Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-427-2016.pdf
PDF · 88.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/427/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alici Beňovej v spore žalobcu X. V. L., s.r.o., so sídlom F., T. 5, K.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. V., s.r.o., so sídlom F., T. 5, proti žalovanej Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. nad F., A. Q. XXXX/X, o zaplatenie XXX,XX eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 10. augusta 2016, č.k. 4C/211/2015-66 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania potvrdzuje.
Žalovaná n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 155,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 155,18 eur od 6.10.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku II. vo o zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 17.2.2012 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX. na základe ktorej sa dohodli na poskytnutí pôžičky vo výške 342,32 eur. V zmluve boli uvedené podmienky: výška pôžičky 342,32 eur, celková suma Pôžičky 496,06 eur, celkové náklady spotrebiteľa 153,74 eur, počet splátok: 17, splátka 31,19 eur, ročná úroková sadzba: 69,06 %, RPMN 69,06 %, priemerná hodnota RPMN 45,23 %. Dňa 26.9.2012 v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy predchodca žalobcu a nerešpektovania predchádzajúcich výziev vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok v lehote 3 dní od doručenia. Ďalej z predložených listín žalobcu, označených ako Prehľad splátok a úhrad na meno klienta-žalovanej, vyplýva že žalovaná predchodcovi žalobcu neuhradila žiadnu sumu. Pohľadávku zo zmluvy voči žalovanej nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú aj všeobecné obchodné podmienky predchodcu žalobcu. Uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá poskytnutím pôžičky uspokojovala svoje osobné potreby a žalobca resp. predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. V zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. musí mať zmluva o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a musí obsahovať v zákone taxatívne uvedené náležitosti. Zákon priamo sankcionuje absenciu určitých náležitostí, buď neplatnosťou zmluvy (písomnosť zmluvy) alebo stanovuje, že zmluva síce je platná, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou obsahovala len výšku mesačnej splátky. Čo sa týka však výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Uvedenie v zmluve len výšky splátky ako takej nezahŕňa v sebe aj splnenie povinnosti uvádzať výšku splátky istiny, úroku a iných poplatkov t.j. takto nie je zrejmé aká časť splátky predstavuje istinu, úrok, poplatky a podobne, a zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch sa potom takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o pôžičke teda neobsahuje zákonom určený údaj a úver treba považovať v súlade s ustanovením § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácala. Z výzvy na splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 26.09.2012 vyplýva, že predchodca žalovaného zaslal žalovanej výzvu na úhradu celého dlhu, nakoľko nedošlo zo strany žalovanej k úhrade záväzkov. Žalovaná z dôvodu, že spotrebiteľský úver, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy č. 20180540 zo dňa 17.02.2012 tak bola povinná vrátiť žalobcovi iba istinu 342,32 eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení by žalobcovi patrilo právo na zaplatenie sumy 342,32,eur spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku istiny i spolu s uplatneným príslušenstvom (úrokom z omeškania) je potrebné žalobu zamietnuť. Súd aplikujúc ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa však ďalej dospel k záveru, že vo vzťahu k nesplatenému úveru (bez úrokov a bez poplatku) - nesplatenej pôžičke-došlo k jej čiastočnému premlčaniu. Z predložených všeobecných obchodných podmienok (bod 6.2,6.4) vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 17.3.2012 a ďalšie vždy do 20. dňa v mesiaci. Dňa 26.09.2012 žalobca resp. jeho predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť všetkých splátok. Na dátume splatnosti splátok sa však týmto nič nezmenilo, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa posúva len splatnosť tých splátok, ktoré by inak boli splatné neskôr, nie tých, ktoré boli splatné už pred vyhlásením predčasnej splatnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 21.9.2015 právo na úhradu splátky splatnej dňa 17.3.2012, 20.4.2012. 20.5.2012, 20.6.2012, 20.7.2012 a 20.8.2012 (každá vo výške 31,19 eur) sa premlčalo, pretože k jeho uplatneniu na súde žalobca pristúpil až po uplynutí 3 ročnej lehoty (kedy si právo mohol uplatniť prvýkrát, nasledujúci po deň po splatnosti) a preto súd právo žalobcu v časti o zaplatenie vo výške 187,14 eur (6 x 31,19 eur ), zamietol z dôvodu premlčania. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi istinu vo výške 155,18 eur (342,32-187,14 eur). Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej istine i na úhradu úroku z omeškania. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., úroková sadzba v čase, keď sa žalovaná dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku predstavovala výšku 0,75 % a preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je 8,75 % ročne. Pri určení povinnosti zaplatiť úrok z omeškania súd prihliadal na uplatnené obdobie omeškania uvedené v žalobe. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešný v sume 385,62 eur, čo predstavuje 71,31 % a žalobca bol úspešný vo výške 155,18 eur - čo predstavuje 28,69 %). Žalovaná bola v spore úspešná súd je nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila.
2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 66,30 eur s príslušenstvom podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak má za to, že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Pokiaľ mu chcel súd priznať sumu nepremlčaných splátok, správny postup by bol taký, keby súd vypočítal istinu splátky a tú vynásobil počtom nepremlčaných splátok. Žalovanému bol poskytnutý úver v sume 555 eur, ktorý sa zaviazal uhradiť v 17-tich mesačných splátkach. Zo sumy 555 eur predstavuje suma 212,68 eur akontáciu, pričom zvyšnú časť v sume 342,32 eur sa žalovaný zaviazal splatiť v 17-tich mesačných splátkach po 31,19 eur. Súd však posúdil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov, to znamená, pri takomto posúdení je istina splátky 20,14 eur. Nesprávnosť postupu súdu videl žalobca v tom, že napriek tomu, že súd vychádzal z výšky úveru bez úrokov a bez poplatkov, odpočítal od tejto sumy sumu premlčaných splátok vo výške po 31,19 eur, čo je však splátka, ktorá pozostáva nielen z istiny, ale aj riadneho úroku. Považoval za nespravodlivé vychádzať zo sumy úveru bez úrokov a bez poplatkov a započítať naň celú výšku splátky pozostávajúcu z istiny, ako i z riadnych úrokov. Pokiaľ súd od sumy 342,32 eur chcel odpočítať šesť premlčaných splátok, mal tieto zohľadniť vo výške 20,14 eur (teda len istinu splátky). Následne by vzniknutý rozdiel bol 221,48 eur (342,30 eur - 6 x 20,14 eur), čo je suma, ktorú mu mal súd priznať. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu rpvej inštancie zmeniť tak, že žalovaného popri povinnosti vyplývajúcej z napadnutého rozsudku zaviaže na zaplatenie sumy vo výške 66,30 eur s príslušenstvom a opätovne rozhodne o trovách konania.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku o zamietnutí zaplatenie sumy 66,30 eur s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania) podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka v spojení s § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní zmluvy o úvere dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve absentujú základné obsahové náležitosti, ktoré predpokladá § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to jednak výška , počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkoch, to znamená, že nie je zrejmé, aká časť splátky predstavuje istinu, úrok, poplatky, preto v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná z dôvodu, že spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov bola povinná vrátiť žalobcovi iba istinu vo výške 342,32 eur spolu s úrokom z omeškania. Súd aplikujúc ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že vo vzťahu k nesplatenému úveru došlo k jeho čiastočnému premlčaniu. Z predložených všeobecných obchodných podmienok mal za preukázané, že prvá splátka bola splatná dňa 17.03.2012 a ďalšie vždy do 20-teho dňa v mesiaci. Dňa 26.09.2012 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť všetkých splátok, na dátume splatnosti splátok sa však týmto nič nezmenilo, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa posúva len splatnosť tých splátok, ktoré by inak boli splatné neskôr, nie tých, ktoré boli splatné už pred vyhlásením predčasnej splatnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 21.09.2015 právo na úhradu splátky splatnej dňa 17.03.2012, 20.04.2012, 20.05.2012, 20.06.2012, 20.07.2012 a 20.08.2012 (každá vo výške 31,19 eur) sa premlčalo, pretože k jeho uplatneniu na súde žalobca pristúpil až po uplynutí trojročnej lehoty (kedy si právo mohol uplatniť prvýkrát, nasledujúci po deň po splatnosti) a preto súd žalobu v časti o zaplatenie vo výške 187,14 eur (6 x 31,19 eur) zamietol z dôvodu premlčania. Na základe uvedených skutočností priznal žalobcovi istinu vo výške 155,18 eur s príslušenstvom (342,32 - 187,14 eur) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
6. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozsudku odvolací súd považuje za správne a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje v zmysl e§ 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam žalobcu a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva nasledovné:
7. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
8. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
9. Žalobca v odvolaní nenamietal posúdenie zmluvy o poskytnutí pôžičky z 17.02.2012 ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ako spotrebiteľskej zmluvy, nenamietal ani to, že súd prvej inštancie posúdil poskytnutý úver z dôvodu chýbajúcich náležitostí podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. ako bezúročný a bez poplatkov, a ani to, že prvých šesť splátok považoval súd prvej inštancie za premlčaných. Namietal len to, že súd mal v takom prípade vychádzať zo splátky istiny bez úrokov a poplatkov, a teda výška každej mesačnej splátky nemala byť 31,19 eur, ako bolo uvedené v zmluve, ale 20,14 eur. S touto argumentáciou odvolací súd nesúhlasí.
10. Aj keď je poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, zmluva zostáva platná a treba ju vykladať podľa možnosti v súlade s vôľou zmluvných strán. V predmetnej zmluve o poskytnutí pôžičky nebol presne dohodnutý termín konečnej splatnosti, údaj "07/2013" nemožno považovať za dostatočne určitý. Zmluvne nebol určený ani spôsob započítania jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky a prirodzene ani spôsob započítania splátok pre prípad, že by sa úver mal považovať za bezúročný a bez poplatkov. Práve chýbajúce rozčlenenie každej jednotlivej splátky na istinu, úroky a iné poplatky, v predmetnej zmluve spôsobovalo nemožnosť dodatočného rozčlenenia poskytnutého úveru na jednotlivé súčasti splátky. V zmluve však bola dohodnutá výška splátok (31,19 eur) a ich počet (17). Pri posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov nie je možné zachovať obe tieto zmluvné dojednania - je potrebné znížiť buď výšku splátok (tak ako to navrhuje v odvolaní žalobca), alebo ich počet (tak ako to urobil súd prvej inštancie). Pokiaľ ide o spôsob navrhovaný žalobcom, nie je zrejmé, na základe čoho žalobca dospel k záveru, že výška každej splátky by mala byť 20,14 eur. Pokiaľ by to malo byť jednoduché delenie celkovej výšky istiny (342,32 eur) počtom splátok (17), takáto úvaha neobstojí. Ako už bolo uvedené, v zmluve nebol dohodnutý spôsob započítavania jednotlivých splátok, teda koľko z každej splátky má byť započítané na istinu, koľko na úroky a koľko na poplatky. Je pritom bežnou praxou veriteľov, že splátky sa započítavajú anuitne, teda aj keď je celková výška všetkých splátok rovnaká, výška istiny, úrokov a poplatkov je v každej splátke vypočítaná osobitne (pri každej ďalšej splátke sa postupne započítava viac na istinu a menej na úroky). Pri absencii zmluvného dojednania rozdelenia splátok na istinu, úroky a poplatky teda nemožno automaticky vychádzať z toho, že každá splátka sa má započítavať rovnako. Naopak, započítanie celej výšky splátok najprv na istinu a až potom (po splatení celej istiny) na úroky a poplatky tak, ako to urobil súd prvej inštancie, je v súlade s princípom, že v prípade pochybnosti sa má použiť výklad, ktorý je najpriaznivejší pre spotrebiteľa.
11. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil vec, keď považoval prvých šesť splátok, ktoré už boli premlčané, v celej dohodnutej výške (po 31,19 eur) za splátky istiny a v tejto časti z dôvodu premlčania týchto šiestich splátok žalobu zamietol.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).