Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/109/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Y. D., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 568,74 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/144/2016-36 zo dňa 13. decembra 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 7,20 eur.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7,20 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, preto aj bez vyjadrenia žalovaného (ktorý nebol v konaní zastúpený advokátom) k žalobe skúmal, či bola uzavretá zmluva o poskytnutí úveru a ak áno, či neobsahovala ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému poskytol finančné prostriedky na základe písomnej zmluvy, a preto vzhľadom na § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. nemá nárok na žiadne úroky z úveru a ani poplatky v súvislosti s prečerpaním finančných prostriedkov. 2. Okresný súd zdôraznil, že žalobca predložil iba výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 1.3. do 12.8.2013, pričom už v prvom výpise je vyznačený zostatok na účte mínus 449,91 eur. Žalobca neodôvodnil, z čoho táto suma pozostáva a napriek výzve súdu nepredložil predchádzajúce výpisy. Za vymedzené obdobie vyplýva z dotknutých výpisov z účtu rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami mínus 118,83 eur, ktorý však vznikol aj započítaním nedôvodných poplatkov a úrokov vo výške 111,63 eur. Okresný súd žalobcovi priznal iba rozdiel uvedených súm, t.j. 7,20 eur a uzavrel, že v otázke istiny prevyšujúcej danú čiastku žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 3. Okresný súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z úveru vo výške 28% ročne, keďže žalobca nepreukázal uzavretie písomnej zmluvy spĺňajúcej náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Absenciu predmetnej zmluvy nie je možné nahradiť všeobecnými obchodnými podmienkami. Doplnil, že aj v prípade uzavretia (riadnej) zmluvy by žalobcovi nevznikol nárok na úroky po zosplatnení úveru, k čomu

- v zmysle listinných dôkazov predložených žalobcom - došlo 2.3.2013. Vzhľadom na to, že žalovaný bol neúspešný iba v nepatrnej časti (v rozsahu 0,01%) patrí mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu a bude mu priznaná i náhrada trov konania. Poukazoval na to, že pokiaľ okresný súd považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie. Súčasne uviedol, že požiadavke okresného súdu na predloženie špecifikácie istiny a výpisov z účtu žalovaného vyhovel. 5. Odvolateľ tvrdil, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je taktiež sadzobník; z rozhodnutí Súdneho dvora pritom vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden dokument. Dodal, že banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokových sadzieb a poplatkov. 6. Žalobca mal za to, že nárok na úrok mu zostáva zachovaný aj po zosplatnení úveru; ktorú úvahu bližšie rozviedol. Obdobne mal za to, že mu prináleží úrok po dobu nepovoleného prečerpania/dispozície žalovaným peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa.

7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP; z ktorého titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v odvolaní nenapadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 7,20 eur) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 v preskúmavanej časti potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Odvolateľ si pomerne účelovo zamieňa neúplnosť návrhu/žaloby s neunesením dôkazného bremena. V zmysle žalobcom naznačovaného výkladu by mal súd vyzvať stranu sporu (prioritne žalobcu, ktorý si uplatňuje konkrétny nárok) na predloženie takých dôkazov, na základe ktorých mu bude v spore vyhovené. Takýto prístup je však v zásadnom rozpore so základnými (ústavnými) princípmi civilného sporového konania, a to s princípom rovnosti strán a nestrannosti súdu. Úlohou súdu nie je viesť konanie tak, aby žalobca bol v spore úspešný; navyše spôsobom, kedy by doslova sám súd iniciatívne vymedzoval rozhodujúce skutkové tvrdenia a vyhľadával k nim sa viažuce dôkazy.

10. V súdenej veci okresný súd - do určitej miery až nad rámec jeho bezprostredných povinností - vyzval žalobcu na bližšiu špecifikáciu žaloby, osobitne vymedzenie žalobnej istiny, vrátane predloženia výpisov z účtu žalovaného, ktorým preukazuje výšku debetného zostatku, a to odo dňa vzniku nepovoleného prečerpania. Okresný súd v napadnutom rozsudku náležite konštatoval, že žalobca nepreukázal (ani skutkovo nevymedzil), kedy presne a akým spôsobom debetný zostatok vznikol. Na ním predložených výpisoch z účtu žalovaného už suma 449,91 eur figuruje ako (predchádzajúci) mínusový/ debetný zostatok. Predovšetkým však žalobca nepreukázal existenciu ním tvrdeného zmluvného dojednania, resp. zmluvy, na základe ktorého/ktorej vôbec malo dôjsť k oprávneniu žalovaného využívať prečerpanie; t.j. disponovať s väčším rozsahom prostriedkov ako bol aktuálny zostatok na jeho účte. 11. Nadväzne je plne dôvodným záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadne uzavretia úverovej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Len pre úplnosť krajský súd dopĺňa, že zo zmluvy o spolupráci pri poskytnutí bankových produktov a služieb uzavretej medzi stranami dňa 10.8.2006 (č.l. 4) vyplýva, že možnosť prečerpania na osobnom účte žalovaného dojednaná nebola. Inú písomnosť (zmluvné dojednanie) týkajúcu/e sa povoleného prečerpania žalobca v priebehu sporu nedoložil a ani neoznačil.

12. Pokiaľ žalobca nepreukázal uzavretie riadnej písomnej zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov/ úveru žalovanému, takýto „úver“ je úverom bezúročným a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z.). Z toho titulu je bezpredmetnou polemika o akceptovateľnosti spôsobu dojednania/ úpravy (zvyšovania) úrokových sadzieb a poplatkov prostredníctvom sadzobníka, prípadne v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami. Obdobne je irelevantná argumentácia odvolateľa ohľadne oprávnenia uplatňovať si úroky i po zosplatnení úveru. Je však potrebné dodať, že túto úvahu okresný súd uviedol len nad rámec rozhodujúceho záveru o nepreukázaní uzavretia písomnej zmluvy o úvere, a teda o jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Rovnako len v záujme komplexnosti odvolací súd dopĺňa, že hoci žalobca sa domáhal svojho nároku čiastočne na základe všeobecných obchodných podmienok a sadzobníkov z období (zrejme) rokov cca 2006 až 2013, predložil všeobecné obchodné podmienky i sadzobník účinné až od 1.4.2016.

13. Z konštatovaných dôvodov je zrejmé, že odvolacie námietky žalobcu, ktorými je odvolací súd viazaný, sú neopodstatnené. Keďže neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdil ako vecne správny.

14. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (čiastočným zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 .

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.