Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-44-2017.pdf
PDF · 78.2 KB
Case nature
Subarea
19Co/44/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v spore žalobcov: 1. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XXX, 2. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XXX proti žalovanej: Q. I., XXX XX I. XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 128 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 9C/229/2016-77 zo dňa 09.02.2017 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby citujúc ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
2. Výrok o trovách konania, o ktorých rozhodol tak, že žalovanému priznal proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, odôvodnil ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 za aplikácie článku 4 ods. 1 CSP. Uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a contrario za použitia analógie podľa článku 4 ods. 1 CSP. Žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť, čím zavinili zastavenie konania v celom rozsahu. Úspech žalovaného je tak v plnom rozsahu, preto mu bol priznaný nárok na trovy konania v rozsahu 100 %.
3. Proti uvedenému uzneseniu a to čo do výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia. Vyslovili svoj nesúhlas s výrokom o náhrade trov konania, navrhli ho podľa § 388 CSP zmeniť a náhradu trov konania žalovanému nepriznať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania považujú za nesprávne a nezákonné a odvolanie odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedli, že súd prvej inštancie mal o trovách konania rozhodnúť aplikujúc ust. § 257 CSP, lebo existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidia v tom, že ide o spor občanov obce proti orgánu samosprávy, ktorej platia dane, žijú v obci, pritom postup obce považujú v predmetnej veci za nekorektný, nespravodlivý voči nim ako obyvateľom obce a spoluvlastníkom parcely, resp. cesty, ktorú užíva obec pre svoje potreby. Aj keď žalobu zobrali späť, oprávnene sa domáhajú svojich práv voči obci a snažia sa o vyriešenie veci zmierom, no obec nerieši tento problém a zvýhodňuje svoje postavenie. Vec bola viackrát riešená na obecnom zastupiteľstve no bezvýsledne, preto chceli dosiahnuť cieľ v súdnom konaní. Parcela, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi je „verejnou cestou“, čo obec nerieši. Žalobcovia predpokladali, že podaním žaloby obec pristúpi ku konkrétnemu riešeniu, čo sa nestalo. Žalobu tak vzali späť a spoliehajú sa na vyriešenie sporu mimosúdnou cestou. Uviedli, že užívanie súkromného majetku bezplatne na účely verejnej cesty zavinila obec, aj keď zastavenie konania zavinili žalobcovia. Poukázali na to, že obaja žalobcovia sú starobnými dôchodcami a dôchodky sú jediným zdrojom príjmu a obživy. Žalovanému v tomto spore nevznikli žiadne preukázateľné súdne trovy, keďže súdny poplatok neplatil a v konaní nemal právneho zástupcu. Navrhli teda zmeniť napadnuté
rozhodnutie vo výroku o trovách konania tak, že neprizná súd žalovanému náhradu trov konania, prípadne napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti na nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu žalobcov sa žalovaná nevyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov čo do výroku o trovách konania je dôvodné.
6. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256 ods. 1 CSP).
7. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania , ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
8. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie po späťvzatí žaloby žalobcami správne aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP. Uvedené ustanovenie vychádza zo zásady procesného zavinenia. Pri zastavení sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je totiž povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Ak žaloba je vzatá späť bez udania dôvodu a nemožno pričítať procesné zavinenie žalovaného, znáša trovy žalovaného žalobca.
9. Avšak výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, čo vyplýva z ust. § 257 CSP. Účelom uvedeného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočností, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než vyplynula z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Musí však ísť o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednu zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Vtedy súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa ( viď uzneseniu Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II. ÚS/563/2011).
10. Aplikácia ust. § 257 CSP teda prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru, že sú to dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Toto ustanovenie nie je však možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie ( v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009).
11. Vzhľadom na vyššie uvedené, a to potrebu preskúmať, či existujú alebo nie dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Úlohou súdu prvej inštancie bude skúmať, či v prejednávanom prípade nie je možná aplikácia ust. § 257 CSP, teda či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania žalovanému. Pri rozhodovaní musia byť zohľadnené pomery na oboch stranách s prihliadnutím na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti odôvodňujúce záver o možnej aplikácii uvedeného ustanovenia. Bolo by vhodné zistiť, či obec v predmetnom konaní si vôbec bude nejaké trovy
konania uplatňovať. Aj prípadnú výšku takto uplatnených trov konania na strane žalovaného je možné pri rozhodovaní o ich náhrade zohľadňovať.
13. Z vyššie uvedených dôvodov preto bol výrok o trovách konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a postupom podľa § 391 ods. 1, 2 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).