Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-120-2017.pdf
PDF · 96.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/120/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu: G., zastúpeného U. proti žalovanej P., o zaplatenie 293,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. decembra 2016, č.k. 18C/362/2015-59 v spojení s uznesením tohto istého súdu zo dňa 16. februára 2017, č.k. 18C/362/2015-70, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I. z m e ň u j e tak, že žalobu žalobcu o zaplatenie 293,84 eur s príslušenstvom z a m i e t a .
Žalovaná n e m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania.
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. a III. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 293,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 293,84 eur od 16.11.2012 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. vzájomnú žalobu žalovanej zamietol. Vo výroku III. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 357,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 357,24 eur od 16.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 07.05.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol pôžičku v celkovej výške 1.372,8 eur. Poznamenal, že podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 29,43 eur. Doposiaľ však uhradila len sumu 1.065,93 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať splátky riadne a včas, vyzval ju listom zo dňa 07.11.2012 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Dlžné splátky doposiaľ neuhradila. Celkový dlh teda predstavuje sumu 357,24 eur. Žalovaná uviedla, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru a neprijateľné podmienky. Mala za to, že zmluva je nejasná. Jedná sa o typovú zmluvu vyhotovenú pre širší okruh klientov a na základe týchto skutočností v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch by sa mala pôžička považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Nakoľko zaplatila 1.085,96 eur, istina bola zaplatená a preplatok považuje za neoprávnené obohatenie. Zdôraznila, že údaj 48 mesiacov pri predtlačenom texte formulára zmluvy konečná splatnosť nie je údajom o konečnej splatnosti úveru. Keďže zaplatila o 235,93 eur viac, žiadala o vrátenie tejto sumy, ktorú považuje za neoprávnené obohatenie, čím žiadala, aby bol žalobca zaviazaný na zaplatenie jej tejto sumy. Poznamenala, že úver sa snažila splácať, ale následne sa jej skomplikovala životná situácia, keď manžel ochorel a zostal bez zamestnania. Ona v tom čase tiež nebola zamestnaná. V
súčasnosti je na dôchodku a poberá len starobný dôchodok vo výške 320 eur a manžel poberá len invalidný dôchodok vo výške 180 eur. Súd vychádzal zo zistenia, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 07.05.2010, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku vo výške 850 eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 29,18 %, priemerná RPMN vo výške 29,18 % a priemerná RPMN bola stanovená vo výške 48,66 %. Celková suma pôžičky bola určená vo výške 1.372,80 eur a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 522,80 eur. Konečná splatnosť bola určená počtom mesiacov a počet mesačných splátok bol určený na 48. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná celkovo uhradila 1.065,93 eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 07.11.2012 vyzval žalobca žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok v celkovej výške 679,83 eur, a to do 3 dní od doručenia. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba, podaná žalobcom je dôvodná. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmlúv vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmlúv nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Novelizáciou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uskutočnenou zákonom č. 102/2014 Z. z., účinným od 01.05.2014, súd pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada na premlčanie ex offo (bez návrhu). Preto skôr, ako pristúpil k samotnému posúdeniu uplatneného nároku, primárne sa zaoberal otázkou premlčania. Po preskúmaní predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že nárok bol uplatnený včas, a teda premlčaný nie je. Zákon o spotrebiteľských úveroch striktne stanovuje náležitosti zmluvy, preto súd skúmal, či predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje. Na tomto mieste súd konštatuje, že predmetná zmluva bola uzavretá v predpísanej forme a obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Žalobca na základe zmluvy o pôžičke požičal žalovanej sumu 850 eur, ktorú sa zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach po 29,43 eur spolu s úrokom vo výške 29,18 % ročne. Celkovo bola povinná žalobcovi vrátiť sumu 1.372,80 eur. Z tvrdení žalobcu, ako aj z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 1.065,93 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi neuhradila celú požičanú sumu, uložil jej súd povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi požičanou sumou a zaplatenou sumou, t. j. sumu 293,24 eur. Žalovaná sa proti zaplateniu zvyšku pôžičky bránila najmä tým, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho Súdneho dvora C-42/15 (Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová), podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala splatnosť každej zo splátok, t. j. aj poslednej, odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať takýto dátum. Podľa názoru súdu údaj o konečnej splatnosti pôžičky, uvedený počtom mesiacov, je dostatočný na to, aby spotrebiteľ (žalovaná) bez ťažkostí identifikovala dátum splatenia pôžičky, čiže, že pôžičku splatí uplynutím 48 mesiacov. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a námietku žalovanej považuje za nedôvodnú. Žalovaná v konaní podala vzájomnú žalobu, ktorou žiadala zaplatiť sumu 235,93 eur, nakoľko má za to, že pôžičku práve o túto sumu preplatila. S poukazom na vyššie uvedené závery, keď súd považuje zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 07.05.2010 za zmluvu obsahujúcu všetky predpísané náležitosti, čo má za následok, že žalovaná je povinná zaplatiť okrem istiny aj úroky (súd zmluvu nepovažuje za bezúročnú a bez poplatkov), ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaná žalobcovi neuhradila celú požičanú sumu vrátane úroku, zamietol súd vzájomnú žalobu žalovanej ako nedôvodnú. Keďže žalovaná žalobcovi predmetnú pôžičku riadne a včas nezaplatila, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania, ktoré mu súd priznal v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vo výške 8,75 % ročne zo sumy 293,24 eur od 16.11.2012 do zaplatenia. Právne vec posúdil podľa § 657, § 658 ods. 1, § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, § 2, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci mal plný úspech žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Lehotu na splnenie povinnosti, 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú, vzhľadom na výšku plnenia.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila tým, že podľa vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti zmluvy I. C. neboli v súlade so zákonom a boli zavádzajúce. Navrhla, aby súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť vyplatiť
žalovanej bezdôvodné obohatenie, nakoľko podľa posúdenia MS SR sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP 1 (keď nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutia na tom právnom závere, že predmetná zmluva bola uzavretá v predpísanej forme a obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Žalobca na základe zmluvy o pôžičke požičal žalovanej sumu 850 eur, ktorú sa zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach po 29,43 eur spolu s úrokom vo výške 29,18 % ročne. Celkovo bola povinná žalobcovi vrátiť sumu 1.372,80 eur. Z tvrdení žalobcu, ako aj z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 1.065,93 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi neuhradila celú požičanú sumu, uložil jej súd povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi požičanou sumou a zaplatenou sumou, t. j. sumu 293,24 eur. Žalovaná sa proti zaplateniu zvyšku pôžičky bránila najmä tým, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Európskeho Súdneho dvora C-42/15 (Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová), podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala splatnosť každej zo splátok, t. j. aj poslednej, odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať takýto dátum. Podľa názoru súdu údaj o konečnej splatnosti pôžičky uvedený počtom mesiacov je dostatočný na to, aby spotrebiteľ (žalovaná) bez ťažkostí identifikovala dátum splatenia pôžičky, čiže, že pôžičku splatí uplynutím 48 mesiacov. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a námietku žalovanej považuje za nedôvodnú. Žalovaná v konaní podala vzájomnú žalobu, ktorou žiadala zaplatiť sumu 235,93 eur, nakoľko má za to, že pôžičku práve o túto sumu preplatila. S poukazom na vyššie uvedené závery, keď súd považuje zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 07.05.2010 za zmluvu obsahujúcu všetky predpísané náležitosti, čo má za následok, že žalovaná je povinná zaplatiť okrem istiny aj úroky (súd zmluvu nepovažuje za bezúročnú a bez poplatkov), ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaná žalobcovi neuhradila celú požičanú sumu vrátane úroku, zamietol súd vzájomnú žalobu žalovanej ako nedôvodnú. Keďže žalovaná žalobcovi predmetnú pôžičku riadne a včas nezaplatila, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania.
6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za nesprávny z nasledovných dôvodov:
7. V posudzovanom prípade je nesporné, že nárok žalobcu je odvodzovaný z právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 07.05. 2010, na ktorý sa vzťahuje osobitný právny predpis, a to zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy.
8. Súd prvej inštancie podrobil uzavretú zmluvu o pôžičke skúmaniu z hľadiska dodržania náležitostí vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zmluva o pôžičke bola uzavretá v predpísanej forme a obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Ako na podstatný argument súdu prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová (C-42/2015), podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala splatnosť každej zo splátok, t. j. aj poslednej, odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať takýto dátum.
9. Podľa § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvy vykladať iba dodávateľovi.
10. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách, účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
11. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
12. Z predloženej zmluvy o pôžičke odvolací súd zistil, že zmluva obsahuje schválenú výšku pôžičky 850 eur, výšku mesačnej splátky 29,43 eur, ročnú úrokovú sadzbu 29,18 %, RPMN 29,18 %, sadzba poistenia 2,9 %, priemerná hodnota RPMN 48,66 %, konečná splatnosť 48 mesiacov, celková suma pôžičky 1.372,8 eur, počet mesačných splátok 48, mesačná výška poistenia 0,83, celkové náklady spotrebiteľa 522,80 eur.
13. Z uvedeného potom vyplýva, že v zmluve o pôžičke nie je uvedená konečná splatnosť pôžičky a z mesačnej splátky 29,43 eur nie je zrejmé, koľko predstavuje istina, koľko úroky a koľko iné poplatky.
14. Termín splatnosti splátok je uvedený len vo Všeobecných obchodných podmienkach dodávateľa, ktoré v bode 6.2 upravujú, že pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú s plátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
15. K tomuto odvolací súd uvádza, že Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť len bližšiemu vysvetleniu, konkretizácii náležitostí uvedených priamo v zmluve, ako aj k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Termín splatnosti splátok ako obligatórna náležitosť musí byť dohodnutý priamo v úverovej zmluve tak, aby bol spotrebiteľ preukázateľne informovaný o tom, k akému dátumu je povinný uhrádzať splátky, s čím sú spojené ďalšie významné právne dôsledky (omeškanie dlžníka a s tým spojená možnosť veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania, prípadne zmluvnú pokutu a pod.), pri existencii relevantného údaja o termíne prvej a ostatných splátok je tiež objektívne zistiteľná konečná splatnosť úveru.
16. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) a g) zákona č. 258/2001 Z. z. je, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok a konečnú splatnosť pôžičky. V zmluve o pôžičke zo 07.05.2010 však absentuje konečná splatnosť pôžičky a absentuje aj údaj, koľko z výšky mesačnej splátky prestavuje istina, úroky a iné poplatky. Tento nedostatok podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje, že zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 veta druhá citovaného zákona.
17. Názor súdu prvej inštancie, že absencia týchto náležitostí nespôsobuje, že zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov preto odvolací súd nepovažuje za správny.
18. K argumentácii súdu, že treba pri posudzovaní týchto náležitostí vychádzať z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová (C-42/2015) odvolací súd uvádza:
19. Rozsudok Súdneho dvora vyložil článok 10 ods. 2 písm. h) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Smernica) v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave a článok 23 smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
20. Z hore uvedeného tak vyplýva, že Smernica má iný výklad ohľadne niektorých náležitosti zmluvy o úvere (pôžičky) na rozdiel od vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 257/2001 Z. z., a
aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Smernica však nemá priamy účinok, nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený a nemá ani nepriamy účinok, nakoľko jej výkladom nemožno nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem (proti zákonu). Vzhľadom na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti ustanovenia, že zmluva o úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, pri použití výkladu Smernice, by sa jednalo o výklad contra legem, teda výklad proti vnútroštátnemu zákonu.
21. Preto odvolací súd pre daný prípad aplikoval výklad vnútroštátneho predpisu, ktorým je zákon o spotrebiteľských úveroch a nie výklad Smernice. Preto zmluvu o pôžičke bolo treba v zmysle hore uvedených dôvodov považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie teda nesprávne právne posúdil nárok žalobcu.
22. Odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že žalobu žalobcu zamietol, nakoľko žalovaná žalobcovi na základe zmluvy o pôžičke zaplatila sumu 1.065,93 eur, teda viac ako predstavovala istina.
23. O náhrade trov konania súvisiacich s nárokom žalobcu rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy nevznikli.
24. Pokiaľ ide o výrok II. a III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia, v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP, nakoľko vzhľadom na vyhovenie nároku žalobcu sa vzájomnou žalobou žalovanej vecne nezaoberal. Podľa § 391 ods. 1 CSP zároveň v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. V zmysle § 391 ods. 3 CSP súd prvej inštancie bude ďalej konať o nároku žalovanej v zmysle hore uvedených intencií.
26. Vysloveným právnym názorom je súd prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný.
27. Podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (v súvislosti s nárokom žalovanej) v novom rozhodnutí o veci.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).