Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-322-2013.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Er/322/2013
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a.s., so sídlom Ružomberok - Černová, Pri Váhu 6, IČO: 36672271, právne zastúpená Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou so sídlom Ružomberok, Nám. A. Hlinku 54, proti povinnému: SEVERAN, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Slnečná 2286/9, IČO: 36 830 585, o vymoženie pohľadávky vo výške 54,36 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaromírovi Pavlíkovi, Exekútorsky úrad Ružomberok, trovy exekúcie vo výške 53,04 eura do troch dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.09.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Jaromíra Pavlíka, Exekútorsky úrad so sídlom Ružomberok, Nám. A. Hlinku 54, ktorým súdu oznámil, že povinný
- obchodná spoločnosť SEVERAN, s.r.o., bol zrušený bez likvidácie a následne v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaný z obchodného registra, preto je na mieste exekúciu zastaviť.
2. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 19458/L súd zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/2/2016-115 zo dňa 05.12.2016, ktorým bola obchodná spoločnosť SEVERAN, s.r.o. zrušená bez likvidácie, bola v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 28.01.2017 vymazaná.
3. Podľa § 68 ods. 9 veta prvá Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie.
4. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v aktuálne účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej ako „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
5. Povinný v predmetnej exekúcii bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistil, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora ( § 68 ods. 9 veta prvá Obchodného zákonníka) a následne bol vymazaný z obchodného registra. V danom prípade teda prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Takýto postup korešponduje s právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/13/2012 z 15.08.2012, podľa ktorého „zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).“
6. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
7. Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V tomto exekučnom konaní však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko v jeho priebehu došlo k výmazu povinného z obchodného registra. V danom prípade bol povinný zrušený bez likvidácie a vymazaný z obchodného registra postupom podľa § 68 ods. ods. 9 veta prvá Obchodného zákonníka, t.j. pre neexistenciu obchodného majetku, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Preto súd exekúciu zastavil postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a v súlade s citovaným právnym názorom vysloveným v uznesení NS SR sp. zn. 3 M Cdo 10/2011, uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, oprávnenému.
8. Súdny exekútor v súvislosti so zastavením exekúcie žiadal o náhradu trov exekúcie vo výške 57,12 eura. Vychádzajúc zo špecifikácie (č. l. 9 spisu) si súdny exekútor v rámci trov vyúčtoval podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v aktuálnom znení (ďalej ako „vyhláška“) odmenu, ktorú si uplatnil v sume 33,19 eura (minimálna odmena). V rámci hotových výdavkov si uplatnil náhradu výdavkov vynaložených vo výške 0,70 eura na poplatok za elektronickú súčinnosť s bankami, vo výške 0,20 eura za súčinnosť IRIS, vo výške 2,- eur si vyúčtoval výdavky špecifikované ako „ na telefonovanie a internet“ a vo výške 11,51 eura si uplatnil náhradu výdavkov, ktoré mal vynaložiť na poštovné. Z uvedenej odmeny a hotových výdavkov si uplatnil ako platca DPH jej náhradu vo výške 20%.
9. Čo sa týka určenia výšky trov exekučného konania, súd vychádzal z týchto ustanovení vyhlášky:
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
10. Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie v súvislosti s jej zastavením vychádzal z exekútorom predloženej špecifikácie a priznal mu odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v ním účtovanom rozsahu, t.j. 33,19 eura. V rámci hotových výdavkov priznal súd náhradu výdavkov, ktoré mal súdny exekútor vynaložiť na úkony súčinnosti spolu vo výške 0,90 eura (súčinnosť s bankami a IRIS) a na poštovné vo výške 10,11 eura. Z odmeny a náhrad súd priznal súdnemu exekútorovi ako platiteľovi DPH jej náhradu vo výške 20%, čo v tomto prípade činí 8,84 eura (20 % zo sumy 44,2 eura).
11. Súd sa nestotožnil v celom rozsahu s vyúčtovaním trov exekúcie a z exekútorom uplatnených výdavkov mu nepriznal v rozsahu 1,40 eura náhradu poštovného, ktorú si uplatnil za vrátenie poverenia a to z dôvodu, že v danom prípade sa nejedná o úkon exekučnej činnosti vo vlastnom slova zmysle vynaložený v prospech oprávneného, ale len za administratívnu prácu podľa § 25 vyhlášky vykonávanú v záujme a v prospech súdneho exekútora a preto aj výdavok s takýmto úkonom spojený je vo vlastnej réžii exekútora a povinnosť ho nahradiť nemožno uložiť oprávnenému. Okrem toho spochybniteľná je aj výška uvedeného nákladu práve v tejto exekúcii, nakoľko účelným a hospodárnym je vrátenie poverenia súdu spolu s inou korešpondenciou a v takom prípade by poštovné činilo len alikvotnú časť, ale hlavne, v danom prípade sa jedná o budúci možný výdavok, ktorý je v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie nepreskúmateľný. Z hotových výdavkov súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu výdavkov, ktoré mal vynaložiť vo výške 2,- eur na telefonovanie a internet práve v predmetnej exekúcii, nakoľko vynaloženie takéhoto výdavku práve v danej exekúcii súd nemal z obsahu spisu žiadnym spôsobom preukázané a žiadnu paušálnu náhradu za takéto využívanie technického zabezpečenia úradu exekútora vyhláška nepozná. Podľa názoru súdu a ustálenej súdnej praxe ani nie je možné vyčísliť a dokladovať výdavky vynaložené na telefonovanie prípadne internet v tej ktorej konkrétnej exekúcii, nakoľko exekútor používa všetky zariadenia na celkový chod úradu, a tak výdavky vynaložené či už napr. na kancelárske potreby ale aj technické zabezpečenie a pod. sú obsiahnuté v odmene za jednotlivé úkony alebo spadajú pod pojem administratívne práce.
12. Bolo povinnosťou súdu preskúmať súdnym exekútorom špecifikované trovy, ktorých náhradu si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil, a to z hľadiska ich oprávnenosti, účelnosti a hospodárnosti, pretože len také trovy je možné uložiť k náhrade oprávnenému. Akýkoľvek iný postup by bol protizákonný a v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd dôsledne preskúmal účelnosť, hospodárnosť vynaloženia a správnosť účtovania trov exekútorom a následne priznal z exekútorom uplatnených trov v rozsahu 57,12 eura ich náhradu v sume 53,04 eura, nakoľko v tejto výške pokladal ich vynaloženie v predmetnej exekúcií za účelné, hospodárne a dôvodné.
13. Celkové trovy exekúcie vo výške 53,04 eura (odmena 33,19 eura, hotové výdavky 11,01 eura a DPH 8,84 eura) je oprávnený v tomto exekučnom konaní s poukazom na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaromírovi Pavlíkovi do troch dní od doručenia tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia a proti výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 2 a § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 a § 58 ods. 5 EP a § 357 písm. m) CSP).
Proti výroku II. tohto uznesenia v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).