Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Nt/7/2021

Uznesenie

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.05.2022, takto

rozhodol:

Podľa zamieta návrh odsúdeného U. A., D.. A., M.. XX.XX.XXXX F. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ž., na povolenie obnovy konania vedeného v prvom stupni na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XXT/X/XXXX.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXT/X/XXXX - 230 zo dňa 11.11.2020, bol odsúdený uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa , , s poukazom na a na , a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody podľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti uvedenému rozsudku podal odsúdený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XTo/XXX/XXXX - 296 zo dňa 25.02.2021 tak, že odvolanie odsúdeného podľa zamietol.

Dňa 19.05.2021 (datované 17.05.2021 a s doplnením datovaným 25.05.2021 a doručeným súdu dňa 28.05.2021) podal odsúdený návrh na povolenie obnovy konania, ktorý odôvodnil tým (zostručnené), že súd v pôvodnom konaní nezohľadnil jeho duševnú chorobu (schizofréniu), v pôvodnom trestnom konaní boli robené úkony bez prítomnosti jeho advokáta, a že v procese dokazovania v konaní vedenom v prvom stupni pred tunajším súdom pod sp. zn. XXT/X/XXXX mu nebolo umožnené (kontradiktórne) vypočuť či konfrontovať jeho matku J. A., ktorá bola v konaní v procesnej pozícii svedkyne - poškodenej. Podľa názoru odsúdeného, ak by také dokazovanie vykonané bolo, pred súdom by vyšla ,,pravda, ako sa to celé udialo“ (t. j. že ,,skutok ... nespáchal tak, ako je uvedené“). Dňa 17.03.2022 doručil súdu písomné znenie návrhu na obnovu konania (resp. jeho ďalšie doplnenie) obhajca odsúdeného - v danom podaní uvádza (zostručnené), že

- pôvodné konanie trpelo závažnými procesnými vadami, najmä · došlo k porušeniu ustanovení o povinnej obhajobe v prípravnom konaní podľa (odsúdenému nebol ustanovený obhajca napriek podľa názoru odsúdeného objektívne zistiteľnej existencii pochybnosti o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať). · obžaloba bola v danej veci podaná bez poukazu na konkrétny dôkaz svedčiaci proti obvinenému, čoho dôsledkom malo byť (i) odmietnutie obžaloby súdom a vrátenie veci prokurátorovi a nie (ii) nariadenie termínu hlavného pojednávania (ide tu podľa názoru odsúdeného o procesnú vadu v postupe súdu). · v konaní pred súdom nebol kontradiktórne vykonaný výsluch svedkyne - poškodenej, a to matky odsúdeného J. A., ale len prečítaná jej výpoveď z prípravného konania (v konaní pred súdom prvého stupňa) či prehraný videozáznam z jej výsluchu z prípravného konania (v odvolacom konaní), na čo však podľa názoru odsúdeného neboli splnené zákonné podmienky (a to aj s poukazom na odsúdeným tvrdenú duševnú chorobu odsúdeného).

· nebol (napriek návrhom odsúdeného) kontradiktórne vyslúchnutý znalec MUDr. L. P. a súd sa uspokojil len s prečítaním znaleckého posudku daným znalcom vypracovaným na účely trestného konania.

- v pôvodnom konaní súdy nevenovali náležitú pozornosť skutočnosti odsúdeným súdom komunikovanej o existencii duševnej choroby (paranoidnej schizofrénie) u odsúdeného v čase spáchania skutku.

Ako dôkazy odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu navrhol zabezpečiť/vykonať/oboznámiť/ uskutočniť na verejnom zasadnutí rozsudok súdu prvej inštancie a uznesenie odvolacieho súdu z pôvodného konania (ako sú definované vyššie), výsluch svedkyne - poškodenej matky odsúdeného J. A., výsluch znalca MUDr. L. P., ktorý bol znalecky činný v pôvodnom konaní (ZP č. 96/2020), a vyžiadanie lekárskych správ na odsúdeného od služobného psychiatra z ÚVTOS Ž. (ktoré by mali byť tiež aj predložené uvedenému znalcovi MUDr. L. P., pričom by zaiste/nevyhnutne viedli ku korekcii záverov jeho znaleckého posudku, ktorý bol v pôvodnom konaní vykonaný ako dôkaz, a to v súčasnosti v prospech odsúdeného z dôvodu potvrdenia jeho duševnej choroby - paranoidnej schizofrénie odsúdeného v čase spáchania skutku).

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Na verejnom zasadnutí odsúdený a jeho obhajca v krátkosti zopakovali svoje písomné návrhy, ktoré sú súčasťou spisu a zotrvali na nich. Prokurátor navrhol návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie oboznámením (podstatného) obsahu spisu z pôvodného konania, t.j. spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. XXT/X/XXXX, tiež oboznámením obsahu súdneho spisu a aktuálnych lustrácií na odsúdeného (register trestov, priestupky). Pokiaľ ide o pôvodné konanie, dňa 02.10.2020 bola vo veci podaná obžaloba a odsúdený bol uznaný vinným a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov. Odvolanie odsúdeného odvolací súd zamietol. Pokiaľ ide o v návrhu na povolenie obnovy konania odsúdeným (či jeho obhajcom) uvádzané skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom povolenia obnovy konania, je k nim možné stručne uviesť (bez nutnosti podrobne opakovať zdôvodnenie tak rozsudku prvostupňového súdu ako i uznesenia odvolacieho súdu z pôvodného konania, o ktorých majú procesné strany detailnú vedomosť), že predstavujú v podstate iba a len opakované obhajobné argumenty, s ktorými sa (v podstate) bezo zvyšku vysporiadali už tak prvostupňový súd ako i odvolací súd v pôvodnom konaní (a to na podklade vykonaného, pomerne obsiahleho dokazovania, ktoré sa podrobne, aj znalecky, venovalo duševnému stavu odsúdeného v čase spáchania skutku); pokiaľ ide o v návrhu na povolenie obnovy konania

- navrhovaný výsluch svedkyne - poškodenej, matky odsúdeného, odsúdený v podstate ani bližšie neuviedol a nezdôvodnil, ako by kontradiktórne vykonaný výsluch svedkyne - poškodenej, jeho matky J. A., mohol konkrétne odôvodniť iné rozhodnutie vo veci (z návrhu na obnovu konania plynúca domnienka či skôr želanie odsúdeného, že by výsluch danej svedkyne - poškodenej mohol viesť k úplne iným skutkovým záverom, nie je ničím podložená - pomerne obsiahle vykonané dokazovanie v pôvodnom konaní napovedá skôr opaku, ostatne, ako vyplýva z právoplatných rozhodnutí tak súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu z pôvodného konania). Uvedené v podstate platí aj ohľadne odsúdeným navrhovaného výsluchu znalca MUDr. L. P., ktorý v pôvodnom konaní podal znalecký posudok, v rámci ktorého pracoval okrem iného aj s informáciou o údajnej prítomnosti paranoidnej schizofrénie u odsúdeného - znalecký záver však prítomnosť tejto choroby u odsúdeného (ani v čase spáchania skutku) nepotvrdil.

- pokiaľ v súčasnosti odsúdený navrhuje v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania (okrem iného) v rámci dokazovania vyžiadanie ,,lekárskych správ od psychiatra z ÚVTOS Ž.“, ktorý odsúdeného aktuálne lieči, pričom podľa názoru odsúdeného z predmetných lekárskych správ vyplýva, že jeho zdravotný stav je konštante nepriaznivý a že skutočne sa lieči na paranoidnú schizofréniu a berie silné lieky, dané podľa názoru súdu nemožno kvalifikovať ako skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie

- ako je zrejmé z obsiahleho písomného zdôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa ako i uznesenia

odvolacieho súdu z pôvodného konania (na ktoré súd plne odkazuje a ktoré sú procesným stranám detailne známe), duševnému stavu odsúdeného (v čase spáchania skutku) súdy v rámci dokazovania venovali nemalú a náležitú pozornosť, pričom výsledky znaleckého dokazovania z pôvodného konania plne podporujú závery uvedené v daných, toho času právoplatných súdnych rozhodnutiach (súdy sa tak už v pôvodnom konaní vysporiadali cez výsledky znaleckého dokazovania ohľadne duševného stavu odsúdeného s aj tam odsúdeným uvádzanými obhajobnými tvrdeniami ohľadne jeho duševného stavu a prítomnosti paranoidnej schizofrénie v čase spáchania skutku, ktoré v návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený v podstate opakuje).

Spôsob vykonávania dôkazov (ohľadne svedeckej výpovede svedkyne - poškodenej, výsluchu znalca či znaleckého skúmania duševného stavu odsúdeného) podliehal rozhodnutiu súdu prvého stupňa o procesnom postupe v pôvodnom prvostupňovom konaní a rozhodnutiu odvolacieho súdu o procesnom postupe v odvolacom konaní, pričom postup prvostupňového súdu pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní bol, na odvolanie odsúdeného proti rozsudku súdu prvého stupňa, aj predmetom prieskumu v odvolacom konaní, v ktorom odvolacom konaní bol odsúdený neúspešný a vec je toho času právoplatne skončená. Inštitút obnovy konania nepredstavuje akýsi tretí stupeň preskúmavania rozhodnutia a nedochádza v ňom k posudzovaniu hodnotenia dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní, iba k posúdeniu, či novo navrhnuté dôkazy, ktoré neboli známe alebo objektívne nemohli byť navrhnuté v pôvodnom konaní, sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Podľa názoru súdu ale odsúdený vo svojom návrhu na obnovu konania ani v celom konaní o takom jeho návrhu žiadne také dôkazy neponúkol, súdu nepredstavil. Ak odsúdený namieta procesné vady v konaní (najmä pokiaľ ide o vykonané dokazovanie v rozsahu výpovede svedka - poškodenej, znaleckého skúmania duševného stavu odsúdeného), obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok pre nápravu procesných vád (najmä teda odsúdeným tu namietané porušenie práva na obhajobu) neslúži (pre porovnanie viď napr. právnu úpravu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku v ) - ústredným pojmom obnovy konania ( ) sú ,,skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme“, ktoré po právoplatnom skončení veci vyšli najavo a mohli by mať vplyv na pôvodné rozhodnutie/rozhodovanie; návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania žiadne také skutočnosti či dôkazy neponúka, ponúka v podstate len opakovanú obhajobnú argumentáciu, ktorá bola vyčerpaná bezo zvyšku procesne vykonaným dokazovaním a následným odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a uznesenia odvolacieho súdu v pôvodnom konaní.

Podľa názoru súdu z uvedeného vyplýva, že odsúdený neuvádza žiadnu skutočnosť zakladajúcu dôvod obnovy konania - z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, keďže neboli zistené podmienky obnovy konania podľa .

Záverom si súd už len (v rámci výchovného pôsobenia na odsúdeného) dovoľuje na tomto mieste zacitovať posledný odsek na strane 13 a prvý odsek na strane 14 uznesenia odvolacieho súdu v pôvodnom konaní: ,,Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia zloženého na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho

rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení , podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. ).“

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta ( ). Podaná sťažnosť má odkladný účinok.