Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-130-2017.pdf
PDF · 106.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/130/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - M. XX , proti žalovaným: 1. Ing. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - M. XX a 2. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - M. XX, obaja zast. H.. S. R., V. 4, L., o zákaze chovu včiel a náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14.11.2016, č. k. 6C/616/2015-70 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti náhrady škody, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej zamietajúcej časti a výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia zákazu chovu včiel bližšie ako 200 metrov od intravilánu obce V., časť M. žalovaným v 1. a 2. rade a uloženia povinnosti zaplatiť mu náhradu škody 2000 euro a náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V prípade susedských sporov sa môže žalobca úspešne domáhať vydania rozsudku, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosť niečo pozitívne konať. Pri obťažovaní včelami sa možno proti vlastníkovi včelstiev domáhať, aby sa zdržal presne vymedzeného rušivého konania pri v chove včiel a je na samotnom včelárovi, aby sa rozhodol, ako takej povinnosti vyhovie. Uložiť takúto povinnosť však možno len ak bude preukázané, že došlo k obťažovanie včelami nad mieru primeranú pomerom. Žalobca sa odvolával v konaní na vyjadrenia známych z roku 2014, ale do vyhlásenia rozsudku nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov. Potvrdenie starostky, že v čase obhliadky sa v okolí jazierka žalobcu nachádzalo približne 50 včiel a ani predložené videozáznamy nedokazujú, že obťažovanie včelami je nad mieru primeranú pomerom. Je známe, že včely sa v čase horúčav zdržiavajú v okolí vôd a v lete kvitne množstvo rastlín, ktoré včely lákajú. Najbližší susedia žalobcu a ani starostka nepostrehli neobmedzené obťažovanie včelami, sťažnosti boli len od žalobcu, ktorého nehnuteľnosť je vzdialená od žalovaných 4 až 5 rodinných domov s pozemkami. Bezprostrední susedia žalobcu sa v tomto smere nesťažovali. Nebolo preukázané porušovanie predpisov o chovaní včelstiev žalovanými v súčasnosti a ani v minulosti. Žalovaní pritom nie sú jedinými chovateľmi včiel v obci.
Žalobca nepreukázal, že trpí alergiou na včelí jed, lekárske potvrdenie z augusta 2014 potvrdzuje len to, že bol uštipnutý včelou a bola mu nasadená protiopuchová liečba. Nebolo preukázané ani to, že včely, ktoré mali žalobcu obťažovať, pochádzajú zo včelstiev žalovaných. Žalobca okrem uvedenia výšky škody nešpecifikoval, čo škoda predstavuje, nepreukázal, že ku škode došlo, že ju spôsobili žalovaní a existuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a vznikom škody. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mali vo veci plný úspech.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov celého konania. Namietal nesprávne skutkové zistenia, neúplne zistený skutkový stav veci aj nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil so záverom súdu, že potvrdenie starostky a videozáznamy nedokazujú, že obťažovanie včelami bola nad mieru primeranú pomerom a v lete kvitnúce rastliny lákajú včely k vode. Tento záver súdu je v rozpore s právnym názorom NS SR sp. zn. 22 Cdo/223/2005, podľa ktorého súd rozhodujúci o návrhu na ochranu podľa uvedeného ustanovenia sa nemôže obmedziť len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade so stavom v mieste obvyklom, ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom. Taktiež podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5 Cdo/117/1993 zo dňa 12. 07. 1994 pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru ) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom. V súlade s uvedeným nepovažuje roje včiel nachádzajúce sa pravidelne v jarnej a letnej sezóne na jeho pozemku za bežný jav. Súd prvej inštancie neposudzoval, aká je v danej lokalite s prihliadnutím k iným častiam obce V. miera imisií, t. j. zalietavanie včiel na susediace pozemky a aká je miera imisií na jeho pozemku. Práve okolnosť, že on je v obci ako jediný neúmerne zaťažovaný, kreovala povinnosť súdu dôslednejšie skúmať miestne pomery. Súd nezohľadnil, že jeho pozemok sa nachádza v zastavanej časti, má slúžiť ako zóna od dychu a pokoja, ale pre množstvo včiel je vykonávanie akýchkoľvek aktivít na tomto pozemku znemožnené. Ďalej poukázal na to, že aj keď susedia žalovaných a starostka nepostrehli žiadne nadmerné obťažovanie včelami neznamená, že on nie je obťažovaný neúmerným prenikaním včiel na jeho pozemok. Správnosť zistenia skutkového stavu nemôže podporovať ani tvrdenie, že susedia žalovaného 1/ majú v letnej sezóne napustené kúpacie bazény, pretože v tých je voda chemicky upravovaná a nie je vhodná pre včely. Poukázal na to, že videozáznamy preukazujú neúmerné obťažovanie včelami, pričom súd prvej inštancie tento dôkaz dostatočne nevyhodnotil. Navyše starostka potvrdila, že obec nemá schválené všeobecne záväzné nariadenie chovu včiel a práve z toho dôvodu mal súd prvej inštancie dôsledne skúmať miestne pomery. V konaní preukázal, že žalovaní, ako chovatelia včiel nemajú na svojich pozemkoch žiadne opatrenia, ktoré by minimalizovali rušivé vplyvy včelstva na obyvateľov. Tým, že nedodržiavajú zásady správneho chovu včiel, zalietavajú až na jeho pozemok . Opätovne poukázal na vyjadrenia známych potvrdzujúce, že pri návšteve u neho boli neustále obťažovaní množstvom včiel, starosta obce máji 2013 upozornil žalovaného 1/ na rušivé chovy jeho včiel, že dňa 06. 05. 2015 došlo pri plnení pracovných povinností k pracovnému úrazu, pri ktorom utrpel popáleniny pravej hornej končatiny a ošetrujúca lekárka ho upozornila na riziká súvisiace s uštipnutím bodového hmyzu. V závere poukázal na rozhodnutie R 37/1985 podľa, ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Navyše, aby v danom prípade išlo o obťažovanie, právna doktrína zastáva názor, podľa, ktorého zvieratá nemusia nikoho ohrozovať alebo spôsobovať im škodu. K odvolaniu pripojil vyjadrenia viacerých fyzických osôb ohľadom nadmerného množstva včiel nachádzajúcich sa na jeho pozemku z novembra a decembra 2016.
3. Žalobca súčasne s podaním odvolania zobral späť žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 2000 euro a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnil snahou nezvyšovať trovy konania.
4. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení vyjadrili nesúhlas so späťvzatím žaloby. Poukázali na odvolanie žalobcu, v ktorom uvádza, že nakoľko zobral späť žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 2000 euro, odvolaním napáda výrok, ktorým nebola žalovaným uložená povinnosť zdržať sa rušivého konania, teda uplatňuje iné právo a s poukazom na § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby v odvolacom konaní nie je prípustná. Takéto skutkové okolnosti sú zneužitím práva, ktoré nemôžu používať právnu ochranu a sú vážnym dôvodom pre vyslovenie nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby. Nie je možné zistiť, čo viedlo žalobcu k zmene žalobného petitu, pričom žiada,
aby odvolací súd žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. Podľa ich názoru žalobca koná účelovo, na jednej strane prejudikuje že budú s návrhom na čiastočné späťvzatie súhlasiť a v prípade ich nesúhlasu, že odvolací súd čiastočné späťvzatie pripustí. Ním uvádzaný dôvod nezvyšovať trovy konania po zohľadnení jednotlivých podaní žalobcu možno hodnotiť aj ako procesný úkon, ktorý vedie k neodôvodneným prieťahom v konaní a nemôže byť prejavom snahy o nezvyšovanie trov konania. Pre prípad, že odvolací súd pripustí čiastočné späťvzatie žaloby, žiadali priznať náhradu trov konania.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že v kontradiktórnom sporovom konaní sa žalobca domáha, aby súd podľa § 127 Občianskeho zákonníka im uložil zákaz chovu včiel bližšie ako 200 metrov od intravilánu obce a nahradiť škodu vo výške 2000 euro. Teda sa domáha, aby im bola uložená povinnosť odstrániť včelstvá zo záhrad, ale takúto povinnosť podľa citovaného ustanovenia nemožno uložiť. Súd dôsledne skúmal, či žalobca predložil relevantné prostriedky procesného útoku - dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a či navrhol vykonanie ďalších dôkazov. Žalobca v žalobe tvrdil, že dôvodom podania žaloby jeho obťažovanie ich včelami nad mieru primeranú pomerom a že neúmerné prenikanie imisií mu neumožňuje pokojné užívanie záhrady bez obťažujúceho prenikania včiel na jeho pozemok s rizikom uštipnutia. Tieto dôvody sú v zjavnom rozpore s obsahom lekárskeho nálezu MUDr. Hrabovskej zo dňa 06. 05. 2016, ktorý žalobca pripojil až k odvolaniu. Žalobca nepreukázal, že oni pri chove včiel porušili svoje povinnosti. Pokiaľ sa domáhal zákazu chovu včiel, bolo jeho povinnosťou oznámiť súdu, či je ochotný im uhradiť prvotné aj následné náklady na opatrenia, ktoré navrhuje, nakoľko navrhované opatrenie možno uložiť len za predpokladu, že náklady na tieto opatrenia znáša sám žalobca, čo sa však nestalo. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v žalobe a nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, na ktoré mal dostatok času. Napriek tomu tvrdí, že bolo povinnosťou súdu dôsledne skúmať miestne pomery. Prehliada skutočnosť, že civilných sporový poriadok zvýšil dôraznú diligenciu procesných strán, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a presun tejto iniciatívy takmer bezvýnimočne na procesné strany. Žalobca bol procesne pasívny, ako prostriedky procesného útoku použil dôkazy z roku 2014, kedy žiadal nariadiť predbežné opatrenie v konaní sp. zn. 14C/ 176/2014 a až v odvolaní proti rozsudku uplatnil prostriedky procesného útoku
- vyjadrenia pätnástich osôb z novembra a decembra 2016, lekársky nález neurologičky MUDr. Hrabovskej zo 06. 05. 2016 a upozornenie E. P., starostu obce V., zo dňa 31. 05. 2013. Ani obsah týchto prostriedkov procesného útoku nedokazuje, že obťažovanie žalobcu včelami je nad mieru primeranú pomerom, tieto prostriedky procesného útoku použité v odvolacom konaní sú novoty v odvolacom konaní, ktoré z vlastnej viny neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto sú s poukazom na ustanovenie § 366 CSP neprípustné. Ďalej poukazovali na zmenený petit po čiastočnom späťvzatí žaloby zhodne ako vo vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom. K odvolacím námietkam poukázali na to, že žalobca prehliadol, že súdu prvej inštancie nebolo zo strany žalobcu, ani z ich strany navrhnuté žiadne vykonanie dôkazov. Napriek tomu žalobca poukazuje, že súd tieto neskúmal, hoci návrh na vykonanie takéhoto dôkazu ani nenavrhol. V ďalšom žalobca, aj napriek tomu, že nie je odborníkom na chov včiel uvádza, že nemajú na svojich pozemkoch žiadne opatrenia, ktoré by minimalizovali rušivé vplyvy včelstva na obyvateľov, že nedodržiavajú zásady správneho chovu včiel a ďalej, že v obci nie je upravený chov včiel. V tejto súvislosti poukázali na to, že sú odborníkmi na chov včiel, majú detailné vedomosti a praktické skúsenosti s chovom včiel a vykonávajú aj odbornú a vzdelávaciu činnosť v Slovenskom zväze včelárov. Nebolo im preukázané žiadne porušenie predpisov ani v minulosti ani v súčasnosti. Ako dlhoroční chovatelia včiel chovajú mierne včelstvá, starajú sa o ne, na svojich pozemkoch majú prijaté také opatrenia, aby minimalizovali imisie, t. j. letáče úľov sú otočené smerom do vlastného pozemku, žalovaný 2/ má dokonca pred úľmi vybudovaný 3,5 m vysoký plot z orgovánu. Nie sú bezprostrední susedia žalobcu, ich nehnuteľnosti sú vzdialené 4 až 5 rodinných domov so zastavanými pozemkami a nie sú jedinými chovateľmi včiel v obci a jej okolí . Žalobca nepreukázal, že trpí alergiou na včelí jed a to ani lekárskym nálezom zo dňa 06. 05. 2016 z neurologickej ambulancie, v, ktorom je konštatované že má zvýšenú citlivosť na slnko v oblasti popáleniny a v súvislosti s diagnostikovanými poruchami sa odporúča " vyvarovať slnečnému žiareniu zvlášť v oblasti popáleniny, tiež pozor na bodavý hmyz ". Lekársky nález, upozornenie E. P., starostu obce, mal žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie a nič mu nebránilo ich v konaní uplatniť. Vyjadrenie pätnástich osôb je získané až po vynesení rozsudku, pričom aj tieto vyjadrenia mohol získať pred vydaním rozsudku. Žalobca bol pasívny a tieto dôkazy sú v odvolacom konaní neprípustné. K tvrdeniu žalobcu, že v jeho prípade sa jedná o obťažovanie včelami nad mieru primeranú pomerom a neúmerné prenikanie imisií mu neumožňuje pokojné užívanie záhrady, bez rizika uštipnutia uviedli, že žalobca neuviedol žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Poukázali na článok 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Rozhodnutie R 37/1985 a obsah komentára k Občianskemu zákonníku, na ktorý žalobca poukázal, mali byť práve jemu odborným podkladom pre rozsah jeho dôkaznej aktivity, čo sa však nestalo. Stotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie že v zmysle § 127 OZ sa môže žalobca domáhať len vydania rozsudku, ktorým bude uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však niečo pozitívne konať.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z. z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
10. Podľa § 127 Obč. zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
11. Citované ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. Súbor týchto pravidiel správania sa v teórii i praxi označuje ako tzv. susedské práva. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné viacerým vlastníkom. Aj ostatní vlastníci sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov nebol ktorýkoľvek z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise zakázané. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobou sa možno úspešne domáhať, aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, teda nie niečo pozitívne konať. Povinnosť niečo konať možno uložiť vrámci ochrany poskytovanej podľa ust. § 417 ods. 2 Obč. zákonníka, ak je to možné považovať za opatrenie vhodné a primerané k odvráteniu hroziacej vážnej škody. Ochrana podľa § 127 ods. 1 Obč. zákonníka nesmeruje teda k tomu, aby žalovanému boli uložené konkrétne opatrenia ukladajúce povinnosť niečo pozitívne konať. Z cit. ustanovenia vyplýva, že je výlučne na vlastníkovi, aby si sám zvolil opatrenie, ktorým zamedzí ďalšiemu obťažovaniu suseda, prípadne ohrozenia jeho práv. (Cpj 203/86).
12. V posudzovanej veci žalobca žiadal žalovaným uložiť zákaz chovu včiel bližšie ako 200 m od intravilánu obce V., časť M. a náhradu škody. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaní chovajú včely, ktoré počas letných horúčav lietajú k jeho záhradnému jazierku, kde sa napájajú vodou, v dôsledku čoho má znemožnené užívanie záhradného altánku, keď ho včely napádajú, resp. ohrozujú bodnutím. V priebehu konania rozšíril žalobu aj proti žalovanému v 2. rade, ktoré súd pripustil uznesením č.k.
6C/616/2015-51 zo dňa 07.09.2016. Zotrval na dôvodoch žaloby; na pojednávaní 14.11.2016 uvádzal, že včely žalovaných jeho a jeho rodinu obťažujú, nemôže spokojne žiť vo vlastnom dome, pričom poukázal ma ust. § 127 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje povinnosti susediacich vlastníkov. Žalovaní s návrhom nesúhlasili a tvrdenia žalobcu považovali za nepreukázané. Poukazovali na to, že chovom včiel sa zaoberajú dlhé roky, dodržujú všetky predpisy spojené s chovaním včiel a žiadni iní obyvatelia obce sa na nadmerné množstvo včiel nesťažujú. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade susedských sporov podľa § 127 OZ sa žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosť niečo pozitívne konať. Pri obťažovaní včelami sa možno proti vlastníkovi veci domáhať, aby sa zdržal presne vymedzeného rušivého konania pri chove včiel, pričom ako aj odvolací súd uviedol vyššie, je na samotnom včelárovi, aby sa rozhodol, ako takej povinnosti vyhovie. S uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.
13. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že sa domáha ochrany susedských práv podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalobný petit formuloval tak, aby bol žalovaným zakázaný chov včiel bližšie ako 200 m od intravilánu obce V., časť M.. Žalobný návrh ako aj žalobné tvrdenia zodpovedali ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo skutkového deja popísaného v žalobe a vyjadreniach žalobcu nevyplýva, že by sa domáhal ochrany podľa § 417 ods. 2 OZ a to uloženia povinnosti vykonať určité opatrenie, pretože mu hrozí (bezprostredne) vážna škoda. Toto právo domáhať sa ochrany na súde je viazané na podmienku, že ide o vážne ohrozenie. Žalobca tvrdil, že nemôže na jar a v lete užívať záhradu, pretože k jeho záhradnému jazierku zalietavajú včely v neúmerných počtoch (množstvách), ktoré znepríjemňujú, resp. znemožňujú užívanie záhrady a ohrozujú bodaním. Žalobca teda podanou žalobou chcel docieliť pokojné užívanie záhrady, bez nalietavania včiel, ktoré (samozrejme) aj bodajú a nemožnosť pokojného užívania odôvodňoval neúmerným množstvom včiel, preto žiadal zakázať žalovaným chovať včely bližšie ako 200 m od intravilánu obce V., časť M.. Ochrana podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmeruje k tomu, aby žalovaným bolo uložené konkrétne opatrenie, resp. povinnosť a žalobný návrh je potrebné formulovať tak, že žalovaný je povinný zdržať sa obťažovania žalobcu včelami z chovu (na v žalobe uvedenom pozemku žalovaného) zalietavajúcimi na nehnuteľnosť žalobcu, v žalobe presne špecifikovanú. Súd je žalobným návrhom žalobcu viazaný (§ 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. To znamená, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú a nemôže priznať plnenie ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu a nemôže prisúdiť ani iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali.
14. V kontexte týchto záverov preto pre posúdenie danej veci je právne významné, že žalobcom formulovaný petit nezodpovedá povinnostiam, ktoré je možno ukladať v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobe nebolo možné vyhovieť. Z uvedených dôvodov potom skutkové závery súdu prvej inštancie posudzujúce, či došlo k obťažovaniu včelami žalobcov nad mieru primeranú pomerom a s nimi súvisiace právne závery boli nadbytočné a pre právne posúdenie veci bezvýznamné. Z uvedených dôvodov preto ani odvolací súd neposudzoval odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa nesprávnosti zistení obťažovania včiel primeranú pomerom súdom prvej inštancie, pretože tieto námietky by bolo potrebné riešiť len v prípade, ak by bol žalobný petit správne formulovaný. Tieto závery vyplývajú aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo/142/2003, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. V odvolacom konaní úspešným žalovaným odvolací súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu.
17. Odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby žalobcom v časti náhrady škody v zmysle § 370 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Dôvody nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby odvolací súd nepovažoval za vážne, pre ktoré by súhlas so späťvzatím nebolo možné pripustiť. Odvolacie dôvody žalovaných neboli dôvodné, žalobca podal jednoznačne odvolanie
proti výroku, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o zákaz chovu včiel žalovaným minimálne 200 m od intravilánu obce Tupá, časť Chorvatice. Z odvolania nevyplýva, že podal návrh na zmenu žaloby a dôvody späťvzatia žaloby spočívajúce v nezvyšovaní trovy konania považoval odvolací súd za prípustné. Predmetom späťvzatia žaloby bola žaloba v často náhrady škody, teda nešlo o nárok, ktorým by v prípade absencie meritórneho rozhodnutia mohli byť žalovaní ukrátení, resp. poškodení, napríklad pre nedoriešenie, resp. nevyriešenie vzájomných vzťahov, ktoré by prípadne museli byť riešené v ďalšom konaní.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd pripustil späťvzatie žalobu, rozsudok v tejto časti zrušil a konanie zastavil. V tejto časti rozhodol o trovách konania podľa § 396 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobcu, ktorý zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby zaviazal na náhradu trov konania žalovaných v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).