Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Cpr-3-2016.pdf
PDF · 95.59 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobcu: N.. T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, Z., v konaní zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: PROTETIKA, a.s., IČO: 31 322 859, so sídlom Bojnická 10, Bratislava, v konaní zastúpený: JUDr. Róbert Madej, PhD., advokát so sídlom Mýtna 42, Bratislava, o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 18.04.2016, žiadala žalobkyňa súd o určenie, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v dôsledku smrti p. C. C. pracovným úrazom počas jeho pracovnej cesty pri plnení pracovných úloh a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že jej manžel neb. X.. C. C. dňa 03.11.2015 v čase o 8.17 hod. utrpel smrteľný pracovný úraz na diaľnici D1 v Brne Chrlice, Česká republika. Keď sa žalobkyňa z dôvodu úmrtia svojho manžela domáhala prostredníctvom žiadosti adresovanej na Sociálnu poisťovňu priznania náhrady nákladov spojených s pohrebom a jednorazové odškodnenie v súvislosti so smrťou jej manžela, bola odkázaná na podanie určovacej žaloby na súd, že išlo o pracovný úraz, odôvodňujúc predmetné stanovisko záverom zamestnávateľa manžela o jeho spoluzodpovednosti na vzniku škody vo výške 100 %. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na takomto určení vidí v tom, že pozitívny výrok súdu je prejudiciálne významný pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Právne svoj nárok odôvodnila poukazom na ustanovenie § 195 ods. 1, 2 Zákonníka práce, keď z týchto ustanovení vyplýva objektívna zodpovednosť zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Podľa žalobkyne neboli naplnené liberačné dôvody, zahrnuté v ustanovení § 196 ods. 1 Zákonníka práce, a ak žalovaný tvrdí, že sú naplnené, nesie v konaní dôkazné bremeno tohto tvrdenia. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 26.08.2016 uviedol, že hoci ho nesmierne mrzí strata a úmrtie jeho dlhoročného zamestnanca, pri posúdení veci z právneho hľadiska je podľa žalovaného nárok žalobkyne v celom rozsahu nedôvodný. Smrť manžela žalobkyne bola spôsobená dopravnou nehodou, ku ktorej došlo na diaľnici D1 v smere od Bratislavy na Brno na 3,3 km, keď vodič vozidla prehliadol pred ním stojacu kolónu vozidiel v pravom pruhu a narazil prednou časťou vozidla do zadnej časti návesu nákladného auta. Aj keď žalovaný nespochybňuje, že zákonná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom je objektívnou zodpovednosťou, právny poriadok umožňuje zamestnávateľovi zbaviť sa zodpovednosti, ak preukáže existenciu liberačných dôvodov podľa § 196 Zákonníka práce. V tomto prípade je zamestnávateľ presvedčený, že existujú a sú splnené zákonné podmienky na celkové zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, čo preukazuje závermi vyšetrovania Inšpektorátu práce
Bratislava zo dňa 28.06.2016 s jednoznačným záverom, že pri vyšetrovaní udalosti neboli zistené porušenia bezpečnostných predpisov zo strany zamestnávateľa. Jedinou príčinou dopravnej nehody stanovenou aj znaleckým posudkom znaleckej organizácie Znalex s.r.o. so sídlom vo Zvolene, ktorý posudkom č. XXX/XXXX vykonal analýzu nehodového deja so zameraním sa na stanovenie priebehu dopravnej nehody a posúdenie možnosti zabránenia dopravnej nehody, keď z jeho záverov jednoznačne vyplynulo, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo zlé vyhodnotenie situácie vodičom vozidla VW 3CC, pravdepodobná neskorá reakcia, nebrzdenie, alebo nepremiestnenie vozidla vľavo, z čoho je zrejmé, že vodič vozidla z neznámych dôvodov nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a neprispôsobil jazdu podmienkam na pozemnej komunikácii. Aj podľa výsledkov vyšetrovania Políciou Českej republiky bol stanovený záver, že sa manžel žalobkyne ako vodič dopustil priestupku podľa ustanovenia § 125c ods. 1 písm. k) zákona č. 361/2000 Sb.z. o provozu v na pozemních komunikacích; pri nehode utrpel smrteľné zranenie, na základe čoho bola vec odložená, keďže priestupok nebolo možné prejednať. Rovnako aj v Slovenskej republike nemožno prejednať priestupok spáchaný osobou, ktorá zomrela pred začatím konania (§ 66 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch), napriek tomu môže byť aj toto rozhodnutie podkladom pre konanie o civilnom konaní, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok. Rozhodnutie Polície Českej republiky, ktoré za páchateľa priestupku bez akýchkoľvek pochybností označilo nebohého manžela žalobkyne, znamená, že týmto rozhodnutím by mal byť tunajší súd viazaný, minimálne naň prihliadať a vyporiadať sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil skutočnosť, že priestupkom môže byť iba zavinené konanie dotyčnej osoby ako naplnenie subjektívnej stránky priestupku. 3. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: Záznam z Inšpektorátu práce Bratislava č. IBA-35-15-2.6/Z-J22-16 zo dňa 28.06.2016, Znalecký posudok č. XXX/XXXX, Uznesenie polície Českej republiky, č.j. KRPB-261629-48/TČ-2015-060042-SEK, zo dňa 31.12.2015, potvrdenie o prehliadke zosnulého zo dňa 03.11.2015 Úrazovej nemocnice v Brne, odborné vyjadrenie lekára vykonávajúceho pitvu zosnulého k príčine smrti zo dňa 12.11.2015, úradný záznam o výsluchu žalobkyne Políciou Českej republiky zo dňa 20.11.2015, prehľad servisných služieb na vozidle užívanom zosnulým p. C. z autorizovaného servisu Porsche Bratislava, najmä v poradí posledné potvrdenie o výmene kolies zo dňa 14.10.2015, záznam zo školenia o bezpečnosti dopravy zo dňa 16.12.2013, vypočul na pojednávaní znalca X.. N. C. a dospel k zisteniu nasledovného skutkového a právneho stavu veci: 4. Zo záverov Záznamu z Inšpektorátu práce Bratislava č. IBA-35-15-2.6/Z-J22-16 zo dňa 28.06.2016 súd zistil, že inšpektorát vykonal vyšetrovanie tejto udalosti z dôvodu, že ide o závažný pracovný úraz v zmysle § 17 ods. 4 písmeno a) zákona číslo 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, keď závažným pracovným úrazom bola spôsobená smrť, pričom zo záverov tohto vyšetrovania jednoznačne vyplýva, že Inšpektorát práce pri vyšetrovaní udalosti nezistil žiadne porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnávateľa. 5. Polícia Českej republiky, ktorá predmetnú dopravnú nehodu manžela žalobkyne vyšetrovala, vyšetrovanie ukončila formou Uznesenia Polície Českej republiky, č.j. KRPB-261629-48/ TČ-2015-060042-SEK, zo dňa 31.12.2015, so záverom, že trestná vec vo veci podozrenia zo spáchania prečinu usmrtenia z nedbanlivosti podľa § 143 ods. 1, 2 Trestného zákona bola odložená, lebo vo veci nejde o podozrenie z prečinu a nie je možné vec vybaviť inak. V odôvodnení rozhodnutia je ďalej uvedené, že z dôvodu utrpenia smrteľného zranenia vodiča p. C. tento skutok nemožno prejednať ani ako priestupok, keďže vodič zomrel, preto bola vec podľa ustanovenia § 58 ods. 3 písm. b) zákona č. 200/1990 Sb. odložená. 6. Zo zdravotnej pitvy vykonanej Ústavom súdneho lekárstva Fakultnej nemocnice svätej Anny v Brne, na základe dožiadania Polície Českej republiky boli výsledky zdravotnej pitvy poskytnuté aj oddeleniu diaľničnej polície Brno-Chrlice, prostredníctvom odborného vyjadrenia lekára vykonávajúceho pitvu zo dňa 10.11.2015, zo záverov ktorého je zrejmé, že hoci bola stanovená traumatická príčina smrti, neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod k prerušeniu pitvy aj informovaniu Polície českej republiky, čo znamená, že lekár uskutočňujúci pitvu vylúčil, že by smrť človeka bola spôsobená trestným činom. 7. Súd sa zaoberal aj technickým stavom vozidla, keď z dôkazov predložených v tomto konaní je zrejmé, že žalovaný ako vlastník a prevádzkovateľ vozidla riadne vykonával údržbu vozidla a pravidelné servisné ohliadky, za účelom preukázania tejto skutočnosti predložil faktúry z autorizovaného servisu za obdobie roku 2013 až 2015 vrátane poslednej faktúry - potvrdenie o výmene kolies na zimné pneumatiky zo dňa 14.10.2015. Zo záverov týchto dokladov súd konštatuje, žalovaný preukázal pravidelný dozor a kontrolu autorizovaným servisom vrátane pravidelných a odporúčaných servisných prehliadok vozidla. 8. Zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX, z vykonaného znaleckou organizáciou Znalex s.r.o. so sídlom vo Zvolene, k otázke objasnenia priebehu dopravnej nehody vozidla VW 3CC, ev. č. D EY,
ktoré v čase dopravnej nehody viedol zosnulý manžel žalobkyne, súd zistil, že podľa znalca bol priebeh dopravnej nehody taký, že vodič mal ľavý jazdný pruh voľný, ako to vyplýva aj z výpovedí svedkov dopravnej nehody vypočutých v rámci vyšetrovania Polície Českej republiky. Vodič vozidla by dopravnej nehode zabránil skoršou reakciou ako pri reálnom priebehu dopravnej nehody, a to zastavením za jazdnú súpravu Volvo, premiestnením sa do ľavého jazdného pruhu alebo kombináciou oboch úkonov. Takto to mohol urobiť spomalením vozidla brzdením alebo premiestnením sa do ľavého jazdného pruhu bez brzdenia, ak by reagoval na jazdnú súpravu Volvo, náves Krone vo vzdialenosti minimálne 123,5 m od zadnej časti návesu Krone (pred ním idúceho vozidla). Vzhľadom na viaceré možnosti, ktoré bolo možné využiť na zabránenie dopravnej nehode, je zrejmé, že vodič vozidla z neznámych dôvodov nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a neprispôsobil jazdu podmienkam na pozemnej komunikácii. Znalec sa v znaleckom posudku vyjadril aj k technickej stránke vozidla, keď zo servisnej histórie dodanej žalovaným ako vlastníkom vozidla vyplynulo, že vozidlo bolo prevádzkované a udržiavané v zmysle návodu na obsluhu, podľa protokolu o dopravnej nehode bola aj políciou technická závada ako príčina dopravnej nehody nebola na mieste ohliadkou zistená ani uplatnená. Preto aj s ohľadom na konštatovanie polície znalec ustálil záver, že ohliadkou na mieste dopravnej nehody a doohliadkou nebola zistená technická závada na vozidle, ktorá by mala vplyv na vznik a priebeh dopravnej nehody. 9. K záverom znaleckého posudku súd na pojednávaní osobne vypočul znalca vykonávajúceho znalecký posudok X.. N. C., ktorý vo svojom prednese zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, keď sa vyjadril aj nad rámec zadania znaleckého posudku k otázke, či od poslednej servisnej prehliadky v mesiaci v máj 2015 za obdobie 5 mesiacov do nehody, keď mohlo byť na vozidle navyše najazdených 30 - 40 tisíc km, táto skutočnosť mohla mať vplyv na technický stav vozidla, odpovedal, že podľa dokumentácie k priebehu nehody a stôp s najväčšou pravdepodobnosťou vozidlo nemalo problémy s brzdovým systémom a riadením, lebo v prípade, ak by to tak bolo, vodič vozidla by sa snažil spomaliť riadením alebo by sa na to snažil upozorniť výstražnými svetlami, nepokračoval by ďalej v ceste rovno ako v tomto prípade. Ak by došlo k zablokovaniu kolesa, zostali by na vozovke šmykové stopy, ak by bol dostal defekt, zostali by na vozovke ryhy po diskoch, po vytiahnutí vozidla však neboli na vozovke žiadne stopy po úniku tlaku v pneumatikách. Podľa záverov znalca, ktorý je technického zamerania, dospel k záveru, že vodič zle vyhodnotil situáciu, keď do 200 metrov pri jeho rýchlosti (asi 120 km/h), mal k dispozícii časový priestor 5 sekúnd na reakciu brzdením alebo preradením vozidla, tak ako je to zhodne uvedené v záveroch znaleckého posudku. 10. Podľa ust. § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov (ods. 2). Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť (ods. 3). 11. Podľa ust. § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody (ods. 3). Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a odsek 2 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'>], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných (ods. 4). Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce (ods. 5). 12. V danej právnej veci súd pre vyhodnotenie zodpovednosti zamestnávateľa za smrť zamestnanca, zosnulého manžela žalobkyne, vychádzal najmä zo záverov vyšetrovania polície, Inšpektorátu práce a znaleckého posudku. Vzhľadom na charakter zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz stanovenú v Zákonníku práce ako objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť zamestnávateľa za výsledok bez ohľadu na zavinenie. V prvom rade, Inšpektorát práce Bratislava prešetrujúci pracovný úraz nezistil žiadne pochybenie na strane zamestnávateľa; Záznam o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu zo dňa 28.06.2016 uzavrel s tým, že neboli zistené žiadne nedostatky a porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnávateľa. Naopak, vykonaným dokazovaním súd dospel k jednoznačnému záveru, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy. Jednoznačne o tom svedčia závery vyšetrovania polície, ktorá vec uzavrela ako priestupok - Uznesenie Polície Českej republiky, č.j. KRPB-261629-48/TČ-2015-060042-SEK, zo dňa 31.12.2015, so záverom, že trestná vec vo veci podozrenia zo spáchania prečinu usmrtenia z nedbanlivosti podľa § 143 ods. 1, 2 Trestného zákona bola odložená, lebo vo veci nejde o podozrenie z prečinu a nie je možné vec vybaviť inak, s dôrazom na skutočnosť, že z dôvodu utrpenia smrteľného zranenia vodiča p. C. tento skutok nemožno prejednať ako priestupok, keďže vodič zomrel, preto bola vec podľa ustanovenia § 58 ods. 3 písm. b) zákona č. 200/1990 Sb. odložená. Rozhodnutím polície, že vo veci bol spáchaný priestupok, hoci ho nebolo možné prejednať z dôvodu, že páchateľ priestupku zomrel, je súd podľa ustanovenia § 193 CSP viazaný. Právnym základom priestupku je zavinené konanie toho, kto priestupok spôsobí, pre účely posúdenia a vyhodnotenia konania manžela žalobkyne ako zavinenia (porušením právnych predpisov na úseku dopravy) je táto skutočnosť postačujúca. 13. K rovnakému záveru dospel aj znalec vyhodnotením, že vodič vozidla z neznámych dôvodov nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a neprispôsobil jazdu podmienkam na pozemnej komunikácii. Zároveň vylúčil technickú závadu na vozidle, ktorá mohla škodu spôsobiť. Podrobné závery a analýzu možností poškodeného pri simulácii dopravnej nehode uviedol súd vyššie. 14. V danom prípade dospel súd k záveru, že napriek objektívnemu charakteru zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa sa zo svojej zodpovednosti liberoval v plnom rozsahu (§ 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce), keď vyhodnotením dôkazov možno jednoznačne konštatovať, že škodu spôsobil poškodený tým, že porušil právne predpisy týkajúce sa cestnej dopravy. Je všeobecne ustálený právny záver, že na bezpečnosť a plynulosť cestnej prevádzky vrátane dodržiavania jej pravidiel dohliada polícia, preto nie je zo strany zamestnávateľa potrebné skúmať kontrolu znalostí a dodržiavania týchto pravidiel. Napriek tomu žalovaný preukázal, že poškodený podstupoval pravidelné školenia a zaučenie v oblasti dopravy, posledné absolvoval dňa 16.12.2013, v čase dopravnej nehody bolo platné a účinné do 16.12.2015. 15. Vyhodnotením všetkých dôkazov súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol. 16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovanému ako v spore úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p..
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.