Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3Cb/51/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom, v spore žalobcu: LIKBUT, Sp. z o.o., Ul. Wielicka 40 lok U-2, 02-657 Warszawa, Poľská republika, IČ: 030809617, zast. Advokátska kancelária JAKUBÍK & HAJDUK, s.r.o., so sídlom Čadca, Horná 116, IČO: 36 868 892, proti žalovanému: JT COMPANY INVEST s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Dunajská 8, IČO: 46 201 904, o zaplatenie 1.413,46 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 413,46€ a úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 529,89€ od 01.05.2013 do 07.10.2013, s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 1 505,62€ od 01.05.2013 do 25.04.2014, s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 1 413,46€ od 01.05.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.09.2014 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 1.413,46 eura s príslušnými úrokmi z omeškania, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného zaslanej mailom dňa 08.01.2013, dodal žalobca žalovanému, prostredníctvom kuriéra DHL, tovar - obuv. Žalobca následne faktúrou č. 0018/UE/04/2013 zo dňa 09.04.2013, znejúcou na sumu 3.529,89 eura, splatnou dňa 30.04.2013, vyúčtoval žalovanému dodaný tovar. Dodanie tovaru preukazuje špecifikácia dodávky tovaru zo dňa 09.04.2013. Z vyfakturovanej sumy uhradil žalovaný dňa 07.10.2013 čiastku 529,89 eura a dňa 25.02.2014 čiastku 1.505,62 eura, celkovo tak žalovaný uhradil sumu 2.035,51 eura. Následne žalobca na základe reklamácie vystavil žalovanému dobropis č. 0001/01/2014 zo dňa 03.01.2014 na sumu 80,92 eura. Po odpočte uhradených čiastok a dobropisu žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 1.413,46 eura. Z dlžne sumy vo výške 1.413,46 eura žalovaný nič nezaplatil, hoci ho žalobca niekoľkokrát vyzýval k zaplateniu a to dňa 03.01.2014 a naposledy dňa 29.01.2014, avšak vždy bezúspešne. Žalovaný síce reagoval na zaslanú predžalobnú upomienku svojou odpoveďou zo dňa 25.02.2014, avšak dlh voči žalobcovi neuznal a tvrdil, že žalobcovi nič nedlhuje, čo odôvodnil zaslaným zápočtom, ktorý však žalobca neuznal a vrátil ho späť žalovanému listom dňa 06.11.2013. Rozhodným právom, podľa ktorého sa posudzuje nárok žalobcu je právny poriadok Poľskej republiky, a to konkrétne poľský občiansky zákonník (Ustawa z dnia 23 kwietnia 1964 r. - Kodeks cywilny, Dz. U. z 1964 r., Nr 16, poz. 93, w brzmieniu późniejszych zmian). Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v znení neskorších predpisov, sa kúpne zmluvy spravujú právom miesta, kde má predávajúci sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy, čiže v tomto prípade právom Poľskej republiky. Aj podľa ustanovenia čl. 4 ods. 1 písm. b) Nariadenia ES č. 593/2008, ktoré má prednosť pred vnútroštátnymi normami členských štátov EÚ, sa rozhodné právo pri absencii voľby spravuje pri zmluvách o predaji tovaru právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu, čiže v tomto prípade žalobcu. Na rozhodovanie nároku žalobcu je pritom príslušný Okresný súd

Partizánske z dôvodu, že právomoc súdu sa riadi bydliskom (sídlom) žalovaného, v zmysle ustanovenia čl. 2 ods. 1 Nariadenia ES č. 44/2001. Záväzkové vzťahy medzi stranami tohto sporu upravuje hore spomínaný poľský občiansky zákonník, pretože tento kódex - pri neexistencii obchodného zákonníka - upravuje aj záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi.

2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 22.09.2014, č.k. 20Rob/65/2014-28, proti ktorému podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor žalovaný, namietajúc, že tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom jednoznačne nepreukazujú právnu opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Žalovaný nepopiera skutočnosť, že kúpnu cenu vo výške 1.413,46 eura žalobcovi nezaplatil, avšak neurobil tak z dôvodu, že tovar v hodnote 1.262,50 eura žalobcovi po dohode s povereným zástupcom žalobcu vrátil a žalobca tento tovar prevzal a tovar v hodnote 239,92 eura u žalobcu reklamoval, pričom reklamovaný tovar nebol žalovanému vrátený. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný faktúru č. 0018/ UE/04/2013 zo dňa 09.04.2013, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, za vysporiadanú v celom rozsahu a žalobu považuje za nedôvodnú. Ako dôkaz žalovaný priložil doklady o vrátení tovaru žalobcovi.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že s tvrdeniami žalovaného zásadne nesúhlasí a odkazuje na svoj list zo dňa 06.11.2013, ktorým žalovaného písomne informoval, že síce mu bolo doručené 101 párov topánok, avšak bez uvedenia dôvodu. Žiadne vady neboli zistené a pre prípad, že by sa malo jednať o reklamáciu, žalobca namietal, že je bezpredmetná s ohľadom na ustanovenie článku 560 občianskeho zákonníku Poľskej republiky, pretože uplynuli zákonné lehoty pre zodpovednosť za vady. Súčasne bol žalovaný výslovne upozornený, že si tento tovar môže odviezť zo skladu žalobcu v Łukowe. Žiadna dohoda o vrátení tovaru uzatvorená nebola a keď žalovaný tvrdí opak, mal označiť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení.

4. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 19.05.2015 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Súd sa najprv oboznámil s obsahom spisu: žaloba čl. 1, Preklad čl. 6, Faktúra 18/2013 čl. 10, Doklady týkajúce sa pohľadávky čl. 11-21, Platobný rozkaz čl. 28, Odpor proti PR čl. 29, Doklady - dodací list čl. 34, účtovné doklady po čl. 46, Vyjadrenie k odporu čl. 46.

5. Právny zástupca žalobcu na konanom pojednávaní uviedol, že naďalej trvajú na podanej žalobe a pridržiavajú s vyjadrení k odporu s tým, že k zmene skutkového stavu nedošlo. Je nesporné, že žalobca dodal tovar - topánky žalovanému a za tento tovar v rozsahu žalovanej sumy, nebola uhradená kúpna cena Sporným zostáva, či je uzavretá nejaká dohoda, na základe ktorej by bol žalovaný mohol vrátiť tovar žalobcovi a tiež či bol tovar v hodnote 239,92 eura reklamovaný dôvodne a včas. Žiadna takáto dohoda pritom medzi stranami sporu uzavretá nebola. Čo sa týka namietanej reklamácie, tá bola oneskorená, t.j. podaná po dvoch rokoch. Žalovaný mal uplatniť reklamáciu bez zbytočného odkladu po tom, čo mu bol tovar doručený. Žalobca nespochybňuje, že mu bol tovar vrátený, avšak stalo sa tak bez platného právneho titulu a tento tovar si môže žalovaný hocikedy zo sídla žalobcu odviezť. S ohľadom na trovy spojené s dopravou žalobca tento tovar žalovanému nezasielal, pretože predpokladal, že žalovaný si odmietne tento tovar prevziať, čím by vznikli žalobcovi ďalšie trovy. Následne predstúpil právny zástupca žalovaného, ktorý k veci uviedol, že žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalovaný žalobcovi žalovanú sumu nedlhuje. Medzi stranami konania došlo k ústnej dohode, na základe ktorej žalovaný vrátil žalobcovi časť dodaného tovaru na základe dohody s povereným zamestnancom žalobcu. Právny zástupca žalovaného predložil listiny, ktorými žalovaný komunikoval s žalobcom, z ktorých vyplýva, že komunikoval žalovaný s pracovníkom žalobcu ohľadne vystavenia dobropisu, tento nebol vystavený. Následne vystavil žalovaný faktúru, uskutočnil zápočet. Na listy žalobca nereagoval. List zo dňa 06.11.2013 od žalobcu žalovaný nikdy neobdržal. Žalovaný teda poslal tovar žalobcovi na základe telefonickej dohody. Čo sa týka uplatnených reklamácii v hodnote 239,92 eura, žalovaný predložil súdu podacie lístky a reklamačné lístky, z ktorých vyplýva, že tieto reklamácie boli uplatnené spolu s reklamovaným tovarom. Vznesenú námietku premlčania považuje žalovaný za nedôvodnú, nakoľko medzi stranami bol zavedená obchodná prax, ktorá spočívala v tom, že žalovaný reklamáciu uskutočňoval, keď koneční spotrebitelia reklamovali u žalovaného tovar a následne žalovaný u žalobcu. Právny zástupca žalovaného poukázal na faktúru č. 0001/01/2014, ktorou žalobca časť reklamácii uznal, na ostatné reklamácie žalobca nereagoval, ani ich neodmietol. Žalovaný nebol vyzvaný, aby si prišiel prevziať tovar. Pokiaľ ide o dohodu o vrátení tovaru, tak táto bola uzavretá telefonicky a došlo k nej z dôvodu, že žalovaný vtedy nemal dosť finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny. So žalobcom sa dohodol, aký tovar bude vrátený.

6. Na prejednávanom pojednávaní predstúpil tiež žalovaný, resp. konateľ žalovaného, ktorý uviedol, že je pravdou, že s p. A. M. - majiteľom spoločnosti LUKBUT sa telefonicky dohodol, že v rozpätí cca 3 rokov vráti dodávateľovi preberaný tovar, nakoľko žalovaný ho nevie splácať, čím sa v konečnom dôsledku vysporiada dlžná suma. Koncom októbra, resp. začiatkom novembra roku 2013 žalovaný vrátil žalobcovi zimný tovar v hodnote 1.262,50 eura, aby ho mohol ešte žalobca predať a išlo o vrátenie z dôvodu, že žalovaný nebol schopný uhradiť kúpnu cenu, teda nešlo o reklamáciu, žalovaný vrátil nepoškodený a zabalený tovar. Pokiaľ ide o reklamovaný tovar v sume 239,92 eura, tak ide o spotrebiteľské reklamácie voči žalovanému v období od apríla 2013 do konca septembra 2013, ktoré vyhodnotil ako opodstatnené a tieto následne zaslal žalobcovi, reklamácie doposiaľ vybavené neboli. S listom zo dňa 06.11.2013 prišiel žalovaný do kontaktu až počas súdneho konania, pričom žalovaný si myslel, že dohoda je uzavretá a naplnená na základe toho, ako sa telefonicky dohodol s majiteľom žalobcu. K výpovedi žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu, v zmysle ktorej listom zo dňa 04.11.2013 a 20.12.2013 sa nedá preukázať existencia údajnej dohody, na ktorú sa žalovaný odvoláva. Žalovanému bola pred podaním žaloby zaslaná predžalobná upomienka, na ktorú však nereagoval. Žalovaný mal už skôr namietať nedoručenie listu z dňa 06.11.2013 tak, aby mohol žalobca predložiť doklady preukazujúce doručenie tohto listu. Na otázku právneho zástupcu ohľadom dôvodnosti reklamácii žalovaný uviedol, že posudky neboli k reklamáciám robené, a to ani k predchádzajúcim, pričom k reklamácii vo výške 239,92 eura nebolo zaujaté žiadne stanovisko. V poľskej faktúre nazvanej ako korigujúca je vydobropisované určité množstvo žalovaným zaslaných reklamácii a to vo výške 80,92 eura. Právny zástupca žalobcu uviedol že v uvedenej poľskej faktúre je prehľadná tabuľka, z ktorej je uvedené, že žalobca uznáva reklamáciu v rozsahu 5 párov obuvi a na 6 párov je reklamácia odmietnutá. Žalovaný uviedol, že čiastočnú reklamáciu vidí po prvýkrát a zároveň uviedol, že na predžalobnú upomienku zo strany právneho zástupcu žalobcu reagoval.

7. Právny zástupca žalovaného navrhol, aby žalobca predložil doklad týkajúci sa listu zo dňa 06.11.2013, ktorý mal byť žalovanému zaslaný a tiež, aby súdu vykonal prostredníctvom dožiadaného súdu výsluch pána N.M.. Súd za uvedením účelom preto pojednávanie odročil.

8. Dňa 03.06.2015 doručil právny zástupca žalobu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že list zo dňa 06.11.2013 bol žalovanému zaslaný obyčajnou zásielkou, keďže si podľa skúseností žalobcu žalovaný doručenú poštu nepreberal. Najneskôr však bol tento list doručený žalovanému spoločne so žalobou, z pohľadu nárok žalobcu to však nie je podstatné. Čo sa týka namietaných reklamácii, všetky boli vybavené, iba menšia časť týchto reklamácii však bola oprávnená. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že reklamácia tovaru, navyše po zákonnej lehote, nemá vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť kúpnu cenu. Procesná obrana žalovaného je teda bezpredmetná a dokazovanie týkajúce sa reklamácii je nadbytočné. Žalobca tiež v predmetnom vyjadrení uviedol otázky v súvislosti s výsluchom X. DňaM..

9. Dňa 08.06.2015 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom oznámil súdu otázky, ktoré žiada položiť svedkovi M..

10. Dňa 12.01.2017 dožiadaný súd v Poľskej republike, Okresný súd v Lukowe, vypočul svedka A. M., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že je spolumajiteľom žalobcu, jej akcionárom 12 rokov. V minulosti bol jej prokuristom, teraz už nie je. Nikdy topánky vo firme MILDO neobjednával, to žalobca predával uvedenej firme topánky. Žalobca uskutočňoval dodávky topánok, ktoré si žalovaný objednal. V roku 2013 žalovaný poslednýkrát kúpil u žalobcu tovar. V roku 2014 sme udelil splnomocnenie právnemu zástupcovi týkajúce sa výzvy na zaplatenie faktúry žalovaným. Následne po výzve zaslal žalovaný žalobcovi topánky vo forme reklamácie na topánky, ktoré už nepodliehali reklamácii, pretože stanovená lehota pre reklamáciu je jeden rok. Vtedy žalobca žalovanému oznámil, že neuznáva tieto reklamácie, o čom bol pred tým telefonicky žalovaný oboznámený. Žalovaný oznámil žalobcovi, že neuskutoční už žiadny ober korešpondencie od žalobcu a že mu nemajú ani zasielať tovar, nakoľko si ho nevyzdvihne. Žalovaný po obdržaní našej písomnej odpovede o neuznaní reklamácie vyhotovil dôkaz o predaji uvedených topánok. V predošlých rokoch boli uskutočňované reklamácie, v tých prípadoch žalobca vyhotovil korekciu na faktúry reklamovanej chybnej obuvi. Topánky, ktoré boli predmetom sporu - 101 párov - sa naďalej nachádzajú v podniku v Lukowe. Už po podaní žaloby som sa osobne stretol so žalovaným na výstave topánok v Krakove. Uviedol, že sa vzdáva ďalšieho obchodu s topánkami, preto tie posledné kusy odoslal. Svedok navrhol, že mu ich zašlú, pričom on zaplatí za omeškanú platbu podľa faktúry, okolo 1.413,46 eura. Žalovaný však tvrdil, že hodnota tých 101 párov topánok vynáša 1.262,50

eura. Vtedy svedok žalovanému vysvetlil, že tovar už nepodlieha reklamácii, teda je to jeho obchodný risk, s čím žalovaný nesúhlasil. V jeseni roku 2016 svedok žalovaný opätovne videl žalovaného na výstave topánok v Krakove, teda ďalej obchoduje s topánkami. Svedok nikdy so žalovaným neuzatvoril spoluprácu, v zmysle ktorej by mohol vrátiť žalobcovi topánky. Po výzve k zaplateniu žalovaný uhradil čiastku 1.505 eur bankovým prevodom a zároveň vrátil žalobcovi obuv. Zaplatenie sa netýkalo tej obuvi, ktorá bola vrátená.

11. Následne súd prejednal spor na nariadenom pojednávaní v zmysle § 180 CSP, v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, ako aj žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania, vykonaného prečítaním listín, nachádzajúcich sa v spise, súd zistil tento skutkový a právny stav:

12. Žalobca na základe objednávky žalovaného zo dňa 08.01.2013 dodal žalovanému tovar, konkrétne obuv, za ktorú vystavil žalovanému faktúru č. 0018/UE/04/2013 zo dňa 09.04.2013, znejúcu na sumu 3.529,89 eura, so splatnosťou dňa 30.04.2013. Uvedené skutočnosti, t.j. dodanie tovaru a vystavenie faktúry vo výške 3.529,89 eura medzi stranami sporné nie sú. Z vyfakturovanej sumy žalovaný čiastočne uhradil dňa 07.10.2013 čiastku 529,89 eura a dňa 25.02.2014 čiastku 1.505,62 eura, spolu uhradil žalovaný sumu 2.035,51 eura. Následne dňa 03.01.2014 vystavil žalobca žalovanému dobropis č. 0001/01/2014 na sumu 80,92 eura. Po odpočítaní uhradených čiastok (2.035,51 eura) a dobropisu (80,92 eura) zostalo na úhradu žalovanému z vyfakturovanej kúpnej sumy 1.413,46 eura. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 03.01.2014, predžalobnou upomienkou zo dňa 29.01.2014. Žalovaný reagoval na upomienku zo strany žalobcu tvrdením, že dlh žalobcu neuznáva a žalobcovi nič nedlhuje. Uvedené odôvodnil zápočtom, ktorý však žalobca neuznal a vrátil ho späť žalovanému listom zo dňa 06.11.2013. Žalovaný nezaplatil kúpnu cenu vo výške 1.413,46 eura žalobcovi z dôvodu, že tovar v hodnote 1.262,50 eura žalobcovi, po dohode s povereným zástupcom žalobcu, vrátil a žalobca tento tovar prevzal. Tovar v hodnote 239,92 eura žalovaný u žalobcu reklamoval, pričom reklamovaný tovar mu nebol vrátený. Na základe uvedeného má za to, že faktúra č. 0018/UE/04/2013 zo dňa 09.04.2013, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, je v celom rozsahu vysporiadaná. O vrátení tovaru žalobcovi svedčia priložené doklady o vrátení tovaru - potvrdenia z pošty. Samotné vrátenie tovaru stranami sporu namietané nebolo a preto taktiež nie je sporné. Avšak, akúkoľvek dohodu o vrátení tovaru žalobca poprel. Žalovaný naopak tvrdí, že medzi stranami sporu došlo k ústnej dohode na základe telefonického dohovoru medzi ním a pracovníkom žalobcu, na podklade ktorej vrátil žalovaný žalobcovi tovar, následne na čo vystavil žalobcovi faktúru, ktorou uskutočnil zápočet. 13. Čo sa týka vráteného tovaru žalovaným, listom zo dňa 06.11.2013 žalobca písomne informoval žalovaného, že síce mu bol doručený tovar - 101 párov topánok, tento bol vrátený bez uvedenia platného právneho titulu. Žalobca žiadne vady tovaru nezistil a žalovanému oznámil, že prípadná reklamácia je bezpredmetná, nakoľko uplynula zákonná lehota za zodpovednosť za vady. Žalovaný námietku premlčania považuje ya nedôvodnú, vzhľadom na obchodnú prax medzi ním a žalovaným. V uvedenom liste žalobca zároveň upovedomil žalovaného o tom, že tento tovar si môže odviezť zo skladu žalobcu, ktorý sa nachádza v Lukowe. Žalovaný namietal, že takýto list nikdy neobdržal. 14. Z výpovede svedka vyplýva, že žalovaný odoberal od žalobcu tovar, naposledy sa tak stalo v roku 2013. Po doručení výzvy na zaplatenie faktúry žalovaný vrátil tovar vo forme reklamácie na topánky, ktoré však už reklamácii nepodliehali, pretože stanovená lehota pre reklamáciu jeden rok uplynula, o čom bol žalovaný informovaný. Uvedené preukazuje list zo dňa 06.11.2013. Svedok uviedol ďalej uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej by mohol žalovaný vrátiť topánky, nedošlo.

15. V priebehu konania došlo ku dňu 05.01.2017 k zániku pôvodného žalovaného - MILDO SK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Nerudova 67, IČO: 36 329 444, v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom pôvodného žalovaného sa stala obchodná spoločnosť JT COMPANY INVEST s.r.o., so sídlom Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, Dunajská 8, IČO: 46 201 904. 16. Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

17. Podľa § 10 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného

vzťahu. Vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravujú: kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy.

18. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

19. Podľa článku 60 ods. 1 písm. a) Nariadenia, na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má: registrované sídlo.

20. Nakoľko v danom prípade nedošlo medzi stranami sporu k voľbe rozhodného práva, zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu (žalobcu), teda právnym poriadkom Poľskej republiky (Ustawa z dnia 23 kwietnia 1964 r. - Kodeks cywilny, Dz. U. z 1964 r., Nr 16, poz. 93, w brzmieniu późniejszych zmian) (ďalej len „poľský občiansky zákonník“), v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Právomoc tunajšieho súdu na rozhodovanie sporu bola daná článkom 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná. Mal za to, že medzi stranami sporu na základe objednávky žalovaného došlo k objednaniu a následnému dodaniu tovaru - topánok, teda bola uzatvorené kúpna zmluva konkludentným spôsobom, v zmysle článku 535 poľského občianskeho zákonníka. Za dodaný tovar vystavil žalobca žalovanému faktúru vo výške 3.529,89 eura, ktorú však žalovaný uhradil iba čiastočne, a to vo výške 2.116,43 eura. Na úhradu žalobcovi tak zostala suma vo výške 1.413,46 eura. Po výzvach žalobcu na uhradenie dlžnej sumy mu bolo zo strany žalovaného oznámené, že svoj dlh voči žalobcovi neuznáva a nič mu nedlhuje. Zostatok dlžnej sumy žalovaný neuhradil z dôvodu započítania, nakoľko tovar vo výške 1.262,50 eura žalobcovi vrátil a tovar v hodnote 239,92 eura žalovaný ú žalobcu reklamoval. Čo sa týka vráteného tovaru vo výške 1.262,50 eura, žalovaný nepreukázal uzatvorenie dohody so žalobcom, na základe ktorej by mohol tovar bezdôvodne vrátiť. Rovnako je tomu v prípade reklamácie tovaru v hodnote 239,92 eura, ktorá bola žalobcom vyhodnotená ako bezdôvodná, nakoľko tovar nemal zistené žiadne vady tovaru, navyše reklamácia bola uplatnená po zákonom stanovenej lehote. Pre uvedené nedostatky preto nemohlo zo strany žalovaného dôjsť k započítaniu pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu, uplatňovanej žalobou. S poukazom na uvedené súd dospel k názoru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.413,46 eura s príslušnými úrokmi z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v správnej výške, v zmysle článku 481 § 1 a 2 poľského občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády (Rozporządzenie Rady Ministrów z 4 grudnia 2008 r. w sprawie określenia wysokości odsetek ustawowych (Dz. U. z 2008 r. Nr 220, poz. 1434).

22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.