Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Csp/14/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154 právne zastúpený : JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, R. o zaplatenie 653,59 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 573,99 eur spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania od 22.09.2013 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, splatných vždy do 20.dňa príslušného mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,64%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.08.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 653,59 eur s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky, dôvodiac, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 28.04.2013 zmluvu o pôžičke č. 20419925 na základe, ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 918,36 eur na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Žalovaný mal podľa zmluvy splácať pôžičku v pravidelných 12 mesačných splátkach po 59,90 eur. Žalovaný uhradil do podania žaloby sumu 246,- eur. Z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky pôžičky riadne a včas vyzval žalobca listom - predžalobná upomienka zo dňa 12.09.2013 žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný dlžnú sumu, ktorá predstavuje spolu 653,59 eur neuhradil. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 899,59 eur. Žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu a žalobcom uplatnený nárok je tvorený nasledovne : 899,59 eur- 246 eur, čo predstavuje 653,59 eur.

2. Konajúci súd vyzval žalovaného podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku uznesením č.k. 25Csp/14/2016-9 zo dňa 26.10.2016 vyjadriť sa písomne k žalobe žalobcu, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojiť listiny a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 10.11.2016 spolu so žalobou a jej prílohami. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní zostal nečinný.

3. V priebehu konania postúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. Na základe návrhu žalobcu rozhodol konajúci súd v súlade s § 80 ods. 2 Civilného sporového poriadku uznesením č.k. 25Csp/14/2016-19 zo dňa 31.05. 2017 o pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu tak, aby na miesto žalobcu:

Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 vstúpila do konania spoločnosť Intrum C. Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. Žalobca preukázal, že spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ktorá so vstupom na miesto žalobcu súhlasila, sa postúpením stala veriteľom pohľadávky voči žalovanému, o ktorej súd koná.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie obsahom zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX, predžalobnej upomienky z 12.09. 2013 s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad a oznámením o postúpení pohľadávky z 21.10.2016 a zistil tento skutkový stav.

5. Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovanou ako dlžníkom dňa 28.04.2013 zmluvu o pôžičke č.XXXXXXXX predmetom, ktorej bolo poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru vybratého dlžníkom a v zmluve špecifikovaného ako notebook. Spoločnosť sa zaviazala podľa zmluvy o pôžičke ( článok 3) zaplatiť za žalovaného kúpnu cenu tovaru sprostredkovateľovi. Čerpanie pôžičky sa realizovalo prevodom na účet sprostredkovateľa tak, že spoločnosť uhradila kúpnu cenu tovaru sprostredkovateľovi, na jeho účet. Podľa článku 3 bod 3.6 zmluvy o pôžičke nároky z kúpnopredajného vzťahu si mohol žalovaný uplatniť priamo u sprostredkovateľa, prípadne ak by tento nebol u sprostredkovateľa uspokojený , mal žalovaný nárok na uplatnenie nároku voči spoločnosti. Žalovaný bol v zmysle článku 5 ods. 5.4 povinný plniť spoločnosti za poskytnutie pôžičky riadne a včas spôsobom dohodnutým v zmluve. Pôžička bola poskytnutá účelovo, a to práve na kúpu žalovaným vybraného tovaru. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v 12-ich splátkach vo výške 56,03 eur, ktorá splátka spolu s poistením predstavovala 59,90 eur. Žalovaný sa v zmysle článku 6 ods. 6.1 až 6.3 zmluvy o pôžičke zaviazal riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume uvedenej v zmluve a termíne do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka sa stala splatnou nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Kúpna cena tovaru podľa zmluvy o pôžičke predstavovala 819,99 eur, akontácia výšku 246,- eur. Zmluvné strany dohodli celkovú čiastku vo výške 672,36 eur, celkovú čiastku s poistením vo výške 718,80 eur , celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 98,37 eur, termín konečnej splatnosti 04/2014 a úrokovú sadzbu vo výške 34,83 %. V zmluve o pôžičke bola uvedený údaj o RPMN vo výške 34,83% a priemernej hodnote RPMN vo výške 36,73%. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil dňa 28.04.2013 akontáciu vo výške 246 eur . Predžalobnou upomienkou zo dňa 12.09.2013 doručenou žalovanému dňa 18.09.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo a to celkom v sume 736,77 eur v lehote troch dní.

6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke (ďalej len „citovaný zákon“ v príslušnom gramatickom tvare), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 2 písm. h) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. l) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 28.04.2013 so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, pri ktorom nebolo preukázané ani tvrdené, že by pri uzatvorení zmluvy konal v rámci predmetu podnikania alebo povolania, zmluvu o pôžičke predmetom, ktorej bolo poskytnutie účelovo viazaných finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi formou pôžičky tak, že veriteľ zaplatí cenu tovaru, ktorého výber a špecifikáciu uskutočnil dlžník, teda veriteľ poskytne dlžníkovi viazaný spotrebiteľský úver a na strane dlžníka vznikne povinnosť vrátiť pôžičku v splátkach vo výške a lehote splatnosti dohodnutých v zmluve a zaplatiť úrok (ďalej len „úverová zmluva“). Z údajov zápisu v príslušnom obchodnom registri vyplýva, že právny predchodca žalobcu je spoločnosťou, ktorá poskytovala a poskytuje v rámci svojho predmetu podnikania úvery z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Právny predchodca žalobcu teda naplnil definíciu veriteľa podľa § 2 písm. b) citovaného zákona a žalovaný definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) citovaného zákona. Úverovú zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 28.04,2013 posúdil súd vzhľadom na predmet a obsahu zmluvy ako aj povahu subjektov, ktoré úverovú zmluvu uzatvorili v súlade s § 2 písm. d) citovaného zákona ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na zmluvný vzťah strán aplikoval zákon č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy.

Aplikáciou § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona dospel súd k záveru, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože úverová zmluva neobsahuje

podstatné náležitosti vymedzené v ust. § 9 ods. 2 písm. f), g) , h) a k) z.č. 129/2010 Z.z.. v znení aktuálnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy.

V predmetnej úverovej zmluve absentuje údaj o dobe trvania úverovej zmluvy ( § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona), údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona). V úverovej zmluve nie je uvedená cena a opis tovaru a služby, na ktorý sa úver vzťahuje napriek tomu, že ide o viazaný spotrebiteľský úver (§ 9 ods. 2 písm. h) citovaného zákona) a nakoniec obsahom zmluvy nie je údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona). Žiadna z týchto zákonných náležitostí nie je v úverovej zmluve uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dojednaná. Z úverovej zmluvy, preto nevyplývajú základné parametre poskytnutého úveru.

8. Úverová zmluva síce obsahuje dohodu o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v 04/2014 a počte splátok, ktoré dojednania však nemôžu nahradiť dohodu o dobe trvania úverovej zmluvy. Tieto dojednania nezodpovedajú požiadavke vyplývajúcej z kogentného ust. § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Ak by mala byť naplnená zákonom stanovená povinnosť, dohodnúť dobu trvania úverovej zmluvy, musela by zmluva obsahovať buď uvedenie konkrétneho času, do ktorého úverová zmluva trvá alebo určenie udalosti, s ktorou je spojené ukončenie trvania zmluvy (napr. splnenie všetkých práv a povinností zmluvných strán a pod.). Za dohodu o dobe trvania zmluvy nie je možné považovať uvedenie počtu splátok úveru, ani uvedenie mesiaca a roku, do ktorého sa žalovaný zaviazal úver splatiť, pretože v týchto prípadoch ide o dojednanie času plnenia resp. splnenia povinnosti vrátiť poskytnutý spotrebiteľský úver a nie o dohodu o dobe trvania zmluvy, ktorá nemusí kopírovať a spravidla ani nekopíruje čas plnenia povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy.

9. Úverová zmluva postráda aj dohodu o celkovej výške spotrebiteľského úveru, keď za naplnenie tejto zákonnej povinnosti súd nepovažoval informáciu o kúpnej cene tovaru ani údaj o celkovej čiastke 672,36 eur a to aj v súvislosti s tým, že v citovanom ustanovení článku úverovej zmluvy je dohodnutá aj akontácia vo výške 246 eur, pričom z úverovej zmluvy nie je možné ani výkladom dovodiť záver, či za celkovú výšku spotrebiteľského úveru je potrebné považovať údaj uvádzaný v zmluve ako celková čiastka alebo celková čiastka s poistením alebo údaj uvádzaný ako pôžička (finančné plnenie) prípadne iný kvantitatívny údaj v zmluve obsiahnutý. Údaj označený ako výška úveru alebo celková výška úveru sa v úverovej zmluve uzatvorenej medzi stranami nenachádza. Ani výkladom jednotlivých ustanovení úverovej zmluvy nie je možné dovodiť v akej výške bol žalovanému vôbec spotrebiteľský úver poskytnutý, či výška úveru predstavovala sumu 819,99 eur (kúpna cena tovaru) alebo bol úver poskytnutý vo výške 573,99 eur (ako rozdiel 819,99 eur a 246 eur, čo predstavuje akontáciu), pričom akontácia je v zmluvných podmienkach definovaná ako časť kúpnej ceny tovaru zaplatená klientom ako kupujúcim sprostredkovateľovi. Teda ani z definícií obsiahnutých v úverovej zmluve nevyplýva, či bol úver poskytovaný vo výške celej kúpnej ceny tovaru alebo len vo výške zodpovedajúcej rozdielu kúpnej ceny tovaru a akontácie, a teda z úverovej zmluvy nevyplýva, či právny predchodca žalobcu zaplatil s cieľom poskytnúť úver plnú cenu tovaru alebo časť kúpnej ceny tovaru a teda či tzv. akontácia bola uhrádzaná dlžníkom - žalovaným ako časť ceny tovaru alebo ako splátka úveru. Takýto nejasný a neurčitý údaj o výške úveru a výške akontácie, nezodpovedá naplneniu zákonnej povinnosti veriteľa uviesť jasne a určite v zmluve o spotrebiteľskom úvere celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ktorá tvorí podstatnú náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, preto súd dospel k záveru o absencii tejto podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

10. V zmysle § 15 ods. 1 citovaného zákona ide v prípade úverovej zmluvy uzatvorenej medzi stranami o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, čo súd dovodzuje zo skutočnosti, že úver bol poskytnutý žalovanému na zakúpenie tovaru špecifikovaného v úverovej zmluve ako notebook , pričom čerpanie úveru sa uskutočnilo prevodom na účet sprostredkovateľa tak, že právny predchodca žalobcu uhradil kúpnu cenu tovaru. V tejto súvislosti však úverová zmluva mala v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) citovaného zákona obsahovať aj uvedenie ceny tovaru a opis tovaru, na ktorý sa zmluva vzťahuje. Ide o podstatnú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom opis tovaru v úverovej zmluve uzatvorenej medzi stranami obsiahnuté nie je. Opis tovaru má slúžiť na takú identifikáciu tovaru, aby tento v prípade reklamácie vád alebo odstúpenia od kúpnej zmluvy bolo možné identifikovať. Opis tovaru by mal byť slovný tak, aby tento nebolo možné zameniť. Opis tovaru v úverovej zmluve nie je postačujúci pre prípadnú reklamáciu, keďže tovar nie je označený tak, aby bol individuálne identifikovateľný pre prípad uplatnenia si nárokov z vád tovaru, je označený len druhovo a z jeho popisu nevyplýva označenie

individuálne určeného notebooku napr. výrobným číslom, ktoré by ho takto charakterizovalo, preto súd dospel k záveru o absentujúcom opise tovaru ako podstatnej náležitosti úverovej zmluvy.

11. Okrem vyššie uvedených nedostatkov absencie niektorých náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere , neobsahuje úverová zmluva ani dohodu o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorá dohoda tvorí nevyhnutnú náležitosť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Úverová zmluva neobsahovala žiaden údaj o výške istiny a úrokov, prípadne poplatkov zahrnutých do príslušnej splátky úveru, teda neobsahovala žiaden údaj o tom v akej výške je v každej úverovej splátke zahrnutá časť istiny a časť, ktorou spláca žalovaný ako dlžník dohodnutý úrok. Údaje o konkrétnej výške splátky istiny, úrokov a iných poplatkov umožňujú zistiť a posúdiť ekonomickosť poskytovaného úveru, jeho výhodnosť a prijateľnosť pre dlžníka, ktorým je v tomto prípade spotrebiteľ. Rozlíšenie časti úverovej splátky, ktorou dlžník spláca istinu (anuitu) úveru a ktorou uhrádza úroky, prípadne poplatky je významná aj pre zistenie zostatkov istiny úveru, v prípade predčasného splatenia úveru, ako aj získania informácie o nominálnej výške odplaty veriteľa za poskytnutý úver. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov, čo však nie je prípad prejednávanej veci . Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené, najmä aká časť úveru bude ňou splatená a v akom časovom horizonte sa tak stane, teda či to bude na začiatku alebo na konci doby trvania úverového vzťahu, pretože od tejto skutočnosti sa odvíja aj úrokové zaťaženie spotrebiteľa. Dohoda o výške úverovej splátky, ktorá predstavuje súhrnnú sumu splátky , bez ďalšej konkretizácie výšky istiny a úrokov platených dlžníkom tou-ktorou splátkou, nezodpovedá zákonnému ust. § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z.. V prípade, ak nie je v úverovej zmluve dohodnuté, aká časť úhrady prijatá od dlžníka bude priradená na splatenie úroku a/alebo poplatku, a ktorou časťou dlžník spláca anuitu, je ponechané ľubovôli veriteľa v úverovom vzťahu, aby počas trvania úverovanej zmluvy, najčastejšie pri jeho ukončení deklaroval kľúč, akým priradil splátky na anuitu úveru a na úroky úveru prípadne poplatky. Ak tieto kritéria nie sú vopred dohodnuté, môže spotrebiteľ len akceptovať jednostranné určenie jednotlivých úhrad tak, ako to urobí veriteľ, bez ohľadu na dôsledky v ďalšom splácaní úrokov, ktoré mu to prinesie. Pri uzatváraní úverovej zmluvy nemôže tak uvážiť ekonomickú výhodnosť úveru, čo je neštandardný postup aj v čisto komerčných vzťahoch. Vo vzťahu ku prípadnému poukazu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti L. R. súd uvádza, že Súdny dvor EÚ vykladal vo svojom rozhodnutí smernicu Európskeho parlamentu a A. XXXX/ XX/ES č. XXXX/XX o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady XX/XXX/EHS a nie vnútroštátne právo, teda nevykladal zákon č. 129/2010 Z.z., k čomu ani nie je oprávnený. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné smernici priznať priame účinky v sporoch medzi jednotlivcami, teda nie je možné, aby súd v tomto konaní priamo aplikoval v spore medzi veriteľom a dlžníkom ustanovenia smernice. Smernica totiž nemá horizontálne účinky. Pokiaľ ide o nepriame účinky uvedenej smernice, teda o prípadný eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. , teda o výklad v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice, tento nie je možné uskutočniť contra legem. Eurokonformný výklad zákona má svoje hranice vo výkladových metódach, keď vnútroštátne orgány nie sú nútené ísť nad rámec výkladových metód, ktoré sú v ich práve uznávané. Pokiaľ ide o gramatický a logický výklad predmetného ustanovenia vyplýva z neho bezpochyby, že zákon stanovuje ako podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej absenciu sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, členenie splátky na splátky istiny, úrokov a poplatkov a podľa súdu by iný výklad predmetného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. bol výkladom uskutočneným v rozpore s jeho slovným znením a logikou výkladu.

12. Pretože úverová zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. ) , g) , h) a k) z.č. 129/2010 Z.z. a takúto absenciu náležitostí zmluvy zákon ( § 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z.) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru , dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný. Vychádzajúc z prehľadu splátok a úhrad predloženú žalobcom, žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 246,- eur. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní vyplýva, že tovar - notebook si prevzal a odišiel s ním z predajne, teda súd dovodil, že namiesto žalovaného cenu tovaru zaplatil predávajúcemu podľa úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu. Ak podľa úverovej zmluvy kúpna cena tovaru predstavovala 819,99 eur a žalovaný zaplatil sumu 246,- eur , potom je potrebné nárok žalobcu považovať za dôvodný vo výške 573,99 eur (819,99 eur - 246,- eur).

13. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z nezaplatenej úverovej istiny vo výške 573,99 eur vo výške 5,5 % ročne od 22.09.2013 až do zaplatenia a to v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy podľa, ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania, t.j ku dňu 27.01.2015 predstavovala 0,5% ročne, teda zákonná sadzba úroku z omeškania predstavovala 5,5%, v ktorej súd žalobcovi úrok z omeškania aj priznal . Žalobca vyzval žalovaného k okamžitému splateniu celého úveru listom z 12.09.2013, ktorý bol žalovanému doručený dňa 18.09.2013. Na základe uvedeného potom súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vyčíslený od 22.09.2013 až do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

14. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu, aby dlžníkovi určil na splnenie uloženej povinnosti lehotu dlhšiu ako 3 dni. Žalovaný žiadal, aby súd o povolenie splácania dlžnej sumy v splátkach, pričom poukázal na svoje majetkové pomery, ktoré mu neumožňujú, aby žalobcovi zaplatil dlh naraz v krátkom časovom období. Svoju žiadosť odôvodnil žalovaný tým, že je síce zamestnaný, ale jeho mesačný príjem predstavuje 500,- eur, pričom voči nemu prebieha exekúcia zrážkami zo mzdy v rozsahu 260,- eur mesačne. Exekúcia je vedená Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ako oprávneným. Na základe uvedeného s prihliadnutím na výšku pohľadávky, majetkové pomery žalovaného, výšku splátky a doby splácania dospel súd k záveru, že je primerané možnostiam žalovaného, aby sumu prísudku splnil v mesačných splátkach po 50,- eur splatných vždy 20. dňa kalendárneho mesiaca.

15. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), teda podľa úspechu strany sporu v konaní. V spore bol potom úspešný žalobca , a to v časti prísudku vo výške 573,99 eur, čo predstavuje čistý úspech žalobcu v rozsahu 75,64 % , preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 75,64%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.