Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/173/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: N. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. R. XX, práv. zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 500,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 23.6.2017 na tunajší súd žalobu proti žalovanému, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 500 eur ako primerané finančné zadosťučinenie a na náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/94/2014 žalobca sa ako spotrebiteľ domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. V konaní bol úspešný, súd žalobe vyhovel rozsudkom dňa 28.7.2015 s právoplatnosťou dňa 26.8.2016. Rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený Krajským súdom v Prešove sp. zn. 4Co/329/2015 z 28.06.2016. Uplatnil si satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 19.7.2017 tak, že žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Rozsudkom, ktorý spomína žalobca súd nekonštatoval porušenie práva žalobcu ani povinnosti žalovaného. V čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy dňa 22.03.2007 ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. neplatilo. K jeho porušeniu teda uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy dôjsť nemohlo, čo vylučuje potom splnenie predpokladu na postup podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Údajné porušenie povinnosti sa musí zvažovať k dátumu, kedy k nemu došlo, čo v skutkových okolnostiach tohto sporu by malo byť dané uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. V danom čase ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., a rovnako celý uvedený zákon neboli účinné. Namietal retroaktívne uplatňovanie tohto zákona. Zákon č. 258/2001 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1.7.2007. Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 22.03.2007. Tvrdenie žalobcu je založené na domáhaní sa retroaktívnej aplikácii zákona, čo je neprípustné. Z podanej žaloby je nepreskúmateľné aj to, na základe čoho sa žalobca domáha finančného zadosťučinenia vo výške, aká sa podľa slovenského právneho poriadku priznáva napríklad v prípade ťažkých újm na zdraví. Žalovaný popieral dôvodnosť nároku na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia ako takého, a tiež aj jeho výšku.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s rozsudkom tunajšieho súdu pod č.k. 6C/94/2014-105 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/329/2015, výsluchom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 28.7.2015 č.k. 6C/94/2014-105 súd zistil, že žalobca podal proti žalovanému žalobu dňa 17.10.2014 o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.3.2007, uzavretá medzi účastníkmi, je neplatná. Uvedeným rozsudkom súd vyhovel žalobe. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, no Krajský súd v Prešove rozhodol dňa 28.6.2016 sp. zn. 4Co/329/2015 tak, že potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.

6. Na pojednávaní dňa 26.10.2017 právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Dal do pozornosti hlavne tú skutočnosť, že aj po účinnosti § 5a Zákona č. 250/2007 Z.z. si žalovaná strana naďalej uplatňovala zrážky zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu, aj napriek tomu, že neexistujú prechodné záverečné ustanovenia k § 5a, ale preto sa má aplikovať len na vzťahy, ktoré pôsobia do budúcnosti. Od účinnosti tohto zákonného ustanovenia mal žalovaný upustiť od takéhoto konania. Keďže tak neučinil, žalobca musel, bol nútený podať návrh na vyslovenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a brániť svoje spotrebiteľské práva. K výške primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že neexistuje žiadna zákonná norma, ani žiadna inštrukcia, akým spôsobom dospieť k výške primeraného finančného zadosťučinenia. Výšku odvodil od jednotlivých okolností celého, aj pôvodného konania a taktiež od funkcie, resp. od cieľa, ktorý má primerané finančné zadosťučinenie plniť. Cieľ je zabrániť, aby sa dané spoločnosti do budúcnosti obdobného konania dopúšťali, taktiež má sankčnú a odradzujúcu funkciu primerané finančné zadosťučinenie. Žalobcovi bol poskytnutý úver 1.361,08 eur a v čase, keď žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, bolo už v tom čase zaplatených 1.663,02 eur. Čiže viac ako o 350,- eur. Ak má plniť primerané finančné zadosťučinenie sankčnú a odradzujúcu funkciu, tak považoval sumu 500,- eur za primeranú, keďže spoločnosť žalovaného je jednou z najväčších spoločností, ktorá poskytuje v rámci spotrebiteľských úverov na Slovensku úvery, resp. finančné prostriedky. Jedná sa o veľkého hráča na trhu, a preto suma 500,- eur sa dá považovať až za symbolickú, a preto ju považuje za primeranú, resp. iným spôsobom nie je možné dospieť na základe nejakých zákonných ustanovení, resp. pokynov k jej výške. Túto sumu považoval za primeranú v danom prípade vzhľadom na všetky okolnosti. Poukázal na to, že bol poskytnutý úver vo výške 1.361,08 eur, zaplatených bolo 1.663,02 eur a k 25.5.2015 žalovaný evidoval aktuálny dlh vo výške 2.615,49 eur.

7. Na pojednávaní žalobca vypovedal tak, že žalovaný použil dohodu o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa, preto požiadal advokátsku kanceláriu o pomoc a na základe toho bolo vydané predbežné opatrenie. Žalovaný sa domáhal plnenia takým spôsobom, že chodili za ním domov do bytu, za ženou za deťmi, telefonovali, chodil za nimi domov agent, chodili priamo k ním domov do bytu, vyhrážali sa a komunikovali aj s manželkou, aj s deťmi. Neustále telefonovali či sobotu, nedeľu. Vyhrážali sa mu súdom a exekútorom. Žiadali peniaze hneď na mieste. Boli za ním aj v práci, vyvolali ho z pracoviska, musel za nimi odísť. V čase, keď bola použitá dohoda o zrážkach zo mzdy, už zaplatil viacej, ako si zobral. Zobral si reálne 40.000,- korún, ale zaplatiť mal 80.000,-. Potom, keď bolo vydané neodkladné opatrenie, žiadali zase zamestnávateľa, aby mu sťahovali z výplaty. Preto musel opätovne kontaktovať právneho zástupcu. Z toho dôvodu sa mu aj rozpadla rodina, žije oddelene. Manželka bola nervózna, vyčítala mu že si zobral tú pôžičku, vznikala nervozita v rodine, tak preto odišiel.

8. Podľa ustanovenia §3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Podľa 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

10. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie.

11. Žalobca preukázal relevantným spôsobom porušenie zákonnej povinnosti žalovaného a taktiež preukázal, že toto namietané porušenie bolo spôsobilé privodiť mu ujmu. Žaloba je preto v plnom rozsahu dôvodná.

12. Žalobca v konaní vedenom na tunajšom pod sp. zn. 6C/94/2014 úspešne uplatnil porušenie práva spotrebiteľa a preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za porušenie jeho práva nesie zodpovednosť. Žalobca v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/94/2014 uplatňoval voči žalovanému nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá už bola veľa krát súdom vyhlásená za neplatnú. Vo veci 6C/94/2014 prvoinštančný súd konštatoval, že dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa stotožnil. Žalovaný teda použil neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve voči žalobcovi (dohodu o zrážkach zo mzdy), pričom mal zákonnú povinnosť zdržať sa takéhoto konania ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu ako spotrebiteľa, jeho dôsledkom je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie.

13. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, preto súd v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci.

14. Žalobcovi súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, ktoré vyhodnotiac okolnosti, považuje za primerané. Pri stanovovaní výšky súd bral do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný použil dohodu o zrážkach zo mzdy, napriek tomu, že bolo vydané neodkladné opatrenie, žalovaný sa u zamestnávateľa žalobcu domáhal dohodou o zrážkach zo mzdy zrážania mzdy žalobcu. Ďalej súd zohľadnil aj prípadné náklady žalobcu vyvolané podanou žalobou vo veci sp. zn. 6C/94/2014 a podaním odvolania žalovaným. Tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi uplatnil zrážky zo mzdy, vyvolalo to u neho psychické napätie súvisiace so stavom neistoty a obavy ako zabezpečiť fungovanie rodiny. Žalovaný napriek tomu, že istina úveru bola zaplatená, použil dohodu o zrážkach zo mzdy, neustále kontaktoval nielen žalobcu ale aj členov jeho rodiny. Žalobca vypovedal tak, že sa mu doslova vyhrážali. Pretože mu manželka vyčítala, že si zobral úver od žalovaného, neuniesol výčitky a odsťahoval sa, čoho následkom bolo to, že sa mu rozpadla rodina. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval sumu 500,- eur za primeranú a túto mu priznal.

15. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia na účely ochrany spotrebiteľa plní aj odradzujúcu funkciu, a preto aj s poukazom na túto funkciu považoval súd výšku zadosťučinenia za primeranú avšak v spojení s tým, čo vypovedal žalobca, teda kontaktovanie až obťažovanie zo strany žalovaného s následkom pre jeho rodinu.

16. Podľa názoru súdu výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu, zodpovedá svojmu účelu, teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov, pričom vo vzťahu k žalobcovi - spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa.

17. S námietkou, že v čase uzavretia dohody o zrážkach o mzdy neplatilo ustanovenie § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, sa vysporiadal odvolací súd sp. zn. 4Co/329/2015 zo dňa 28.06.2016 v rámci rozhodnutia o odvolaní a to tak, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná podľa Občianskeho zákonníka.

18. Pokiaľ žalovaný namietal, že v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy ust. § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa neboli účinné, je potrebné uviesť, že účinné v tom čase bolo ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré dodávateľom zakazuje používať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súdmi vyhodnotená ako neprijateľná podmienka, a teda žalovaný porušil ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ takúto neprijateľnú podmienku vsunul do spotrebiteľskej zmluvy.

19. Dňa 17.10.2014 žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. K úspešnému uplatneniu porušenia práva došlo dňa 26.08.2016, kedy rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s odvolacím rozsudok nadobudol právoplatnosť. Hypotéza právnej normy ust. § 3 ods. 5 poslednej vety zákona o ochrane spotrebiteľa nehovorí o momente porušenia povinnosti, ale o úspešnom uplatnení práva. Porušené právo bolo úspešne uplatnené už v čase platnosti a účinnosti zákona a o ochrane spotrebiteľa, a teda nejde o retroaktívnu aplikáciu zákona ako namietal žalovaný.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.