Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/271/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Slovenská advokátska komora, so sídlom v Bratislave, Kolárska č. 4, zastúpeného Legium s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bukurešťská č. 3, proti žalovanému: M.. O. S.I., D.. XX.XX.XXXX, N. S. N., G. Č.. XX, štátny občan Českej republiky, zastúpenému Nechala & Co. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panenská č. 23, o zaplatenie 21,99 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07. januára 2016, č.k. 9C/193/2013-99, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. mája 2016 č.k. 9C/193/2013-128 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Predsedníctvu Slovenskej advokátskej komory, so sídlom v Bratislave, Kolárska č. 4.

Žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca voči svojmu členovi uplatňoval pokutu za oneskorené zaplatenie príspevku na činnosť SAK za rok 2011 a úrok z omeškania za neskorú úhradu príspevku do sociálneho fondu za ten istý rok na základe § 3 ods. 1 uznesenia konferencie advokátov zo dňa 19.06.2004. Žalovanému priznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že konferencia advokátov nie je oprávnená uložiť advokátovi povinnosť, ktorá nevyplýva zo zákona o advokácii č. 586/2003 Z. z., ktorý neobsahuje zákonné splnomocnenie, ktoré by žalobcovi alebo konferencii advokátov umožňovalo ukladať advokátom povinnosti nad rámec znenia zákona. V zmysle čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR nemôže byť v podzákonnom predpise uložená nová povinnosť, ktorá neexistuje v zákone. Zmocnenie na uloženie povinnosti nemožno odvodzovať ani z ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b/ zákona o advokácii. Napokon súd prvej inštancie dospel k záveru, že predpisy komory na prijatie rozhodnutia o povinnosti žalovaného zaplatiť svoje podlžnosti voči žalobcovi poskytujú dostatočný podklad k tomu, aby žalobca prostredníctvom svojho najvyššieho orgánu prijal rozhodnutie, ktoré by mohlo byť v konečnom dôsledku exekučným titulom (§ 41 ods. 2 písm. f/ exekučného poriadku) v prípade neuhradenia pohľadávky žalovaným. Súd nemôže túto úlohu žalobcu nahradzovať v súdnom konaní, pritom z dokazovania nevyplynulo, že žalobca využil svoje právo na vydanie rozhodnutia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť na zaplatenie v konaní uplatnenej sumy.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe. Mal za to, že z ustanovenia § 29 zákona o advokácii vyplýva oprávnenie pre prijatie uznesenia konferenciou advokátov pri omeškaní s platením príspevku zaplatiť pokutu ako sankciu spojenú s omeškaním. Žalobca je samosprávnou organizáciou, jeho členovia ukladajú povinnosti len sami sebe, v

rámci otázok súvisiacich s advokáciou a zákonom predpokladaným postupom. Za nesprávny považoval názor súdu o možnosti žalobcu vydať rozhodnutie voči nedisciplinovanému členovi, ktoré by mohlo byť exekučným titulom. Zastával názor, že žiaden z orgánov žalobcu nemá zo zákona právomoc také rozhodnutie vydať, konferencia advokátov zasadá len raz za štyri roky. Z povahy veci je preto vylúčené, aby tento orgán rozhodoval o individuálnych právach a povinnostiach jednotlivých advokátov.

4. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď uloženie pokuty ako sankcie zákon o advokácii v ustanovení § 29 nepredpokladá. Ďalšie platby môžu byť advokátovi určené len v rámci právomoci komory. Povinnosť advokáta platiť pokuty za omeškanie s plnením povinnosti člena žalobcu v zákone o advokácii nie je uvedená, nespadá preto do právomoci komory.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 a dospel k záveru, že pre nedostatok právomoci vo veci konať je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, konanie zastaviť a vec postúpiť Predsedníctvu Slovenskej advokátskej komory (§ 389 ods. 1 písm. a/ , § 161 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1 .

6. Predmetom konania je sankcia člena žalobcu za oneskorené splnenie svojej povinnosti každoročne prispievať na činnosť SAK a do sociálneho fondu do 30.04. 2011.

7. Právny vzťah medzi žalobcom ako stavovskou samosprávnou organizáciou (§ 66 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z.) a žalovaným ako jej členom je právny vzťah, spadajúci pod rámec verejnej správy, ide o záujmovú samosprávu, ktorá má základ v zákone o advokácii (zák. č. 586/2003 Z.z.). Tento právny predpis nemožno považovať za predpis súkromného práva. Vzťah medzi stranami sporu nemožno preto považovať za súkromnoprávny vzťah a spor za spor súkromnoprávnej povahy (§ 3 . Za občianskoprávny vzťah, majúci základ v zákone o advokácii možno považovať len vzťah a prípadný spor medzi advokátom a jeho klientom. Zákon o advokácii neustanovuje, že spor advokáta a komory rieši civilný súd (§ 4 CSP, zákonné rozšírenie všeobecnej právomoci civilných súdov).

8. Podľa Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 3). Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú, len ak to ustanovuje zákon (§ 4). Civilný súd pre absenciu podmienky konania, spočívajúcu v nedostatku právomoci (ods. 7 odôvodnenia), podľa ustanovenia § 161 ods. 2 a § 10 ods. 1 konanie zastavil a vec postúpil orgánu žalobcu, Predsedníctvu Slovenskej advokátskej komory v zmysle § 71 ods. 1 písm. b/ zák. č. 586/2003 Z.z. oprávnenému rozhodovať o všetkých veciach podľa zákona o advokácii, ak o nich nerozhodujú iné orgány. Je vnútornou vecou samosprávnej stavovskej organizácie, reprezentovanej práve predsedníctvom, posúdiť, či v danom prípade má rozhodovať iný orgán žalobcu, než predsedníctvo, napr. disciplinárna komisia, oprávnená udeliť peňažnú pokutu v prípade zavineného porušenia povinností advokáta, vyplývajúcich i z predpisov komory (§ 56 ods. 1, 2 písm. c/, § 74 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z.).

9. S ohľadom na charakter predmetu konania úspešnému žalovanému odvolací súd náhradu trov konania nepriznal (§ 396 ods. 1 v spojení s § 257 , keď trovy právneho zastúpenia žalovaného nepovažoval za účelne vynaložené a iné trovy mu nevznikli.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 .