Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/87/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne: E. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, P., v zastúpení právne - Mgr. Juraj Frič, advokát so sídlom O. XX, P., proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, v zastúpení právne - JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Z. XX, K., o náhradu škody s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 2C/26/2014-342 zo dňa 30.11.2016, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 57.933,55 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 28.03.2013 až do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku a z r u š u j e rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania, v rozsahu týchto zrušených výrokov v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 27.338,25 eur s príslušenstvom.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom ( v poradí 2. rozsudok ) súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 57.993,55 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 28.03.2013 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku (výrok lOCo/87/2017 L). Súd konanie v časti o zaplatenie 27.338,25 eur s príslušenstvom zastavil (výrok II.). Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 % (výrok III.). 2. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť jej sumu 85.271,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo^výške 5,75 % ročne z uvedenej dlžnej sumy od 28.03.2013 až do zaplatenia. Žalobkyňa dňa 07.11.2016 zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 27.338,25 eur späť, so späťvzatím žaloby súhlasil aj substitút právneho zástupcu žalovaného, vychádzajúc následne z tejto procesnej situácie súd konanie o zaplatenie sumy 27.338,25 eur s príslušenstvom zastavil. Predmetom sporu ostala zvyšná časť istiny, teda právo na zaplatenie sumy 57.933,55 eur s príslušenstvom. 3. Okresný súd uplatnený nárok žalobkyne posúdil z pohľadu ustanovení § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 86 Občianskeho zákonníka, ďalej vychádzal z obsahu zmluvných dojednaní či. III. bod 1 písm. a), či. XVIII. bod 2 písm. d), XVIII. bod 13, bod 14, XIX. bod 4 písm. a) všeobecných poistných podmienok pre

poistenie majetku občanov, doplnkové živelné poistenie a na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žaloba žalobkyne je dôvodná čo do základu. 4. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že uzatvorili dňa 18.07.2012 poistnú zmluvu č. VI 569 874 076/4550103927 na dobu neurčitú so začiatkom poistenia 18.07.2012 o 00:00 hod. Predmetom poistenia bol rodinný dom vo vlastníctve žalobkyne, súp.č. XXXX zapísané na LV č. XXXXX pre obec a katastrálne územie P. vedenom Okresným úradom Ružomberok, odbor Katastrálny. Poistenie rodinného domu bolo dohodnuté v rozsahu „PRÍMA" na celkovú poistnú sumu 149.102,40 eur. V poistnej zmluve bola dohodnutá zároveň aj spoluúčasť žalobkyne vo výške 100 eur. 5. Dňa 28.12.2012 došlo v predmetnom rodinnom dome k poistnej udalosti, k zatopeniu prízemia do výšky 30 cm v dôsledku prasknutia pancierovej hadičky vo wc na prízemí domu. Po nahlásení poistnej udalosti žalobkyňou, žalovaný uskutočnil prostredníctvom svojho likvidátora Ing. Z. G. dňa 3.1.2013 ohliadku, počas ktorej likvidátor zistil, že rodinný dom je neobývaný a samotný manžel žalobkyne potvrdil, že v dome nebol tri týždne. Vo svedeckej výpovedi Ing. G. uviedol, že v dome všetko pofotil, pričom nebolo ani jedno miesto, kde by sa dalo písať alebo sadnúť a po dohode s manželom žalobkyne aj zápis z ohliadky vyhotovil v kaviarni. Do zápisu z ohliadky zapísal to čo videl, resp. to, čo vnímal vlastnými zmyslami, t.j. že dom je neobývaný. V dome bola zima, pričom manžel žalobkyne mu povedal, že dom bol temperovaný, avšak nevidel žiadne vykurovacie teleso alebo iný ohrievač. Potvrdil, že neskôr sa vykonala aj doobhliadka, túto vykonal jeho kolega a na základe zistených skutočností oznámili žalobkyni, že vychádzajúc zo súvisiacich článkov poistnej zmluvy poisťovňa jej plniť nebude, pretože sa jednalo o opustený dom. Vzhľadom na uvedený spor súd prioritne sa zaoberal otázkou, či sa vzťahuje na predmetnú poistnú udalosť poistenie titulom uzatvorenej poistnej zmluvy alebo nie, či sa vzťahuje výluka na poistnú udalosť. 6. Súd poukazuje na Všeobecné podmienky pre poistenie majetku občanov (VPE MO 108-2), konkrétne na či. XIX. bod 4 písm. a), podľa ktorého poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia veci kvapalinou unikajúcou z vodovodných lOCo/87/2017 zariadení sa nevzťahuje na škodu spôsobenú v dôsledku toho, že poistená budova bola dlhodobo neužívaná a neudržiavaná. Na základe doplneného skutkového stavu súd prehodnotil svoj právny názor a ustálil, že na uvedenú poistnú udalosť sa výluka nevzťahuje. Žalovaný tvrdil, že dom bol dlhodobo neužívaný a neudržiavaný, preto sa na poistnú udalosť vzťahuje výluka y zmysle všeobecných poistných podmienok, konkrétne v zmysle či. XIX. Žalovaný odmietol plniť v prospech žalobkyne poistné plnenie z dôvodu, že podľa poistenia majetku občanov VPE MO108-2 a zmluvných dojednaní pre poistenie rodinného domu ZD-RD/B domov - 2 Časť II. Základné poistenie, či. III. bod 2 písm. h) sa poistenie nevzťahuje na opustené, neobývané, poškodené a neudržiavané budovy a stavby v zlom technickom stave. Mal za to, že v danom prípade nastúpila výluka z poistenia. 7, Vykonaným dokazovaním bolo podľa názoru súdu preukázané, že dom nebol opustený, neobývaný, nejednalo sa o nehnuteľnosť, ktorá by bola neudržiavaná alebo v zlom technickom stave, z tohto dôvodu obrana žalovaného o výluke 2 poistenia v zmysle či. XIX bod 4 písm. a) Všeobecných podmienok pre poistenie... neobstojí. Pre prípad, aby mohla nastúpiť výluka 2 poistenia, musí byť splnená kumulatívna podmienka, a to, že nehnuteľnosť musí byť dlhodobo neužívaná a neudržiavaná, táto skutočnosť sa však nepotvrdila. Ak nie je kumulatívne splnená jedna aj druhá podmienka nemožno hovoriť v danom spore o výluke z poistenia. Žalobkyňa, aj jej manžel uviedli, že síce nehnuteľnosť neobývali nepretržite, každú voľnú chvíľu však v nehnuteľnosti trávili, starali sa o ňu a udržiavali ju. Okresný súd mal za to, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a súd presvedčila o tom, že nehnuteľnosť bola riadne udržiavaná. Samotný likvidátor, ktorý prišiel na miesto udalosti, prišiel až po niekoľkých dňoch od poistnej udalosti a preto sa mu mohlo zdať, že rodinný dom je neužívaný

a neobývaný tak, ako to vyplýva z jeho zápisov o škodovej udalosti zo dňa 03.01.2013. Samotné všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku občanov upravujú v či. XVII výklad pojmov, poistné podmienky však neupravujú pojmy ako je udržiavanie, užívanie alebo čo znamená pojem dlhodobo, V či. XVII pod bodom 11 je definovaná iba trvalo obývaná nehnuteľnosť ako nehnuteľnosť, ktorá je obývaná prevažnou časťou roka viac ako 180 kalendárnych dní a je ponechaná neobývaná počas roka viac ako 60 kalendárnych po sebe nasledujúcich dní. Toto by malo slúžiť ako všeobecné interpretačné pravidlo, preto súd zobral do úvahy, že ak samotný žalovaný definuje trvalo neobývanú nehnuteľnosť tak, ako ju definuje, tak potom žalobkyňa preukázala, že táto nehnuteľnosť bola obývanou viac ako 180 kalendárnych dní a nebola neponechaná neobývaná počas roka viac ako 60 kalendárnych po sebe nasledujúcich dní. Za takto zisteného skutkového stavu majúc súd na 2reteli tú skutočnosť, že uvedené ( v spore podstatné ) pojmy neboli jednoznačne definované, sa priklonil k názoru, že v pochybnostiach je potrebné uplatniť ten výklad, ktorý je v prospech spotrebiteľa, nakoľko niet sporu o tom, že v danej veci poistná zmluva predstavuje zmluvu, ktorá je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Žalobkyňa vystupovala v predmetnom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, žalovaný ako dodávateľ služby - poistenia. V súhrne všetkých dôvodov súd uzavrel, že je daný základ žaloby žalobkyne. 8. Čo sa týka výšky priznaného plnenia, pôvodne žalobou si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 85.271,80 eur. Žalobkyňa pri hodnote íOCo/87/2017 nehnuteľnosti vychádzala zo znaleckého posudku č. 40/2012 vypracovaného Ing. Renátou Lajčiakovou predmetom posudku bolo aj určenie všeobecnej hodnoty rodinného domu a technická hodnota rodinného domu vyčíslená vo výške 85.371,80 eur. V súdnom spore bol vypracovaný aj znalecký posudok, Ing. Miloš Koval' stanovil v posudku hodnotu časti rodinného domu, ktoré neboli poškodené škodovou udalosťou a ktoré by bolo možné odpočítať ako použiteľnú - nepoškodenú časť technickej hodnoty domu vo výške 27.003,77 eur. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 27,338,25 eur späť, teda vo väčšom rozsahu ako rozsahu zodpovedajúcej sume, ktorú možno odpočítať ako nepoškodenú škodovou udalosťou, súd jej priznal rozdiel medzi všeobecnou hodnotou rodinného domu stanovenou znaleckým posudkom pred škodovou udalosťou a sumou, ktorú znalec vypočítal ako hodnotu časti domu, ktorá nebola poškodená škodovou udalosťou a následne jej priznal právo na zaplatenie sumy 57.933,55 eur. 9. Súd žalobkyni priznal z istiny 57,933,55 eur aj 5,75 % ročný úrok z omeškania od 28.03.2013 až do zaplatenia, nakoľko žalovaný tým, že neuhradil sumu poistného plnenia v prospech žalobkyne v lehote do 27.03.2013, sa dostal dňom nasledujúcim do omeškania s peňažným plnením, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. 10. Rozhodovanie o trovách konania okresný súd vyvodil z § 255 ods. 2 CSP, konštatujúc čiastočný úspech a neúspech žalobkyne, priznal jej právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa mala úspech čo do zaplatenia sumy 57.933,55 eur, čo predstavuje 68 % jej úspechu , zavinila však zastavenie konania vo zvyšnej časti, čo predstavuje jej neúspech 32 %. Po pomerovaní miery úspechu a neúspechu žalobkyne v konaní súd konštatoval jej čistý úspech v rozsahu 36 % a v rozsahu tohto čistého úspechu jej priznal aj nárok na náhradu trov konania. 11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, čo do výroku priznaného plnenia žalobkyni a do výroku o náhrade trov konania. V rozsahu týchto odvolaním napadnutých výrokov sa žalovaný domáha zrušenia rozsudku a žiada vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Odvolateľ mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd na základe vykonania tých istých dôkazov dospel k dvom absolútne rozdielnym záverom. Doplnenie dokazovania v kontexte uznesenia Krajského súdu Žilina (10Co/132/2015 zo dňa 21.09.2015) podľa odvolateľa neprinieslo objasnenie skutkového stavu, nesmerovalo vôbec

k zisteniam takým spôsobom, ako súdu bolo odporúčané v predmetnom uznesení odvolacieho súdu. 13. Odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že sa vôbec nezaoberal odstránením rozporov v tvrdeniach manžela žalobkyne - t.j, že nenamietal obsah zápisu pri obhliadke o tom, že dom je dlhodobo neobývaný a neudržiavaný v čase vzniku škodovej/poistnej udalosti, a vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25.11.2015 už uviedol, že stále chodili do domu. Rovnako sa súd nevysporiadal s rozporuplnými vyjadreniami žalobkyne pri výsluchu na pojednávaní dňa 12.11.2014, ktorá na otázku, či po uzatvorení kúpnej zmluvy bývali v dome trvalo uviedla, že tam lOCo/87/2017 chodili iba občas a dom nebol trvalo obývaný, chodili tam cez víkendy opekať a manžel niekedy v predmete poistenia prespal a následne už tvrdila, že predmet poistenia pravidelne užívali. Vyjadrenia žalobkyne označuje odvolatel' za účelové v snahe docieliť vytvorenie dojmu užívania a udržiavania predmetu poistenia, čo je v rozpore s ďalšími skutočnosťami, na ktoré súd vôbec neprihliadal. Žalobkyňa tvrdila ďalej aj tú skutočnosť, že ak by predmet poistenia nebol užívaný a udržiavaný, nemohla by vzniknúť poistná zmluva. Uvedené jej tvrdenie je nepravdivé. Z dokazovania je zrejmé, že predmet poistenia v čase uzatvárania poistnej zmluvy - 18.07.2012 - bol obývaný príslušníkom rodiny pôvodných majiteľov , žalobkyňa sama uviedla, že ku kľúčom sa dostala až v auguste 2012, teda mesiac od uzatvorenia poistnej zmluvy. Predmet poistenia v čase uzatvárania poistnej zmluvy bol obývaný, čo znamená, že poistná zmluva bola uzavretá platne. Následne, keď došlo k zmene tejto skutočnosti, bola žalobkyňa povinná v súlade súst. či. IX bod 1 písm. c) Všeobecných poistných podmienok oznámiť žalovanému všetky zmeny poistenia. Rovnakú povinnosť poistenému ukladá aj § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tieto povinnosti žalobkyňa nerešpektovala - porušila ich. 14. Okresný súd sa nedostatočne vysporiadal aj s výpoveďou likvidátora Ing. B. G. - resp. v každom svojom rozsudku k jeho výpovedi pristúpil rozdielne bez toho, aby bol relevantne spochybnený. Skúsený likvidátor vyhodnotil situáciu tak, že predmet poistenia bol dlhodobo neužívaný a neudržiavaný, vyhotovil pri obhliadke fotodokumentáciu, pred súdom poukázal na skutočnosť, že si nemal ani kde sadnúť a spísať dokumenty z prehliadky. Výpoveď skúseného likvidátora vzal na zreteľ aj prvostupňový súd, následne však v ďalšom konaní naňho vôbec neprihliadal s poukazom na vyjadrenie žalobkyne, ktoré on ( odvolatel' ) považuje za účelové, nespochybňujúce závery likvidátora. Škodovú udalosť žalobkyňa zistila 28.12.2012, likvidátor obhliadku vykonal 03.01.2013, čo je rozpätie jedného týždňa. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že v priebehu jedného týždňa v chaose, aký nepochybne vznikol vytopením predmetu poistenia, došlo k takému vyprataniu, že by presvedčili skúseného likvidátora o neužívaní predmetu poistenia a jeho okolia. Jeden týždeň je v kontexte s vyjadrením likvidátora krátke obdobie na to, aby dom bol tak chladný, že zmizli akékoľvek známky pravidelného temperovania domu. 15. Odvolatel' nepovažuje za správne posúdenie pojmov dlhodobé neužívanie a neudržiavanie predmetu poistenia v kontexte v ustanovení Všeobecných poistných podmienok (či. XVII bod 11) o definovaní trvalo obývanej nehnuteľnosti. Predmet poistenia aj podľa vyjadrení žalobkyne nebol určený na bývanie, ani ona ani žiadny člen rodiny v predmete poistenia nemal svoje registrované bydlisko. Pojmy neudržiavaná a neužívaná sú pojmami, ktoré nie je možné exaktne vymedziť, čo je dôvodom ich absencie v poistných podmienkach - ale je potrebné vykladať ich v každom prípade individuálne podľa reálneho stavu a konkrétnej situácie tak, aby bola každá vec posúdená spravodlivo. Pri predmete poistenia je ustálené, že ku škode došlo prasknutím pancierovej hadičky na wc. Manžel žalobkyne vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosť, že išlo o chybný ventil, ktorý aj keď bol uzavretý, predsa tiekol. Už táto skutočnosť podľa názoru odvolateľa svedčí o neudržiavaní nehnuteľnosti, keďže samotná škodová udalosť mala pôvod v dvoch zanedbaných/poškodených zariadeniach predmetu poistenia. 6 IOCo/87/2017

16. Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že ak by bola nehnuteľnosť užívaná, škoda by zďaleka nebola tak vysoká, resp. ak by bola udržiavaná, ani by nevznikla. Ak by bol predmet poistenia udržiavaný, ku škodovej udalosti nedôjde a ak by bol užívaný, škodová udalosť nedospeje do rozmerov, kedy dôjde k asanácii predmetu poistenia. Pojmy užívania a udržiavania, resp, ich negáciu nie je možné vykladať v kontexte poistnej dokumentácie s podporou ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, ale prioritné je vyhodnotenie skutočností, ktoré v súdenej veci jednoznačne preukazujú zanedbanie starostlivosti o predmet poistenia a jeho neužívanie a neudržiavame. Rovnako aj krajský súd vo svojom uznesení uviedol, že úvaha okresného súdu - pokiaľ by bol dom užívaný a udržiavaný, nedošlo by k takému rozsahu jeho poškodenia v dôsledku roztrhnutia pancierovej hadičky vo wc, ako keď v ňom určitý čas nikto nebol - vo všeobecnosti obstojí. Pokiaľ ide o pojem dlhodobosť, ten podľa názoru odvolateľa sporný nieje, je totiž zjavné, že odo dňa, kedy nadobudla vlastnícke právo k predmetu poistenia žalobkyňa, resp. kedy disponovala kľúčmi k predmetu poistenia (august 2012) až po poistnú udalosť, a teda po celú dobu, odkedy je považovaná za vlastnícku predmetu nehnuteľnosti, bol ten neudržiavaný a neužívaný. 17. Odvolateľ označuje konanie žalobkyne po poistnej udalosti a odmietnutí poistného plnenia spočívajúce v predčasnej asanácii predmetu poistenia za prístup a správanie nezodpovedné. Bez toho, aby umožnila dôkladné prešetrenie skutkových okolností, rovnako nezodpovedne naložila i so zostatkami asanovaného predmetu poistenia, ktoré boli ohodnotené znaleckým posudkom č. 59/2016 Ing. Miloša Kovaľa. Žalobkyňa tieto hodnoty jednoducho zahodila/darovala a ich náhradu si uplatňovala voči nemu, teda žalovanému. Až na pojednávaní 07.11.2016 vzala žalobu v tejto časti späť. 18. Podľa názoru odvolateľa odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je nedostatočné, neúplné z dôvodu, že súd sa v ňom nevyporiadal s jeho námietkou, v ktorej poukázal (žalovaný, zároveň odvolateľ) na význam ust. § 415 Občianskeho zákonníka aj v súdenej veci, upravujúce povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku a životnom prostredí. Rovnako sa mal zaoberať súd aj prípadnou aplikáciou ust. § 809 Občianskeho zákonníka upravujúce povinnosť poisteného dbať o to, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené, alebo ktoré vzal na seba poistnom zmluvou. Ak súd neuznal výluku z poistenia, mal sa podľa názoru odvolateľa zaoberať mierou zavinenia žalobkyne, ktorá nepochybne mala svojím konaním zásadný podiel na vzniknutej poistnej udalosti a výške škody. 19. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrvávala na tom, že podmienky výluky z poistenia splnené neboli. Túto otázku zodpovedala vo svojej výpovedi svedkyňa N. C., žalovaný vedel vopred, ako bude rodinný dom navštevovaný i to, že má byť v budúcnosti rekonštruovaný. Nakoľko sa s rekonštrukciou do škodovej udalosti nezačalo, nenastala žiadna zmena, ktorú by ona bola povinná žalovanej dodatočne oznámiť. Správne okresný súd v odôvodnení rozsudku v bode 31 na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že rodinný dom nebol opustený ani neobývaný, nejednalo sa 7 ]0Co/87/2017 o nehnuteľnosť, ktorá by bola neudržiavaná alebo v zlom technickom stave. Podmienky výluky tak naplnené neboli a žalovaný má voči nej povinnosť plniť. 20. Výpovedi svedka Ing. Z. G. pripísal súd prvej inštancie presne takú váhu, akú jeho výpoveď mala. Nakoľko bol na mieste škodovej udalosti až s odstupom takmer 1 týždňa po tom, ako bola škodová udalosť zistená, nemohol sa relevantne vyjadriť ku stavu rodinného domu pred jej vznikom. Nie je na mieste preto pokus žalovaného o akúsi absolutizáciu jeho tvrdení a zápisu z obhliadky, ktorú urobil. Stav, ktorý tento svedok videl a zaznamenal, bol následkom škodovej udalosti a opatrení, ktoré vykonala s manželom aj s pomocou ďalších osôb po jej zistení. Vykonali všetko preto, aby následky škodovej udalosti minimalizovali, ich opatrenia už ale neboli schopné zvrátiť potrebu asanácie rodinného domu. Za tohto stavu nemôže obstáť obrana žalovaného, že sa o rodinný dom mala starať viac,

žalovaný od nej vyžaduje, aby sa o predmet poistenia starala a kontrolovala ho 24 hodín denne 7 dní v týždni. Potom by však bolo možné v každom jednom prípade vždy žiadať, aby sa poistený staral o predmet poistenia viac, ako sa staral. Tak by sa poisťovňa vždy zbavila povinnosti nahradiť škodu s tým, že sa o ňu poistený nestaral dostatočne. Všetky poisťovne v takomto prípade vrátane žalovaného by tak nemali čo poisťovať, nemohli by totiž vzniknúť riziká, ktoré by mohli byť kryté poistením. V súdenej veci sa jednoznačne jednalo o náhodnú udalosť, ktorá sa môže stať každému a ktorej vznik je takmer nemožné predpovedať a zabrániť jej vzniku. V rámci starostlivosti o rodinný dom robili všetky opatrenia, ktoré ako riadni hospodári robiť mali (pri prevzatí stav rodinného domu dôsledne skontrolovali, rodinný dom temperovalí, pričom v čase ich neprítomnosti odstavovali prívod vody). Tieto povinnosti im vyplývali z uzavretej poistnej zmluvy. 21. V ďalšej časti vyjadrenia zalobkyňa poukazuje na snahu žalovaného bagatelizovať absenciu definície pojmov neudržiavaná a neužívaná. Nemôže súhlasiť s jeho argumentom, že uvedené pojmy je potrebné vykladať v každom prípade individuálne podľa reálneho stavu a konkrétnej situácie tak, aby bola každá vec posúdená spravodlivo. Naopak, takéto pojmy musia byť jednoznačne zadefinované v poistnej zmluve, resp. v poistných podmienkach, v opačnom prípade by boli všetci poistení vystavení svojvôli zo strany poisťovne, ktorá by sa v každom jednotlivom prípade mohla snažiť o napasovanie skutkového stavu do neurčitých pojmov a tým sa vyhnúť povinnosti plniť. A práve toto sa stalo jej. Aj preto je bezpochyby na mieste zákonná ochrana súdu jej ako spotrebiteľky zakotvená v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 22. Zalobkyňa poukazuje aj na obsahové znenie ČI. XIX bod 4 písm. a) VPPNO, podľa ktorého „poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci kvapalinou unikajúcou z vodovodných zariadení sa nevzťahuje na škody spôsobené v dôsledku toho, že poistená budova bola dlhodobo neužívaná a neudržiavaná." Z citovaného ustanovenia vyplýva, že na to, aby bola daná výluka z poskytnutia poistného plnenia, musia byť súčasne splnené 4 podmienky: a) neužívanie rodinného domu b) neudržiavanía rodinného domu, dlhodobosť neužívania a neudržiavania rodinného domu c) dlhodobosť neužívania a neudržiavania rodinného domu d) súčasné splnenie bodov a)-c) dlhodobé neužívanie a neudržiavanie rodinného domu musí byť dôsledkom (príčinou) vzniku škody. Dokazovaním vykonaným okresným súdom bolo preukázané, že rodinný dom bol lOCo/87/2017 pred vznikom škodovej udalosti užívaný a udržiavaný, z ktorého dôvodu neprichádzalo do úvahy naplnenie dikcie či. XIX bod 4 písm. a) VPPNO a žalovaný je voči nej povinný plniť. 23. Žalovaný v odvolaní namieta aj jej nezodpovedný prístup k predčasnej asanácií predmetu poistenia bez toho, aby umožnila dôkladné prešetrenie skutkových okolností. Opakovane žiadala, aby stav rodinného domu prišiel po škodovej udalosti niekto v mene žalovaného odborne posúdiť. Komunikácia žalovaného voči nej spočívala v zotrvávaní na stanovisku, že plniť nebude, nakoľko ide o výluku z poistenia. Žalovaný mal dostatočný priestor, aby stav rodinného domu posúdil aj s ohľadom na potrebu jeho asanácie. Ona si nechala rodinný dom posúdiť autorizovaným stavebným inžinierom Ing. B. O., ktorý jej doporučil rodinný dom vzhľadom na jeho zlý stavebno-technický stav asanovať. Potreba asanácie rodinného domu jednoznačne vyplynula aj z jeho svedeckej výpovede dňa 25.11.2015, preto z jej strany o predčasnú asanáciu nešlo, bola vykonaná na základe odborných záverov znalca. Závery znalca, ktorými určil hodnotu zvyškov rodinného domu, ktoré by sa podľa neho dali ešte použiť vo výške 27.003,77 eur ona akceptovala a v tejto časti žalobu aj zobrala späť. Obžalovaný vytýka, že súd sa nevysporiadal s jeho námietkou vznesenou v nadväznosti na § 415 Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru nebol ani dôvod, pretože súd v rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že uniesla dôkazné bremeno a následne preukázala, že nehnuteľnosť bola riadne užívaná a k tomuto nie je potrebné nič dodať.

24. Vzhľadom na súhrn všetkých uvádzaných skutočností žalobkyňa mala za to, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je, súd vec posúdil vecne správne a žiadala potvrdenie rozsudku. 25. Žalovaný v písomnej reakcií na predchádzajúce vyjadrenie žalobkyne naďalej zotrvával na svojich odvolacích argumentáciách, tie v písomnom vyjadrení opakoval. Dodal navyše, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal ním uvedenou skutočnosťou, teda , že nehnuteľnosť bola v čase vzniku poistnej udalosti využívaná ako rekreačná - neobývaná chata, čo možno považovať ako zmenu nehnuteľnosti, ktorú mal poistený oznámiť . Súd neskúmal, či v čase vzniku poistnej udalosti bolo potrebné aplikovať výluku z poistenia podľa či. III bod 2 písm. h) zmluvných dojednaní pre poistenie rodinného domu. V závere podania žalovaný zdôraznil, že ak aj súd neuznal výluku z poistenia, mal sa zaoberať mierou zavinenia žalobkyne, ktorá nepochybne svojím konaním mala zásadný podiel na vzniknutej poistnej udalosti a výške škody atak musí niesť spoluzodpovednosť aj vo vzťahu k nákladom na odstránenie/likvidácie poistnej udalosti. Preto zotrváva na odvolacom návrhu, aby v odvolaním napadnutých výrokoch krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 26. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP") po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, podrobil odvolaciemu prieskumu rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch a bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a podľa § 391 IOCo/87/2017 ods. 1 v zrušených výrokoch vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nedotýkal sa výroku rozsudku odvolaním nenapadnutom (čiastočné zastavenie konania). 27. Bolo nesporné, že strany sporu uzatvorili 18.07.2012 poistnú zmluvu na dobu neurčitú so začiatkom poistenia 18.07.2012 o 00:00 hod. Predmetom poistenia bol rodinný dom vo vlastníctve žalobkyne súp.č. XXXX zapísaný na LV č. XXXXX pre obec a katastrálne územie P. vedenom Okresným úradom Ružomberok odbor katastrálny. Poistenie rodinného domu bolo dohodnuté v rozsahu „Prima" na celkovú poistnú sumu 149.112,40 eur. V poistnej zmluve dohodnutá spoluúčasť žalobkyne bola vo výške 100 eur. Vykonané dokazovanie preukázalo aj vznik poistnej udalosti v rodinnom dome dňa 28.12.2012 keď v dôsledku prasknutia pancierovej hadičky vo wc na prízemí domu prízemie bolo zatopené do výšky 30 cm. Po obhliadke (doobhliadke) žalovaný odmietol poskytnúť žalobkyni poistné plnenie, zotrvával na tom, že plniť jej nebude, keďže sa jednalo o opustený dom, dlhodobo neužívaný a neudržiavaný a na poistnú udalosť sa vzťahuje výluka v zmysle Všeobecných poistných podmienok, konkrétne či. XIX bod 4 písm.a. 28. Krajský súd sa stotožnil s prijatým záverom súdu prvého stupňa, že základ nároku v súdenej veci daný je. Vykonané dokazovanie totiž preukázalo, že dom nebol opustený ani neobývaný, nejednalo sa o nehnuteľnosť, ktorá by nebola udržiavaná alebo o stavbu v zlom technickom stave. Výluku z poistenia upravoval v zmluvnom dojednaní či. XIX bod 4 písm. a) tak, že poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci kvapalinou unikajúcou z vodovodných zariadení sa nevzťahuje na škodu spôsobenú v dôsledku toho, že poistená budova bola dlhodobo neužívaná a neudržiavaná. Ako vyplýva z či. XVII bod 11 je zadefinovaná charakteristika trvalo obývanej nehnuteľnosti ako nehnuteľnosť, ktorá je obývaná prevažnú časť roka, viac ako 180 kalendárnych dní a neponechaná neobývaná počas roka viac ako 60 kalendárnych po sebe nasledujúcich dní. Nehnuteľnosť nadobudla žalobkyňa kúpou v mesiaci júl 2012, kľúče od domu prevzala v auguste 2012, až do mesiaca júl 2012 dom bol obývaný pôvodnými majiteľmi (resp. niektorým z pôvodných majiteľov), dom slúžil na bývanie, nachádzal sa v zastavanej zóne. Žalobkyňa rodinný dom kupovala za účelom jeho ďalšej rekonštrukcie, z hľadiska účelovosti a využiteľnosti nebolo preukázané, že by predmetná nehnuteľnosť mala slúžiť na účely rekreačného

bývania ako rekreačná chata, resp. že by sa nachádzala na samote, v opustenej zóne. Z tohto dôvodu správne okresný súd aj účel využitia tejto nehnuteľnosti uzavrel, že sa jednalo o rodinný dom nadobudnutý za účelom riešenia ďalšieho bývania a ďalšej rekonštrukcie. Práve žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal v konaní, že ide o nehnuteľnosť dlhodobo neužívanú a neudržiavanú. Výluka z poistenia mohla nastať jedine za splnenia kumulatívnych podmienok, to znamená, že muselo by byť preukázané, že dom bol dlhodobo neužívaný a neudržiavaný. Stačí na prijatie záveru o neexístencii výluky už samotná okolnosť ak je preukázané, že dom, resp. budova nebola dlhodobo neužívaná, táto okolnosť v konaní preukázaná bola. Dlhodobosť neužívania budovy nebolo možné konštatovať už aj vzhľadom na dátum kúpy predmetnej nehnuteľnosti, na dátum prevzatia kľúčov od predmetnej budovy, keď do vzniku poistnej udalosti uplynula doba max. 4 mesiacov. Účelovo v tomto smere argumentuje aj samotný žalovaný, keď chce nedôslednosť dojednania tejto zmluvnej podmienky preniesť na ťarchu žalobkyne. 10 10Co/87/2017 29. Akákoľvek odvolacia argumentácia odvolateľa, ktorou namieta dlhodobosť neužívania, neudržiavania poistenej budovy, výluku z poistenia sú podľa názoru krajského súdu nedôvodná. 30. V konaní nebola sporná výška vzniknutej škody, ustálená znaleckým posudkom súdom ustanoveným znalcom, po tom, ako znalec vyčíslil rozsah použiteľných zvyškov, zobrala žalobkyňa žalobu čiastočne späť a súd v tejto časti konanie zastavil. Výška škody je ustálená odborným záverom znalca, uvedené závery akceptovali obidve strany sporu. 31. Žalovaný však opodstatnene argumentuje ust. § 415 Občianskeho zákonníka upravujúce prevenčnú povinnosť každého počínať si a správať sa tak, aby ku škode nedošlo. Okresný súd, hoc túto námietku žalovaný predniesol a žiadal premietnuť aj do rozhodovania v aktuálne súdenej veci, v dôvodoch svojho rozhodnutia nezodpovedal, ne vyargumentoval, ako s touto námietkou žalovaného, hoc aj pre prípad, že nesúhlasil, sa vysporiadal. V tejto časti odôvodnenie rozhodnutia súdu neobsahuje žiadne skutkové ani právne závery. Aj za situácie, že by okresný súd neakceptoval námietku vznesenú žalovaným v obrane o nedostatočnom splnení prevenčnej povinnosti žalobkyne, bolo jeho povinnosťou túto námietku vyriešiť, odpovedať na to, prečo, z akých dôvodov ju do svojho rozhodnutia nepremietol. 32. Odvolací súd je toho názoru, že je preukázaná vedomosť žalobkyne o tom, že porucha pancierovej hadičky, prasknutie ktorej viedlo k zatopeniu prízemia rodinného domu, bola známa tak žalobkyni ako aj jej manželovi, o to viac ak tvrdila, že do nehnuteľnosti chodili a udržiavali ju. Nie je však preukázané v súdenej veci, aké konkrétne kroky žalobkyňa vyvinula ako vlastnícka nehnuteľnosti k tomu, aby zabránila vzniku takého rozsahu následkov, aký prasknutie vodovodnej ( pancierovej) hadičky v dome spôsobilo a následne viedlo k zatopeniu prízemia rodinného domu. 33. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie aj z hľadiska skutkového, ako aj z hľadiska právneho vyriešiť, či žalobkyňa ako vlastnícka nehnuteľnosti v rámci plnenia prevenčnej povinnosti splnila všetko to, čo bolo potrebné za poznania stavu, že pancierová hadička je porušená, resp. technicky v poriadku nebola, následne ustáliť (hoc aj voľnou úvahou) mieru spoluzavinenia samotnej žalobkyne na spôsobenej škode. Chýbajúce skutkové zistenie mohli následne viesť aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobného nároku. 34. V súhrne uvádzaných dôvodov krajský súd musel rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v odvolaním dotknutých výrokoch a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Hoc, rozhodnutie okresného súdu odvolací súd zrušil 2x , tento procesný postup nie je v rozpore s aktuálnou procesnou úpravou v Civilnom sporovom poriadku, keďže 1. rozhodnutie okresného súdu bolo vydané ešte za procesného režimu Civilného sporového poriadku, navyše rozhodnutie okresného súdu v aktuálne posudzovanej veci neobsahovalo žiadne skutkové zistenia pre uzavretie sporu v rozhodujúcej otázke. 11 lOCo/87/2017

35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlaso

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné nie je.