Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-397-2016.pdf
PDF · 76.59 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/397/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu V. M., I.. XX.X.XXXX, Z. W., Z. X, zastúpeného JUDr. Jozefom Chudom, advokátom, Cyrila a Metoda č. 3, Michalovce, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, Michalovce, IČO: 472361, v spore o zaplatenie 1.659,70 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 16C/170/2014-94 zo dňa 29.7.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením označeným v záhlaví konanie zastavil. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 19.9.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.659,70 eura a žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX utrpel pracovný úraz, pri ktorom došlo k poškodeniu jeho zdravia a ošetrujúci lekári žalobcu po ukončení liečenia dospeli k záveru, že úraz zanechal žalobcovi trvalé následky, ktoré sú už u žalobcu ustálené. Žalobca predložil žalovanému potvrdenie ošetrujúceho lekára o trvalých následkoch. V spore ustanovený súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Ľuboš Tomčovčík, PhD., v závere znaleckého posudku č. 29/2016, doručeného súdu 6.5.2016, uviedol, že pracovný úraz, ktorý utrpel žalobca dňa XX.XX.XXXX nezanechal u žalobcu trvalé následky. Žalobca po doručení znaleckého posudku doručil súdu dňa 6.6.2016 späťvzatie žalobného návrhu. Späťvzatie odôvodnil tým, že závery súdneho znalca MUDr. Ľuboša Tomčovčíka, PhD., uvedeného v jeho znaleckom posudku č. 29/2016 sú také, že súdny znalec dospel k záveru, že pracovný úraz, ktorý utrpel žalobca dňa XX.XX.XXXX nezanechal u žalobcu trvalé následky, a podľa súdneho znalca všetky nálezy, ťažkosti a obmedzenia žalobcu nie sú bezprostredným následkom podvrtnutia pravého kolenného kĺbu a podvrtnutie kolena dňa XX.XX.XXXX bolo iba spúšťacím mechanizmom, kedy sa tieto degeneratívne zmeny začali prejavovať. Žalobca ďalej poukázal na to, že iní lekári pri posudzovaní predmetných otázok trvalých následkov u žalobcu dospeli k iným záverom a konštatovali, že pracovný úraz zo dňa XX.XX.XXXX u žalobcu zanechal trvalé následky, a vyplýva to zo správy ošetrujúceho lekára pre poisťovňu zo dňa 13.2.2014, a tiež z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré doklady boli súdu doložené v prílohe žalobného návrhu. Napriek tomu pristupuje žalobca k späťvzatiu návrhu, a keďže o odborných záveroch súdneho znalca sa mohol dozvedieť až na základe podaného znaleckého posudku v rámci konania, žiada, aby v zmysle § 150 OSP súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, a teda aby konanie zastavil.
3. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Zároveň si však uplatnil náhradu trov konania proti žalobcovi.
4. Okresný súd vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom konanie v súlade s § 145 ods. 1 CSP zastavil.
5. Pre rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 257 CSP podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť v tomto prípade vzhliadol okresný súd v tom, že žalobca podanou žalobou dôvodne uplatňoval právom chránené záujmy, nakoľko existujúce okolnosti súvisiace so skutkovým stavom pred začatím sporu boli také, že odôvodňovali takéto uplatnenie práva žalobcu súdnou cestou, keďže pri podaní žaloby ošetrujúci lekári žalobcu sa zhodli na tom, že mu patrí náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, o čom žalobca pripojil k žalobe aj posudok, a tiež zo záveru týchto lekárov bolo žalobcovi známe, že pracovný úraz zo XX.XX.XXXX u neho zanechal trvalé následky. Žalovaný síce s takýmto posúdením nesúhlasil, už ani pred podaním žaloby, ale až zo znaleckého posudku znalca, ktorý bol ustanovený súdom, a ktorý bol doručený súdu dňa 6.5.2016, bolo aj pre žalobcu ustálené, že u neho pracovný úraz nezanechal trvalé následky, ktoré by odôvodňovali jeho nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Okresný súd preto aplikujúc ust. § 257 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
6. Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol zmeniť výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania tak, že odvolací súd prizná žalovanému náhradu trov konania v pomere 100%.
7. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca sám zapríčinil vznik trov konania žalovanému, lebo mal náležite zohľadniť možný úspech a neúspech v súdnom konaní ešte pred podaním žaloby na súd, resp. mal možnosť vziať žalobu späť aj po vyjadrení sa žalovaného zo dňa 14.10.2014. Žalovaný totiž už vo svojom vyjadrení zo dňa 14.10.2014 konštatoval, že „súčasné ťažkosti žalobcu“ nezodpovedajú priamo úrazovým zmenám a preto vyhodnotil stav žalobcu bez odškodnenia zo strany žalvoaného. Taktiež označil svoj postup pri likvidácii škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX za správny. Žalobca však trval naďalej na žalobe, aj napriek tomu, že podľa lekárskej správy vypracovanej MUDr. Eľkom zo dňa 1.4.2014 jeho ťažkosti nezodpovedajú priamo úrazovým zmenám, čo bolo potvrdené znaleckým posudkom v súdnom konaní Až po vykonanom dokazovaní, keď zistil, že jeho úspešnosť v spore je veľmi malá, vzal žalobu v celom rozsahu späť, čím zapríčinil /zastavenie konania. Nemožno preto súhlasiť s názorom okresného súdu, že pri podaní žaloby sa len ošetrujúci lekári žalobcu zhodli, že mu patrí náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže mal k dispozícii už spomínaný posudok MUDr. Eľka, ktorý jeho nárok neuznal. Preto podľa žalovaného na aplikáciu § 257 CSP v tomto prípade neexistuje dôvod, keďže podľa § 256 CSP žalobca ako strana procesne zavinila zastavenie konania a súd mal priznať náhradu trov konania protistrane.
8. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdiť.
9. Žalobca v dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že pred podaním žalobného návrhu bolo žalobcovi doručené písomné oznámenie žalovaného zo dňa 27.5.2014, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že vzhľadom na výsledok prehliadky odborného lekára nemôže poskytnúť poistné plnenie, pretože uvedený úraz zo dňa XX.XX.XXXX nezanechal trvalé následky. K tomuto oznámeniu žalobca uviedol opätovne, že žalovaný neoznámil žalobcovi žiadne bližšie vysvetlenie, nepredložil žalobcovi ani lekársku správu. Zo strany žalovaného sa jednalo len o konštatovanie, že predmetný úraz nezanechal trvalé následky. Opätovne žalobca v dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že s ohľadom na závery iných lekárov, ktorí konštatovali, že pracovný úraz zo dňa XX.XX.XXXX u žalobcu zanechal trvalé následky, pristúpil k podaniu žalobného návrhu. Trvalé následky u žalobcu konštatoval ošetrujúci lekár v správe pre poisťovňu zo dňa XX.X.XXXX, trvalé následky vyplývajú aj z posudku, na základe ktorého bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia Sociálnou poisťovňou. V prílohe tohto podania predkladá žalobca aj oznámenie Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 27.2.2014, v zmysle ktorého bolo žalobcovi poskytnuté poistné plnenie za trvalé následky po úraze. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti žalobca pristúpil k uplatňovaniu svojich nárokov súdnou cestou. Preto podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie rozhodol v danom prípade správne, keď žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania práve aplikáciou ust. § 257 CSP.
10. Okresný súd vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručil právnemu zástupcovi žalovaného dňa 14.10.2016.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je nedôvodné.
12. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie ex offo skúmal naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP.
13. Pokiaľ súd nerozhoduje vo veci samej meritórnym rozhodnutím, ale konanie skončilo procesným rozhodnutím z dôvodu dispozitívneho úkonu zo strany žalobcu rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení vychádza zo zásady, že je potrebné skúmať procesné zavinenie na zastavení konania. Otázka zavinenia sa pritom skúma výlučne z hľadiska procesného. Súd prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu správne vzhliadol v danej veci dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa novo účinného zákonného ustanovenia § 257 CSP spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu.
14. Okresný súd správne posudzoval okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde.
15. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.