Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/99/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu Bc. N. W. Y.. XX.XX. XXXX, E. U. X, XXX XX J., zast. JUDr. Anna Drugdová, advokátka, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, proti žalovanej E. W. Y.. XX.XX. XXXX, E. B. XXX, XXX XX, zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e konanie o zaplatenie 0,74 Eur.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.786,38 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť mu škodu vo výške 1.787,12 Eur, trovy konania a trovy právneho zastúpenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10. 2014, č.k.: 8CoP/417/2014- 356 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.08. 2014, č.k.: 7P/18/2014 - 294 tak, že bol predbežne upravený styk mal. E. s otcom - žalobcom každý týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 13.00 hod. s tým, že prevezme maloletú v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ju matke po skončení styku odovzdá. V zmysle tohto uznesenia o predbežnej úprave styku žalobcu ako otca s mal. E. W. v mieste bydliska maloletej, t.j. v mieste bydliska žalovanej ako jej matky, sa žalobca dostavil na styk s mal. E. v zmysle tejto úpravy do obce Rudná a to v dňoch 30.11. 2014, 07.12. 2014, 14.12.2014,28.12.2014,04.01.2015,18.01.2015,25.01.2015,01.02.2015,15.02.2015, 22.02.2015,01.03.2015,08.03.2015,15.03.2015,04.10.2015,01.11.2015,13.12.2015, 10.01.2016, 17.01.2016 a 24.01. 2016, pričom počas týchto dní mu styk s mal. E. P.o strany žalovanej nebol umožnený a žalovaná ako matka mal. E. žalobcovi žiadnym spôsobom neoznámila, že sa styk s mal. E. G. W. B. uskutočniť nemôže. Pretože žalovaná svojvoľne a bez relevantného dôvodu mu styk s mal. E. neumožňovala dlhodobo (od mája 2014), po právoplatnosti uznesenia o predbežnej úprave styku sa žalobca domáhal súdneho výkonu rozhodnutia na Okresnom súde Rožňava v konaní vedenom pod sp.zn. 5Em/1/2014. V období od 15.03. 2015 do 04.10. 2015 si žalobca voči žalovanej neuplatňuje náhradu škody za zmarené styky s mal. E. z dôvodu, že tieto prebiehali (aj keď krátko) na pôde úradu práce v zmysle pokynu sudkyne na pojednávaní vo veci úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas do rozvodu, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 7P/18/2014. Pretože postupne sa styk mal. E. so žalobcom nerealizoval už na pôde úradu práce v B., od 04.10. 2015 sa žalobca opätovne dostavoval na styk s maloletou E. pred rodinný dom v obci B.. V termínoch

špecifikovaných vyššie, celkovo 19x sa žalobca do obce B. dostavil pred rodinný dom žalovanej za účelom vyzdvihnutia si mal. E. na styk s ním v zmysle rozhodnutia súdu, ale žalovaná mu tento styk neumožnila, bránu do dvora rodinného domu mu neotvorila a dokonca mal. E. žalobca ani nevidel. Žalovaná napriek tomu, že vedela o úprave styku maloletej so žalobcom, mu žiadnym spôsobom neoznámila, že sa styk nerealizovať nebude. Následne bol rozsudkom krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.04. 2016, č.k. 8CoP/389/2015-172 upravený styk žalobcu s mal. E. W. tak, že žalobca ako otec je oprávnený stretávať sa s maloletou E. W. nar. XX.XX. XXXX každý piatok v roku od 16.,00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu v roku od 16.00 hod. do 18.00 hod. v obvode obce, v ktorej matka s dieťaťom býva, matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ju v určenom čase v mieste jej bydliska, otec je oprávnený v určenom čase prevziať maloletú v mieste bydliska matky a povinný ju po skončení styku v určenom čase vrátiť matke v mieste jej bydliska. Potom, čo sa žalobca dozvedel o úprave styku s mal. E. rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, proti ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok, dostavil sa na styk s mal. E. v dňoch 29.05. 2016, 03.06. 2016, 10.06. 2016 a 17.06. 2016, (4x) ale tento styk mu s mal. E. zo strany žalovanej opätovne nebol umožnený, žalobca sa nemal možnosť s mal. E. stretnúť a napriek tomu, že ho videli všetci susedia, keď volal, zvonil a trúbil pred rodinným domom žalovanej ako aj jej rodičov v obci B., žalovaná nevyšla ani len na dvor, pričom mu žiadnym spôsobom neoznámila, že sa styk s mal. E. nemôže konať z relevantných dôvodov. V danom prípade bola žalovaná povinná umožniť žalobcovi ako otcovi styk s mal. E. v čase a mieste stanovenom rozhodnutím súdu. išlo o jej povinnosť vyplývajúcu zo súdneho rozhodnutia, teda povinnosť, ktorú bola povinná splniť, resp. v prípade, ak nebolo možné realizovať styk otca s mal. E. , v povinnosti predchádzania vzniku škody, mala žalovaná povinnosť oznámiť žalobcovi, že sa styk realizovať nebude, aby zbytočne necestoval z J. Z. W. B. a nespôsoboval si tak zbytočné náklady spojené s cestou. pretože žalovaná v daných dňoch svoju povinnosť porušila a styk žalobcu s mal. E. neumožnila a zároveň mu neoznámila, že sa styk z akéhokoľvek dôvodu realizovať nebude zodpovedá za škodu, ktorú tým žalobcovi spôsobila. Pretože spiatočná cesta z bydliska žalobcu od bydliska žalovanej predstavuje 305 km, ktoré musel žalobca precestovať z J. Z. W. B. a späť v týchto dvadsiatich troch prípadoch, má žalobca voči žalovanej právo na náhradu cestovných nákladov, ktoré musel reálne vynaložiť za tieto cesty, ktoré realizoval a k styku s mal. E. zavinením žalovanej nedošlo. Pri výpočte výšky náhrady škody vychádzal žalobca z priemernej spotreby osobného motorového vozidla zn. X. I., ktoré na dané cesty používal (ide o motorové vozidlo evidované na spoločnosť H.-N., C..B..W.., ktorej konateľkou a spoločníčkou je matka žalobcu), kde je uvedená priemerná spotreba 5,7 l na 100 km. Cena benzínu pre výpočet náhrady škody bola stanovená ako priemerná cena benzínu v danom čase, pričom vychádzal z priemerných cien PHM na internetovej stránke : auto.sme/natankuj.sk, kde sú presne uvedené priemerné ceny benzínu za obdobie rokov 2014, 2015 a 2016 a výpočet je robený podľa týchto priemerných cien ku konkrétnemu dátumu. Zároveň si žalobca uplatnil aj základnú náhradu za použitie cestného motorového vozidla podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 vo výške 0,183 Eur za každý prejdený kilometer. Výpočet náhrady škody je nasledovný: Dátum cena benzínu počet kilometrov priemerná spotreba 30.11.2014 (1,392 Eur x 305 km x 0,057) =24,20 Eur 07.12.2014 (1,375 Eur x 305 km x 0,057) =23,90 Eur 14.12.2014 (1,360 Eur x 305 km x 0,057) =23,90 Eur 28.12.2014 (1,324 Eur x 305 km x 0,057 ) =23,02 Eur 04.01.2015 (1,321 Eur x 305 km x 0,057) =22,97 Eur 18.01.2015 (1,315 Eur x 305 km x 0,057) =22,86 Eur 25.01.2015 (1,262 Eur x 305 km x 0,057) =21,94 Eur 01.02.2015 (1,237 Eur x 305 km x 0,057) =21,51 Eur 15.02.2015 (1,216 Eur x 305 km x 0,057) =21,14 Eur 22.02.2015 (1,217 Eur x 305 km x 0,057) =21,16 Eur 01.03.2015 (1,230 Eur x 305 km x 0,057) =21,38 Eur 08.03.2015 (1,245 Eur x 305 km x 0,057) =21,64 Eur 15.03.2015 (1,266 Eur x 305 km x 0,057) =21,01 Eur 04.10.2015 (1,245 Eur x 305 km x 0,057) =21,64 Eur 01.11.2015 (1,208 Eur x 305 km x 0,057) = 21,00 Eur 13.12.2015 (1,225 Eur x 305 km x 0,057 ) =21,29 Eur 10.01.2016 (1,176 Eur x 305 km x 0,057) =20,41 Eur 17.01.2016 (1,163 Eur x 305 km x 0,057) =20,22 Eur 24.01.2016 (1,153 Eur x 305 km x 0,057) =20,04 Eur 29.05.2016 (1,242 Eur x 305 km x 0,057) =21,59 Eur

03.06.2016 (1,260 Eur x 305 km x 0,057) =21,91 Eur 10.06.2016 (1,265 Eur x 305 km x 0,057) =21,99 Eur 17.06.2016 (1,260 Eur x 305 km x 0,057) =21,91 Eur

SPOLU 503, 37 Eur Amortizácia : 0,183 x 305 x 23 = 1.283,75 Eur.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žiada žalobu zamietnuť. Namietala, že údajne zmarila styky otca s ich dcérou, pretože to sa na pravde nezakladá. Pravda je taká, že maloletá reagovala na otca neuroticky, pred každým stretnutím, keď ju začala na styk pripravovať, sa jej zvýšila telesná teplota, hnačkovala a pod. O týchto problémoch dobre vie aj pediater dcéry, MUDr. S.. E. so sídlom v B. Y. M.. H. Č.. X, od ktorého navrhla vyžiadať správu o tom, či maloletá bola opakovane ním ošetrená z dôvodu neurotickej reakcie na blížiace sa styky s otcom. Vec riešila aj prostredníctvom pedopsychologičky I.. Ľ. E. C. C. G. B.Ň. Y. M.. Š. Č.. X, od ktorej rovnako navrhla vyžiadať správu obdobného znenia. V žiadnom prípade teda neobstojí tvrdenie, že ona mala zmariť styky. Ak sa tieto neuskutočnili, boli zapríčinené zdravotným stavom dieťaťa, teda objektívnymi príčinami a nie akýmsi jej zavinením, protiprávnym konaním. O tejto skutočnosti svedčí aj rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci uznesenia OS v Rožňave 5Em/1/14, ktorým sa uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým sa nariadil výkon rozhodnutia bolo zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie súdu prvej inštancie s pokynom skúmať reakciu maloletej na styky majúce sa realizovať s otcom. Nepochybovala však o tom, že v konečnom dôsledku toto konanie bude zastavené. Pokiaľ žalobca navrhol pripojiť tento spis, ona sa k jeho návrhu pripája a navrhuje, aby sa súd podrobne oboznámil so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu. V konečnom dôsledku o tom, že nekonala protiprávne svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca na ňu podal nespočetne veľakrát, podľa jej odhadu minimálne 20 krát trestné oznámenie pre podozrenie z trestnej činnosti (zrejme pre podozrenie z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia), avšak každé jedno jeho takéto trestné oznáme nie bez výnimky bolo odmietnuté s tým, že sa z jej strany nejedná o žiadnu trestnú činnosť a nedošlo ani len k začatiu trestného stíhania a už vôbec nie k vzneseniu obvinenia, nebodaj podaniu obžaloby. Na základe uvedeného zastáva jednoznačný názor, že pozitívnemu rozhodnutiu o podanej žalobe bráni jeho základný predpoklad, a to protiprávne konanie. Nie je to však jediná skutočnosť, pre ktorú nie je možné žalobe žalobcu vyhovieť. Myslí si, že pri náležitej opatrnosti práve otec bol povinný sa informovať o zdravotnom stave dieťaťa, resp. o predpoklade realizácie stykov o to viac, že ona na neho ani nemá telefónne číslo. Otec sa snaží preniesť zodpovednosť za svoje ľahostajné konanie a za to, že oni spolu nekomunikujú a zrejme mu bolo nepríjemné ju kontaktovať. Bez ohľadu na to, že oni nekomunikujú, otec pozná pomery v obci Rudná, pozná jej obyvateľov, čo nesporne vyplýva aj z jeho žaloby, kedy menovite uvádza ľudí, ktorí mali byť svedkami jeho prítomnosti v obci. Nič mu teda nebránila, aby sa informoval prostredníctvom nejakých spoločných známych o stave veci, keď už nechcel zaťažovať na to kompetentný úrad - ÚPSVaR v B.. Táto námietka je o to aktuálnejšia, že žalobca, ako to sám tvrdí, mal mať zmarené styky až 24 krát, čiže pri náležitej opatrnosti by sa bez toho, aby sa presvedčil o potrebných informáciách, nemal absolvovať cestu P. J. Z. B.. Namieta aj tvrdenie o tom, že by mu bola vznikla akákoľvek škoda, tobôž nie vo výške ním vyčíslenej. Žalobca zrejme nie je zamestnancom spoločnosti H.-N. C..B..W.. (o ktorej sa v žalobe zmieňuje), pričom podstatnú časť uplatneného nároku opiera o Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. z 18.12. 2008, ktoré pojednáva o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Žalobca nepreukázal, a doposiaľ to ani netvrdí, že by on bol absolvoval pracovné cesty z J. Z. B., čo vylučuje aplikáciu tohto predpisu na tento prípad. navyše tento predpis vychádza zo z.č. 283/2002 Z.z., pričom z jeho § 7/1 vyplýva, že „Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo, okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len “základná náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.“ Z uvedeného teda jasne vyplýva, že základným predpokladom na priznanie cestovných nákladov je použitie motorového vozidla, ktoré nepatrí zamestnávateľovi, ale zvyčajne sa jedná o vozidlo patriace zamestnancovi, v posudzovanej veci však žalobca ani len netvrdí, a už vôbec nepreukazuje, že by sa jednalo o vozidlo, ktoré spĺňa tieto zákonnom predvídané podmienky. Zastávala názor, že v žiadnom prípade nie je možné takto postupovať a priznať cestovné náklady s poukazom na uvedený právny predpis pri náhrade škody. Okrem toho ako bývalá manželka žalobcu dobre vie, že žalobca rád jazdí motorovými vozidlami a bez toho, aby chcela byť čo i len trošku cynická, si dovoľuje vysloviť názor,

že za vyššie uvedených okolností žalobca za to cestoval z J. Z. B., aby sa venoval svojmu koníčku v presvedčení, že sa náhrady za takto vzniklé náklady bude domáhať na nej.

3. Na pojednávaní dňa 15.11. 2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaná sa bráni tým, že z jej strany nedošlo k protiprávnemu konaniu. Navrhla pripojiť spis 5Em 1/2014, kde bolo niekoľko pojednávaní týkajúcich sa okolností, pre ktoré sa nerealizoval styk otca s mal. E. W.. Minimálne na jednom pojednávaní sama žalovaná potvrdila, že napriek zvoneniu a volaniu otca nešla ani len otvoriť bránku k rodinnému domu. Skutočnosti, že žalovaná dlhodobo žiadnym spôsobom nekomunikuje so žalobcom, neberie telefóny, nereaguje na sms, dokonca prestala komunikovať s ÚPSVaR sa nachádzajú v konaní 5Em 1/2014, aj v konaní o rozvod a v konaní o úpravu práv a povinností na čas do rozvodu, sú právoplatne skončené. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že má dôkazy o neurotickom správaní sa mal. E. pred stykom s otcom, žiadala súd, aby sa oboznámil s výsledkami styku otca s mal. E. na pôde úradu práce, kde sa tento realizoval za prítomnosti psychológa a následne aj so znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený v konaní o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, kde bolo jasne skonštatované, akým spôsobom maloletá reagovala na otca, teda pozitívne, o čom svedčí aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Rožňava o rozvode manželstva v časti úpravy stykov otca s mal. E.. Žalovaná si pravdepodobne neuvedomila, že žaloba o náhradu škody, ktorá je predmetom konania sa týka dlhého obdobia, počas ktorého neumožňovala otcovi styk s maloletou, pričom otca absolútne žiadnym spôsobom neinformovala o tom, že styk sa nemôže realizovať napr. zo zdravotných dôvodov mal. E.. V žalobe navrhla výsluch svedkov, ktorí osobne videli a počuli žalobcu v konkrétnych dňoch ako sa snažil vôbec dozvoniť do rodinného domu, kde žalovaná s maloletou býva a vedia potvrdiť, že žalovaná ani len nevyšla na dvor. Čo sa týka použitia motorového vozidla na styk otca s mal. E., v dnešnej dobe je adekvátne, ak otec, ktorého bydlisko je 160 km od bydliska dieťaťa použije motorové vozidlo, o čom svedčí aj rozhodnutie R 12/1990 , ide o judikát, ktorý cituje: „Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy zodpovedá za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom aj vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej preukážke (napr. o ochorení dieťaťa) brániacej uskutočneniu styku s mal. na určitý čas. Potrebu použitia vlastného motorového vozidla rodiča na uskutočnenie styku s mal. dieťaťom pri výchove druhého z rodičov treba posúdiť jednak z hľadiska prepravy rodiča do miesta bydliska a jednak z hľadiska účelnosti využitia vozidla v priebehu styku s dieťaťom. Pri vyčíslení nákladov spojených s použitím tohto vozidla možno prihliadnuť na paušálne náhrady nákladov obdobného použitia osobných vozidiel na iné účely.“ Naozaj plne zodpovedá predmetu tohto konania a má za to, že žaloba nepožaduje nič iné ako náhradu za amortizáciu motorového vozidla a nákladov tak ako sa použiť majú. Má za to, že po oboznámení sa súdu so spismi, ktoré uvádzala, oboznámením sa postojov žalovanej v ukončených konaniach, súd sám zistí, že zo strany žalovanej ide o účelové bránenie styku otca s mal. E. a pokiaľ žalovaná tvrdí, že ju otec obviňuje trestnými podaniami, táto možnosť otca vyplýva len z toho, že rok a pol svoje dieťa nevidel a inú možnosť zatiaľ nevidí. Pokiaľ súd sa nepokúsi nejakým spôsobom zahatiť správanie žalovanej a to aj priznaním náhrady škody žalobcovi, konanie žalovanej zostane beztrestné, bezuzdné a naozaj dôjde k tomu, že žalobca ako otec napriek tomu, že posiela výživné 200,-Eur, svoje dieťa nikdy nevidí.

4. Na pojednávaní dňa 15.11. 2016 právny zástupca žalovanej uviedol, že v celom rozsahu odkazuje na písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené 07. 11. 2016 s tým, že na jeho dôvodoch v celom rozsahu zotrváva, navrhuje, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, pretože je toho presvedčenia, že žalovaná nekonala v rozpore so zákonom, nezmarila styky otca s dieťaťom a preto ani podaná žaloba nemôže byť dôvodná. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že ním navrhnutí svedkovia v žalobe mali byť vypočutí v konaní 5Em 1/2014, no neboli vypočutí, pretože sama matka ako povinná priznala, že ona znemožnila styk žalobcu s dieťaťom. Pripojila sa k návrhu na vykonanie dokazovania správami od N.. E.A. A. I.. Ľ. E. . Navrhla vypočuť Mgr. N., ako kolíznu opatrovníčku z Úradu práce v Rožňave. Uviedla, že len týmto spôsobom môže súd získať komplexný pohľad na vec a posúdiť správanie žalovanej.

5. Zo správy od všeobecného lekára pre deti a dorast MUDr. S. E. zo dňa 11.04. 2017 súd zistil, že dieťa bolo v dňoch 13.02. 2014, 26.01. 2015, 02.03.2015 a 11.07.2016 ošetrené v ambulancii z dôvodu zdravotných problémov, ktoré by mohli a nemuseli súvisieť z návštevou otca dieťaťa. dieťa bolo samozrejme opakovane vyšetrené aj v ďalších dňoch, ale tam sa to nedávalo do súvislosti s návštevou otca, prevažne išlo o respiračné infekcie. Dňa 13.02. 2014 : podľa udania matky je dieťa nekľudné a zle spáva po návšteve otca, ktorý s dieťaťom nežije v spoločnej domácnosti. Dňa 26.01. 2015 : matka udáva, že 24.01. 2015 /sobota/ malo dieťa bolesti brucha, zvýšené teploty, 25.01.

2015 /nedeľa/ aj 1x zvracalo, malo jedno hnačkovitú stolicu a odmietalo kontakt s otcom. Dňa 02.03. 2015 : dieťa má od predošlého dňa teploty do 38,2 st.C, má nutkanie na zvracanie, nezvracia, stolicu má normálnu, nekašle, nesoplí. Matka udáva, že bol otec dieťaťu u nich na návšteve. Dňa 11.07.2016 : podľa udania matky dostalo dieťa 09.07. 2016 /sobota/ afektívny záchvat pri kontakte s otcom, plakalo, zvracalo, malo bolesti brucha. Súčasne má klinické známky ľahkého akútneho respiračného infektu. Záver : Z vyššie uvedeného vyplýva, že v týchto prípadoch išlo o anamneticky udávané obtiaže, fyzikálne vyšetrenie dieťaťa v uvedených dňoch bolo negatívne /len 11.07.2016 bol prítomný aj banálny respiračný infekt/, nevysvetľovalo udávané obtiaže. Vyššie uvedené klinické príznaky dieťaťa by sa nie celkom jednoznačne dali zdôvodniť ako psychosomatické obtiaže na podklade dysharmonických rodinných vzťahov.

6. Zo správy PhDr. Ľ. E., Psychologická ambulancia, Š. X B. zo dňa 12.04. 2017 súd zistil, že maloletá bola psychologicky vyšetrená dňa 26.02.2014 na požiadanie lekára z dôvodov bolestí brucha, problémov so spánkom, neochoty stretávať sa s otcom. taktiež bola vyšetrená 10.06.2014, 27.01. 2015,11.07.2016 a 24.10.2016, súdom uvedených termínoch maloletá nebola na psychologickej ambulancii.

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Odbor sociálnych vecí a rodiny Rožňava, zo dňa 18.04. 2014 vyplýva, že otec sa s maloletou dcérou nestretol od 18.06. 2015, kedy sa uskutočnilo posledné stretnutie na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSV a R Rožňava na základe dohody rodičov. Otec sa domáhal svojho práva na starostlivosť o dieťa prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, výkonom rozhodnutia súdu - predbežného opatrenia o úprave stykov, toto konanie bolo zastavené z dôvodu, že predbežné opatrenie rozhodnutím vo veci samej stratilo účinnosť. Na jeho podnet bol dňa 12.07. 2016 podaný tunajším úradom v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov návrh na uloženie výchovného opatrenia - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, alebo inému odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSV a R Rožňava, Okresný súd Rožňava uznesením č.k. 7P/256/2016-49 zo dňa 23.03. 2017 rodičom mal. E. W. uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na RPPS ÚPSVaR Rožňava, uznesenie doposiaľ nie je právoplatné. Ku konkrétnemu priebehu nerealizovaných stykov otca a jeho príchodov pred bydlisko dieťaťa sa vyjadriť nevie, vychádza z výpovedí otca a to aj na súdnom pojednávaní vo veci uloženia výchovného opatrenia, že za dcérou chodil, ale nepodarilo sa mu s ňou stretnúť. Videl ju raz po podaní návrhu na uloženie výchovného opatrenia, kedy ho kontaktoval právny zástupca matky, dieťa reagovalo neadekvátne, otec požiadal matku, by ho upokojila, vošla s ním do domu a už z domu nevyšli. Otec vždy mal záujem o svoje dieťa, predovšetkým dieťa má právo na plnohodnotný vzťah s obidvoma rodičmi. Po právoplatnosti uznesenia OS Rožňava č.k. 7P/256/2016 zo dňa 23.03. 2017 sa v rámci psychologického poradenstvo pokúsia opäť budovať prerušený vzťah otca s maloletou Barborou a rodičov viesť k vzájomnej spolupráci a komunikácii v záujme zdravého vývinu ich dieťaťa.

8. Zo spisu tunajšieho súdu 7P/18/2014 súd zistil, že uznesením Krajského súdu Košice č.k. 8CoP/417/2014 - 356 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/18/2014

- 294 zo dňa 20.08. 2014 a to tak, že bol predbežne upravený styk mal. Barbory s otcom Bc. N. W. každý týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 13.00 hod. s tým, že otec prevezme maloletú v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ju matke po ukončení styku odovzdá.

9. Zo spisu 5Em/1/2014 tunajšieho súdu súd zistil, že na tomto súde sa viedlo konanie o výkon rozhodnutia styku žalobcu s maloletou E. W.. Na čl. 52 tohto spisu, v Zápisnici o pojednávaní zo dňa 20.03. 2015 je uvedená výpoveď žalovanej (povinnej v tomto konaní), že neinformovala žalobcu (otca) ani v jednom prípade, že styk sa nemôže realizovať z dôvodu, že dieťa je nemocné.

10. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že táto žaloba by tu nebola, keby mal možnosť stýkať sa s dcérou. Je preukázané niekoľkokrát aj na tomto súde, že jeho bývalá manželka odmietla vydať jeho dcéru, pričom v prípadoch uvedených v jeho písomnom návrhu mu ani raz nedala vedieť, že sa styk nebude konať, alebo nemôže konať z hocijakého dôvodu. Jeho bývalá manželka má jeho telefónne číslo zablokované. Zakaždým, keď prišiel v stanovenom termíne pred rodinný dom do obce B., tak zastavil auto pred rodinným domom a snažil sa kričať, trúbiť autom, tak aby ho bolo počuť. Snažil sa zvoniť a dovolať sa styku so svojou dcérou. Z domu nikto nevychádzal a vyzeralo to, ako keby

nikto nebol doma. Okná rodinného domu boli zatvorené a takisto aj brána. Na pozemok nestúpil a ani sa svojej dcéry nedovolal. Videli ho susedia, takisto ako aj počuli, aj volanie a trúbenie. Väčšinou chodil na adresu B. XX, t. j. kde má jeho bývalá manželka trvalý pobyt aj s dcérou. Niekoľkokrát sa zastavil aj na adrese B. XXX, kde bývajú rodičia bývalej manželky. Z každej takejto návštevy, či už pred jedným domom, alebo druhým domom má vyhotovený audio záznam.

11. Žalovaná vo svojej výpovedi tvrdila, že mu bolo dané vedieť telefonicky aj sms - kou aj cez UPSVa R, niekoľkokrát, že dieťa je choré a má teplotu a napriek tomu sa dostavil na adresu, čiže je to zbytočné, čo mu dá vedieť a čo nie. Čo sa týka výpovede žalobcu, tak nevypovedal pravdu v tom, že mu neoznámila kedy bude doma a že dieťa je choré, ale nevie presné dátumy. Nevie predložiť ako dôkaz výpisy smsiek, ani iné správy nevie doložiť. Neprestala s ním komunikovať. Aj vždy napísala kolíznemu opatrovníkovi dopis kedy sa nevedela dostaviť. Žalobca nechodieval pravidelne a dieťa nechcelo ísť z domu von.

12. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že pokiaľ povinnosť práv tvrdenia nie je predložený relevantnými dôkazmi v súvislosti s má za to, že žalovaná svoje tvrdenia nepreukázala a tým, že nepriamo sama potvrdila skutočnosť, že otec sa do obce B. dostavil, o čom svedčia aj pripojené spisy má za to, že je nesporné tvrdenie žalobcu o tom, že mu v daných termínoch styk s mal. dcérou v zmysle právoplatného rozhodnutia umožnený nebol. Čo sa týka výšky škody, za ktorú v plnom rozsahu nesie zodpovednosť žalovaná, tá bola presne špecifikovaná a rozpočítaná v žalobe. Vzhľadom na prednes žalovanej žiadala, aby svoje tvrdenia žalovaná podporila listinnými dôkazmi a to dobou trvania hovoru a smskami v mobilnom telefóne. Pokiaľ žalovaná nepreukáže, že otca vopred informovala o tom, že sa do B. P. J. dostaviť nemá, je zodpovedná svojim konaním za vznik škody na strane otca. Len preukázanie toho, že otec jej oznámenia ignoroval by mohlo svedčiť, že si za vzniknuté náklady trpí sám. Navrhla vypočuť kolíznu opatrovníčku pani N.W..

13. Právny zástupca žalovanej uviedol, že nárok podaný žalobcom neuznáva ani do základu a ani do výšky a navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na dôvody, ktoré písomne uviedol. Bolo by vhodné doplniť dokazovanie vyžiadaním trestných spisov s tým, že ako to aj z písomného vyjadrenia doručeného súdu dňa 7.10.20146 vyplýva, že otec nespočetne veľakrát podal trestné oznámenie na jeho klientku, pričom ona v každej trestnej veci bola vypočutá a v týchto konaniach predkladala dôkazy o zdravotnom stave dieťaťa a o dôvodoch prečo sa styk otca s dcérou nerealizoval.

14. Na pojednávaní dňa 28.09. 2017 svedkyňa Mgr. V. N. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, na odbore sociálnych vecí a rodiny ako vedúca oddelenia. S prípadom začala pracovať asi od roku 2014, asi od tej doby vystupovala v úlohe kolízneho opatrovníka, ale zároveň v záujme dieťaťa vykonávali opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí, poradenstvo na úrade. Vlastne už v priebehu výkonu rozhodnutia na podnet zákonnej sudkyne, sa rodičia dohodli na tom, že keď nevedeli komunikovať ohľadom stretnutia s dieťaťom, tak sa stretnutia realizovali na pôde ich oddelenia. Po pojednávaní 20.03. 2015 a do 18.06. 2015, kedy sa vlastne otec poslednýkrát stretol sa dieťaťom sa viac menej tieto stretnutia aj uskutočnili. niektoré sa nerealizovali zo zdravotných dôvodov dieťaťa alebo otca dieťaťa. Potom sa rozhodlo vo veci samej, konanie o úpravu nadobudlo právoplatnosť 30.05. 2016, do tej doby bolo právoplatné uznesenie o predbežnom opatrení o úprave styku, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.11. 2014. Po vynesení rozhodnutia vo veci samej o úprave styku ich otec telefonicky kontaktoval 01.06. 2016, kedy žiadal - mal záujem o stretnutie s dcérou, a od tej doby sa prerušil kontakt aj s matkou vo vzťahu ku kolíznemu opatrovníkovi, nevedela s ňou ani telefonicky kontaktovať, alebo nebola doma, všetky správy, ktoré podávala čo sa týkalo odvolacích konaní, výkonu rozhodnutia resp. správy, ktoré od nej žiadala polícia na podnet otca, boli v zmysle toho, že nemá informácie o matke. Naposledy sa osobne stretla s rodičmi na pojednávaní. Keďže sa stretnutia nerealizovali, na podnet otca doručeného tunajšieho oddeleniu pristúpili k podaniu návrhu na uloženie výchovného opatrenia na psychologické a sociálne poradenstvo rodičov. Na prvom pojednávaní sa matka ospravedlnila, ale bola prítomná na pojednávaní 23.03. 2017, kedy súd aj vyhovel tomuto návrhu. Celá spisová dokumentácia je na Krajskom súde v Košiciach, kde sa rozhoduje. Na podnet právneho zástupcu žalovanej sa otec pokúsil vidieť resp. stretnúť sa s dcérou 23.03. 2017 v deň pojednávania, otec síce dcéru videl, k stretnutiu nedošlo, dieťa bolo rozrušené a matka ho zobrala domov. Všetky prostriedky, ktoré využíval otec, trestné oznámenia, podania návrhov na výkon rozhodnutia boli cieľom otca - stretnutia s dieťaťom, toto konanie nie je o finančných prostriedkoch, ale preto, aby sa otec domohol stretnutia s dieťaťom . Komunikácia s matkou

nie je možná. V období od novembra 2014 do 17.06. 2016 matka nepožiadala kolíznu opatrovníčku o informovanie otca o tom, že sa styk nemôže z nejakého dôvodu realizovať. Okrem obdobia, keď sa realizovali styky na úrade práce sa úrad snažil nejakým spôsobom kontaktovať matku uviedla, že opakovane, bolo to v období keď potrebovala dávať vyjadrenia k odvolacím konaniam, k vyjadreniu vo výkone rozhodnutia, predmetom spisovej dokumentácia sú aj doručenky ktoré sa jej vrátili , asi v dvoch prípadoch sa žalovaná ospravedlnila, že nemôže prísť. Kontaktovala ju viackrát. Od augusta 2015 jej vôbec telefón nedvíhala a nereagovala ani na SMS. Po tom, čo predbežné opatrenie o úprave styku nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, kolízny opatrovník sa snažil dostať k maloletej E., zvonček na dome je dlhodobo nefunkčný, bolo to aj trúbenie, záclona sa pohla, v jednom prípade dieťa ukázala stará matka vo dverách, v domácnosti neboli. Dňa 26.08. a 27.08. 2015 telefón žalovaná nedvíhala, žiadala ju SMS aby ju kontaktovala, išlo o výzvu súdu na odvolacie konanie, 21.09. 2015 sa snažili vykonať šetrenie v rodine popoludní o 17.00 hod., nebol nikto doma, telefón nedvíhala, neodpovedala na SMS, zvonili , nikto neotváral. Má ospravedlnenie z neúčasti zo dňa 25.11. 2015, kedy sa z rodinných dôvodov nemohla zúčastniť, 30.05. 2016 jej opäť posielala SMS, chceli previesť šetrenie pomerov, SMS posielala preto, lebo zvonček na bráne nefungoval, 31.05. 2016 sa znovu pokúsili vykonať šetrenie, na dvore bol otec žalovanej, dieťa bolo v materskej škole, vtedy jej otec povedal, že matka je v zamestnaní, domov chodí okolo 17.00 hod. , opäť ju predvolávali, 27.09. 2016 im prišlo ospravedlnenie, že je zamestnaná, pracovnú dobu má od 7.15 hod. do 17.30 hod., na základe dožiadania OR PZ Rožňava matku predvolávali na úrad, neprevzala si predvolanie, odoslaná zásielka jej bola uložená na pošte, bolo to v decembri 2016.

15. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v žalobe navrhovali výsluch viacerých svedkov, ktorí mali potvrdiť to, že sa žalobca v predmetné dni dostavil do B. na výkon styku s maloletou E.. Títo svedkovia boli navrhovaní na potvrdenie týchto skutočností aj v konaní o výkon rozhodnutia sp.zn. 5Em/1/2014, ktoré sa týkalo tých dní, za ktoré žiadajú náhradu škody, pričom aj v tomto konaní bolo upustené od ich výsluchu, pretože žalovaná v pozícii povinnej do zápisnice potvrdila, že otec sa v predmetné dni na výkon styku do obce B. dostavil. Vzhľadom na hospodárnosť konania, ako aj na to, že spis Okresného súdu Rožňava 5Em/1/2014 je k tomuto konaniu pripojený, poukazujúc na to, že žalovaná nepoprela v konečnom dôsledku to, že otec sa v uvedené dni na styk s dcérou do obce B. dostavil, uvádzala len, že ho informovala o nemožnosti styku, čo však nepreukázala, po takto hodnotenej dôkaznej pozície už nenavrhuje, aby títo svedkovia boli vypočúvaní, navrhuje len, aby sa vykonal ako dôkaz oboznámenie sa so spisom 5Em/1/2014. Čo sa týka uplatňovaného nároku na náhradu škody tento považuje za dôvodný, pretože v prípade ak by bol žalobca včas a riadne žalovanou informovaný o tom, že nemusí resp. nemôže pricestovať na realizáciu styku v uvedené dni, tak by žalobcovi nevznikli náklady spojené s cestou P. J. do B.. Skutočnosti svedčiace o tom, že otec sa do B. dostavil v uvedené dni, potvrdzujú aj trestné oznámenia podávané otcom v týchto dňoch na polícii za marenie výkonu rozhodnutia. Čo sa týka výšky uplatňovaného nároku na náhradu škody, má za to, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním resp. opomenutím žalovanej a následkom vynaložených nákladov otca, nárok uplatňovaný pozostáva z dvoch položiek, prvou je vyčíslenie nákladov na pohonné hmoty a druhou je tzv. amortizácia za použitie motorového vozidla, dovoľuje si uviesť, že v dnešnej dobe je štandardom, že rodič, ktorý má súdom upravený len niekoľko hodinový styk s maloletým dieťaťom sa na tento styk dostaví vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov použitím motorového vozidla a nie hromadnej dopravy a práve tým, že motorové vozidlo bolo použité uplatňuje aj druhú položku nároku - amortizácia

- ide o jeho opotrebovanie a výpočet ktorý je uplatňovaný v zmysle zákona a predpisoch a pretože aj hovorí o tom, že nie je možné nepriznať právo len preto, že nie je vyslovené v nejakom zákone, napr. v pri náhrade škody, ale je potrebné použiť najbližší právny predpis , má za to, že v danom prípade by mal súd vychádzať z opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632 /2008 pretože je to najbližší právny predpis, ktorý upravuje výpočet náhrad motor. vozidla.

16. Na pojednávaní dňa 28.09. 2017 žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia 0,74 Eur (nesprávne bola žalovaná pre sčítaciu chybu), súd zastavil v tejto časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP.

17. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej pomoci.

18. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Súd má za to, že v tomto spore boli preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

19. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

20. Podľa § 151 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.

21. Právny zástupca žalovanej žiadal, aby súd vykonal dokazovanie policajnými spismi a to konkrétne vyšetrovacími spismi OR PZ v Rožňave, Odbor kriminálnej polície. Súdu boli tieto vyšetrovacie spisy doručené v počte 13 spisov, vo všetkých prípadoch ide o trestné oznámenie žalobcu o prečine marenia úradného rozhodnutia a to rozsudku KS Košice, č.k. 8CoP/417/2014-356 zo dňa 21.10. 2014. Tieto oznámenia boli odmietnuté, pretože vo veci nešlo o podozrenie trestného činu a nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

22. V konaní súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaná spôsobila škodu žalobcovi svojím konaním, ktoré žalobca popísal v žalobe. Spôsob výpočtu výšky škody žalobcom v žalobe súd považuje za správny, bol použitý správny právny predpis na jej výpočet, v zmysle argumentácie žalobcu.

23. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná zmarila výkon súdneho rozhodnutia v čase, teda v dátumoch, ktoré sú uvedené v žalobe. Súd ďalej najmä z výpovede zástupkyne kolízneho opatrovníka zistil, že žalovaná toto súdne rozhodnutie nerešpektuje, nespolupracuje ani s kolíznym opatrovníkom maloletého dieťaťa náležitým spôsobom. Takéto správanie žalovanej nemôže byť tolerované a nemôže požívať súdnu ochranu, čo by sa dialo v tom prípade, ak by súd neuznal dôvody žalobcu pre podanie takejto žaloby, ako bola podaná v tomto spore. Tvrdenia žalovanej o objektívnej nemožnosti realizácie styku preukázané neboli.

24. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého priznal náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu, pretože mal v konaní plný úspech.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.