Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-30-2017.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpený JUDr. Mariánom Mackom, advokátom, so sídlom Nitra, Koceľova 2, a manželky: K.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. XXX/XX, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. marca 2017 č. k. 16Pc/5/2016-28 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľa a Ing. Y. T., uzatvorené dňa 06. 02. 1988 pred Matričným úradom v N. a o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. §. 22 ods. 1, § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Konštatoval, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 06. 02. 1988, ako manželstvo prvé. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2015 a intímne sa nestýkajú od februára 2015. Navrhovateľ žiadal rozviesť manželstvo dôvodiac jeho trvalým rozvratom, pre ktorý neplní svoj účel a nie je možné spolužitie obnoviť. Uvádzal, že problémy začali v roku 2007, v čase prestavby domu, keď mal zdravotné a finančné problémy. Po nasťahovaní do domu bol veľmi zaneprázdnený, pracoval v práci, okolo domu, v záhrade, manželka sa na domácich prácach nepodieľala, na všetko bol sám, čo spôsobilo citové odcudzenie, vznik hádok, nakoľko sa neustále finančne zadlžovali. Z uvedených dôvodov sa v septembri 2015 zo spoločnej domácnosti odsťahoval a nevie si predstaviť obnovenie spolužitia. Manželka s návrhom na rozvod nesúhlasila. Poukazovala na to, že v máji 2015, po návrate navrhovateľa z Ukrajiny postrehla u neho psychické problémy. V novembri 2014 mu zomrel otec. Uvádzala, že trávili spolu čas, v roku 2015 investovali do kúpy auta a pozemku. V septembri 2015 navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti s tým, že si bude riešiť svoje problémy. Chodieval domov v nedeľu na obed, na Vianoce a všimla si, že sa s ním niečo deje. Zobral si pôžičky, o ktorých nevedela. V novembri 2015 chodili na párovú terapiu a mala za to, že ich manželstvo je možné obnoviť. Súd prvej inštancie vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu konštatoval rozvrat manželstva. Uviedol, že obaja manželia mali zjavne odlišnú predstavu o fungovaní manželstva a vzájomnej pomoci, čo vyústilo k odsťahovaniu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti a citovému odcudzeniu. Za rozporné s tvrdením manželky o funkčnosti manželstva považoval potrebu párovej terapie, ktorú absolvovali v novembri 2015 a ktorá potvrdzuje existenciu problémov v ich spolužití, pretože inak by nevznikla potreba vyhľadať odbornú pomoc. Vzhľadom k tomu, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy a nikoho nemožno nútiť,
aby v ňom zotrval, pričom manželstvo neplní svoju biologickú, ekonomickú ani výchovnú funkciu, nevidel možnosť obnovenia narušených vzťahov a manželstvo rozviedol.
2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poprela tvrdenia navrhovateľa, že problémy začali v roku 2007. Vytkla súdu, že si účelovo osvojil jeho tvrdenia, dokonca ho prekrútil v tom, že sa málo podieľa na prácach okolo domu, čo nie je pravdou, pretože sa starala aj o otca, varila, prala, žehlila, upratovala v domácnosti a podľa možností pomáhala v záhrade. Pred súdom prvej inštancie uvádzala, že problémy v manželstve začali výlučne na základe psychických problémov navrhovateľa a súd nezisťoval, odkiaľ tieto problémy pramenili, či má navrhovateľ k nej citovú väzbu a kde sa zdržiava po odchode zo spoločnej domácnosti. Poukázala na to, že navrhovateľ sa jej naďalej snaží pomáhať, navštevuje domácnosť, voláva, píše sms-ky, prišiel na veľkonočné sviatky, chce sa starať o vinicu, ale striedajú sa u neho normálne stavy so stavmi apatie. Podľa jej vedomostí prerušil aj sociálne kontakty, jej tvrdí, že sa rozvádza kvôli nej, pretože určite oľutovala, že si ho vzala. Podľa príznakov jeho správania má za to, že sa u neho prejavuje andropauza, ktorá spôsobuje problémy s ubúdaním sebavedomia a niektorí muži sa uzatvárajú do seba a obmedzujú kontakty s ľuďmi. Tento stav nie je trvalý, ak je druhý manžel ochotný pomôcť krízu prekonať, čo ona je, a preto by im nemala byť odňatá možnosť zostarnúť v stabilnom a harmonickom prostredí. Nechcela ubližovať navrhovateľovi a uvádzať informácie o jeho zdravotnom stave, ale je presvedčená, že ak by súd dôslednejšie zisťoval príčinu rozvratu manželstva, došiel by k rovnakému záveru. S poukazom na tieto skutočnosti vyslovila, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je v rozpore so zásadami Zákona o rodine, keď spoločnosť má chrániť všestranne všetky formy rodiny.
3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na ust. § 1 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ktorý definuje manželstvo ako dobrovoľný zväzok muža a ženy a manželstvo definuje ako harmonické manželstvo. Ich manželstvo nie je harmonické, je dlhodobo rozvrátené. Odporkyňa nepreukázala ani počas konania na prvoinštančnom súde a ani v odvolaní nepredložila dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že manželstvo trpí len krátkodobými problémami, a že je možné opäť manželstvo prinavrátiť do harmonického stavu. Jej tvrdenia uvádzané v odvolaní nemajú vplyv na to, či muž a žena sú v manželskom zväzku, ale sa jedná len o priateľov, ktorí si navzájom pomáhajú a stoja pri sebe aj v kritických chvíľach. Pokiaľ manželka má potrebu pomáhať mu, môže aj on jej pomáhať s problémami, pričom táto ich pomoc nemusí mať oporu v manželskom zväzku.
4. Manželka v replike k vyjadreniu navrhovateľa zotrvala na odvolaní a jeho dôvodoch. Zdôraznila, že zmysel citovaného ustanovenia Zákona o rodine má iný význam. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia, teda nie že je to dobrovoľný zväzok, ale len vzniká na základe takéhoto rozhodnutia. Keby manželstvo bolo aj po jeho uzavretí doslovne dobrovoľné, zákon by na rozvod manželstva neustanovoval rozhodnutie súdu. Navrhovateľ zrejme prehliadol, že účelom manželstva je vytvoriť nielen harmonické, ale aj trvalé životné spoločenstvo a rovnako opomenul základné zásady Zákona o rodine a to, že spoločnosť tento jedinečný zväzok muža a ženy všestranne chráni a napomáha v jeho dobro a že rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na odstránenie pochybností, ktoré uviedla v odvolaní, že u navrhovateľa sa jedná o prechodné obdobie spojené so stratou identity, prípadne andropauzou. Nie je pravdou, že ich zväzok nie je harmonický, aj keď sa v minulosti dostali do konfliktov, ich vzťahy sa zo dňa na deň sa zlepšujú. Navrhovateľ sa po vynesení rozsudku začal k nej správať láskavejšie ako predtým a myslí, že ho dobre pozná a domnieva sa, že potrebuje iba čas na to, aby sa vysporiadal so sebapoznaním, identifikoval so svojim sociálnym postavením, príslušnosťou k sociálnych skupinám a sociálnej roli. Párovú terapiu ukončili z dôvodu, že psychológ najskôr odporučil individuálnu terapiu, na ktorej sa navrhovateľ zúčastnil iba raz. Navrhla súdu odporučiť navrhovateľovi absolvovať terapiu a ak by aj potom na trval na návrhu, nebude sa brániť rozvodu.
5. Navrhovateľ v duplike navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na svojich vyjadreniach uvádzaných aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a vo vyjadrení. Dodal, že jeho správanie k manželke sa nezmenilo a naposledy s ňou bol 04. 06. 2017, keď mala ich dcéra meniny, sms-kou mu gratulovala ku dňu otcov, pozvala ho na obed, čo odmietol. K manželke sa správa kamarátsky, samotný rozvod nepovažuje za ukončenie komunikácie s ňou aj vzhľadom k deťom,
narodeným z ich manželstva. Uviedol, že jeho vzťah k nej ochladol natoľko, že zotrvanie v manželskom vzťahu je pre neho nepredstaviteľné.
6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 10. Podľa § 23 ods. 1 zák. 36/2005 Z.z. (Zákona o rodine) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. V ustanovení § 23 je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že účastníci konania, ktorí uzatvorili manželstvo 30. 11. 1988, spolu nežijú a nehospodária, pretože navrhovateľ v septembri 2015 opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa. Návrh na rozvod manželstva podal po uplynutí jedného roka po odchode zo spoločnej domácnosti. Ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani neskôr účastníci spoločnú domácnosť neobnovili. Napriek nesúhlasu manželky s rozvodom manželstva a jej snahám o absolvovanie terapie navrhovateľ zotrval na návrhu na rozvod manželstva a dôvodoch. Jednoznačne odmieta spolužitie s manželkou dôvodiac narušením vzťahov medzi nimi a aj keď príležitostne navštevuje, resp. navštevoval domácnosť manželky. Odmieta tvrdenia manželky o existencii zdravotných problémov či už prejavom andropauzy alebo psychických problémov a tvrdí, že začiatky narušenia vzťahov siahajú do roku 2007 a vyústili v septembri 2015 jeho odchodom zo spoločnej domácnosti. Aj keď je manželstvo v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z., zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo, ako uvádza manželka, nie je možné nútiť jedného z manželov zotrvať v manželskom zväzku. V posudzovanej veci vzhľadom aj na dĺžku času, ktorá uplynula od odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti je možné konštatovať, že z jeho strany sa nejedná o unáhlené rozhodnutie. Sám je, tak ako manželka, vo veku, kedy by mohol pociťovať potrebu spolužitia s ňou, ako osobou, s ktorou spolu prežili takmer 29 rokov, vychovali dve deti, ale prihliadajúc na jeho konanie a jednoznačnú vôľu rozvodu tohto manželstva, s dôrazom na ním uvádzané a subjektívne pociťované dôvody takéhoto rozhodnutia odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že je potrebné návrhu vyhovieť. Požiadavka
manželky na skúmanie príčiny problémov v správaní navrhovateľa a zisťovanie, kde sa zdržiaval v čase, keď bol mimo domova sú pre danú vec právne irelevantné. V manželstve účastníkov konania existuje rozvrat a problémy, ktoré možno manželka nevnímala za narušené do takej miery, aby ich hodnotila ako vážne, čo však neznamená, že navrhovateľ musí mať na hĺbku týchto problémov rovnaký pohľad. Je nepochybné, že pokiaľ by nepociťoval problémy v rodine, pričom odvolací súd nevylučuje, že tieto mohli byť aj dôsledkom jeho zdravotného stavu, nebol by sa z domácnosti odsťahoval. Napriek tvrdeniu manželky o jeho prechodnom nepriaznivom zdravotnom stave je nesporné, že maximálne za obdobie 2 rokov (september 2015 - september 2017) navrhovateľ neakceptoval jej návrhy na riešenie zdravotného stavu a ani neobnovili spolužitie. To, že pomáha manželke, sám považuje za morálny záväzok, vzhľadom na to, že boli manželmi od roku 1988 a narodili sa im dve, v súčasnosti už plnoleté, deti. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).