Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Csp/135/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: Y. Q., W.. XX.X.XXXX, F. V. XXXX, 082 21 Veľký Šariš, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 1.700 EUR, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.700 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 07.06.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.700 EUR. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C 262/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.363,68 EUR a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „Pokiaľ v zmluve absentuje úrok, je potom zrejmé, že žalovaný ako dodávateľ a veriteľ nemá od žalobkyne ako dlžníčky právo požadovať tento úrok a ani prípadné ďalšie poplatky. Súd mal za to, že nie je podstatná argumentácia žalobkyne a ani žalovaného vo vzťahu vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu RPMN, keďže pre posúdenie toho, či má žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, bola podľa súdu rozhodujúca skutočnosť, že v zmluve nebol uvedený úrok. Z tohto dôvodu potom nastúpil dôsledok uvedený v ý 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa súdu nie je ani namieste ani argumentácia žalovaného, že v zmluve je uvedená suma, akú má spotrebiteľ zaplatiť, z čoho by sa mala odvodiť aj úroková sadzba. Podľa súdu toto nie je poskytnutie informácií spotrebiteľovi o tom, za aký úrok finančné prostriedky dostáva, keďže v konečnej sume je aj poplatok za uzatvorenie zmluvy. V zmluve nie je uvedený žiadny iný poplatok, ktorý by žalobkyňa bola povinná platiť. S poukazom na bezúročnosť zmluvy má teda žalobkyňa dosiať to, čo zaplatila nad sumu, ktorá jej bola poskytnutá žalovaným, teda priznanú sumu 3 363,69 Eur. No strane žalovaného teda došlo k bezdôvodnému obohateniu. Čo sa týka zmluvnej podmienky upravenej v bode 19.5. zmluvy, súd mal za to, že je neprijateľná, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný argumentoval tým, že nie je namieste použiť § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka, pretože táto zmluvná podmienka bola vopred dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere. Súd však poukazuje na to, že táto podmienka individuálne dohodnutá nebola a predovšetkým aj na samotné znenie § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka, keď je síce znenie tejto zmluvnej podmienky uvedené v zmluve, ale dôvody tejto zmluvnej podmienky v samotnom znení absentujú. Zo strany žalovaného je teda absolútne nevysvetlené, z akého dôvodu bola táto zmluvná podmienka v zmluve zakomponovaná,

najmä s poukazom na to, že úver bol poskytovaný na Slovensku, v slovenských korunách a subjektom, ktorý bol riadne registrovaný obchodnom registri ako slovenská obchodná spoločnosť. Táto zmluvná podmienka je vo vzťahu k poskytnutiu úveru absolútne nelogická, spotrebiteľovi neoznámená, vôbec nevysvetlená a nezdôvodnená. Zo strany súdu tak bola vyhodnotená ako neprijateľná z dôvodu, že v prípade oslabenia slovenskej koruny voči českej korune mal žalovaný dostať viac, hoci spotrebiteľ za pohyb národnej meny nijako nezodpovedá a hoci zaplatí za ten istý poskytnutý úver viac, nedostane za to žiadne adekvátne protiplnenie. " Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 25C/262/2015, z 2.11.2015 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co 9/2016 zo dňa 26.9.2016. Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 1.700 EUR.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 25C 262/2015 konštatoval, že úverová zmluva uzavretá medzi sporovými stranami neobsahovala údaj o úroku, v dôsledku čoho prijal záver o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Predmetným rozhodnutím nekonštatoval porušenie práva žalobcu a ani povinnosti žalovaného. Činnosť žalovaného bola pred aj po uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000020152 zo dňa 24.1.2006 predmetom kontroly vykonávanej Slovenskou obchodnou inšpekciou. Tá nikdy pri kontrolách nezistila, že by zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Namietal tiež retroaktívne uplatňovanie zákona č. 250/2007 Z.z. Uviedol, že z podanej žaloby je nepreskúmateľné aj to, na základe čoho sa žalobca domáha finančného zadosťučinenia vo výške, aká sa podľa slovenského právneho poriadku priznáva napríklad v prípade ťažkých újm na zdraví. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (viď IV. ÚS 210/04). Popiera dôvodnosť nároku na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia a tiež aj jeho výšku. Má za to, že žalobca s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. neuniesol dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa sa domáha nároku na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jej spotrebiteľských práv. V rozsudku sp. zn. 25C 262/2015 bolo jednoznačne konštatované porušenie spotrebiteľských práv v dvoch rovinách, teda že absentujú povinné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a tiež bola určená neprijateľná zmluvná podmienka. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia vyhodnotila s poukazom na výšku bezdôvodného obohatenia priznaného rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25C 262/2015, kde bolo preukázané, že sa žalovaný chcel obohatiť na úkor žalobkyne. Uplatnená suma 1.700 EUR predstavuje 50 % daného bezdôvodného obohatenia. K vyjadreniu žalovaného, že k porušeniu zo strany žalovaného nedošlo s poukazom na kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie poukázal na to, že závery tejto inštitúcie nie sú pre súd záväzné.

4. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C 262/2015, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co 9/2016, vyjadrením žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 02.11.2015, č.k. 25C 262/2015-51 uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 3 363,68 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň určil, že zmluvná podmienka v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 24.01.2006, v bode 19.5, v znení: „v prípade, že sa kurz Českej koruny k Slovenskej korune, určený NBS v deň uzavretia tejto zmluvy zvýši o viac ako 5 %, je veriteľ oprávnený navýšiť doteraz nesplatené splátky úveru o sumu tvoriacu rozdiel zvýšeného a pôvodného kurzu, a to ku dňu jeho zvýšenia. Dlžník je povinný splácať navýšené splátky úveru odo dňa doručenia písomného oznámenia o navýšení doteraz nesplatených splátok úveru dlžníkovi. Zároveň veriteľ doručí dlžníkovi nový splátkový kalendár s navýšenou sumou splátok úveru, ktorý bude tvoriť prílohu tejto Zmluvy o revolvingovom úvere. V dôsledku tejto skutočnosti sa zvýši RPMN, na poskytnutie úveru podľa Zmluvných dojednaní tejto Zmluvy o revolvingovom úvere, čo veriteľ písomne oznámi dlžníkovi do 10 (desiatich) pracovných dní“, je neprijateľná.

6. Súd v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru, že v z predmetnej zmluve absentuje úrok. Konštatoval, že pokiaľ v zmluve absentuje úrok, je potom zrejmé, že žalovaný ako dodávateľ a veriteľ nemá od žalobkyne ako dlžníčky právo požadovať tento úrok a ani prípadné ďalšie poplatky. Z tohto dôvodu potom nastúpil dôsledok uvedený v § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa súdu nebola namieste ani argumentácia žalovaného, že v zmluve je uvedená suma, akú má spotrebiteľ zaplatiť, z čoho by sa mala odvodiť aj úroková sadzba. Podľa súdu toto nie je poskytnutie informácií spotrebiteľovi o tom, za aký úrok finančné prostriedky dostáva, keďže v konečnej sume je aj poplatok za uzatvorenie zmluvy. V zmluve nie je uvedený žiadny iný poplatok, ktorý by žalobkyňa bola povinná platiť. Čo sa týka zmluvnej podmienky upravenej v bode 19.5. zmluvy, súd mal za to, že je neprijateľná, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný argumentoval tým, že nie je namieste použiť § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka, pretože táto zmluvná podmienka bola vopred dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere. Súd však poukázal na to, že táto podmienka individuálne dohodnutá nebola a predovšetkým aj na samotné znenie § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka, keď je síce znenie tejto zmluvnej podmienky uvedené v zmluve, ale dôvody tejto zmluvnej podmienky v samotnom znení absentujú. Zo strany žalovaného bolo teda absolútne nevysvetlené, z akého dôvodu bola táto zmluvná podmienka v zmluve zakomponovaná, najmä s poukazom na to, že úver bol poskytovaný na Slovensku, v slovenských korunách a subjektom, ktorý bol riadne registrovaný v obchodnom registri ako slovenská obchodná spoločnosť. Táto zmluvná podmienka je vo vzťahu k poskytnutiu úveru absolútne nelogická, spotrebiteľovi neoznámená, vôbec nevysvetlená a nezdôvodnená. Zo strany súdu tak bola vyhodnotená ako neprijateľná z dôvodu, že v prípade oslabenia slovenskej koruny voči českej korune mal žalovaný dostať viac, hoci spotrebiteľ za pohyb národnej meny nijako nezodpovedá a hoci zaplatí za ten istý poskytnutý úver viac, nedostane za to žiadne adekvátne protiplnenie.

7. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 26.09.2016, č. k. 16Co 9/2016-71 predmetný rozsudok potvrdil. Vo svojom rozhodnutí sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Navyše uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 4 ods. 2 písm. a/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Čo sa však týka sumy, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa ako spotrebiteľka však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vo vzťahu k odvolacej námietke popierajúcej neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 19.5 Zmluvných dojednaní poukázal odvolací súd na to, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné v zmysle § 53 ods. 3 písm. i) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere považovať aj ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. O takýto prípad išlo nesporne i v prejednávanej veci. Zmluvná podmienka v bode 19.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX je totiž formulovaná tak, že v prípade, ak nastane dodávateľom popísaná situácia (zmení sa kurz Českej koruny k Slovenskej korune o viac ako 5 %), je veriteľ oprávnený navýšiť doteraz nesplatené splátky úveru o tento rozdiel. Hoci, ako správne uviedol súd prvej inštancie, spotrebiteľ nezodpovedá za zmenu kurzu meny, v prípade, že k nej dôjde, dodávateľ má oprávnenie jednostranne navýšiť výšku mesačnej splátky. Takýto finančný záväzok spotrebiteľa slúži v skutočnosti len záujmom dodávateľa (takzvaná teória skutočného plnenia). Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná.

8. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

14. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, a teda k strate finančných prostriedkov. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú, možnú v budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný si svoju pohľadávku v neoprávnenej výške 3.363,68 EUR uspokojoval aj zrážkami zo mzdy, v dôsledku čoho nemohla žalobkyňa disponovať finančnými prostriedkami, ktoré boli potrebné k živobytiu nielen jej samotnej, ale aj jej rodiny.

15. Uvedené finančné prostriedky boli totiž žalobkyňou platené a neskôr aj zrážané zo mzdy (čo vyplýva z obsahu rozsudku sp. zn. 25C 262/2015) nad rámec toho, na čo mal žalovaný nárok s poukazom na právoplatný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 25C 262/2015. Žalovaný totiž v zmluve o revolvingovom úvere č. 8000020152 uzatvorenej dňa 24.1.2006 neuviedol úrok, ktorý požadoval za poskytnutie predmetného úveru, v dôsledku čoho porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a teda nemohol požadovať od žalobkyne ako spotrebiteľky úrok, ktorý v zmluve uvedený nebol.

16. Na súde žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva, v dôsledku čoho jej bolo priznané bezdôvodné obohatenie a rovnako bola určená aj neprijateľná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000020152, zo dňa 24.01.2006, v bode 19.5, spôsobujúca hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.

17. Ujma, ktorá nielen objektívne hrozila, ale v konkrétnom prípade aj vznikla, bola vo výške, ktorá predstavovala sumu 3.363,68 EUR. Bolo preukázané, že žalovaný v dôsledku absencie úroku v zmluve, čo malo za následok bezúročnosť úveru, zinkasoval od žalobkyne nad rámec pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere predmetnú pomerne vysokú sumu, hoci na ňu zákonný nárok nemal.

18. So zreteľom na uvedené má žalobkyňa podľa názoru súdu právo v dôsledku porušenia jej práv ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitnými predpismi (Zákon o spotrebiteľských úveroch) zo strany žalovaného na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére jeho

rodinného života. Žalobkyňa bola vystavená psychickému vypätiu zo strany žalovaného v dôsledku jeho konania a zavádzania ako spotrebiteľa. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Súd pri určovaní zohľadňuje rôzne kritéria, a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a podobne.

19. Súd je toho názoru, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobkyňu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.700 EUR. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľka, teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď jej ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

20. Závery, ktoré súviseli s určením neprijateľnosti zmluvnej podmienky i s priznaním nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, svedčia o tom, že spotrebiteľka na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa i osobitnými predpismi. Pri aplikácii ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prislúcha spotrebiteľovi aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie proti tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá. Bez významu je poukaz žalovaného na výsledky kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie, pretože závery tejto inštitúcie nie sú pre súd záväzné.

21. Pokiaľ ide o námietku retroaktívneho uplatňovania zákona č. 250/2007 Z.z., k tomu súd uvádza, že k porušovaniu práv žalobkyne ako spotrebiteľky dochádzalo v prejednávanom prípade kontinuálne od doby uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, počas celej doby jej platnosti, a to aj za účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Taktiež je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa porušenie svojich práv úspešne uplatnila žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky dňa 11.6.2015, teda za účinnosti citovaného zákona. S ohľadom na uvedené nie je námietka žalovaného opodstatnená.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.