Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-117-2017.pdf
PDF · 79.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/117/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. C. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov E.S. P. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. na K. ul. č. X a D. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P.Š. na G. ul. č. XXX/XX v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 29.11.2016 č.k. 14P 68/2016-75 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že si je vedomý toho, že je otcom mal. C.. Pri určení výživného v roku 2010 sám z vlastnej iniciatívy navrhol, že na syna bude platiť 130 € mesačne. Uvedené výživné navrhol s vedomím, že bude mať zárobok, z ktorého takúto výšku výživného môže platiť, nakoľko bol zamestnaný v Anglicku vo firme Tesco. Vo firme Tesco sa mu prejavili zdravotné problémy, a to z dôvodu, že pracoval v chladnom prostredí a v prievane. Tieto problémy riešil voľne dostupnými liečivami, pretože liečiť sa lekármi v Anglicku je luxus z dôvodu finančnej náročnosti, čo si nemohol dovoliť. S odstupom času sa rozhodol z Anglicka odísť jednak zo zdravotných dôvodov, ako aj preto, že ho to ťahalo späť na Slovensko, aj keď vedel, že je tu ťažší život. Na Slovensku mu zdravotné ťažkosti ustúpili zrejme zmenou podnebia, a preto nebol nútený vyhľadať lekársku pomoc. Ani tak urobiť nemohol, pretože na Slovensku nemal zdravotné poistenie a mohla mu byť poskytnutá len neodkladná zdravotná starostlivosť v súvislosti s ohrozením života, pričom bolesti kĺbov medzi ne nepatria. Jeho pobyt v Anglicku spôsobil okrem problémov s pohybovým aparátom aj to, že prišiel o všetky zuby. So zubami má problémy dodnes, ale nemôže to riešiť, pretože nemá na to finančné prostriedky. Domnieva sa, že súd túto časť jednoznačne vyhodnotil v jeho neprospech, pretože nepredložil lekárske správy a vyhodnotil to ako svojvoľnú a neodôvodniteľnú zmenu zamestnania. Ak by bol túto zmenu vykonal na Slovensku, s týmto názorom by musel súhlasiť. Deti majú mať rovnakú životnú úroveň ako ich rodičia. Svojmu synovi by neprial, aby mal takú životnú úroveň akú má on teraz pre nízky zárobok, pre ktorý je odkázaný na pomoc, ktorú mu poskytuje jeho matka, ktorá im poskytuje stravu a znáša náklady spojené s bývaním. To boli hlavné dôvody, prečo podal návrh na zníženie výživného a ďalšie okolnosti uviedol na pojednávaní, preto ich nebude opakovať. V prípade, ak sa mu podarí získať lepšie zamestnanie, bude dobrovoľne platiť viac ako mu stanoví súd. V súčasnosti aj brigády sú značne obmedzené, pretože je zima a výpomoc a brigády na stavbách nie sú potrebné. Ak by mal platiť stanovenú výšku výživného, musel by to zabezpečiť len trestnou činnosťou, ktorou cestou sa uberať nechce. Na základe toho žiada,
aby odvolací súd prehodnotil všetky argumenty a podklady nachádzajúce sa v súdnom spise a jeho vyživovaciu povinnosť na syna C. znížil.
3. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Životná úroveň otca maloletého ním tvrdená nie je pravdivá, nakoľko od januára býva so svojou partnerkou v podnájme v 1,5-izbovom byte, kde náklady činia 330 €. Otec je tuhý fajčiar a takisto aj jeho partnerka. Keďže si vie zabezpečiť finančné prostriedky na nájom a cigarety, živiť partnerku aj seba, má z čoho zaplatiť aj výživné pre mal. C.. Zdravotné problémy spomenuté v odvolaní nie sú relevantné, nakoľko si ich spôsobil svojím spôsobom života a tieto mu nebránia vo vykonávaní pracovnej činnosti. Zdôraznila, že napriek svojim zdravotným problémom, ktoré má 6 rokov kvôli práci, ktorú vykonáva, pracuje aj naďalej a stará sa o ich maloleté dieťa.
4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na podanom odvolaní a doplnil, že od januára 2017 býva s družkou C. J. v podnájme, a to z dôvodu, že sa s ňou stará spoločne o ich dieťa mal. L. C., nar. XX.X.XXXX, k čomu prikladá aj jej rodný list. Náklady s týmto bývaním uhrádza matka jeho družky, pretože družka bola nezamestnaná, resp. v súčasnosti bude poberať materský príspevok. Tvrdenie matky maloletého o jeho fajčení je zavádzajúce, pretože už viac ako 3 mesiace značne obmedzil fajčenie a snaží sa celkom prestať fajčiť z ekonomických dôvodov a jeho družka už nefajčí vôbec. Uviedol, že matka maloletého nie je odborníčkou na zdravotné problémy, aby mohla posúdiť, či si ich zavinil sám. Pracovné podmienky a počasie v Anglicku nevedel nijako ovplyvniť. Pokiaľ by nemal zdravotné problémy, určite by v Anglicku zotrval a nevrátil sa späť len z rozmaru.
5. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že otec je z Anglicka doma od minulého roku od februára 2016, pričom si doposiaľ nenašiel riadne trvalé zamestnanie. V Anglicku mal trvalý príjem a trvalé zamestnanie, dobrovoľne dal výpoveď aj napriek tomu, že má vyživovaciu povinnosť. Aj napriek finančným problémom, ktoré tvrdí, že má, narodilo sa mu vo februári ďalšie dieťa. Na výživnom dlží 360 € od minulého roka, ktoré nespláca vôbec. Keď ho telefonicky žiadala, aby výživné uhradil, oznámil jej, že nemá. Navrhla mu, aby išiel pracovať do Lidla, keďže firma, kde pracuje stále prijíma ľudí, na čo jej odpovedal, že sa mu do neoplatí, pretože na účte mu nechajú 190 €. Domnieva sa, že otec má exekúcie, čo však ju ani maloletého nemôže zaujímať. Zdôraznila, že ona ťažko manuálne pracuje aj napriek zdravotným problémom, ktoré má, aby platila účty, stravu a aby synovi nič nechýbalo.
6. Kolízny opatrovník maloletého vyjadrenie nepodal.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase jeho rozhodovania o terajšom návrhu otca na zníženie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a súčasne správne aplikoval ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne ak na seba berie neprimerané majetkové riziká. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča, ktorým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu
znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, prípadne zníženie príjmu opäť z dôvodu na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Otec v tomto prejednávanom prípade poukazuje na svoj zhoršený zdravotný stav, ktorý ho prinútil opustiť pre neho výhodnejšie zamestnanie v Anglicku, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukázal. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.
10. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že významnou zmenou pomerov, ktorá nastala od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom je vznik ďalšej vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu pochádzajúcemu z jeho terajšieho družobného pomeru, ktorá zmena je však vyvážená podstatnou a trvalou zmenou pomerov u maloletého dieťaťa, ktoré je toho času na prvom stupni základnej školskej dochádzky, s čím sú nepochybne spojené podstatne vyššie náklady ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, kedy maloleté dieťa bolo vo veku 2,5 roka. Za danej situácie odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že doposiaľ určené výživné napriek zmenám pomerov, ktoré u účastníkov konania nastali, zodpovedá základným kritériám určovania výživného, i keď odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sa podstatným spôsobom zvýšili, avšak ich uspokojovanie je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).