Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6C-165-2012.pdf
PDF · 119.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/165/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 84 Bratislava, proti žalovanému: U.. O. K., Z. E. XA, I., zastúpený JUDr. Evaristom Zuzanom, advokátom so sídlom Horná 65, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 6.154,76 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.1.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.154,76 eura s príslušenstvom.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca na základe pracovnej zmluvy zamestnával žalovaného v roku 2009 a 2010 v pracovnej pozícii vedúci Redakcie športu v organizačnom útvare Hlavná redakcia spravodajstva, publicistiky a šporu. Žalovaný objednal prostredníctvom Útvaru medzinárodných vzťahov (ďalej len „ÚMV“) žalobcu celkovo 106 lístkov na 16 zápasov Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2010 (ďalej len „MS“), ktoré sa konali od 11.6.2010 do 11.7.2010, a to v hodnote 32.960 USD. Dňa 12.5.2010.. žalovaný z pôvodnej objednávky zrušil 64 lístkov v hodmote 12.400 USD. Dňa 1.6.2010 žalovaný písomne prevzal potvrdenie o pridelelní 42 ks lístkov v celkovej sume 20.560 USD, 64 ks lístkov neprevzal. Vzhľadom k tomu, že k zrušeniu objednávky lístkov na MS prišlo po termíne, ktorý stanovila European Broadcasting Union (ďalej len „EBU“), prostredníctvom ktorej sa lístky objednávali, nebolo zrušenie objednávky zo strany EBU akceptované. Napriek tomu však EBU na vlastné náklady predala z neprevzatých lístov ďalších 16 lístkov. EBU na základe faktúry č. 2210190411 účtovala žalobcovi za 90 lístkov na MS vo futbale sumu 28.720 USD, čo pri kurze zo dňa 23.8.2010 činí 20.607 eura. Žalovaný uhradil dňa 2.9.2010 do pokladne žalobcu sumu 14.452,24 eura. Suma 6.154,76 eura tak tvorí rozdiel, ktorý žalovaný žalobcovi za objednané lístky doposiaľ neuhradil. Rozhodnutím č. 5 generálneho riaditeľa Slovenskej telelvízie z 25.2.2009 - Podpisový poriadok Slovenskej telelvízie, bolo stanovené podpisové oprávnenie pre vedúceho na 2. Stupni riadenia na schvaľovanie hospodárskych operácií pre obchodné zmluvy, zmluvy o spolupráci, objednávky, faktúry, interné doklady služby, práce, servis, opravy, údržbu, nákup a zapožičanie do 1.600 eur. Výška vyššie uvedenej objednávky presahovala limit podpisového oprávnenia žalovaného, čím porušil jednak ustanovenia podpisoveého poriadku žalobcu, ako aj pracovný poriadok žalobcu. Žalobca na základe Protokolu o výsledku kontroly z 8.10.2010 a Zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 29.10.2010 vyzval žalovaného, aby uhradil dlžnú sumu, čo však žalovaný neučinil.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15 a 16.11.2012 k žalobe uviedol, že on žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil. V rozhodnom čase bol zamestnancom žalobcu, a preto je potrebné predmentý spor posudzovať podľa Zákonníka práce. Žalobca žalovaného neoboznámil so škodou v lehotách podľa Zákonníka práce a neumožnil mu vyjadriť sa k vzniknutej škode. Žalobca navyše nepreukázal reálnu existenciu škody, to jest, že by došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. Taktiež uviedol, že žalobca sa o škode dozvedel dňa 29.10.2010 s do dnešného dňa škodu so zamestnancom a ani zástupcami zamestnancov neprerokoval.
4. Žalobca podaním zo dňa 9.4.2013 zmenil právnu argumentáciu žaloby odvolávaním sa na príkaznú zmluvu, v zmysle § 728 Občianskeho zákonníka. Na základe príkaznej zmluvy objednal žalobca na príkaz žalovaného 106 vstupeniek na MS. Dňa 12.5.2010 prikázal žalovaný žalobcovi zrušiť z pôvodnej objednávky 64 vstupeniek, a to napriek tomu, že takýto príkaz žalovnaý dal po termíne určeným EBU na zrušenie objednávaok. EBU zrušenie objednávky neuznala, pričom žalobcovi vystavila dňa 20.8.2010 sumárnu faktúru č. 145330 vo výške 130.006 CHF. Žalovaný uhradil do pokladne žalobcu 2 hotovostné platby za objednané vstupenky, jednu vo výške 8.899 eura a druhú vo výške 5.553,24 eura, t,.j. celkom 14.425,24 eura. Žalobca faktúru v prospch EBU uhradil dňa 22.9.2010. Z fakturovanej sumy cena za 90 vstupeniek predstavovala sumu vo výške 30.822 CHF, t. j. 20.607 eur. Vzhľadom na žalovaným vykonané platby ostala žalovanému k úhrade ešte suma 6.154,76 eura.
5. Po vykonanom dokazovaní výsluchom žalovaného, svedkov a vykonaním listinných dôkazov Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom č. k. 6C/165/2012-224 zo dňa 3.4.2014 žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách si vymienil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
6. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Co/316/2014-264 zo dňa 31.3.2016 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd uložil súdu prvej inštancie vykonať všetky listinné dôkazy, založené oboma účastníkmi do spisu, vyhodnotiť vykonané dôkazy, spoľahlivo zistiť skutkový stav, ustáliť a posúdiť, aký právny vzťah medzi účastníkmi vznikol a následne vyhodnotiť dôvodnosť nároku žalobcu.
7. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal stranami navrhnuté listinné dôkazy, a to protokolom o výsledku kontroly, výzvou na zaplatenie pohľadávky, výzvou - vyjadrením žalovaného, zápisnicou zo zasadnutia škodovej komisie, kópiou rozhodnutia č. 5 GR STV z 25.2.2009, potvrdenkou o prijatí sumy 8 000 USD a sumy 8 718,59 € zo dňa 12.7.2010, e-mailovou komunikáciou z 5.11.2009, e-mailovou komunikáciou medzi žalovaným a A. W. z 12.5.2010, e-mailovou komunikáciou so zástupcami EBU a Eurovízie, týkajúcu sa objednávania lístkov na MS, priloženými faktúrami, vyhlásením A. W. k priebehu kontroly, e-mailovou komunikáciou medzi žalovaným a L. G. zo dňa 28.1.2010 až 25. 3. 2010, e-mailovou komunikáciou medzi žalovaným a M. W. zo dňa 31.3.2008, e-mailovou komunikácia medzi žalovaným a F. G. zo dňa 22.4.2009, e-mailovou komunikáciou medzi žalovaným a M. W. zo dňa 14.9.2010, príjmovými pokladničnými dokladmi, pracovnou zmluvou žalovaného zo dňa 29.6.2007, dohodami o zmene pracovnej zmluvy žalovaného, popisom prác M. W. zo dňa 1.7.2001, pracovnou zmluvou F. G., organizačným poriadkom STV z 28.9.2007, e-mailovou komunikáciou medzi žalovaným a M. W. zo dňa 21.6.2010, pričom zistil tento skutkový a právny stav.
8. Z protokolu o výsledku kontroly zo dňa 8.10.2010 vyplýva záver kontrolnej skupiny, že uhradením faktúry v prospech EBU vznila žalobcovi škoda vo výške 6.154,76 eura, pričom za túto škodu zodpovedá bývalý zamestnanec žalobcu - U.. O. K.. Z priebežného protokolu, ktorý tvorí súčasť protokolu zo dňa 8.10.2010, z vyjadrenia vedúcej ÚMV (prostredníctvom ktorého sa objednávali lístky na MS), vyplýva, že A. W., neinformovala vedúcu ÚMV o objednávaní lístkov na MS a postupovala bez jej vedomia.
9. Z oznámenia s protokolom o výsledku kontroly zo dňa 12.10.2010 vyplýva, že osoba poverená vedením Kontrolného útvaru STV oznámila predsedovi Škodovej komisie STV, že kontrolou bola zistená škoda STV vo výške 6.154,76 eura, ktorá bola spôsobená bývalým zamestnancom Ing. O. K..
10. Listom zo dňa 24.9.2010 generálny riaditeľ STV vyzval U.. K. na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 8.181,75 eura, titulom neuhradenej ceny objednaných lístov na MS.
11. Žalovaný listom zo dňa 8.10.2010 v odpovedi na list genenrálneho riaditeľa STV uviedol, že ako vedúci redakcie športu nemal kompetencie svojvoľne vykonávať objednávky týkajúce sa prípravy MS
vo futbale. Rezervácie a všetky objednávky boli robené na pokyn šéfredaktora Hlavnej redakcie športu
- U.. D.. Všetky odobraté vstupenky boli podľa vyjadrenia žalovaného v plnej výške riadne uhradené do pokladne STV ešte pred skončením jeho pracovného pomeru k 15.7.2010. Vzhľadom k tomu, že termíny objednávok, rezervácie a rušenie služieb spojených s MS vo futbale boli vykonávané na pokyn mamažmentu STV, prostredníctvom šéfredaktora Hlavnej redakcie športu, považuje výzvu na zaplatenie danej sumy za neopodstatnenú.
12. Zo zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 29.10.2010 vyplýva, že v dňoch 30.9.-6.10.2010 vykonal Ing. A., ako osoba poverená vedením Kontrolného útvaru STV kontrolu dodržiavania pracovných postupov zamestnancov ÚMV a Hlavnej redakcie spravodajstva, publicistiky a šporu v súvislosti s objednávaním vstupeniek na medzinárodné športové podujatia zabezpečované v súvislosti EBU. Kontrolou bolo zistené, že bývalý zamestnanec STV - U.. K., vtedajší vedúci Redakcie šporu si prostredníctvom ÚMV objednal u EBU lístky na šporotvé podujatia v rámci STV, čím porušil Rozhodnutie č. 5 generálneho riaditeľa STV zo dňa 25.2.2009 - Podpisový poriadok a neoprávnene podpisoval uvedené objednávky, pri ktorých bol stanovený limit podpisového oprávnenia vedúceho na 2. stupni riadenia do 1.600 eur. Dňa 1.6.2010 si Ing. K. písomne prevzal potvrdenie o pridelelní lístkov na MS vo futbale 2010 v počte 42 kusov v celkovej sume 20.560 USD. Zvyšných 64 objednaných lístkov neprevzal s tým, že ich objednávka bola z jeho strany zrušená dňa 12.5.2010. Objednávka týchto lístov však bola zrušená po termíne, ktorý stanovila EBU, pričom po oneskorenom zrušení objednávky sa EBU (z neprevzatých 64 lístkov) podarilo predať na vlastné náklady ešte ďalších 16 lístkov. EBU faktúrou č. 2210190411, vystavenou dňa 10.8.2010 vyúčtovala STV spolu 90 lístkov v celkovej hodnote 28.720 USD, čo je po prepočte 20.607 eura. U.. K. dňa 2.9.2010 uhradil do pokladne STV sumu 14.452,24 eura za 42 lístkov, čo znamená, že neuhradil plnú výšku sumy za všetky ním objednané lístky. STV uhradením faktúry vznikla škoda v celkovej výške 6.154,76 eura, čo predstavuje 48 ks nezaplatených lístkov. Škodová komisia určila U.. K. za osobu zodpovednú za túto škou a odporučila generálnemu riaditeľovi odstúpiť škodovú udalosť právnemu útvaru STV.
13. Rozhodnutím č. 5 generálneho riaditeľa STV z 25. 2. 2009 bol s účinnosťou dňom 1.3.2009 vydaný Podpisový poriadok STV z torého z čl. I vyplýva, že vedúci na 2. stupni riadenia (ktorým bol aj žalovaný) má podpisové oprávnenie na schvaľovanei hospodárskych operácií do 1.660 eur vrátane.
14. Z potvrdenky o prijatí sumy 8.000 USD a sumy 8.718,59 € zo dňa 12.7.2010 vyplýva, že Ing. K. dvoma platbami zaplatil v hotovosti útvaru ekonomiky STV vstupenky na MS.
15. Z e-mailovej komunikácie z 5.11.2009 medzi zástupcom Eurovizie a členskými partnermi vyplýva, že konečný termín rezervácie vstupeniek na MS vo futbale je do 9.12.2009 a termín na objednanie lístkov na finále bol určený do 11.12.2009.
16. Z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a A. W. z 12.5.2010 vyplýva, že žalovaný v tento deň oznámil A. W. definitívny zoznam a počet lístkov na MS, ktoré odoberie (celkovo v počte 42 kusov), ako aj zoznam a počet lístkov, ktoré neplánuje odobrať (64 kusov).
17. Z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným, A. W., S. M. (zástupkyňou EBU) a Z. L. (zástupcom Eurovízie) vyplýva, že partnerom v členských štátoch bol oboznámený termín rezervácie lístkov na MS vo futbale (9.12.2009, resp. 11.12.2009). Žalovaný dňa 10.12.2009 požiadal e-mailom M. W. o doplnenie objednávky na MS, pričom uviedol, že všetko zaplatí on a že rodina je veľká. M. W. mu dňa 11.12.2009 odpísala, že všetko, tak ako žiadal je objednané, pričom sa chcela uistiť, či to žalovaný skutočne zaplatí, na čo jej odpovedal, aby sa o to nebála. Z tejto komunikácie súčasne vyplýva, že pôvodne objednaný počet lístkov nebude odobratý, pričom žalovaný v komunikácii s A. W. uviedol, že o lístky v počte 64 kusov už nemá menežment STV, ani 1.2 media záujem, a to aj napriek pôvodnému veľkému dopytu po lístkoch, preto žalovaný požiadal A. W., aby zrušila u EBU uvedené lístky. A. W. pri komunikácii so zástupkyňou EBU zistila, že k zrušeniu rezervácie došlo po termíne, avšak EBU sa pokúsi predať nejaké lístky po vlastnej línii. Zo stornovaných lístkov sa podarilo EBU predať ešte 16 lístkov. EBU však trvala na tom, že všetky objednané lístky je potrebné zaplatiť, a to aj napriek tomu, že by ich objednávateľ neprevzal. Pri komunikácii žalovaného s A. W. žalovaný uvádza, že za lístky, ktoré STV neodoberie, sa EBU nebude nič paltiť. Argumentuje tým, že o lístky už nie je záujem, nakoľko z dôvodu zníženenej bezpečnostnej situácie rapídne poklesol záujem o lístky. A. W. v reakcii na to uvádza, že sa musia predsa len rešpektovať nejaké „deadliny“, a teda uznáva argumentáciu zástupkyne EBU, že lístky boli
stronované po termíne, kedy sa tak mohlo urobiť, ale vyjadruje presvedčenie, že lístky zástupkyňa EBU predá. Zároveň vyjadruje znepokojenie nad tým, že podstúpila takéto riziko v súvislosti s objedanním lístkov, ktoré teraz (po neskorej stornácii) bude potrebné „naslepo“ zaplatiť.
18. EBU faktúrou č. 2210190411 vystavenou dňa 10.8.2010 vyúčtovala STV spolu 90 lístkov v celkovej hodnote 28.720 USD, čo je po prepočte 20.607 eura. STV dňa 22.9.2010 uhradila cenu lístkov (spolu aj s ostatnými položkami uvádzanými vo faktúre) v celkovej výške 139.006 CHF.
19. Z písomného vyhlásenia A. W. zo dňa 2.10.2010 k zabezpečovaniu lístkov na rôzne šporotvé podujatia vyplýva, že všetky objednávky lístkov na dané športové podujatie manžoval U.. K., pričom ona, resp, jej kolega G. robili iba „servis“ pre STV. Po postupe slovenskej futbalovej reprezentácie na MS sa zvýšil dopyt po lístkoch, ktoré mali byť určené hlavne pre partnerov STV, členov Rady, sponozorov. Objednávky boli vykonané žalovaným a pánom I. z 1.2 A.. Nebolo jej úlohou posudzovať rozhodnutia manžmentu, ani ich stratégiu voči sponzorom či partnerom STV. Jej úlohou bolo na základe príkazu vniesť požiadavky STV na extranet EBU pre dané podujatie. Platba za lístky sa mala uskutočniť rovnakým spôsobom, ako sa tomu dialo roky predtým.
20. Z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a M. W. zo dňa 31.3.2008 vyplýva, že M. W. v rámci svojej pozície v STV ponúkala možnosť nahlásenia počtu zápasov na finále ligy majstrov, pričom žalovaný v odpovedi na e-mail uvádza, že si objednáva 8 ks lístov, pričom k otázke platenia uviedol, že „STV to zaplatí a potom sa to refakturuje na 1.2. Mediu, atd, mám to dohodnuté s ekonomickým“.
21. Z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a F. G. zo dňa 22.4.2009 vyplýva, že obdobným spôsobom si žalovaný objednával lístky na šporotvé podujatia aj u F. G..
22. Z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a M. W. zo dňa 14.9.2010 vyplýva, že M. W. avizuje žalovanému potrebu uhradenia faktúry za zápas Realu Madrid. Žalovaný v odpovedi na e-mail uvádza, že všetky lístky, ktoré boli objednané v rokoch 2009-2010, boli riadne zaplatené do pokladne pani P. ešte pred jeho odchodom, bez ohľadu na to, či faktúra už bola v STV, alebo nie, keďže niektoré kluby zasielajú faktúry neskoro. Zároveň uvádza, že si nepamätá, či daný zápas objednávali, keďže sa stávalo, že niekedy prišli faktúry aj omylom. Tvrdil však, že ak boli lístky objednané a prevzaté, tak za nich aj zaplatil do pokladne. Súčasne poukazuje na zrejmú chybu vo fakúre, keďže na nej je uvedený zápas Real Madrid - Olympic Lyon, ale v texte e-mailu sa píše o zápase Real Madrid - Manchester City.
23. Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 26.3.2010, 20.4.2010, 23.4.2010, 18.5.2010, 29.6.2010 vyplýva, že žalovaný platil STV vkladom v hotovosti peňažné sumy za viaceré futbalové zápasy UEFA ligy.
24. Žalovaný uzavrel dňa 29.6.2007 s STV pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s druhom práce - vedúci športu.
25. Dňa 1.10.2007 bola medzi žalovaným a STV uzavretá Dohoda o zmene pracovnej zmluvy, kde sa zmluvné strany dohodli na zmene druhu práce žalovaného, ktorý bol s účinnosťou od 1.10.2007 zaradený na pozíciu vedúci redakcie športu.
26. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.7.2008 boli dohodnuté mzdové náležitosti zamestnanca.
27. Z popisu prác A. W. zo dňa 1.7.2001 vyplýva, že táto bola zaradená ako prevádzkový referent špecialista na Útvare Programové centrum športu a motorizmu. Z popisu prác taktiež vyplýva, že okrem iného vybavuje zahraničnú korešpondenciu a fakturáciu v rámci EBU.
28. Z pracovnej zmluvy L. G. uzavretej dňa 1.8.2007 s STV vyplýva, že F. G. bol v pracovnej pozícii koordinátor, pričom jeho prácovnou náplňou bola aktívna komunikácia s EBU - okrem iného objednáva zahraničné športové programy, ponúka významné športové programy, sprostredkúva informácie o ponúkaných športových podujatiach ostatným organizačným zložkám STV.
29. Z organizačného poriadku STV zo dňa 28.9.2007 vyplýva, že Útvar medzinárodných vzťahov aktívne reprezentuje STV v EBU a koordinuje participáciu STV na projektoch EBU. V rámci koordinácie medzinárodných programov spolupracuje s redakciou športu a motorizmu. Redakcia športu v rámci hlavnej činnosti zabezpečuje výrobu športových relácií, priamych prenosov a záznamov športvých podujatí, pričom spolupracuje s príslušnými odborými útvarmi STV.
30. Z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a M. W. zo dňa 19.-21.6.2010 vyplýva, že zástupkyňa EBU v daný moment predala 4 zo stronovaných lístkov, pričom žalovaný uvádza, že nakoľko stornované lístky v STV nikto neprevzal, nebude im (EBU) predsa nikto platiť za zrušenú rezerváciu. M. W. uvádza, že takýto postup asi neprejde, keďže lístky sú vydané a nikto iný ich nezaplatí.Taktiež uviedla, že lístky mali stornovať skôr. Žalovaný v reakcii na to uvádza, že ťažko mohli niečo stornovať, keď nemali 5 mesiacov jasnú odpoveď od manžmentu, ako ani od Rady, ani od 1.2 Medie. Na začiatku mal každý veľkú snahu o získanie vstupeniek, potom sa nikto nevyjadri a nakoniec to bolo nutné stornovať. Taktiež v e-maily uvádza, že M. viackrát urgoval manažment, aby sa vyjadril, či chcú vstupenky, alebo ich majú vrátiť.
31. Zo zoznamu akreditovaných pracovníkov žalobcu na MS vo futbale vyplýva, že žalovaný bol na dané podujatie akreditovaný.
32. Súd pri dokazovaní vychádzal aj z výpovedi uskutočnených ešte pred prvým meritórnym rozhodnutím vo veci, keďže strany sporu po tom, čo bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie, nenavrhovali opakovať výsluchy strán sporu, resp. svedkov.
33. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že so žalobcom bol v riadnom pracovnom vzťahu a plnil povinnosti, ktoré mu z toho vyplývali. V zamestnaneckom vzťahu bol do 31.7.2010, Nebol oprávnený uzatvárať žiadnu príkaznú zmluvu. Robil iba to, čo mu bolo nakázané nadriadenými. Od svojho nadriadeného
- vedúceho hlavnej redakcie športu U.. D. dostal pokyn, aby na oddelenie medzinárodných vzťahov posunul informáciu o potrebe nákupu lístkov a tento príkaz aj splnil. Lístky objednávalo medzinárodné oddelenie. Pôvodne od neho chcel generálny riaditeľ STV inú sumu, ako je predmetom žaloby, pričom k nároku STV sa vyjadril, že ho považuje za nedôvodný. Odvtedy už nebol nikým od žalobcu kontaktovaný. Nebol ani prizvaný na škodovú komisiu. Pri výstupe z pracovného pomeru mal od zamestnávateľa - žalobcu potvrdené, že žalobca nemá voči nemu žiadne pohľadávky. Lístky na MS SR kupoval na základe pokynu nadriadeného, pričom peniaze za lístky mal žalovaný od ľudí, od ktorých ich vyzbieral.
34. Svedkyňa A. Albrechtová vo výpovedi uviedla, že je zamestnaná ako manažérka v RTVS, zabezpečujúca vysielacie práva zo zahraničia, predovšetkým športové prenosy. Žalobca je členom EBU a má preto možnosť získať lístky na športové podujatia za nižšiu cenu. Cez organizačný útvar na ktorom pracuje išlo aj objednávanie lístkov na MS, ktorých neuhradená časť ceny je predmetom tohto sporu. Žalovaný sa na ňu obrátil s tým, že by chcel objednať lístky na MS. Ona ho priamo nevybavovala, robil to jej kolega G., pričom ale uviedla, že vie o tom, že došlo k nejakej objednávke. Žalovaný ju dodatočne e- mailom požiadal o to, či môže doobjednať ďalšie lístky. Obsahom e-mailu bolo aj to, že žalovaný uviedol, že rodina je veľká a že on to zaplatí. Na základe toho ona doobjednala lístky, ktorých mohlo byť niečo okolo 100 ks. Po čase, niekedy v polovici mája 2010, kedy už nebolo možné objednávku lístkov zrušiť, žalovaný od nej chcel, aby časť objednaných lístkov zrušila. O to sa aj pokúsila, ale neúspešne, pričom EBU sa podarilo predať ešte ďalších 16 lístkov. Objednávku žalovaného považovala za jeho súkromnú vec, keďže do mailu napísal, že rodina je veľká a že on to zaplatí. Ona iba lístky objednávala v mene toho, kto ju o to požiadal, aby ich objednala. V podstate to bolo v jej pracovnej náplni. Žalovaný za lístky podľa jej poznatkov platil priamo do pokladne žalobcu.
35. Svedok L. G. vo výpovedi uviedol, že pracuje u žalobcu ako koordinátor. Žalovaný od neho chcel, aby objednal lístky na rôzne zápasy MS vo futbale v pošte asi 60 ks. Pre koho žalobca tie lístky chcel, nevedel uviesť, nepýtal sa ho na to. So žalovaným totiž spolupracoval pri zabezpečovaní MS a riešil s ním veci v pozícii zamestnanca televízie. Nerozlišoval, či ide o jeho súkromnú, či pracovnú vec. Riešilo sa to v období deadlinu na objednanie lístkov. Lístky sa na základe žiadosti žalovaného aj objednali s tým, že boli objednané v mene STV.
36. Svedok A.. W. A. vypovedal, že je zamestnaný ako projektový manažér RTVS. Podľa jeho názoru žalobcovi vznikla škoda, pretože zaplatil za niečo, čo nevyužil. Škodu podľa jeho názoru spravil ten, kto
schválil takýto výdavok. Žalovaný však za toto nenesie zodpovednosť, pretože p. W. nebola jeho priama podriadená, ktorej by bol oprávnený dávať nejaké pokyny v oblasti nákupu lístkov. V čase objednávania lístkov nepracoval u žalobcu. Vie však o tom, že manažment žalobcu zabezpečoval na reprezentatívne účely vstupenky na rôzne športové podujatia. Robilo sa tak cez pani W., z titulu jej pracovného zaradenia. Lístky si určite nemohol objednať ktokoľvek, pričom objednaním lístkov vznikne taký finančný záväzok pre televíziu, že to musí byť verifikované manažmentom. Svedok poukázal na to, že sa po príchode do televízie stretol s problémom týkajúcim sa nejasného kolobehu pri objednávaní lístkov, pričom súčasná realita je taká, že keď sa k žalobcovi vrátil na pozíciu riaditeľa programu STV, lístky na podujatia sa mohli objednávať už len s jeho súhlasom. Podľa jeho názoru p. W. nemala objednať lístky bez verifikácie nadriadeného, pretože z logického hľadiska musel tento náklad niekde figurovať.
37. Svedok U.. A. I. vypovedal, že v minulosti pracoval pre 1.2 Mediu, v podstate sa jednalo o dcérsku spoločnosť STV a mali s nimi dohodu, že si cez STV môžu objednávať lístky na športové podujatia. So žalovaným, ako zástupcom STV, jednal iba raz o nákupe lístkov, pričom peniaze mu vyplatil pri odovzdaní lístkov. Lístky platil žalovanému ako fyzická osoba. Jednako sa o lístky na finále ligy majstrov v Madride.
38. Svedok U.. M. Kollár vypovedal, že v období 2008-2010 bol šéfom STV3 a popri inom jeho podriadení zabezpečovali aj nákup lístkov na rôzne športové podujatia. Lístky sa nakupovali na pokyn generálneho riaditeľa, pričom lístky boli určené pre vedenie, pracovníkov Rady STV a podobne. Zabezpečovaním lístkov bol poverený žalovaný. Žalovaný teda lístky zabezpečoval na základe pokynu zhora, to jest generálneho riaditeľa. Na jeho osobný pokyn žalovaný nikdy žiadne lístky nezabezpečoval. Nikdy takýto pokyn nedal. On iba sprostredkúval príkazy z grémia na nákup lístkov. Lístky sa objednávali na pracovné účely. Pracovníci, ktorí boli akreditovaní, lístky nepotrebovali.
39. Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
40. Podľa § 186 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
41. Podľa § 191 ods. 1 ZP, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
42. Podľa § 191 ods. 2 ZP, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
43. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
44. Z vykonaného odkazovania mal súd za preukázané, že STV (právny predchodca žalobcu), si prostredníctvom zamestnancov Útvaru medzinárodných vzťahov objednala u EBU, na základe požiadavky žalovaného, ako vtedajšieho vedúceho zamestnanca žalobcu v redakcii športu, 106 lístkov na MS vo futbale v celkovej hodnote 32.960 USD. Žalovaný časť lístkov (v počte 42 ks) fyzicky prevzal, čo vyplýva z potvrdenia o pridelení lístkov. Táto skutočnosť nebola žiadnou sporovou stranou spochybnená a vyplýva aj zo záverov škodovej komisie. Druhú časť objednávky (v počte 64 ks lístkov) žalovaný (a ani právny predchodca žalobcu) neprevzal, nakoľko žalovaný objednávku v tejto časti prostredníctvom zamestnancov ÚMV u EBU stornoval. EBU sa z neprevzatých lístkov (64) podarilo predať 16 lístkov. Zvyšné neprevzaté lístky EBU nepredala, a preto právnemu predchodcovi žalobcu, vystavila faktúru za 90 lístkov /42 ks lístkov prevzatých žalovaným + (64 ks vrátených - 16 ks predaných prostredníctvom EBU)/ v celkovej sume 28.720 USD, čo je v prepočte 20.607 eur. Žalovaný uhradil dňa 2.9.2010 do pokladne STV (žalobcovi) sumu za lístky vo výške 14.452,24 eura. Žalobca vystavenú faktúru od EBU v plnej výške uhradil dňa 22.9.2010. Zo zápisnice škodovej komisie, zasadajúcej dňa 29.10.2010 vyplýva, že škodová komisia pri prerokovaní škody dospela k záveru, že pre STV vznikla škoda v dôsledku neuhradenia zvyšnej časti neodobratých (stornovaných) lístkov vo výške 6.154,76 eura, za ktorú je zodpovedný žalovaný. Generálny riaditeľ STV listom zo dňa 24.9.2010 vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 8.181,75 eura. V priebehu dokazovania bolo preukázané a aj žalobcom potvrdené, že pôvodne žiadaná suma (8.181,75 eura) nebola v správnej výške, došlo k pisárskej chybe, pričom žalovaný mal zaplatiť škodu vo výške 6.164,76 eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi výškou uhradenej faktúry a platbami vykonanými žalovaným. Súd mal teda ustálené, že predmetom sporu je požiadavka na žalovaného znejúca na zaplatenie sumy 6.154,76 eura. Žalobca svoju žalobu opieral o tvrdenie, že žalovaný konal nad mieru jeho kompetencií, porušil Podpisový poriadok a tým spôsobil žalobcovi škodu. Následne sa argumentácia žalobcu zmenila v tom smere, že tvrdil, že žalovaný ako príkazca na základe ústnej príkaznej zmluvy poveril (prikázal) zamestnancom žalobcu (W., G.) vykonať objednávku lístkov, čím zodpovedal na daný príkaz, a teda aj za schodok, ktorý žalobcovi vznikol. Aj napriek tomu, že žalobca menil právnu stránku svojej argumentácie, pre súd takáto stranou navrhnutá kvalifikácia vzťahu nebola určujúca a bolo práveže úlohou súdu daný vzťah podriadiť pod konkrétnu právnu normu, bez ohľadu na to, ako daný vzťah posudzuje jedna či druhá sporová strana. Súd vec právne posúdil ako pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom (zamestnávateľom) a žalovaným (zamestnancom), pričom od tohto vzťahu odvíjal aj ďalšie nároky žalobcu v predmetnej veci. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie. Je zrejmé, že STV uhradila faktúru, ktorá bola vystavená na nákup lístkov, pričom časť financií (6.164,76 eur) musela STV zaplatiť z vlastných zdrojov. Žalobca v konaní nepreukázal, ako mal žalovaný kvalifikovane porušiť svoje pracovné povinnosti, v dôsledku ktorých (príčinná súvislosť) vznikla v žalobe vyčíslená škoda. Je preukázané, že lístky boli objednávané žalobcom (prostredníctvom jeho zamestnancov na ÚMV), pričom táto skutočnosť je potvrdená aj tým, že EBU vystavila faktúru práve žalobcovi. To, že k objednaniu lístkov došlo z iniciatívy žalovaného (či už pracovnej , alebo súkromnej), bolo taktiež preukázané. Faktom však ostáva, že žalovaný fyzicky tieto lístky neobjednal a nemohol dať ani záväzný pokyn na ich objednanie. Nemožno sa teda stotožniť s argumentáciou žalobcu ohľadne existencie príkaznej zmluvy, pretože vzájomné vzťahy, medzi jednotlivými zainteresovanými subjektmi, boli upravené ustanoveniami Zákonníka práce a práve aplikáciou ustanovení o príkaznej zmluve v evidentne pracovnoprávnych vzťahoch, by bola negovaná špeciálna zákonná úprava, ktorá má pokrývať práve takého špecifické zamestnávateľsko-zamestnanecké vzťahy. To, že k objednaniu lístkov predsa len došlo a že sa tak stalo na podnet žalovaného, však nemožno pričítať na zodpovednosť žalovaného. Z dokazovnia taktiež vyplynulo, že obdobný systém objednávania lístkov fungoval aj v minulosti, pričom ale vtedy ku žiadnemu schodku na strane žalobcu nedošlo. Žalovaný totiž v zmysle pracovnoprávnych postupov neporušil v tomto konkrétnom prípade žiadne ustanovenie, ktoré by znamenalo porušenie povinností pri plnení jeho pracovných úloh, z ktorých by bolo možné následne vyvodiť jeho materiálnu zodpovednosť. Je nutné zdôrazniť, že žalovaný nebol nadriadeným voči zamestnancom ÚMV, ktorí predmetné lístky v mene žalobcu objednali a následne aj neúspešne stornovali. Žalovaný teda nemohol týmto pracovníkom dávať akékoľvek záväzné pokyny, z čoho vyplýva, že ak nejaký pokyn na nákup lístkov aj dal, takýto pokyn nebol pre zamestnancov záväzný. Aj napriek tomu, že v minulosti u žalobcu dochádzalo k objednávaniu a plateniu lístkov rovnakým spôsobom, aký bol v tomto spornom prípade, nič to nemení na fakte, že akékoľvek výkony týkajúce sa objednávania príslušných lístkov mali byť odsúhlasené príslušným vedúcim zamestnancom ÚMV, tak ako to vyplýva jednak z organizačného poriadku STV, ako aj zo záverov kontroly škodovej komisie v danom prípade, čo však v tomto prípade nebolo dodržané. Vzhľadom k tomu, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť medzi avizovanou škodou a konaním žalovaného, sú žalobu zamietol.
45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.