Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/442/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: J. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. L. M. Q., D. XXX/XX, o zaplatenie 495,92 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 14C/1149/2015 -32 zo dňa 23.10.2016 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutej časti zamietajúceho výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi ešte 101,66 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 101,66 eur od 02.11.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 247,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 247,68 eur od 02.11.2012 do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 03.05.2012 právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel so žalovanou zmluvu na kúpu nábytku - kuchynskej linky. V zmysle zmluvy jej poskytol pôžičku vo výške 349,34 eura, ktorú sa žalovaná zaviazala pravidelne uhrádzať v 6 mesačných splátkach vo výške 67,77 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 69,95 % a RPMN vo výške 52,20 % s tým, že celková výška pôžičky činí sumu 406,62 eura. Podľa výpisu z účtu žalovaná uhradila sumu vo výške 101,66 eura. Žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy pozostávajúcej z neuhradených splátok a príslušenstva vo výške 495,92 eura. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. dňa 25.10.2012 zaslala žalovanej predžalobnú upomienku, ktorou zosplatnila celý dlh žalovanej, na ktoré zosplatnenie žalovaná nereagovala. Následne dňa 27.11.2015 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila svoju pohľadávku na žalobcu.

3. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 52 - § 54, § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z. a po vykonanom dokazovaní mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 349,34 eura. Po preskúmaní dohodnutých úrokov z úveru zistil, že tieto sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle Národnej banky Slovenska: <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne- urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank>) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom

období (t.j. ku dňu 03.05.2012, kedy bola uzavretá úverová zmluva) v kategórii Nové úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka, činila úroková sadzba hodnotu 7,93 % ročne. Pretože v zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 69,95 % v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov, pretože odporuje dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku.

4. Okrem istiny žalobca žiadal priznať aj sumu 89,48 eura titulom zmluvnej pokuty odvolávajúc sa na ustanovenie čl. 11 bod 2 Všeobecných obchodných podmienok, v ktorej je uvedené, že „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30- ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou." Okresný súd uzavrel, že uvedená zmluvná podmienka predstavuje predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto žalobu len v časti na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 89,48 eura zamietol.

5. Podľa zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 349,34 eura a žalovaná uhradila sumu 101,66 eura. Vzhľadom na to, že súd vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, úhrady žalovanej mali byť v celom rozsahu pričítané na istinu, preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 247,68 eura. Priznaný úrok z omeškania odôvodnil prvoinštančný súd odkazom na ust. § 517 os. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že úspech a neúspech žalobcu je skoro rovnaký (z uplatnenej istiny 495,92 eur mu súd priznal sumu 247,68 eura a v časti o zaplatenie sumy 248,24 eura žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku v zamietajúcej časti o zaplatenie 101,66 eura s príslušenstvom podal žalobca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. V dôvodoch odvolania uviedol, že žalobca sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak má za to, že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. V dôvodoch odvolania uviedol, že kúpna cena bola v zmysle zmluvy vo výške 451,- eur. Nakoľko žalovaná bola povinná v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 101,66 eura, predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanej následne bola poskytnutá suma vo výške 349,34 eura, ktorú sumu sa zaviazala splácať mesačnými splátkami. Žalovaná celkove uhradila sumu 101,66 eura, to znamená akontáciu. Suma úhrad vo výške 101,66 eura, ktorú súd započítal na sumu poskytnutej pôžičky, predstavuje práve úhradu akontácie vo výške 101,66 eur, ktorú súd započítal na sumu už poníženú o akontáciu (349,34 eura). Z uvedeného je teda podľa odvolateľa zrejmé, že žalovanej bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 451,- eur a nie v sume 349,34 eura, ako to uvádza prvoinštančný súd. Suma 349,34 eura predstavuje sumu, od ktorej už je odpočítaná akontácia. Zároveň je jej však akontácia zahrnutá aj medzi platbami v sume 101,66 eura. Súd preto v danom prípade zohľadnil zaplatenú akontáciu dvakrát, nakoľko akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovanej vo výške 101,66 eura, ktorú súd odpočítal od sumy 349,34 eura, čo je suma pôžičky už ponížená o akontáciu. Na základe uvedeného preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku v zmysle ust. § 388 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zmenil tak, že žalovanú popri povinnosti vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 23.08.2016 č.k. 14C/1149/2015 zaviaže aj na zaplatenie sumy vo výške 101,66 eura s príslušenstvom a opätovne rozhodne o trovách konania.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1 z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.10.2017 o 09.45 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia bolo

zverejnené dňa 19.10.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP.

12. Žalobca odvolaním napadol časť zamietajúceho výroku v rozsahu 101,66 eura, ktorú zaplatila žalovaná pri uzavretí zmluvy dňa 03.05.2012.

13. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že kúpna cena tovaru, na ktorú žalobca požičal žalovanej peniaze na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2012, predstavovala sumu 451,- eur. Žalovaná pri uzavretí zmluvy dňa 03.05.2012 zaplatila akontáciu v sume 101,66 eura. Právny predchodca žalobcu potom požičal žalovanej sumu 349,34 eura. Z požičanej sumy žalovaná nezaplatila žiadnu splátku, ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 7 spisu). Okresný súd preto nesprávne odpočítal z poskytnutej pôžičky istiny 349,34 eura sumu 101,66 eur, lebo táto nie je úhradou splátky pôžičky. Odvolanie žalobcu preto považoval odvolací súd za dôvodné.

14. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 388 zmenil rozsudok v napadnutej časti zamietajúceho výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi ešte 101,66 eura s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 101,66 eur od 02.11.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

15. V dôsledku zmeny rozsudku v napadnutej časti zamietajúceho výroku odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v súlade s ust. § 396 CSP. Žalobca bol v spore čiastočne úspešný, z uplatnenej istiny 495,92 eura mu bola priznaná suma 349,34 eura, čo predstavuje 70 % úspech žalobcu a 30 % úspech žalovanej. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 255 ods. 2 vychádzajúc z čiastočného úspechu žalobcu priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 % (70 % úspech - 30 % neúspech = 40 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .