zálohových platieb za mesiace od 01.06.2011 do predaja bytu Ing. M. a vyhlásenie správcu nedoplatkov za byt pri predaji bytov. Konajúci súd tak dokazovanie odmietol s tým, že Ing. M. byt predal a preto je takéto dokazovanie bezpredmetné. Žiadali preto žalobu v celom rozsahu v konečnom dôsledku zamietnuť.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to proti výroku II., ktorým bola žaloba zamietnutá a výroku III. týkajúci sa náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky titulom zmluvnej sankcie dohodnutej medzi účastníkmi v zmluve o výkone správy podľa § 8 zák.č. 182/93 Zb. v znení čl. 3 bod 8, kde je medzi účastníkmi dohodnutá sankcia, na základe ktorej je vlastník bytu v prípade omeškania s platbami povinný zaplatiť správcovi zmluvnú sankciu označenú ako poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Je teda nesporne preukázané omeškania žalobcu s platením peňažného dlhu a žalovanému vznikol nárok na uplatnenú zmluvnú sankciu. V náväznosti na tento výrok majú preto za to, že patrí žalobcovi aj nárok na zaplatenie zmluvnej sankcie a s čím súvisí aj rozhodnutie o trovách konania. Konajúci súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania s tým, že nárok, poplatok z omeškania predstavuje sumu307,43 eur. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že súd koná vo veci od roku 2013 a rozhodoval v nej prvýkrát Okresný súd Trenčín rozsudkom z roku 2014, ktorým žalobu zamietol, pričom rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne bola vec zrušená a vrátená na ďalšie konanie, kedy sa odvolací súd nestotožnil s názormi súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Nemôže byť na ujmu žalobcu predĺženie konania spočívajúceho v nesprávnom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a týkajúcej sa trov konania tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne aj poplatok z omeškania a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s tvrdeniami žalovaných nesúhlasí a žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by neboli uvádzali v konaní a ku všetkým ich tvrdeniam sa počas konania vyjadrili a na svojich vyjadreniach v plnom rozsahu zotrvávajú. S

tvrdeniami žalovaných sa vysporiadal odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení a preto odvolanie považujú za účelové a nedôvodné.

11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len s prihliadnutím na prechodné ust. § 470 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 z nasledovných dôvodov:

12. V prvom rade je nutné konštatovať, že v prejednávanej veci síce súd prvej inštancie rozhodoval už po 01.07.2016, kedy bolo aj podané odvolanie zo strán sporu, pričom s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení však vyplýva, že ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z tohto potom vyplýva, že ust. § 470 ods. 1 zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona.

13. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

14. Odvolací súd potom dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

15. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi účastníkmi nesporné, že žalovaní 1/, 2/ boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu nachádzajúcom sa v S. S. s tým, že svoje vlastnícke právo k predmetnému bytu previedli na základe kúpnej zmluvy z mája roku 2011 na nového vlastníka Ing. P. M., pričom vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho bol povolený rozhodnutím zo dňa 20.07.2011.

16. Rovnako je nepochybné, že žalobca vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 30.03.2004 uzavretej medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ vrátane jej dodatkov.

17. Dňa 16.05.2011 vydal žalobca vyhlásenie pre žalovaných 1/, 2/ o tom, že títo ako vlastníci bytu nemajú žiadne nedoplatky spojené s užívaním bytu, pričom vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že žalovaní 1/, 2/ sa zaväzujú akceptovať ročné vyúčtovanie služieb za príslušné obdobie roku 2011, ktoré im bude predložené po jeho spracovaní do 31.05.2012.

18. Následne vyúčtovanie nákladov za byt za rok 2011 pokiaľ ide o spotrebnú zložku nákladov na teplo a vykurovanie bolo vykonané náhradným výpočtom z priemerných hodnôt nameraných v dome za rok 2011, pretože pri predaji bytu novému vlastníkovi v júli roku 2011 žalovaní byt nesprístupnili pre odpočet meračov, nenahlásili stav meračov osobne, prípadne písomne, čo bola ich zákonná povinnosť s tým, že na žalovaných potom pripadá 60% celoročnej spotreby zložky tepla, pretože tento pomer predstavuje z celoročného dodaného tepla a 40% nákladov na teplo sa vzťahuje na mesiace august 2011 až december 2011, kedy bol vlastníkom bytu Ing. M.. Takto vykonaným vyúčtovaním bol zistený nedoplatok za byt žalovaných za dobu 7 mesiacov od januára 2011 do júla 2011v sume 387,44 eur, ktorý je predmetom tohto sporu.

19. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu zamietol, pretože mal za to, že v prejednávanej veci je tu nedostatok aktívnej aj pasívnej vecne legitimácie v prejednávanej veci. Odvolací súd vo svojom zrušovacom rozhodnutí pod č.k. 5Co/684/2014-161 zo dňa 16.09.2015 vyslovil ten právny záver, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný a žalovaní 1/, 2/ sú pasívne vecne legitimovaní v prejednávanej veci. Odvolací súd v prejednávanej veci nemal nič dôvod meniť na svojom právnom závere, ktorý uzavrel v zrušujúcom rozhodnutí a preto v tomto smere odkazuje na svoje odôvodnenie rozhodnutia pod sp.zn. 5Co/684/2014, v rámci ktorého sa vecnou aktívnou a pasívnou legitimáciou v prejednávanej veci strán sporu podrobne zaoberal.

20. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaní 1/, 2/, t.z. k príjmovému a pokladničnému dokladu č. 138/2011 na sumu 460,10 eur odvolací súd dodáva, že je v plnom smere správne a korektné konštatovanie súdu prvej inštancie, že toto ročné vyúčtovanie predstavuje napriek chybe v písaní účel vyúčtovania za rok 2011, evidentne vyúčtovanie za rok 2011. Nie je logické, aby v máji roku 2011 bolo vystavené ročné vyúčtovanie za rok 2011, pretože v tomto období ešte takéto vyúčtovanie nie je možné urobiť. Z tohto potom následne vyplýva, že tento príjmový a pokladničný doklad č. 138/2011 zo dňa 16.05.2011 predstavuje ročné vyúčtovanie za byt, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ za rok 2010. V konečnom dôsledku sa jedná o doklad, ktorý potrebovali žalovaní 1/, 2/ na to, aby mohli platne previesť kúpnou zmluvou byt na nového nadobúdateľa Ing. M.. Preto suma 463,92 eur predstavuje ročné vyúčtovanie za rok 2010, ktoré žalovaní 1/, 2/ aj riadne v prospech žalobcu zaplatili. Ako nepriamy dôkaz o tom, že dané vyúčtovanie predstavuje za rok 2010 svedčí aj vyhlásenie žalobcu, nachádzajúce sa na č.l. 78 v spise zo dňa 16.05.2011, z ktorého vyplýva, že žalobca týmto vyhlásením prehlasuje, že žalovaní nemajú nedoplatky na úhradách na plnení s užívaním predmetného bytu, nebytového priestoru s tým, že vlastníci za zároveň zaväzujú, že budú akceptovať ročné vyúčtovanie služieb za príslušný obdobie roku 2011, ktoré im bude predložené po jeho spracovaní do 31.05.2012. Vlastníci bytu berú na vedomie, že sú povinní nahlásiť každú zmenu trvalého bydliska dokedy nebude zmluvný vzťah medzi firmou Termia, s.r.o., t.z. medzi žalobcom a vlastníkmi právne a finančne vysporiadaný. Z tohto teda logicky vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ skutočne 16.05.2011 uhrádzajú nedoplatok vo výške 460,50 eur, čo predstavuje nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2010.

21. Následne žalobca stanovil nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2011 v sume 380,44 eur s príslušenstvom.

22. V tomto kontexte potom odvolací súd poukazuje ako na svoje zrušujúce uznesenie, tak aj vecne správne a korektné odôvodnenie súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že za stavu, kedy žalovaní boli v čase od 01.01.2011 do 27.11.2011 vlastníkmi č. bytu v bytovom dome č. XXX/.XX na ulici A. v S. S., žalobca v tomto období vykonával správu tohto bytového domu, pričom za toto obdobie boli žalovaní 1/, 2/ povinní pravidelne každý mesiac hradiť predpísané zálohové platby na byt. Jedná sa o povinnosti vlastníka bytu, ktorý má zároveň aj povinnosť hradiť odmenu za výkon správy správcu. Žalobca vyhotovil ročné vyúčtovanie zálohových platieb za užívanie bytu za rok 2011 dňa 10.05.2012 a adresoval ho žalovaným. Za toto obdobie vznikol žalovaným na skutočných nákladoch nedoplatok v sume 387,44 eur, pričom súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal obsahom tohto vyúčtovania a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie a zároveň naňho odkazuje vo vzťahu k spôsobu ročného vyúčtovania za rok 2011. Súd prvej inštancie dôsledne dodržal pokyn daný odvolacím súdom v rámci zrušujúceho uznesenia, kedy sa zaoberal aj sankčným koeficientom vo výške 1,20 poukazujúc na ust. § 7 ods. 4 vyhlášky úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005, kedy tento spôsob výpočtu sa použije vtedy, ak vlastník úmyselne neumožnil odpočet tepla v byte. Žalobca predložil súdu oznámenie, že dňa 16.01.2012 v čase od 09 hod. do 10.30 bude vykonaná optických snímačov a zároveň na tieto účely je potrebné sprístupniť byty s tým, toto oznámenie bolo vyvesené na nástenke v uzamykateľnej vývesnej skrinke vo vchode bytového domu, pričom túto skutočnosť nespochybňovali ani žalovaní. Pokiaľ si pôvodný vlastník (ako skonštatoval odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení a na tomto odôvodnení nemá dôvod nič meniť), v rámci preberacieho a odovzdávajúceho protokolu a predávaní bytu neodpísal stav príslušných meračov týkajúcich sa merania nákladov na teplo, vykurovanie, teplo, úžitkovú vodu, zbavil sa tým možnosti ochrany, že náklady, ktoré vyúčtoval žalobca v tomto konaní nie sú jeho nákladmi, prípadne, že by za ne niesol zodpovednosť. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaní túto skutočnosť ani nepopierali, že pri prevode bytu na p. Hargaša si neodpísali stav meračov v byte, nevykonali príslušné odpočty a preto sa týmto spôsobom zbavili možnosti namietať spôsob ročného zúčtovania, z ktorého vyplýva nárok žalobcu.

23. Preto vo vzťahu k odvolacím námietkam zo strany žalovaných 1/, 2/ dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanej veci je daná vecná aktívna aj pasívna legitimácia na strane strán sporu, rovnako v prejednávanej veci je daný nárok žalobcu tak, ako bolo vyššie uvedené, pričom ani jedna z odvolacích námietok v prejednávanej veci dôvodná nebola. Nikto nespochybňuje tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že v čase, kedy už neboli vlastníkmi sporného bytu, nie sú povinní niesť náklady spojené s vyúčtovaním, avšak do momentu zavkladovania kúpnopredajnej zmluvy na predmetný byt nesú zodpovednosť za vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu do momentu vkladu predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností.

24. Vo vzťahu k odvolacím námietkam zo strany žalobcu, ktorý namietal zamietnutie žaloby v časti poplatku z omeškania, rovnako odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. V prejednávanej veci je nesporné a medzi účastníkmi nepochybné, že žalovaní 1/, 2/ boli vlastníkmi bytu a nie jeho nájomcami, z čoho potom vyplýva, že právo žalobcu účtovať prípadný poplatok z omeškania tak ako to predpokladá ust. § 697 v náväznosti na ust. zák.č. 182/93 Z.z. žiaden predpis neurčuje nárok veriteľa na poplatok z omeškania v prípade, ak sa vlastník bytu dostane do omeškania s plnením úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Preto odvolacia námietka zo strany žalobcu, ktorý namietal nepriznanie tohto nároku dôvodná nie je. Pokiaľ žalobca v prejednávanej veci poukazuje na čl. III. bod 8 zmluvy o výkone správy zo dňa 30.03.2004, v rámci ktorej mali účastníci dohodnuté, že v prípade omeškania s platbami je vlastník povinný zaplatiť správcovi poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 517 ods. 2 OZ, ktorý upravuje, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi pri omeškaní s plnením dlhu poplatok z omeškania len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Z tohto potom teda vyplýva, že takéto zmluvné dojednanie je neplatné a v rozpore so zákonom, pretože zákon nepredpokladá dohodu o platení poplatku z omeškania vo vzťahu k vlastníkovi bytu. Preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobcovi na takýto poplatok z omeškania nárok nevznikol.

25. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania, kedy pomer úspechu oboch strán sporu bol rovnaký a preto aj v tomto smere poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie.

26. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, kedy odvolací súd vychádzal z rovnakého princípu ako súd prvej inštancie, kedy obe strany sporu sa v prejednávanej veci odvolali, pričom ani jedná zo strán v odvolacom konaní úspech nemala, a preto v konečnom dôsledku s prihliadnutím na pomer úspechu vo veci dospel k tomu právnemu záveru, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .