Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_56C-423-2015.pdf
PDF · 98.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-56C/423/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX O., zastúpený advokátom Mgr. Dávid Štefanka, advokátska kancelária Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava proti žalovanému: H.. B. V., nar. XX.XX.XXXX, G. 1, XXX XX O., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Matúš Meheš s.r.o., Nevädzova 6C, 821 01 Bratislava o zaplatenie sumy 12. 000,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.11.2014 domáhal voči žalovanému ( svojmu bratovi ) zaplatenia sumy 12.000.- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p. a. zo sumy 12.000,- eur od 17.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaným uzatvoril dňa 25.11.2011 ústne zmluvu o pôžičke na základe ktorej mu poskytol finančnú čiastku 12.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal predmetnú sumu vrátiť do 3 týždňov ( 21 dní ) od požičania t. j. do 16 12.2011. Nakoľko tak žalovaný neučinil ani na výzvu zo dňa 09.04.2014 domáha sa tejto sumy v tomto konaní. Žalobca navrhol, aby súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu.
2.Konajúci súd vyhovel návrhu žalobcu a rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu pod č. k. 26Ro/2253/2014-23 dňa 17.02.2015.
3.Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor podaním zo dňa 03.03.2015 doručeným súdu toho istého dňa. V písomnom odpore žalovaný namietal tvrdenia žalobcu uvedené v písomnej žalobe, tvrdil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovanému odovzdal finančné prostriedky, t. j. zmluva o pôžičke medzi nimi nevznikla. Preto žalovaný v celom rozsahu popieral nedôvodný nárok žalobcu nakoľko žalobca neposkytol žiadne finančné prostriedky žalovanému.
4.Podľa ust.§ 470 ods. 1 CSP ( prechodné ustanovenia ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. ods. 2 veta prvá cit. zákona právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. ods. 3 cit. zákona na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Podľa ust. ods. 4 cit. zákona konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
5.Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na listiny predložené žalobcom. V konaní vykonal výsluch strán sporu - žalobcu a žalovaného, vykonal výsluch svedkov Q.. V. Y., Q.. A. O., V. V., oboznámil sa s listinami : Zmluvou o pôžičke uzavretou medzi žalobcom ako veriteľom a Q.. V. Y. ako dlžníkom zo dňa 29.11.2011, listinou - Čestné vyhlásenie zo dňa 26.01.2016 Q.. V. Y., listinou - Uznanie dlhu vydaná Q.. V. Y. zo dňa 17.02.2014, listinou - Čestného prehlásenia vydanou Q. V. zo dňa 23.05.2003, potvrdenie o výbere peňažných prostriedkov žalobcom z peňažného ústavu VÚB a.s., s vyšetrovacím spisom OR PZ v Bratislave V sp. zn. ČVS:ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, súd zistil nasledujúci s k u t k o v ý s t a v v e c i :
6.Výsluchom žalobcu súd zistil nasledovne: Žalobca je v príbuzenskom vzťahu so žalovaným, sú bratia. Keď ho žalovaný oslovil či mu môže žalobca požičať finančné prostriedky, potreboval 20.000,- eur, žalobca mu uviedol, že disponuje iba sumou 12.000,- eur z toho 11.000,- eur mal uložených v bankovej inštitúcii (VÚB a.s., ) a 1.000,- Eur mal v hotovosti. Z tohto dôvodu potom žalobca nahlásil výber finančným prostriedkov vo VÚB. Uviedol, že pri výbere ani pri odovzdaní finančných prostriedkov žalovanému nebol nikto ďalší a keď ich vybral požičal ich žalovanému na obdobie 3 týždňov. Žalovaný povedal žalobcovi, že sa nemusí báť, že ich v dohodnutom čase dostane a možno aj viac. O tom, že žalovaný žiadal žalobcu o pôžičku môže svedčiť kamarát žalovaného pán Minárik. Zároveň uviedol, že o pôžičke z jeho ústneho podania vedela celá rodina žalobcu. Žalobca a žalovaný pri pôžičke nespísali žiadnu listinu. Za účelom vrátenia pôžičky posielal aj výzvy žalovanému ale aj telefonicky kontaktoval manželku žalovaného. Zároveň jej zaslal doporučený list do práce v ktorom jej popisoval situáciu, na čo ho aj kontaktovala telefonicky a pýtala sa, či si žalobca myslí, že ona má vrátiť finančné prostriedky. Poukázal aj na to, že ohľadom nevrátenia finančných prostriedkov podával aj oznámenie orgánom činných v trestnom konaní, z poskytnutých informácii mal žalobca vedomosť že žalovaný uviedol, že finančné prostriedky do mesiaca vráti.
7.K priebehu poskytnutia pôžička žalobca uviedol, že sa so žalovaným dohodli že sa stretnú o 8.00 hod ráno, kedy otvárajú banku. Žalobca sa dopravil svojím motorovým vozidlom a žalovaný vystúpil z nejakého vozidla a potom spoločne vošli do banky. Po vybratí peňazí vo výške 10.000,- eur (nakoľko došlo k pochybeniu a v pokladni sa potom vykonala oprava a doplnilo na 11.000,- eur) ktoré dostal žalobca od bankového zamestnanca do papierového vrecka hnedej farby vložil žalobca ešte svojich 1.000,- eur, spolu mal potom v obálke 12.000,- eur. Keď schádzali po schodoch žalobca odovzdal túto obálku žalovanému. Pri samotnom odovzdaní peňazí nebol prítomný nikto ďalší. Pokiaľ nebol k pôžičke vyhotovený žiadny písomný záznam žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovanému veril, je to jeho brat. Zároveň uviedol, že aj preto nebol vyhotovený žiaden záznam o pôžičke nakoľko to nebolo prvý krát keď mu požičiaval peniaze. Keď žalobca predával byt tiež mu požičal cca 1.000 000,- Sk tieto síce nevrátil v stanovenej lehote ale vrátil o pol roka neskôr, pri tejto pôžičke bola aj syn žalobcu V. V.. Žalobcovi nebol známy dôvod pre ktorý žalovaný potreboval finančné prostriedky. Keď žalobca kontaktoval žalovaného ohľadom pôžičky tak mu odpovedal aj tak, že uviedol že teraz sú peniaze v E., Y., W., I. a v Q.. Žalobca v konaní potvrdil, že meno V. Y. mu nič nehovorí. Z uvedených dôvodov žiadal aby súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
8.Žalovaný zotrval na dôvodoch svojho odporu k vydanému platobnému rozkazu. Namietal žalobcom tvrdené skutočnosti pokiaľ uviedol, že do banky vošli spoločne. Uviedol, že tak tomu nebolo, žalobca bol v banke sám. Žalovaný ho čakal pred bankou, kde sa v ten deň stretli prvýkrát, takže nebol pri výbere peňazí a pri tom odovzdaní peňazí. Keď žalobca vyšiel z banky postupovali k autu p. Y. a cestou ho žalobca požiadal, že on v živote tohto p. Y. nevidel, aby som mu peniaze odovzdal žalovaný.
9.K tvrdeniam žalobcu keď vo výpovedi žalobca spomínal, že niekedy v minulosti požičal žalovanému sumu cca 1.000.000,- Sk, uviedol, že bolo to v r. 2002 a vrátil mu to v r. 2003. Ak vo výpovedi žalobca uviedol, že som mu to vrátil pol roka po dohodnutom termíne splatnosti, tak to nie je pravda, žalovaný má o tom notársky overený dôkaz z ktorého vyplýva v akom čase žalobca prevzal peniaze. Uviedol, že žalobca neuvádza presne časové obdobie, žiadal ho aby tie termíny uvádzal presne, nakoľko je rozdiel mesiac a polrok.
10.Žalovaný poukázal na to, že kontaktoval p. Y., ktorý podpísal listiny (Zmluva o pôžičke, uznanie dlhu a zmenka ) a dal k ich dispozícii ako dôkaz. Listiny sú podpísané iba ním- p. Y., nakoľko žalobca to odmietol podpísať. Podpis na listinách je overený notársky dňa 17.02.2014. Podľa názoru žalovaného jediný logický dôvod prečo žalobca neprijal dané listiny je ten, že on ako osoba od p. Y. by nikdy tieto
fin. prostriedky nezískal tak si našiel ľahšiu cestu a vymáha ich od žalovaného. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že tento prípad vznikol v novembri r. 2011, bratia sa pravidelne stretávali jeden až dvakrát do týždňa, vedľa seba mali záhrady. Žalobca mal od žalovaného vedomosť, keďže žalovaný zisťoval aj po exekútoroch aj po iných právnikoch aké majú vedomosti o tomto p. Y., a či vôbec sú tieto pohľadávky vymožiteľné a o tom spolu stále komunikovali. Na základe týchto zistení potom žalobca žaluje jeho ako brata.
11.Svedok A. O. pracuje na odbore kriminálnej polície, potvrdil, že dňa 10.3.2014 spísal záznam v súvislosti s trestným oznámením žalobcu ktoré prijal vyšetrovateľ. Uviedol, že osoby žalobcu a žalovaného kontaktoval telefonicky. Stotožnil sa s obsahom písomného záznamu zo dňa 10.3.2014. Pamätal, že v danom prípade kontaktoval ešte jedného pána, nepamätal si presne jeho priezvisko. Uviedol, že niekto z dotazovaných osôb povedal, že vec je v riešení. Svedok uviedol, že žalobca trval na trestnom oznámení, vyšetrovateľ mal však za to, že ide o súkromnoprávny spor, preto v súčinnosti s ním svedok iba vykonal šetrenie.
12.Svedok Q.. Q. Z. ako vyšetrovateľ prijal trestné oznámenie žalobcu a spísal s ním zápisnicu. Pred podaním svedeckej výpovede si tieto listiny pozrel, oživil, nakoľko to bolo v r. 2014 a uviedol, že predmetom mala byť nejaká pôžička, nepamätá si presne výšku 10.000,- eur resp. 11.000,- eur, ktorá mala byť poskytnutá bratovi. Oboznámením sa s obsahom úradného záznamu dospel k záveru že nebolo potrebné vypočúvať žalovaného a následne predmetné trestné oznámenie oznamovateľa bolo odmietnuté.
13.Svedok V. V. ( syn žalobcu ) uviedol, že o predmete konania mám vedomosť, pretože otec sa ho pýtal ako rýchlo môže získať fin. prostriedky, ktoré mal v podielových fondoch, nakoľko pracoval 8 rokov vo VUB a v tej istej banke mal otec peniaze. Svedok túto vedomosť nemal preto otca odporučil, aby sa opýtal v banke a otec mu vtedy zároveň povedal, že žalovaný potrebuje opäť požičať cca 12.000,- eur. Otcovi aj v minulosti, keď z predaja bytu požičal peniaze žalovanému, odporučil aby si na predmetnú pôžičku zabezpečil aj notársku listinu. Mal vedomosť, že žalovaný z predchádzajúcej pôžičky fin. prostriedky vrátil, ale s omeškaním.
14.Svedok nebol účastný pri rokovaniach žalobcu a žalovaného ohľadom predmetnej pôžičky. Nemal ani vedomosť o tom, či sa žalobca stretol s p. Y. a riešil finančné ponuky. Vedel o skutočnosti, že žalobca mal požičať peniaze p. Q.. Uviedol, že žalovaný bol s p. Q. v obchodnom vzťahu, majú spolu chaty sú v blízkom vzťahu preto aj žalobca požičal peniaze Q., čo bolo aj na odporúčanie žalovaného. O osobe, p. Y. sa dozvedel tak, že ďalší brat žalobcu a žalovaného býval v U. a keďže si mienil kúpiť byt na W. poslal fin. prostriedky svojmu kamarátovi R. ( bližšie údaje nemal ) a ten ich investoval prostredníctvom p. Y.. Tieto fin. prostriedky otcov brat doposiaľ nevie dostať.
15.Svedok V. Y. v ramci svedeckej výpovede uviedol, že žalovaného pozná od strednej školy a žalobcu ako jeho brata videl dvakrát. K pôžičke ktorá je predmetom tohto konania uviedol, že spor nie je medzi bratmi, ale týka sa jeho osoby. K predmetnej pôžičke uviedol nasledovné: svedok požiadal žalovaného aby mu pomohol pri zabezpečení pôžičky 12.000,- eur, túto sumu mu žalovaný sprostredkoval od svojho brata t.j. žalobcu. Svedok predmetnú sumu potreboval pre jeden obchod ktorý nevyšiel. Následne sa stretli žalobca, žalovaný a svedok v V. kde finančné prostriedky vo výške 12.000,- eur odovzdal žalobca pred svedkom žalovanému a ten ich odovzdal svedkovi.
16.V tomto smere súdu preukázal aj svoje čestné vyhlásenie zo dňa 26.01.2016, v ktorom vyhlásil, že mu boli dňa 25.11.2011 odovzdané finančné prostriedky vo výške 12.000,- eur zo strany p. Q. V., t.j. žalobcu a on sa ich zaviazal vrátiť v lehote do 3 týždňov od ich prevzatia. Na obsahu tohto vyhlásenia zotrval a opatril ho podpisom dňa 26.1.2016. Svedok vyhlásil, že žalobca ani nevyžadoval žiadnu listinu o pôžičke sumy 12.000,- eur pre svedka, nakoľko garantom tejto pôžičky bol brat žalobcu a dlžníkom žalobcu je svedok. Až následne ho kontaktoval žalovaný a požiadal ho, či by mohol podpísať listinu a potvrdil predmetnú pôžičku, potom doniesol listinu, išli aj k notárovi a podpísali ju. Pokiaľ v listinách- uznanie dlhu a na zmenke je uvedená iná suma ako v zmluve o pôžičke, svedok vysvetlil, že táto suma bola iná z toho dôvodu, že to navrhol on sám, aby táto suma tam bola preto, že žalobca musel čakať na vrátenie dlhší čas ako bolo dohodnuté, teda ide o tzv. odškodné.
17.V rámci svedeckej výpovede svedok pred konajúcim súdom deklaroval, že do konca mesiaca október 2016 bude mať na účte finančné prostriedky, z ktorých zabezpečí vrátenie žalobcovi, pričom garantuje sumu 30.000,- eur. Dodal že mal záujem o stretnutie so žalobcom, žiadal o to žalovaného, aby mu sprostredkoval stretnutie, ale žalovaný svedkovi povedal, že žalobca nemá záujem o stretnutie. Svedok nenaplnil v priebehu konania vo veci deklarované vyhlásenie, že vráti v dohodnutej lehote stranami pôžičku, toto jeho vyhlásenie potom súd považoval za účelové.
18. Z listiny - Zmluva o pôžičke uzavretou medzi žalobcom ako veriteľom a Q.. V. Y. ako dlžníkom zo dňa 29.11.2011 bolo preukázané, že predmetom pôžičky bola suma 30.000,- eur. Z čl. 1 predmetnej zmluvy vyplýva, že predmetná suma bola žalobcom poskytnutá pred podpisom zmluvy V. Y.. V zmysle čl. III. bolo dohodnuté, že dlžník vráti dlh bezúročne. Podľa čl. IV. dlžník vráti dlh jednorázovo v lehote do 31.12.2011.
19.Listinou - Uznanie dlhu vydaná Q.. V. Y. zo dňa 17.02.2014 uznal Peter Reich žalobcovi pôžičku vo výške 30.000,- eur čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho uhradiť najneskôr do 18.02.2014.
20. Listinou - Čestné vyhlásenie zo dňa 26.01.2016 Peter Reich vyhlásil, že mu boli dňa 25.11.2011 žalobcom odovzdané v Bratislave finančné prostriedky vo výške 12.000,- eur ktoré sa zaviazal vrátiť do 3 týždňov odo dňa prevzatia finančných prostriedkov.
21.Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Bratislave V sp. zn. ČVS:ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX bolo zistené, že uznesením zo dňa 10.03.2014 vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie žalobcu pre podozrenie z trestného činu podvodu.
22.V priebehu konania sa strany sporu aj vzhľadom na svedkom V. Y. deklarované vyhlásenie, že vráti zapožičané finančné prostriedky pokúšali uzatvoriť zmier, ale ich návrhy neboli navzájom akceptované. Z uvedených dôvodov žalobca trval na žalobe a žiadal konajúci súd aby jeho žalobe vyhovel.
23.Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára: Podľa čl. 8 základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 9 základných princípov CSP strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
24.Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
25.Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009)
26.Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu. Zmluvné strany si však písomnú formu môžu dohodnúť. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke vzniká na základe dohody medzi zmluvnými stranami. Zmluvu o pôžičke je možné uzatvoriť ústne, písomne a aj konkludentne. Esenciálnymi (pojmovými) znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí na voľné nakladanie a aj spotrebovanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e/ určenie doby splatnosti (vrátenia) pôžičky. Zmluvné strany si môžu zmluvu uzatvoriť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania, pričom k založeniu zmlúvneho vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. V rámci zmluvy je potrebné z hľadiska právnej istoty predovšetkým správne označiť zmluvné strany, predmet zmluvy, spôsob a čas odovzdania peňazí dlžníkovi, spôsob akým dlžník
peňazí vráti ä v hotovosti, na účet ), splatnosť dlhu. je možné dohodnúť sa na plnení v splátkach alebo jednorazovom plnení.
27.Žalovaný v konaní rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu o odovzdaní sumy 12.000,- eur. Svedeckou výpoveďou V. Y. bolo nesporne zistené, že žalobca iba prostredníctvom svojho brata t. j. žalovaného odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi V. Y.. Aj z listín predložených v konaní vyplýva, že V. Y. sa sám považuje za dlžníka žalobcu. Súd preto považoval námietky žalovaného o tom, že neprevzal sumu 12.000,- eur za dôvodne a v konaní preukázané. V konaní preto absentuje moment faktického odovzdania predmetu pôžičky žalovanému, ktorý v konaní žalobca nepreukázal.
28.V danom prípade žalobca ako veriteľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázal, že dňa 25.11.2011 osobne odovzdal žalovanému ako dlžníkovi predmet pôžičky, t.j. sumu 12.000,- eur. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca poskytoval pôžičku osobe známej žalovanému V. Y., pričom žalovaný bol prostredníkom a garantom na vrátenie pôžičky, čo jednoznačne vyplýva zo svedeckej výpovede svedka Reicha a listín ním vyhotovených.
29.Vyhodnotením svedeckých výpovedí ďalších svedkov- Q. Z., A. O. ktorí preverovali trestné oznámenie žalobcu súd dospel k záveru, že tieto iba preukázali procesný postup pri rozhodovaní orgánov PZ ale pre rozhodnutie vo veci sú bez právneho významu. Obdobne súd hodnotí aj výpoveď svedka- V., syna žalobcu, ktorý nebol účastný dohôd o poskytnutí pôžičky a o jej vrátení.
30.Žalobca od momentu poskytnutia finančných prostriedkov svedkovi V.vi prostredníctvom brata t. j. žalovaného vedel kto peniaze prevzal, kto je jeho dlžníkom, naviac keď to vyplýva aj z listín vydaných a podpísaných V. Y.. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a dôkazov vykonaných v konaní dospel súd k záveru, že žalobca nedôvodne požaduje svoj nárok od žalovaného z titulu pôžičky zo dňa 25.11.2011.
31.Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia a vychádzajúc so skutkového stavu tvrdeného v rámci procesného útoku žalobcu ktorý žalovaný v priebehu celého konania a procesnej obrany mu prislúchajúcej v konaní rozporoval, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
32.Podľa § 262 odsek 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami priznal žalovanému plnú náhradu trov konania o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.