Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-36-2007.pdf
PDF · 102.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/36/2007
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému L. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, G. B., pre vymoženie pohľadávky vo výške 506,53 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, pod spisovou značkou EX 44/07, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi trovy exekúcie vo výške 58,44 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom sa dňa 24. 01. 2007 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 44/07 na vymoženie pohľadávky vo výške 506,53 eur ( 15.260,00 Sk) s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. RK-023/05-MK zo dňa 09. 11. 2005, ktorý vydal Mgr. Michal Krnáč, rozhodca rozhodcovského súdu. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505 * 007246 zo dňa 06. 02. 2007 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 506,53 eur (15.260,00 Sk) s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 49,79 eur (1.500,00 Sk) a trovy exekúcie.
2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
4. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
5. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Súdny exekútor postúpil súdu včas podané a odôvodnené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Uvedenú povinnosť si oprávnený splnil v súvislosti so zákonom č. 438/2015 Z. z. ktorým s účinnosťou od 23. 12. 2015 došlo k novelizácii Exekučného poriadku a tá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
8. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je pritom exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým aj spôsobilosti exekučného titulu, má prednosť pred posúdením skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v prípade, ak je podkladom pre vykonanie exekúcie nespôsobilý exekučný titul, je už ďalšie posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným nadbytočné.
12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
16. Zo zmluvy o revolvingovej pôžičke zo dňa 19. 8. 2004 vyplýva, že oprávnený uzatvoril zmluvu s povinným, ktorý je v zmluve označený ako fyzická osoba bližšie identifikovaná rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
17. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Občiansky zákonník sa snaží nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom zabrániť a v § 53 preventívne predpisuje, aké ustanovenia nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov.
18. Ustanovenie 16.2 Zmluvných dojednaní zo dňa 19. 08. 2004 upravuje rozhodcovskú doložku tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti a nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pre jedným z nasledujúcich rozhodcov (JUDr. Gustáv Ret, advokát, JUDr. Ján Smetana, advokát, JUDr. Marianna Mochnáčová). Zároveň bolo dojednané v prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.
19. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 16.2 zmluvy je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu u rozhodcovského súdu. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam uzatvorenej spotrebiteľskej, typovej zmluvy, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Spotrebiteľovi pritom nebola ani len daná možnosť slobodne v zmluve označiť, či s rozhodcovskou doložkou súhlasí. V prípade úverovej zmluvy je to predovšetkým veriteľ, kto sa bude domáhať žalobou svojho práva na príslušnom orgáne, a môže tak založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je pritom súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci, aj keď štát na rozhodcov a rozhodcovské súdy za stanovených podmienok časť súdnej moci delegoval. Možnosť voľby všeobecného súdu v rozhodcovskej doložke je podľa názoru súdu len účelovým ustanovením bez praktického významu, nakoľko je v konečnom dôsledku plne v rukách oprávnenej, či sa bude domáhať svojho práva pred rozhodcovským súdom, pričom nemožno od spotrebiteľa očakávať, že by inicioval konanie na všeobecnom súde ešte pred tým, ako oprávnený podá žalobu rozhodcovskom súde (po tomto momente už sú účinky rozväzovacej doložky vylúčené).
20. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie akýchkoľvek sporov rozhodcom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených všeobecných podmienok bez možnosti ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka je neprijateľná. Iba tak môže súd naplniť cieľ § 53 Občianskeho zákonníka (tiež čl. 6 ods. 1 smernice) - zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v čl. 7 smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
21. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného konania. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) zastavil, nakoľko spor prejednal rozhodcovský súd na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a teda je absolútne neplatná, t. j. rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť a exekučný titul v dôsledku toho nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.
22. Skúmanie skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku by bolo za tejto situácie už nadbytočné, preto sa súd týmito bližšie nezaoberal.
23. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
24. Dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že sa táto vykonáva na podklade nespôsobilého exekučného titulu predloženého oprávneným. Oprávnený tak nepochybne procesne zavinil zastavenie exekúcie a súd mu v súlade s citovaným ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
25. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
26. Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
27. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
28. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
29. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
30. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
31. S poukazom na skutočnosť, že exekučné konanie bolo začaté dňa 24. 01. 2007 patria súdnemu exekútorovi v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 04. 2008.
32. Preskúmaním exekučného spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu tridsať minút, a potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za jednu začatú hodinu vo výške 6,64 eur (200,- Sk). Jedná sa o čas potrebný na prevzatie návrhu a založenie spisu a práca so spisom ako takým spolu 30 minút.
33. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súd sa nestotožnil s časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov súdneho exekútora podľa vyúčtovania každý v trvaní 60 minút. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie sleduje, či sú splnené podmienky účelnosti, primeranosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Nakoľko súd vzhľadom na rozsah a obsah týchto úkonov usúdil, že ich vykonanie nemohlo objektívne trvať čas uvedený v špecifikácii súdneho exekútora, určil sám v súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti trov exekúcie primeraný a hospodárny čas trvania týchto úkonov na účely priznania odmeny súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi však nepatrí hodinová odmena, ktorú si uplatňoval za úkon označený ako ukončenie spisu po rozhodnutí, nakoľko v tomto prípade ide len o administratívnu prácu, za ktoré v zmysle § 25 vyhlášky osobitná odmena nepatrí, a navyše súd je pri rozhodovaní viazaný stavom v čase vydania rozhodnutia. Ako čas účelne vynaložený na exekúcie nie je možné posúdiť ani vyúčtovanie trov súdneho exekútora, nakoľko sa takisto jedná o administratívnu činnosť exekútora.
34. Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu po 3,32 eur (100,00 Sk), a to za získanie poverenia ( podľa § 15 ods. 1 písm. a), za zisťovanie platiteľa mzdy povinného v súčinnosti so sociálnou poisťovňou z 13. 03. 2007, 12. 11. 2009, 12. 6. 2013 a 14. 5. 2015 (4 úkony podľa § 15 ods. 1 písm. h/), každé zisťovanie účtu povinného (1 úkon podľa § 15 ods. 1 písm. i/) a ďalšie zisťovanie majetku (2 úkony podľa § 15 ods. 1 písm. j/), spolu za 8 úkonov vo výške 26,56 eur (800,00 Sk).
35. Exekútorovi nepatrí paušálna suma za doručenie príkazu na začatie exekúcie a upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko je z predloženého spisu zrejmé, že toto nebolo žiadnemu z účastníkov doručené osobne samotným exekútorom, resp. jeho zamestnancami. Pokiaľ súdny exekútor využije na doručenie úkonov podľa § 15 ods. 1 písm. b) až f) vyhlášky služby iného subjektu (pošty, kuriérskej služby), paušálna odmena mu nepatrí, iba náhrada poštovného.
36. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
37. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk za každú aj len začatú polhodinu.
38. Okrem odmeny za výkon exekučnej činnosti má súdny exekútor nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Súd sa nestotožnil z poštovným uplatňovaním súdnym exekútorom „8 x D, 3xDVR vč. zaslania spisu“ vo výške 16,50 a DPH vo výške 3,30 eur, spolu vo výške 19,80 eur. Poštovné priznal súd súdnemu exekútorovi vo výške 11,48 eur + DPH (20%) 2,30 eur, spolu vo výške 13,78 eur (s DPH). V tejto výške po preskúmaní exekútorského spisu považoval tieto náklady za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súd pri určovaní súm poštovného za doručenie uvedených listín vychádzal z cien poštovného zverejneného Slovenskou poštou, platného v čase ich doručovania. Súdnemu exekútorovi tak patrí poštovné za doručenie žiadosti o udelenie
poverenia súdu vo výške 1,13 eur (doporučene v roku 2007), za doručenie žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni 0,57 eur (doporučene, rok 2007, pomerne v 2 konaniach), za doručenie žiadosti o súčinnosť ODI 0,57 eur (doporučene, rok 2007, pomerne v 2 konaniach), za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému 2 x 1,46 eur (DVR, opakované doručenie, rok 2007), za doručenie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy zamestnávateľovi 1,46 (DVR opakované doručenie, rok 2007), doručenie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy 0,38 eur (D, rok 2007, pomerne v 3 konaniach), za doručenie exekučného príkazu povinnému 1,30 eur ( DVR , rok 2010), za doručenie žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni 1,40 eur (doporučene, rok 2009) a za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 1,75 eur. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd je oprávnený posúdiť, či vyčíslené trovy sú účelné, primerané a zákonné. Z uvedeného vyplýva, že súd nerozhoduje v tej ktorej veci podľa zaužívanej praxe exekútorov a iných súdov, ale vychádza výlučne z predloženého exekútorského spisu a exekútorovi môže priznať len tie trovy, ktorých vznik exekútor preukázal a ktoré účelne vynaložil pri vymáhaní pohľadávky. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada materiálových nákladov vo výške 3,32 eur, ktoré súd vzhľadom na rozsah spisu a vykonané úkony exekučnej činnosti považuje za primerané. V tomto konkrétnom prípade súdnemu exekútorovi priznal materiálové výdavky aj bez ich bližšej špecifikácie, keď vzhľadom na ich výšku považoval za nepochybné, že boli v tomto rozsahu účelne vynaložené na predmetnú exekúciu. Súdnemu exekútorovi ďalej patrí aj náhrada nákladov za úkony označené ako lustrácie internet - banky vo výške 0,70 eur.
39. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhradu hotových výdavkov priznanú spolu vo výške 48,70 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 18,60 eur. Uplatňovaná suma náhrady hotových výdavkov zahŕňala aj DPH. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 8. 2005 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto spravodlivé, ak by mu súd nepriznal DPH z náhrady hotových výdavkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. 12. 2004.
40. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 58,44 eur, z toho na hodinovú odmenu pripadá 6,64 eur, na paušálnu odmenu 26,56 eur, na náhradu hotových výdavkov 15,50 eur a na DPH 9,74 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi oprávnená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, odvolanie n i e j e prípustné ( § 355 ods. 2, § 357 Civilný sporový poriadok).