Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cr/2/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD., v právnej veci žalobcu: Ľ.I. W., Q.. XX.X.XXXX, U. X. XXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpený: JUDr. Denisa Končar, bytom Fučíkova 3, 080 01 Prešov proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri komerčnej rozhodcovskej spoločnosti so sídlom Nábrežná 1293, 022 01, Čadca, pod sp. zn. KRS/463/2010 zo dňa 11.11.2016.

II. Žiadnej zo strán súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 15.12.2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti so sídlom Nábrežná 1293, 022 01 Čadca, pod sp. zn. KRS/463/2010 zo dňa 11.11.2016.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že Š. W., bývalý nebohý manžel žalobkyne uzavrel s právnym predchodcom žalovaného (spoločnosťou CETELEM Slovensko a. s.) zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 42629188269005 zo dňa 26.2.2009, na ktorej je aj podpis žalobkyne, ktorý však nie je jej vlastným podpisom čo preukázala žalovanému na základe čestného vyhlásenie overeného Mestským úradom v Y.. Dôvodila, že na uzavretie takejto zmluvy nebol jej nebohý manžel Š. W. oprávnený z dôvodu, že na základe rozsudku tunajšieho súdu č. k. 24 Ps 24/2006-59 zo dňa 15.1.2007 bol obmedzený na spôsobilosti na právne úkony vo veci nakladania s finančnými prostriedkami nad sumu 1.000 SK, t. j. 33,19 Eur a poberania svojho dôchodku a iných finančných prostriedkov. Ďalej argumentovala, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach spoločnosti CETELEM Slovensko a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru tvoriaca súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je z pohľadu ustanovení § 53 a § 54 neprijateľná a rovnako tak je neprijateľná z pohľadu Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.2005 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedla, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o úverovú zmluvu formulárovú, preto tvrdila, že úverová zmluva z neprijateľnou zmluvnou podmienkou odporujúcou § 53 ods. 4 písm. r) je podľa § 53 ods. 5 neplatná a rozhodcovský rozsudok na základe takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným. Ďalej žalobkyňa uviedla, že nebola riadne upovedomená o rozhodcovskom konaní a nebolo jej umožnené zúčastniť sa na tomto rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa uviedla, že nemala vedomosť o uzavretej úverovej zmluve a rovnako nemala vedomosť o poskytnutých finančných prostriedkoch, keďže jej podpis na úverovej zmluve nebol

jej vlastný a na jej účet nebola pripísaná suma vo výške 4.000 Eur. Konštatovala, že žalovaný ani nepreukázal na aké číslo účtu bola poukázaná suma vo výške 4.000 Eur. Navrhla preto zrušiť vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok.

3. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu dňa 16.3.2017 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný, ktorý uviedol, že nie je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s., sp. zn. KRS/463/2010 zo dňa 11.11.2016. Uviedol, že v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je rozhodcovská doložka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.2.2009 platným právnym úkonom. Žalovaný mal za to, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní v predmetnej veci zohľadnil všetky ustanovenia právneho poriadku SR ako aj Európskej únie na ochranu spotrebiteľa čím poskytol ochranu práv spotrebiteľovi. Dojednanie rozhodcovskej doložky nepredstavovalo podľa príslušných ustanovení platného ku dňu uzatvorenia zmluvy úvere neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) platného ku dňu 26.2.2009. Už zo samotnej dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobca bol oprávnený kedykoľvek sa obrátiť na všeobecný súd a nebol výhradne viazaný rozhodcovskou doložkou. Ďalej podotkol, že rozhodcovský súd posúdil úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy o úvere ako bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žalovaný dôvodil, že ak žalobkyňa bola opatrovníkom zomrelého pána Š. W., ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená mala bezprostredne po poskytnutí úveru, t. j. po poukázaní peňažných prostriedkov tieto žalovanému vrátiť, resp. zmluvu o úvere zrušiť, či inak konať. Keďže tak nekonala s uzatvorením zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas najmä vezmúc do úvahy, že zmluvu o úvere taktiež podpísala ako spoludlžník. Ďalej konštatoval, že žalobkyňa bola oprávnená a povinná konať aj pokiaľ ide o bankový účet vedený v Poštovej banke a. s., na ktorý boli poukázané peňažné prostriedky vo výške 4.000 Eur titulom spotrebiteľského úveru podľa zmluvy o úvere. Žalovaný titulom spotrebiteľského úveru poskytol žalobkyni (a zomrelému Š. W.) peňažné prostriedky vo výške 4.000 Eur, pričom tieto peniaze boli poukázané na účet pána Š. W.. Žalovaný v tomto vyjadrení zároveň konajúci súd žiadal, aby od Poštovej banky a. s. si súd vyžiadal informácie kto mal dispozičné právo k účtu, na ktorý boli poukázané finančné prostriedky, kedy boli tieto prostriedky pripísané, akým spôsobom boli z účtu vyberané. Na základe vyššie uvedených dôvodov žiadal žalovaný, aby súd žalobu zamietol, pričom si uplatnil náhradu trov konania.

4. Na toto vyjadrenie žalovaného sa písomným podaním doručeným súdu dňa 21.4.2017 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach je neprijateľná a rovnako tak rozhodcovský rozsudok je na základe takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky nulitným aktom, teda opätovne zopakovala svoju argumentáciu zo samotnej žaloby. Opätovne konštatovala, že nemala vedomosť o uzavretej úverovej zmluve a rovnako nemala vedomosť o poskytnutých finančných prostriedkoch, keďže na jej účet nebola pripísaná suma vo výške 4.000 Eur.

5. Napokon na toto vyjadrenie žalobkyne sa písomným podaním doručeným súdu dňa 15.5.2017 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení, pričom opätovne žiadal súd o zabezpečenie dôkazov uvedených v jeho vyjadrení zo dňa 14.3.2017.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne ako aj listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na č. l. 4 a nasledujúcich je rozhodcovské rozsudok č. k. KRS/463/2010 zo dňa 11.11.2016, na č. l. 9 sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 24Ps/24/2006-59 zo dňa 15.1.2007, ktorým bola obmedzená spôsobilosť nebohého Š. W., invalidného dôchodcu, a bolo určené, že nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami nad sumu 1.000 SK a nie je oprávnený preberať svoj dôchodok a iné finančné prostriedky a majetok nad uvedenú sumu 1.000 SK, zároveň bol týmto rozsudkom ustanovený pre Š. W. obmedzeného spôsobilosti na právne úkony za opatrovníčku jeho manželka v tomto konaní žalobkyňa pani Ľ. W., ktorá týmto rozsudkom bola oprávnená a povinná svojho manžela zastupovať, preberať jeho dôchodok a vybavovať všetky jeho finančné, majetkové záležitosti nad sumu 1.000 SK, na č. l. 12 sa nachádza čestné prehlásenie žalobkyne o tom, že podpis na úverovej zmluve nie je jej, na č. l. 13 sa nachádza úmrtný list pána Š. W., na č. l. 14 je uznesenie tunajšieho súdu č. k. 26D/296/2012-11 zo dňa 9.5.2012, ktorým bolo zastavené dedičské konanie po nebohom Š. W. s tým, že bolo zistené, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok, na č. l. 26 a nasledujúcich sa nachádza vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 14.3.2017, na č. l. 32 a nasledujúcich sa nachádzajú výpisy z účtov poštovej banky z účtu nebohého Š. W., na č. l. 34 je potvrdenie odfinancovania peňažných prostriedkov spoločnosti Cetelem, t. j. právneho predchodcu žalovaného, na č. l. 35 sa nachádza potvrdenie prijatia splátok z

úverového účtu nebohého Š. W. v celkovej výške 549,77 Eur, na č. l. 37 je doklad preukazujúci zaslanie sumy 4.000 Eur na účet nebohého Š. W., na č. l. 40 a nasledujúcich sa nachádza písomné podanie žalobkyne zo dňa 19.4.2017, na č. l. 47 sa nachádza poskytnutie informácie zo strany poštovej banky ohľadom disponovania na účet, na č. l. 48 sa nachádzajú výpisy z účtu nebohého Š. W. a napokon na č. l. 52 a nasledujúcich sa nachádza samotná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako aj osobný dotazník k tomuto úveru, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 26.2.2009 došlo medzi spoločnosťou CETELEM Slovensko a. s. a osobami menom Š. W. a osobou označenou podpisom W. k uzavretiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 42629188269005. Touto spotrebiteľskou zmluvou poskytol veriteľ dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 4.000 Eur s tým, že mesačná splátka predstavovala 109,29 Eur, počet mesačných splátok bol 48, prvá splátka je zo dňa 15.3.2009 s ročnou úrokovou sadzbou 13,99%, RPMN vo výške 14,93% a s priemernou RPMN vo výške 20,09% s tým, že celkové náklady spotrebiteľa sú vo výške 1.245,92 Eur.

8. V čl. V. záverečné ustanovenia tejto zmluvy bod V.13 je uvedené, že táto zmluva ponuka služieb klientovi a riešenie sporov sa riadi právnym poriadkom SR. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s. so sídlom v Čadci, Nábrežná 1293 (zriadenie je uverejnené v Obchodnom vestníku č. 45/2008) alebo rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave Ventúrska 14 (zriadenie uverejnené v Obchodnom vestníku č. 89/2005), pričom týmto nie je dotknuté právo navrhovateľa obrátiť sa s návrhom na začatie konanie na príslušný súd SR. Účastník, proti ktorému návrh smeruje berie túto skutočnosť na vedomie a súhlasí s ňou bez výhrad.

9. Rozhodcovským rozsudkom č. k. KRS/463/2010 zo dňa 11.11.2016 Stálym rozhodcovským súdom pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s. so sídlom Nábrežná 1293, 022 01 Čadca, tento rozhodcovský súd rozhodol tak, že žalovaní (W. Š. a W.Á. Ľ.) sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu vo výške 3.450,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 3.450,23 Eur od 1.4.2010 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania pozostávajúce zo zaplateného poplatku za rozhodcovského konanie vo výške 94,80 Eur na účet vedený v ING Bank N.V., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, rozhodcovský súd žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodol tiež, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi, k rukám právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 355,30 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

10. Rozsudkom OS PO č. k. 24Ps/24/2006-59 zo dňa 15.1.2007 súd rozhodol tak, že obmedzil spôsobilosť na právne úkon odporcu Š. W., Q.. XX.XX.XXXX, invalidného dôchodcu, trvale bytom Y., X. XX a určil, že odporca Š. W. nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami nad sumu 1.000SK a nie je oprávnený preberať svoj dôchodok a iné finančné prostriedky a majetok nad uvedenú sumu 1.000SK, zároveň týmto rozsudkom súd ustanovil pre odporcu Š. W. za opatrovníčku jeho manželku Ľ. W. - žalobkyňu, ktorá podľa tohto rozsudku je oprávnená a povinná odporcu zastupovať, preberať jeho dôchodok a vybavovať všetky jeho finančné, majetkové záležitosti nad sumu 1.000SK mesačne v jeho prospech a v dôležitých majetkových veciach požiadať o súhlas súd a raz ročne podávať k 31.1. správu o nakladaní s majetkom obmedzeného spôsobilosti na právne úkony.

11. Súd prvej inštancie ďalej konštatuje, že na č. l. 12 spisu sa nachádza čestné prehlásenie pani Ľ. W. - žalobkyne, ktorá vyhlásila v tomto čestnom prehlásení, že podpis na uvedenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je jej, pričom konštatovala, že so žalovanou stranou neuzatvorila žiadnu zmluvu.

12. Z úmrtného listu vedeného v knihe úmrtí matričného úradu Y., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, por. číslo X je uvedené, že osoba menom Š.W. W., N.. W., Q.. XX.XX.XXXX M. X.X.XXXX.

13. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 26D/296/2012-11, Dnot 68/2012 bolo rozhodnuté tak, že dedičské konanie po poručiteľovi Š. W. bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9.5.2012.

14. Z výpisu z účtu spoločnosti CALION S.A. - pobočka zahraničnej banky vyplýva, že žalovaný zaslal Š. W. na jeho účet 4.000 Eur (č. l. 37 spisu).

15. Na žiadosť žalovaného súd doplnil dokazovanie dotazovaním na finančný ústav nebohého Š. W., t. j. Poštovú banku a. s., pričom z potvrdenia Poštovej banky a. s. zo dňa 1.6.2017 (č. l. 47 spisu) doručeného súdu 6.6.2017 vyplynulo, že osobný účet č. Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol v Poštovej banke a. s. vedený na klienta - Š. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol zároveň jediným disponentom na účte. Dňa 27.2.2009 boli na účet pripísané peňažné prostriedky vo výške 4.000 Eur. Výbery z účtu boli realizované platobnou kartou, ktorá bola vydaná dňa 27.11.2008 na meno majiteľa účtu. Výber zo dňa 3.3.2009 bol realizovaný na obchodnom mieste Slovenskej pošty a. s. Y..

16. Na pojednávaní konanom 26.10.2017 zástupkyňa žalobkyne uviedla, že trváme na žalobe tak ako bola doručená súdu, pričom konštatovala, že nebohý manžel žalobkyne uzatvoril spotrebiteľskú zmluvu, pričom konštatovala, že rozhodcovská doložka nebola v tejto rozhodcovskej zmluve ale vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom podľa § 53 je neplatná. Rovnako tak namietala podpis žalobkyne, ktorý považovala za neplatný, o čom doložili potvrdenie z Mestského úradu Y.. Rovnako konštatovala, že nebola overená totožnosť žalobkyne podľa jej rodného čísla a ďalších identifikačných znakov, opätovne zdôraznila, že spotrebiteľ zomrel a v dedičskom konaní, ktoré bolo ukončené nebol žiaden majetok, dedičia sa dedičstva vzdali. Navrhla teda žalobe v celom rozsahu vyhovieť a vo vzťahu k námietke, že čestné prehlásenie o podpise nie je relevantným dôkazom uviedla, že týmto preukazujú, že nejde o jej podpis, pričom dôkazné bremeno je na strane žalovaného. Uviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

17. Na tom istom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že rozhodcovská doložka ako aj zmluva o úvere je podľa jeho právneho názoru platná, pričom nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovský súd konal podľa platných právnych predpisov a teda navrhol žalobu zamietnuť. Dôkazné bremeno je, čo sa týka podpisu, na strane žalobcu, nakoľko tento disponuje žalobou, necítil sa byť spôsobilou osobou na vyhodnotenie podpisu či ide o podpis žalobkyne alebo nie, avšak na prvý pohľad sa mi javí, že by mohlo ísť o jej podpis z iných listinných dôkazov. Znalecké dokazovanie z odboru grafológia považuje za neúčelné, nehospodárne, ktoré by predĺžilo toto konanie.

18. Napokon na otázku právneho zástupcu žalovaného vo vzťahu k žalobkyni či bola opatrovníčkou jej nebohého manžela, a či mala vedomosť prečo a od koho boli tieto finančné prostriedky vo výške 4.000 Eur pripísané na účet jej nebohého manžela, žalobkyňa odpovedala vôbec nemala vedomosť o tom, že jej nebohý manžel si založil nejaký účet a následne minul finančné prostriedky, dozvedela sa o tomto právnom vzťahu až keď jej prišli výzvy na úhradu dlžných súm. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného, kto mal dispozičné právo k účtu či len manžel žalobkyne, alebo aj samotná žalobkyňa, žalobkyňa odpovedala, že nemala vôbec vedomosť o tom, že nejaký účet manžel mal a už vôbec nie o tom, kto mal dispozičné právo.

19. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

20. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

28. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

29. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav ako aj citované právne ustanovenia konštatuje nasledovné:

30. Je nesporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi manželom žalobkyne a právnym predchodcom žalovaného (spoločnosťou CETELEM Slovensko a. s.), pričom predmetom tejto zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola finančná čiastka 4.000 Eur, pričom sporným sa javila žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že o uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy nemala žiadnu vedomosť, ako aj, že jej podpis na tejto úverovej zmluve je sfalšovaný.

31. Súd prvej inštancie na tomto mieste konštatuje, že už voľným pohľadom na podpis žalobkyne na predmetnej úverovej zmluve (č. l. 52 spisu) v porovnaní s podpisom na čestnom prehlásení predloženom žalobkyňou (č. l. 12 spisu) do tohto konania je zrejmé, že sa jedná o odlišné podpisy, pričom súd prvej inštancie toto konštatovanie uvádza len marginálne, keďže ani právny zástupca žalovaného nežiadal v tomto smere o grafologické dokazovanie.

32. Je potrebné akcentovať tiež fakt, že nebohý manžel žalobkyne bol už v roku 2007 obmedzený spôsobilosti na právne úkony týkajúcej sa sumy nad 33,19 Eur, pričom rovnako je nesporné, že z dokazovania vyplynulo, že bol jediným disponentom účtu, na ktorý boli pripísané finančné prostriedky zo strany veriteľa z tejto zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

33. Stály rozhodcovský súd pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a. s. však zaviazal ako žalovaných spoločne nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu vo výške 3.450,23 Eur s príslušenstvom ako osobu Š. W., ktorý je toho času nebohý, tak aj jeho manželku Ľ. W., ktorá opakovane tvrdila, že o uzavretí predmetnej úverovej zmluvy nemala vedomosť.

34. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v tomto konaní nepreukázal, že to bola práve žalobkyňa, ktorá mohla týmito finančnými prostriedkami disponovať nakoľko jediným disponentom účtu bol jej dnes už nebohý manžel. Naopak žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno v tom zmysle, že nemala vedomosť

o úverovom vzťahu, ktorý realizoval jej manžel, všetko vo svetle tej skutočnosti, ako už bolo vyššie uvedené, že sa jednalo o osobu značne obmedzenú k spôsobilosti na právne úkony.

35. Napokon k samotnej rozhodcovskej doložke uvedenej v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru súd prvej inštancie uvádza, že v danom prípade bolo potrebné sa predovšetkým zaoberať platnosťou rozhodcovskej doložky. Tým, že je uvedená len vo všeobecných podmienkach pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, je zrejmé, že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť jej obsah (§ 53 ods. 2 . V zmysle § 53 ods. 2 teda platí fikcia o tom, že rozhodcovská zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, opak by musel preukázať dodávateľ, teda v danom prípade žalovaný. To, že v danom prípade nebola vôbec uzavretá rozhodcovská zmluva, že rozhodcovská doložka bola len miniatúrnym písmom uvedená vo všeobecných podmienkach, je nesporné. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/2012, ktorý uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom právne akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.

36. Navyše v danom prípade si rozhodcovský súd podľa rozhodcovskej doložky primárne vyberá sám žalovaný. Už táto okolnosť vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj jeho činnosť má charakter podnikania. Aj Ústavný súd ČR v náleze II. US 2164/10 zo dňa 1.11.2011 uviedol, že v rozhodcovskom konaní ide o vyjasnenie a urovnanie vzájomných práv, ktoré sa realizujú činnosťou rozhodcu v zastúpení strán, ktoré na rozhodcu zmluvou delegovali svoju vôľu. Preto rozhodcovské konanie nie je konaním súdneho typu a to vedie k prísnejšiemu nazeraniu na rozhodcovskú doložku a jej náležitosti tak, aby nepredstavovali neprimerané podmienky v spotrebiteľských zmluvách a teda nevyvolávali nerovnováhu medzi účastníkmi konania a neviedli k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov. Táto procesná nerovnováha môže spočívať aj v zbavení spotrebiteľa ochranných ustanovení právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa napr. formou rozhodovania na základe zásad spravodlivosti. Ústavný súd ČR ďalej uvádza, že to, aby rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách bola platne dojednaná, predpokladá predovšetkým transparentné pravidlá pre určenie rozhodcu. V tejto súvislosti možno poukázať aj na ďalší nález Ústavného súdu ČR IV. US 2735/11 zo dňa 3.4.2012, v ktorom sa zdôrazňuje, že právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

37. V náleze Ústavného súdu ČR II. US 2164/10 sa ďalej uvádza, že rozhodcovské konanie musí zaručovať procesné pravidla porovnateľné s konaním, ktoré by bolo na mieste v prípade, ak by spotrebiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok v uplatnení spotrebiteľských práv). Podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu k spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa.

38. V nadväznosti na vyššie citované nálezy Ústavného súdu ČR súd zdôrazňuje, že z rozhodcovského konania v tomto konkrétnom prípade bola vylúčená zásada ústnosti. Jednoznačne preto možno dospieť k záveru o poškodení procesných práv spotrebiteľa teda žalobkyne, pretože takéto konanie vzhľadom na vyššie uvedené znevýhodňuje spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu.

39. Problematikou platnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) formulovanej žalovaným sa už zaoberali súdy vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v uznesení Krajského súdu v Prešove 21CoE 89/2013-34 zo dňa 19.6.2013 alebo Krajského súdu v Trenčíne 4CoE 273/2012 zo dňa 22.8.2013. Súdy v nich poukázali na to, že súdna kontrola rozhodcovskej zmluvy platí aj v prípade, keby zmluvný vzťah hlavný a vedľajší boli vyjadrený v samostatných listinách, čo však v danom prípade nebolo. Niet dôvodu vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy ani vtedy, ak je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských doložiek/zmlúv, ktoré

sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súdy videli tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry a poukázali na neprimeranú vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania, čo je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva (rozsudok súdneho dvora EU C - 240/98-C-244/98 Oceáno Grupo Editorial).

40. Podľa spomínaných rozhodnutí o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa rozhodcovskej zmluvy možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky, alebo zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh veriteľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Preto je potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku/zmluvu v celosti za neprijateľnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Už len záverom súd prvej inštancie opätovne akcentuje fakt, že v prejednávanej veci žiadna rozhodcovská zmluva uzavretá nebola a rozhodcovská doložka bolo uvedená len vo všeobecných podmienkach právneho predchodcu žalovaného miniatúrnym písmom, čo len odôvodňuje prisvedčeniu vyššie uvedenej argumentácii.

41. Súd prvej inštancie preto vzhľadom na uvedené rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Hoci žalobkyňa bola v konaní úspešná žiadne trovy konania nežiadala (ani jej nevznikli), žalovaný na druhej strane bol neúspešný, preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.