Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-520-2016.pdf
PDF · 111.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/520/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v právnej veci žalobcu PIDES PLUS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Šoltésovej 9, IČO: 44 852 746, zastúpeného JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova č. 3, proti žalovaným 1. B. C., N.. X.X.XXXX, bývajúcemu M. K., B. Č.. XX, 2. V.. D. C., N.. XX.X.XXXX, bývajúcej v K., B. XX, o zaplatenie 502,91 € s prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 24C/445/2015-121 zo dňa 29.1.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 190,09 € s prísl. zastavil a druhým výrokom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 312,82 € s úrokami z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3,50 eur od 1.1.2014 do 30.6.2015, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3,50 eur od 1.2.2014 do 30.6.2015, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3,50 eur od 1.3.2014 do 30.6.2015, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3,50 eur od 1.4.2014 do 30.6.2015, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 143,50 eur od 1.5.2014 do 30.6.2015, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3,50 eur od 1.6.2014 do 30.6.2015, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3,50 eur od 1.7.2014 do 30.6.2015, vo výške 5,15% ročne zo sumy 143,50 eur od 1.8.2014 do 30.6.2015, vo výške 5,15% ročne zo sumy 3,50 eur od 1.9.2014 do 30.6.2015, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 143,50 eur od 1.10.2014 do 30.6.2015, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,91 eur od 1.11.2014 do 30.6.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 288,32 eur od 10.8.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3,50 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3,50 eur od 1.2.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3,50 eur od 1.3.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3,50 eur od 1.4.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3,50 eur od 1.5.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3,50 eur od 1.6.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 3,50 eur od 1.7.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Žalovaných v 1. a 2. rade tiež zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 224,62 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom žalobcovi vrátil súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 4,80 eur do 30 dní po doručení odpisu právoplatného rozhodnutia Slovenskej pošte, a.s. Košice.
2. Súd prvej inštancie rozhodol týmto rozsudkom o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaných zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 502,91 € s úrokom z omeškania, ako aj náhrady trov konania. Žalobca pritom svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o výkone správy vykonáva správu bytového domu na ul. B. Č..XX, XX M. K. so súpisným č. 227, bytový dom zapísaný na LV č. XXXXX, kat. územie C.. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 7 v tomto bytovom dome, pričom boli povinní od januára do novembra roku 2014 uhradiť mesačný zálohový predpis platieb 11 mesiacov po 143,50 €, spolu 1.578,50 €, z ktorej sumy uhradili 1.075,59 € a na základe zálohového predpisu teda dlhujú 502,91 €. Uplatnil si aj nárok na úroky z omeškania.
3. Súd prvej inštancie v zmysle žaloby vydal platobný rozkaz dňa 2.12.2014, proti ktorému včas podali odpor žalovaní v 1. a 2. rade s tým, že že nie sú v žiadnom právnom vzťahu so žalovaným, pretože správcom bytového domu je spoločnosť PIDES s.r.o., IČO 31 717 004 a v danom prípade nedošlo k zmene správcu zákonným postupom.
4. V priebehu konania žalobca súdu oznámil, že podľa vyúčtovania nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním predmetného bytu za rok 2014, ktoré bolo žalovaným doručené 28.5.2015, bol vykázaný celkový nedoplatok za rok 2014 vo výške 288,32 €. Na základe zálohového predpisu platieb boli žalovaní povinní od januára do júla 2015 zaplatiť sumu 1004,50 € (7 x 143,50 €), zaplatili iba 980 € a z takto predpísaných mesačných platieb dlhujú za rok 2015 ešte 24,50 €. Preto žalobca žalobu čiastočne zobral späť z pôvodne žalovanej sumy čo do sumy 190,09 € s prísl. a trval na úhrade 312,82 € aj s úrokmi z omeškania, ako aj náhradu trov konania.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a vec právne posúdil podľa ust. § 8a ods. 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1,2,4,5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.9.2014, podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 vl.nar. SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 a dospel k záveru, že žaloba žalobcu po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu je dôvodná.
6.Vykonaným dokazovaním totiž vzal za preukázané, že skutočne podľa výpisu z LV č. XXXXX, kat.úz. C. sú žalovaní v 1. a 2.rade bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 7, nachádzajúceho sa na 2. posch. bytového domu súpisné č. 227 na ul. B. Č.. XX v K.. Zistil ďalej, že vlastníci bytov v bytovom dome na ul. B. Č.. XX P. XX v K. a žalobca ako správca uzatvorili dňa 1.1.2014 Zmluvu o výkone správy, predmetom ktorej je zabezpečenie správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva bytového domu a zabezpečenie dodávok tovarov a služieb spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, ako aj ďalších dohodnutých činností za podmienok dohodnutých v zmluve. Podľa čl. V ods. 3 sa účastníci dohodli, že platby - mesačný zálohový predpis sú vlastníci povinní poukazovať správcovi mesačne vopred vždy najneskôr do 25. dňa v mesiaci. Podľa čl. VI ods. 5 sa účastníci dohodli, že vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním a správou bytu alebo nebytového priestoru vykoná správca do 31.5. nasledujúceho kalendárneho roku a vlastník je povinný uhradiť nedoplatky z vyúčtovania správcovi najneskôr do 30 dní od obdŕžania vyúčtovania. V tej istej lehote je povinný správca vrátiť vlastníkovi vo vyúčtovaní vyčíslený prípadný preplatok. Žalobca ako správca vyúčtoval žalovaným náklady za služby spojené s bývaním za rok 2014 a vykázal v porovnaní so zálohovým predpisom preplatok vo výške 221,54 €, po zohľadnení platieb zaplatených žalovanými za rok 2014 v celkovej výške 1.215,59 € a skutočných nákladov na byt vo výške 1.500,46 €, vrátane ostatných pohľadávok vo výške 3,45 €, bol vykázaný nedoplatok v sume 288,32 € (za rok 2014). Podľa zálohového predpisu platieb za predmetný byt platného od 1.1.2015 bola žalovaným stanovená mesačná úhrada vo výške 143,50 €. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaní uhrádzali len čiastočne sumu, ktorá bola uvedená v zálohovom predpise a to 140 € mesačne vznikol tak nedoplatok na zálohových platbách za rok 2015 od januára do júla vo výške 24,50 €.
7. Žalovaní namietali, že neakceptujú žalobcu ako správcu bytového domu, pretože správcom je spoločnosť PIDES s.r.o. a nie žalobca, na čo súd prvej inštancie reagoval v odôvodnení svojho rozsudku tak, že žalobca preukázal, že došlo k zmene správcu, a teda pôvodný správca spoločnosť PIDES s.r.o Košice k 31.12.2013 prestal vykonávať správu bytového domu a od 1.1.2014 sa správcom stal žalobca, o čom predložil zápisnicu z domovej schôdze vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome zo dňa 16.9.2013, v ktorej v bode V. sa uvádza, že od januára 2014 sa správca PIDES s.r.o. Košice pretransformuje na PIDES PLUS s.r.o.. Vlastníci bytov dostanú nové zmluvy o výkone správy a mesačné zálohové platby v tej istej sume ako ku koncu roku 2013 prítomní vlastníci súhlasili. Podľa prezenčnej listiny, ktorá tvorila prílohu zápisnice z uvedenej schôdzi, na schôdzi bolo prítomných 16 vlastníkov z celkového počtu 30 a aj keď z tejto zápisnice jednoznačne nevyplýva, že by vlastníci bytov v bytovom dome o zmene správcu (pretože nepochybne došlo k zmene správcu) hlasovali, avšak zo zmlúv o výkone správy, ktoré uzavrel následne žalobca s jednotlivými vlastníkmi v bytovom dome vyplýva, že novú zmluvu o výkone správy s platnosťou od 1.1.2014 z celkového počtu vlastníkov podpísalo 22 vlastníkov bytov, teda viac ako 2/3 väčšina všetkých vlastníkov bytov. Preto mal súd za to, že v zmysle ust. § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov podpísaním zmluvy o výkone správy schválili vlastníci novú zmluvu o výkone správy v dôsledku čoho je táto nová zmluva záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a teda aj pre tých, ktorí túto zmluvu nepodpísali a je záväzná aj pre žalovaných v 1. a 2.rade. Bolo teda preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní.
8. V súvislosti so žalovanou dlžnou čiastkou súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi a to vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2014 v byte žalovaných preukázal vykázaný nedoplatok a taktiež preukázal skutočnosť, že za obdobie od januára do júla 2015, keďže žalovaní hradili len 140 € mesačne, dlhujú rozdiel a to 24,50 € za toto obdobie. Súd preto v časti istiny nárok žalobcu v celom rozsahu považuje za dôvodný. Súd ďalej konštatoval, že nevedel súdu preukázať, kedy presne vyúčtovanie doručil žalovaným v 1. a 2.rade, avšak z listu žalovanej v 2.rade zo dňa 10.7.2015, adresovaného žalobcovi jednoznačne vyplynulo, že vyúčtovanie za rok 2014 bolo žalovanej v 2.rade nepochybne doručené. Súd teda vychádzal z toho, že k doručeniu došlo najneskôr dňa 10.7.2015, kedy žalovaná v 2.rade predmetný list písala. Pri predpísaných platbách za rok 2014 žalovaní každý mesiac krátili platby, resp. nepravidelne platili mesačný zálohový predpis, preto im uložil súd povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy, ktorú nezaplatili titulom mesačného predpisu, resp. o ktorú krátili jednotlivé mesačné platby odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti jednotlivých mesačných predpisov a v prípade nedoplatku vykázaného vyúčtovaním od 10.8.2015, keďže vyúčtovanie bolo žalovaným doručené najneskôr dňa 10.7.2015 a 30-dňová lehota splatnosti uplynula 9.8.2015. Od 10.8.2015 sa teda dostali do omeškania a súd v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a žalobcovi, ktorý bol úspešný v tomto konaní priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 25,20 € trov právneho zastúpenia advokátom za 6 úkonov právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, zmena návrhu, podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 17.9.2015, z 11.1.2016, účasť na pojednávaní dňa 29.1.2016 ( 6 x 24,90 €) + 2 x režijný paušál vo výške 8,04 €, 2x režijný paušál vo výške 8,39 € a 2 x režijný paušál vo výške 8,58 €, spolu 224,62 €.
10. Vzhľadom k tomu, že žalobca čiastočne zobral žalobu späť o zaplatenie 190,09 € s prísl., súd v súlade s § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom zmení rozhodol o vrátení súdneho poplatku po krátení v sume 4,80 €.
11. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal (podaním na pošte dňa 20.4.2016) odvolanie žalovaný v 1.rade s odôvodnením, že ho podáva na základe reality, že nemožno súhlasiť a akceptovať tento rozsudok a je nutné sa domnievať, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň nevzal v úvahu navrhnuté dôkazy zo strany žalovaných. Poukázal na skutočnosť, že podrobné odôvodnenie odvolania bude spoločne v písomnom odvolaní, ktoré podá aj žalovaná v 2.rade. Dňa 18.5.2016 došlo na Okresný súd Košice II doplnenie odvolania proti rozsudku, už podpísané obidvomi žalovanými, kde opakovane uvádzajú, že na základe nezrovnalosti so samotnou zmenou správcu a množstvom nezrovnalostí a formálnych chýb nemôžu súhlasiť s predmetným rozhodnutím a požadujú zrušenie rozsudku v plnom rozsahu.Argumentovali, že zápisnica z domovej schôdze tak, ako bola predložená žalobcom, preukázateľne nepotvrdzuje zmenu správcu, keďže hovorí o transformácii, no k nej evidentne nedošlo. PIDES PLUS s.r.o. je totiž firma s náležitými zákonnosťami, má iné identifikačné a daňové údaje, pričom transformácia je premena, pretvorenie, zmena jednej firmy na inú so zánikom predchádzajúcej, no tu k tejto realite pravdepodobne nedošlo, nakoľko obe firmy PIDES spol. s.r.o. a PIDES PLUS s.r.o. existujú, dokonca majú aj spoločnú sídliacu adresu. Zmena zmluvy o výkone správy a zálohových platieb je vnímaná ako formálna záležitosť, no zmena a transformácia správcu je zmena v súlade s legislatívou. Súčasne poukázal na to, že je nutná výpovedná lehota a zákonom stanovená 30-dňová lehota pred skončením správy správcovi, v ktorej má správca predložiť vlastníkom bytov dokumentáciu súvisiacu s činnosťou správy, vrátane vyúčtovania prevádzky, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Taktiež v zápisnici chýba uznesenie, či zápis o hlasovaní, napokon žalovaným chýba zmluva o výkone správy s novým správcom. Zmluva o výkone správy predložená ako dôkazný materiál nie je žalovanými podpísaná a tiež je možné pochybovať o čase samotného podpisu väčšiny zmlúv ako sú uvedené, t.j. 1.1.2014, keďže išlo o štátny sviatok. Žalovaným ani ku dňu podania odvolania nebol doručený ani žiaden predpis na platby, pričom v minulom období žalovaní žiadali správcu PIDES spol. s.r.o. o zníženie predpisu platby na vykurovanie vzhľadom na využívanie alternatívneho spôsobu vykurovania a nevidia dôvod prečo by nemali takto platiť aj naďalej pri údajnej transformácii. Taktiež pri protokole o odpočte a registrácii telies za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, kedy bol správcom už údajne terajší žalobca, na zápise je za správcu podpísaná firma PIDES spol. s.r.o.. Zároveň tvrdili, že do dňa podania odvolania nebolo doručené vyúčtovanie z predchádzajúceho obdobia ani doklad o zmene zostatkoch a vysporiadaní sa z účtovaní z predchádzajúcich období napriek tomu, že o to požadoval.
12. Na výzvu súdu uvedenú v uznesení Okresného súdu Košice II 24C/445/2015-138 zo dňa 6.6.2016
- na odstránenie vád podaného odvolania reagovali žalovaní podaním, ktoré došlo na tamojší súd 29.6.2016. Z tohto podania opätovne vyplýva, že žalovaní žiadajú zrušenie rozsudku v plnom rozsahu.
13. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril písomne žalobca, ktorý v 1.rade poukázal na ust. § 365 ods. 3 CSP v zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. A teda žalobca má za to, že doplnenie odvolacích dôvodov uvedených v spoločných podaniach žalovaných z 18.5.2016 a 29.6.2016, kedy lehota žalovaným na odvolanie už uplynula nie je možné v rámci konania pred odvolacím súdom prihliadnuť. Naviac žalovaní bez dostatočného ospravedlnenia, resp. bez preukázania vážnych dôvodov sa nedostavili ani len na pojednávanie vo veci samej, ktoré sa v ich neprítomnosti uskutočnilo dňa 29.1.2016. Pokiaľ poukazujú na údajne formálne nedostatky zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, ktoré sa zo schôdze konanej 16.9.2013 a namietajú výkon funkcie správy bytového domu žalobcom, tak tento v plnom rozsahu zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach a tvrdeniach v konaní. Pokiaľ mali námietky voči tejto zápisnici a schôdzi mohli nezákonnosť v priebehu schôdze, ako aj výsledok hlasovania na tejto schôdzi napadnúť na súde osobitnou žalobou a to v zmysle ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., čo však neurobili a ich právo zaniklo. Keďže viac ako 2/3-inová väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici B. XX, XX M. K. v rozhodujúcom období na strane jednej a žalobca ako správca na strane druhej uzavreli zmluvu o výkone správy zo dňa 1.1.2014, žalobca je riadnym správcom bytového domu. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu na uplatňovanie pohľadávok titulom nedoplatkov na nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu poukazuje žalobca najmä na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/213/2011, ako aj uznesenie NS SR pod sp.zn. 3Cdo/180/2008 v iných obdobných právnych veciach. Ak tvrdia žalovaní, že im nebolo doručené vyúčtovanie nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu za rok 2014, tak toto tvrdenie je nepravdivé, pretože žalobca im vyúčtovanie zaslal cestou poštového podniku vo forme doporučenej zásielky dňa 27.5.2015. Napokon žalovaná vo svojom liste zo dňa 10.7.2015, ktorý adresovala žalobcovi uvádza, že firma, ktorá im doručila vyúčtovanie nákladov za rok 2014 ako správca je pre ňu neznáma a to jednoznačne dosvedčuje, že žalovaní vyúčtovanie za rok 2014 obdržali. Keďže vyúčtovanie za rok 2014 žalovaným zasielal žalobca a nie spoločnosť PIDES s.r.o. Košice, t.j. bývalý správca, žalovaní toto vyúčtovanie odmietli akceptovať a vrátili ho späť žalobcovi. Ohľadne poukazovania žalovaných na protokol na odpočte a registrácii vykurovacích telies za obdobie roku 2014 podpísanú firmou Remako pre správcu PIDES spol. s.r.o. zo dňa 10.1.2015, ide iba o zrejmú nesprávnosť v uvedení obchodného mena žalobcu ako správcu bytového domu. Argumentoval, že žalovaní vo svojich podaniach žalovanú sumu čo do jej základu ani čo výšky v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nenamietali a nie je možné na ich námietky uvedené až v doplneniach odvolania po uplynutí lehoty prihliadať. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a uplatnil si voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Súd prvej inštancie rozhodoval a žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).
15. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. októbra 2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
17. V prvom rade odvolací súd konštatuje že žalovaní ako manželia a bezpodieloví spoluvlastníci predmetného bytu zodpovedajú za dlhy v zmysle § 144 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne, sú nerozlučnými spoločníkmi. Nerozlučné spoločenstvo je charakterizované tým, že rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých spoločníkov spoločne a procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu. Vo vzťahu k tretím subjektom procesný úkon čo len jedného zo spoločníkov (napr. podanie odvolania) je účinný aj vo vzťahu k ostatným spoločníkom, t. j. v tomto prípade k žalovanej v 2. rade, ktorá sa napokon k odvolaniu pripojila.
18. Žalovaní, ako to vyplýva z odvolania, uviedli odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p., v súčasnosti uvedené v § 365 ods. 1 písm. e/, f/, CSP. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP znamená vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
19.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP).
20. Odvolacie námietky odvolateľov boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie s prihliadnutím na odvolacie námietky odvolací súd dodáva:
22. Aj odvolací súd zdieľa presvedčenie súdu prvej inštancie, že žalovaní obdržali vyúčtovanie nákladov na predmetný byt za rok 2014 vzhľadom na list žalovanej v 2.rade zo dňa 10.7.2015 adresovaný žalobcovi, správny je jeho záver aj o splatnosti nedoplatku v tomto smere a začiatku omeškania s platením nedoplatku, čo sa premietlo aj do rozhodnutia o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania. Odvolací súd tiež v súvislosti s námietkami žalovaných o tom, že protokol o odpočte a registrácii vykurovacích telies zo dňa 10.1.2015 bol vykonaný firmou Remako pre správcu Pides s.r.o., považuje túto okolnosť za formálnu chybu pri uvedení obchodného mena a na rozhodnutie vo veci nemá zásadného významu.
23. Ak väčšina vlastníkov uzavrela novú zmluvu o výkone správy podľa § 8 a nasl. zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, pôvodný správca nenamietal okolnosti zmeny správcu, žalovaní nevyužili svoje právo podľa § 14 citovaného zákona, je táto zmluva záväzná pre všetkých vlastníkov bytov, vrátane žalovaných, aj keď ju nepodpísali.
24. Žalovaní prevzali poučenie súdu o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na neskôr predložené dôkazy sa neprihliada. Zároveň v podaní zo dňa 26.1.2016 súhlasili s pojednávaním bez ich prítomnosti a skutočne do rozhodnutia súdu nenamietali výšku nedoplatku po čiastočnom späťvzatí žaloby, ani na túto okolnosť nepredložili dôkazy. Odvolací súd preto neprihliadol na ich tvrdenia v doplnení odvolania o fiktívnosti žalovaných súm, prípadne o znížení predpisu.
25. Na doplnenie riadneho odôvodnenia výroku rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zastavení konania pre úplnosť odvolací súd len dopĺňa ustanovenie, ktoré v odôvodnení chýba a ide o § 96 ods. 1 O.s.p..
26. Proti výroku súdu o trovách konania odvolatelia namietali len tú skutočnosť, že chýba ich vzťah so žalovaným a preto žiadajú zrušiť tento výrok, žiadne iné námietky ohľadne náhrady trov nevzniesli, preto odvolací súd, viazaný odvolacími námietkami preskúmal tento výrok len v rozsahu odvolacích dôvodov, ktoré nie sú dané a aj v tejto časti bol rozsudok potvrdený.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).