Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-597-2016.pdf
PDF · 107.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/597/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a sudkýň JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpený Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovaným: 1. K. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X a 2. S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. č. XXX, žalovaný 2. rade zastúpený JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, o zaplatenie 908,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. júla 2016 č. k. 8C/59/2016-131 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 457, § 100 ods. 1 veta prvá, § 107 ods. 1, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 16. 02. 2016 sa žalobca domáhal od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 908,20 eura s príslušenstvom titulom nesplateného úveru. Dňa 17. 10. 1995 uzavrela žalovaná v 1. rade so SLSP Zmluvu o sporožírovom účte č. XXXXXXX-XXX/XXXX, ktorou sa banka zaviazala viesť žalovanej v 1. rade sporožírový účet formou bežného účtu v slovenských korunách. Dňa 21. 10. 1997 uzavrela žalovaná v 1. rade so SLSP Zmluvu o vydaní a používaní kariet VISA Elektron k sporožírovému účtu a dňa 18. 02. 2000 uzavrela žalovaná v 1. rade so SLSP Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty k číslu účtu XXXXXXXXXX/XXXX s hotovostným limitom karty 5 000 Sk/deň a bezhotovostne 15 000 Sk/ deň. Dňa 16. 05. 2005 uzavrela žalovaná v 1. rade ako dlžník so SLSP a. s. ako veriteľom zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru s výškou úverového rámca 597,49 eura (18 000 Sk), ktorý bol úročený premenlivou úrokovou sadzbou 11,65 % ročne s konečnou splatnosťou úveru 15. 05. 2006. V zmluve sa ďalej uvádza poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca splatný pri podpise tejto zmluvy a poplatok za správu úveru 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne. Dňa 12. 09. 2005 žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli so SLSP a. s. dodatok k zmluve o poskytnutí balíka, predmetom ktorej je poskytnutie bankových produktov v kombinácií balík extra majiteľovi účtu. Dňa 12. 09. 2005 bola medzi žalovanými a SLSP uzavretá dohoda o pristúpení k právam a záväzkom a dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, v ktorej žalovaný v 2. rade ako pristupujúci majiteľ účtu vyhlásil, že pristupuje ku všetkým právam a povinnostiam zo zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1. rade ako pôvodnou majiteľkou účtu a SLSP dňa 17. 10. 1995 - účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 10. 12. 2009 uzavreli žalovaní so SLSP zmluvu o osobnom účte, predmetom ktorej bola zmena balíka - bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanej žalobe nemožno vyhovieť pre dôvodne vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi stranami aj nesporné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko žalovaní predmetnú úverovú zmluvu uzatvárali ako fyzické osoby, ktoré pri jej uzavretí nekonali v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti s bankou (SLSP, a. s.), ktorá naopak pri uzavretí tejto úverovej zmluvy konala v rámci výkonu svojej obchodnej činnosti. Ide o vzťah medzi dodávateľom, ktorým je subjekt poskytujúci peňažné prostriedky v akejkoľvek forme a spotrebiteľom na druhej strane, ktorý úver používa na spotrebu. Takýto vzťah je vzťahom typicky občianskoprávnym. Komplexná úprava spotrebiteľského práva vrátane regulácie spotrebiteľských zmlúv sa nachádza v ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch, vrátane úverov. Súd je toho názoru, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy upravené v Obchodnom zákonníku. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané, dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi stranami sporu sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu a následne sa dobrovoľne rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení. Súd žiadnym spôsobom nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka, avšak pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. S poukazom na uvedené potom odstúpením od zmluvy zo strany banky zo dňa 15. 02. 2013, ktoré s poukazom na bod 10.3 VOP banky nadobudlo účinnosť tretí deň po odoslaní, t. j. v danom prípade 18. 02. 2013 sa úverová zmluva od začiatku zrušila a odpadol tak právny dôvod, na základe ktorého žalovaní prijali finančné prostriedky ako úver a tieto boli následne povinní vrátiť veriteľovi iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Keďže zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, žalobca nemá nárok na žiadne poplatky, zmluvné pokuty, iné sankcie a príslušenstvo s výnimkou úroku z omeškania od prvého dňa omeškania, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti bezdôvodného obohatenia. Uvedené vyplýva z ustanovení § 48, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka. Akákoľvek dohoda účastníkov, ktorá by v tomto prípade zaväzovala žalovaných ako spotrebiteľov na úhradu vyššej sumy, než im v prípade odstúpenia od zmluvy vyplýva z Občianskeho zákonníka, je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia poplatkov, nákladov na vymáhanie pohľadávky, sankcií a iného príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 18. 02. 2013. Od tohto dňa tak začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných, keďže veriteľ od zániku zmluvy (účinnosti odstúpenia) vedel, kto a v akej výške sa na jeho úkor obohatil. Po účinnom odstúpení od zmluvy si teda veriteľ mohol po prvýkrát uplatniť nárok na vrátenie plnenia zo zmluvy, čo je podmienkou plynutia premlčacej doby. Žaloba však bola súdu doručená až dňa 16. 02. 2016, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Na uvedené premlčanie súd prihliadol, vzhľadom na žalovaným v 2. rade vznesenú námietku premlčania, a preto podanú žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, účinného od 01. 07. 2016 a v konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia súdu a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že v čase, keď jeho právny predchodca (SLSP a. s.) odstúpil od zmluvy, na predmetný vzťah sa vzťahovali ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, nakoľko zmluva o úvere bola posudzovaná ako absolútny obchod. Konkrétne ide o ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka upravujúce možnosť odstúpenia od zmluvy v spojení s § 387 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie, podľa ktorého sa na daný vzťah, aj na odstúpenie od zmluvy vzťahovala 4-ročná premlčacia doba. Odstúpenie od zmluvy posudzované podľa Obchodného zákonníka má iné účinky ako odstúpenie od zmluvy posudzované podľa Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že použitím ustanovení o bezdôvodnom obohatení, konkrétne § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil. Predmetná pohľadávka nespĺňa ani len náležitosti bezdôvodného obohatenia vymenované v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade nejde o prípad bezdôvodného obohatenia sa a z tohto dôvodu nie je možné použiť ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka o premlčaní, týkajúce sa bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 15. 03. 2016 sp. zn. 14C/1098/2015. Taktiež poukázal na Odstúpenie od zmluvy zo dňa 15. 02. 2013, z ktorého vyplýva, že SLSP odstúpila od zmluvy, t.j. zastavila žalovanému poskytovanie ďalšieho povoleného prečerpania a zároveň SLSP vyhlásila mimoriadnu splatnosť už vyčerpaného povoleného prečerpania a na to, že nie je rozhodujúci názov dokumentu, ale jeho obsah, podľa ktorého banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Uviedol tiež, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak a poukázal na čl. 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 0370728058/1/1 zo dňa 16. 05. 2005 a na to, že odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva. Žalovaný sa v Dodatku č. 1 k Zmluve o bežnom účte uzatvorenému dňa 08. 02. 2006 zaviazal k ustanoveniu čl. I bod III ods. 3 predmetnej zmluvy, v zmysle ktorého všetky právne vzťahy výslovne neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01. 02. 2006, ktoré sú súčasťou zmluvy, VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi. Na základe uvedeného je zrejmé, že daný právny vzťah nie je možné posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení s aplikáciou 2-ročnej premlčacej lehoty.
3. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny, keď súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový a právny stav veci, správne posúdil právny vzťah medzi žalobcom a ním podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nebol jediný dôvod na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Uviedol, že sa jedná o klasický prípad spotrebiteľského právneho vzťahu, pričom komplexná úprava spotrebiteľského práva je obsiahnutá v ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí žiadnymi skutkovými ani právnymi vadami, pre ktoré by ho bolo potrebné zrušovať alebo meniť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Predmetom konania je žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 908,20 e spolu so zmluvným úrokom vo výške 11,65% ročne zo sumy 865,49 eura od 28. 03. 2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 865,49 eura od 28. 03. 2014 do zaplatenia ako i náhradou trov konania. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že žalovaná v 1. rade uzatvorila dňa 17. 10. 1995 s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a. s., Bratislava zmluvu o sporožírovou účte, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu vedeného formou bežného účtu na menu Skk. Žalovaná v 1. rade uzatvorila dňa 16. 05. 2005 so Slovenskou sporiteľňou a. s Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0038313950/1/1, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 597,49 eura.
Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 12. 09. 2005 sa žalovaný v 2. rade zaviazal pristúpiť ku všetkým právam a povinnostiam zo zmluvy. Žalovaní a Slovenská sporiteľňa uzatvorili dňa 10. 12. 2009 Zmluvu o osobnom účte, ktorej predmetom bolo poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní privátnych klientov a MIKRO podnikateľov účinných od 01. 07. 2007. Slovenská sporiteľňa uzatvorila so žalovanou v 1. rade dňa 21. 10. 1997 Zmluvu o vydaní a používaní kariet VISA Elektron k účtu, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohla žalovaná v 1. rade realizovať transakcie s prostriedkami na účte. Slovenská sporiteľňa uzatvorila so žalovanou v 1. rade dňa 09. 02. 2000 Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, predmetom ktorej boli čiastočne modifikované práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o vydaní a používaní kariet VISA Elektron k účtu zo dňa 21. 10. 1997. Slovenská sporiteľňa umožnila žalovaným čerpať úver tak, že realizovala platobné príkazy žalovaných na prevod alebo výbery v hotovosti, a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovaných voči Slovenskej sporiteľni z účtu žalovaných, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaných alebo vkladom v hotovosti na účet žalovaných. Ďalej boli v zmysle zmluvy o osobnom účte, všeobecných obchodných podmienok, úverových podmienok a sadzobníka poplatkov dohodnuté ďalšie náležitosti zmluvy o osobnom účte a podmienky pre splácanie úveru, a to výška úverového rámca, úroková sadzba, splatnosť úrokov, konečná splatnosť úveru, úrok z omeškania, úrok z prečerpania a iné platobné podmienky. Žalovaní využili možnosť čerpať úver od Slovenskej sporiteľne, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiavali a dostali sa so splácaním do meškania. Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 15. 02. 2013 uplatnila právo vypovedať žalovaným zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Slovenskej sporiteľni tak vznikla pohľadávka voči žalovaným vo výške 908,20 eura, pričom táto suma pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 865,49 eura, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,24 eura, zákonného úroku z omeškania vo výške 42,47 eura. Slovenská sporiteľňa a. s. a žalobca uzatvorili dňa 27. 03. 2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE, na základe ktorej prešla s účinnosťou od 27. 03. 2014 na žalobcu pohľadávka zo zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
13. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu aj správne právne posúdil. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní.
14. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne skonštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 908,20 eura s príslušenstvom, uplatnený podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 16. 02. 2016 je v celom rozsahu premlčaný, z ktorého dôvodu správne podanú žalobu zamietol. Spornou, s ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu, ostala otázka, či právny vzťah založený zmluvou o úvere je svojou povahou vzťahom spotrebiteľským a či sa predmetný právny vzťah, ako aj vzťahy z neho vyplývajúce posudzujú podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, alebo príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, t. j. ako osoby, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je rovnako nesporná podoba zmluvy vo forme štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. K uvedenému odvolací súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim spotrebiteľského práva, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské právo. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (01. 01. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1, v zmysle ktorého sa spotrebiteľovi nesmie zhoršiť jeho postavenie. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva, a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane inštitútov odstúpenia od zmluvy a premlčania predstavuje pritom takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Niet preto rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na inštitút odstúpenia od zmluvy a jeho dôsledky a na plynutie času a jeho dôsledky v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie správne posúdil prejav vôle právneho predchodcu žalobcu zo dňa 15. 02. 2013 ako odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka. K námietke žalobcu v podanom odvolaní, že tento úkon právneho predchodcu žalobcu nie je možné posudzovať za úkon odstúpenia od zmluvy len s ohľadom na jeho označenie, ale je potrebné vziať zreteľ na jeho obsah, odvolací súd udáva, že z obsahu tohto úkonu je nad všetku pochybnosť jednoznačné, že právny predchodca žalobcu ním prejavil svoju vôľu odstúpiť od zmluvy, čo je rovnako takýmto slovným spojením i vyjadrené. Potom je potrebné, zhodne so súdom prvej inštancie, konštatovať, že účinným odstúpením od zmluvy sa v zmysle ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka zmluva od počiatku zrušila a účinným odstúpením od zmluvy nastúpil režim bezdôvodného obohatenia upravený v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Argumentácia žalobcu, že v zmysle čl. 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti zmluvy o kontokorentnom úvere bolo dohodnuté, že odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva, a teda medzi účastníkmi zmluvy bola iná dohoda o účinkoch odstúpenia od zmluvy, odvolací súd udáva, že takáto argumentácia žalobcu nie je namieste. Pokiaľ mal právny predchodca žalobcu takouto úpravou úmysel navoliť dôsledky odstúpenia od zmluvy v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka tak, že účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú až momentom odstúpenia, takáto klauzula vo všeobecných obchodných podmienkach je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia ako zákonná úprava a dostáva sa tak do rozporu so zákonom a je neplatná. Uvedené konštatovanie odvolacieho súdu rovnako platí pre žalobcom udávanú dohodu strán o aplikácii noriem Obchodného zákonníka na daný právny vzťah, keď kogentné ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať zmluvné podmienky, ktoré by sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa.
16. S ohľadom na už vyššie uvedené je potom namieste konštatovať, že odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, že na odstúpenie od zmluvy a na posúdenie následkov tohto právneho úkonu je potrebné aplikovať ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka, pričom právnym následkom odstúpenia je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Úprava následkov odstúpenia od zmluvy je upravená v tretej hlave VI. časti Občianskeho zákonníka, ktorá má názov bezdôvodné obohatenie a zo systematického výkladu ustanovení Občianskeho zákonníka je potrebné považovať záväzok, ktorý vznikol žalovaným zo zmluvy, od ktorej bolo odstúpené, teda povinnosť vrátiť plnenie žalobcovi za bezdôvodné obohatenie. V súvislosti s právnym posúdením uplatňovaného nároku odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 06. 2013 sp. zn. I ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a takýto postup považoval za ústavne konformný.
17. Vzhľadom na uvedené potom súd prvej inštancie správne posudzoval plynutie premlčacej doby, ako aj dĺžku premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka a ustálil správny právny záver o premlčaní nároku žalobcu na uplatňované plnenie.
18. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady následne rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).