Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-23-2017.pdf
PDF · 92.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci starostlivosti súdu o mal. B. B. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú v konaní opatrovníkom L. práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z rodičov K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., B. XX a B. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 1, okres W., zastúpeného v konaní JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom v Sabinove, Ružová 10, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/538/2015-105 zo dňa 15.05.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, tj. okrem výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 28P/306/2012-37 zo dňa 28.11.2012 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. B. B. V., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 29.12.2015 opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 29.12.2015 do 30.04.2017 pre mal. B. B. vo výške 804,83 Eur povolil súd otcovi splácať v 25,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust.§ 62 ods.1, 2,3,4 a 5, § 75 ods.1,2, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 4. rokov, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej B. B., ktorá pri poslednej úprave výživného bola žiačkou 7. ročníka základnej školy a v súčasnej dobe už navštevuje 2. ročník gymnázia. Je nepochybné, že za toto obdobie sa jej podstatným spôsobom navýšili výdavky týkajúce sa zakúpenia učebných pomôcok a školských potrieb, tiež jej záujmovej, aj krúžkovej činnosti, keďže navštevuje Súkromnú základnú umeleckú školu, odbor hudobno-dramatický, ale tiež bežné výdavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby a potreby spojené s kultúrnym a spoločenským vyžitím.
4. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, pričom matka pri poslednej úprave výživného bola nezamestnaná, v súčasnej dobe pracuje v zahraničí, v Rakúsku, v dvojtýždňových turnusoch, takže došlo k navýšeniu jej príjmu na sumu 1.250,- Eur mesačne.
5. U otca k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo čiastočne, keďže v určitej časti rozhodného obdobia bol zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce a v určitom období, ako aj v súčasnej dobe je nezamestnaný, pričom nezamestnaný bol aj pri poslednej úprave výživného v roku 2012, kedy tiež nesúhlasil so zvýšením výživného. K zmene pomerov došlo u otca týkajúce sa jeho osobného stavu, keďže uzatvoril manželstvo a v súčasnej dobe žije so svojou manželkou, ktorá je zamestnaná a viac-menej po finančnej stránke podľa tvrdení otca zabezpečuje práve ona chod domácnosti. Tak ako pri poslednej úprave výživného, aj v súčasnej dobe býva v rodinnom dome u rodičov, pričom z manželstva mu nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť.
6. Aj keď otec v priebehu konania poukazoval na svoj zlý zdravotný stav, pre ktorý si nemôže nájsť momentálne prácu zvárača, ktorú v minulosti vykonával, súd prvej inštancie poukázal na lekárske potvrdenie, ktoré mal k dispozícii a podľa ktorého otec nepožiadal o priznanie invalidného dôchodku. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, liečba prebiehala najmä v roku 2013 a 2014, čo bolo predložené aj ďalšími lekárskymi správami a prepúšťacími správami z nemocnice a naposledy bol otec na kontrolu v roku 2016, takže jeho zlý zdravotný stav súd neakceptoval ako dôvod, pre ktorý v súčasnej dobe nemôže adekvátne pracovať.
7. Podľa názoru súdu v súčasnej dobe otec je schopný dosahovať vyššie príjmy, pričom tvrdenie, že ho v súčasnej dobe živí jeho manželka, ktorá je ukrajinskej národnosti iba poukazuje na to, že si napriek tomu, že nie je občiankou Slovenskej republiky dokázala nájsť zamestnanie na Slovensku. U otca preto ide o ľahkovážny prístup k plneniu si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, keďže nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. S poukazom na dlhodobé obdobie, kedy je otec nezamestnaný, pracuje iba formou rôznych brigádnických prác, má súd za to, že táto jeho evidencia v evidencii uchádzačov o zamestnanie je účelová, nezodpovedá jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam.
8. Súd vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov bolo preukázané, že otcovi bola ponúknutá práca adekvátna jeho odboru, v ktorom sa vyučil, považoval za dôvodné navýšiť výživné, pričom zvýšenie výživného zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 130 Eur mesačne považoval za primeranú a takú, ktorú je schopný otec v súčasnej dobe platiť napriek tomu, že nemá žiaden príjem.
9. Súd zvýšil výživné počnúc dňom 29.12.2015, t.j. dňom podania návrhu matkou na súd, pričom takto mu za obdobie od 29.12.2015 do 30.04.2017 vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 804,83 Eur (t.j. 1,61 Eur x 3 dni v mesiaci december 2015 + 12 mesiacov x 50 Eur za rok 2016 a 4 mesiace x 50 Eur za rok 2017), ktoré mu súd prvej inštancie povolil splatiť v splátkach po 25 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu. Keďže bolo preukázané, že momentálne je otec evidovaný na úrade práce, povolil mu splatiť dlžné výživné v splátkach, nakoľko nebolo možné ho zaviazať uhradiť celý dlh naraz.
10. Keďže matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 250 Eur mesačne, eventuálne na sumu 150 Eur mesačne, v tejto časti jej súd návrh zamietol ako nedôvodný s poukazom na súčasnú nezamestnanosť otca, ako aj na to, že súd zvýšil výživné najmä z dôvodu nevyužitých možností a schopností otcom pri hľadaní zamestnania. Zároveň zamietol návrh matky na zvýšenie výživného od 1.12.2015, nakoľko návrh bol podaný až koncom roka 2015.
11. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP).
12. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie otec maloletého. Navrhol rozsudok zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť alebo alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok považuje otec maloletej za nezákonný a predčasne vydaný. Zároveň ho považuje za nepreskúmateľný. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu veci a neprihliadol najmä na tú skutočnosť, že dlhodobo z dôvodu práceneschopnosti nemal stabilný príjem, bol hospitalizovaný a dlhodobo sa nemôže zamestnať. Súd prvej inštancie
vychádzal najmä z výpovede matky maloletej, nezobral dostatočne do úvahy reálny príjem otca maloletej za obdobie rokov 2015 až 2017, podľa ktorých súd vyhodnotil aj zárobkové možnosti a schopnosti otca maloletej. Naopak súd nebral do úvahy momentálne príjmové pomery na strane matky. Informácie ohľadne jeho zárobkových možností a schopností sú pre zlý zdravotný stav nereálne. Jeho finančná situácia sa v poslednej dobe nijak výrazne nezmenila, keďže bol nezamestnaný, dlhodobo práceneschopný a v čase rozhodovania súdu začal pracovať len brigádne. Vzhľadom na to, že otec maloletej nie je schopný hradiť zo svojho príjmu ani len bežné výdavky, jeho reálny čistý mesačný príjem mu tak neumožňuje uhrádzať bežné výživné vo výške 130,- Eur mesačne a zároveň ešte splácať dlh na výživnom vo výške 25,- Eur mesačne. Takto otcovi maloletej po odpočítaní súdom priznanej výživného ostane suma nižšia ako je suma životného minima. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevyhodnotil exekučné konania, ktoré sa proti otcovi vedú, resp. viedli. Poukázal na ust.§ 62 ods.2, 4 a 5 a ust.§ 75 ods.1 Zákona o rodine.
13. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že otec neuviedol vo svojom odvolaní ktoré procesné podmienky pre konanie v danej veci splnené neboli. Matka má za to, že procesné podmienky splnené boli. Zároveň neuviedol ktorým procesným postupom súdu mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva konkrétne. Podľa názoru matky otec maloletej mohol a uskutočňoval svoje procesné práva a súd mu nič neznemožnil. Otec neuviedol ktoré prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neboli v konaní uplatnené a ktoré konkrétne právne posúdenie súdu považoval za nesprávne. Navyše v konaní podľa civilného mimosporového poriadku sa ustanovenia civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany nepoužijú. Dôvody odvolania sú vymenované podľa ust.§ 165 ods.1 C.s.p., ale otec maloletej použitie týchto dôvodov ničím neodôvodnil, pretože uvedené odvolacie dôvody v tejto veci žiadne neexistujú. V ďalších dôvodoch odvolania, ktoré otec maloletej uviedol a to, že súd vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu je nepravdivé tvrdenie otca. Nielen zo spisového materiálu, ale aj z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a zistil riadne a úplne skutkový stav veci a vyporiadal sa so všetkým čo otec maloletej v odvolaní nepravdivo tvrdí že to súd nezobral do úvahy. Podľa názoru matky je zo strany otca maloletej vysoko nemorálne vyhovárať sa na exekúcie vedené voči jeho osobe pre opakované neplatenie výživného na mal. B. B., pretože si riadne a prvotne neplnil vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu ako je nemorálne rušiť pokusy mal. B. B. o kontakt s otcom, ktorého má právo poznať. Otec maloletej okrem výživného neposkytuje svojej dcére nič a o dcéru sa vôbec nezaujíma. Celá starostlivosť je na matke a jej životnom partnerovi. Preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
14. V priebehu odvolacieho konania predložil otec do spisu oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 09.08.2017, nakoľko mu zamestnávateľ nevyplácal mzdu za vykonanú prácu. Bez mzdy nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči mal. B. B.. Jednalo sa o oznámenie o skončení pracovného pomeru s firmou AFINOX, Široká 188, 044 11 Ždaňa, okres Košice - okolie. Uvedené podanie bolo doručené matke i kolíznemu opatrovníkovi.
15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 10.10.2017 a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
16. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a konštatuje, že pri rozhodovaní súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky kritéria dané Zákonom o rodine. Odvolacie námietky otca sú iba zhrnutím ich argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej inštancie, pričom na tieto súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí reagoval.
17. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku otca, keď poukazoval na svoj zlý zdravotný stav, pre ktorý nemôže nájsť momentálne prácu zvárača, ktorú v minulosti vykonával. I odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, poukazuje na lekárske potvrdenie, ktoré sa nachádza na č.l. 45, z ktorého vyplýva, že otec nepožiadal o priznanie invalidného dôchodku. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, liečba prebiehala najmä v roku 2013 a 2014, čo bolo predložené aj ďalšími lekárskymi správami a prepúšťacími správami z nemocnice. Naposledy bol otec na kontrolu v roku 2016, preto nemožno zlý zdravotný stav otca akceptovať ako dôvod, pre ktorý v súčasnej dobe nemôže adekvátne pracovať. Zo správy jednoznačne vyplýva, že otec je práceschopný a môže vykonávať prácu vo vyučenom odbore mäsiar. I odvolací súd má za to i vzhľadom na vyššie uvedené, že otec je schopný dosahovať vyššie príjmy, pričom jeho tvrdenie, že ho v súčasnosti živí manželka, ktorá je ukrajinskej národnosti skutočne naznačuje ľahkovážny prístup k plneniu si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, keďže nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov otcovi ponúkol zamestnanie, ktoré je primerané jeho vzdelaniu. Záver súdu prvej inštancie, že je dôvodné navýšiť výživné zo sumy 80,- Eur na sumu 130,- Eur i odvolací súd považuje za primerané a také, ktoré je schopný otec v súčasnej dobe platiť napriek tomu, že nemá žiaden príjem. Súd prvej inštancie správne vypočítal i dlžné výživné.
18. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 odsl.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 52 a § 57 C.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.