Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-50-2017.pdf
PDF · 83.81 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. L., nar. 26.07.2000, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: A. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. K. XXX/XX, R., zast.: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., IČO: 46 255 010, so sídlom Hlavná 14, Šaľa, a otca: A. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Š., zast.: JUDr. Dagmar Hornáková, advokátka so sídlom A, Hlinku 3058/17, Sereď, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 21.04.2017 domáhal rozhodnutia, ktorým súd zníži jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 70 Eur na sumu 40 Eur počnúc 01.01.2011. Svoj návrh odôvodnil tým, že je invalidom a od 18.04.2016 mu bo priznaný invalidný dôchodok vo výške 249,30 Eur mesačne, ktorý je jeho jediným príjmom, je bezdomovcom a je nemajetný. V skutočnosti býva v jednej malej izbe malej krčmy v Seredi. Trpí cukrovkou a má problémy so srdcom, takže sa ľahko unaví, teda nie je schopný riadne pracovať a zabezpečiť si finančné prostriedky. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť vo výške 70 Eur mesačne, na lieky potrebuje približne 25 Eur mesačne, hygienické potreby 13 Eur mesačne, 80 Eur na jedlo. Spláca úvery spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. v celkovej výške 55 Eur.
2. Matka žiadala návrh zamietnuť, nakoľko má za to, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, práve naopak. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý dospieva a tým dochádzalo aj k zvyšovaniu nákladov na jeho výchovu a výživu, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Poukázala na správu Sociálnej poisťovne, z ktorej je zrejmé, že invalidita otca nevznikla následkom úrazu, teda z jedného dňa na druhý, ale je výsledkom zanedbania zdravotného stavu. Len 35% invalidity predstavuje ochorenie srdca a 10% ochorenie chrbtice, čo prakticky nevylučuje možnosť zamestnať sa na úseku určenom v rozhodnutí sociálnej poisťovne, teda v oblasti ľahšej, suchej a teplej pracovnej činnosti. Otec maloletého nijakým spôsobom nevydokladoval aké úsilie vyvinul v záujme zamestnania sa v týchto oblastiach, spochybňuje preto objektívnosť jeho tvrdení, že nie je schopný z objektívnych dôvodov prispievať v stanovenej miere na výživu maloletého. Jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu vo výške 291,84 Eur a výživné vo výške 140 Eur (2 x 70 Eur). Ako mesačné výdavky uviedla sumu 25 Eur za mobil, 118,60 Eur za energie, 15 Eur za internet, 10 Eur za mobil pre maloletého G., 20 Eur na vreckové, 150 Eur na hygienu a ošatenie. Ročný výdavok vo výške 68 Eur za daň z nehnuteľnosti a smeti.
3. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa a jeho právnej zástupkyne, ktorá má doručenie predvolania vykázané tak, že si zásielku neprevzala v odbernej lehote.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom dočasne pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12P/285/2014, listinnými dôkazmi a to potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Maloletý G. pochádza z rozvedeného manželstva rodičov. Rozsudkom zo dňa 26.01.2006, č.k. 8C/170/2005 tunajší súd rozviedol manželstvo matky a otca maloletého a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol otec povinný prispievať na výživu maloletého G. sumou vo výške 33,19 Eur. Rozsudkom zo dňa 18.06.2015 č.k. 12P/285/2014-55 tunajší súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa vyživovacia povinnosť otca voči maloletému G. zvýšila na sumu 70 Eur mesačne. Otec je invalidným dôchodcom s dôchodkom vo výške 253,30 Eur mesačne. Schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť má zníženú o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť vo výške 70 Eur mesačne. Jeho výdavky predstavujú sumu 25 Eur na lieky, 13 Eur na hygienické potreby, 80 Eur na jedlo a 55 Eur ako splátky úveru. Matka je zamestnaná v spoločnosti Y. R..K..S.. s priemerným čistým príjmom 291,84 Eur mesačne, zároveň dostáva výživné v celkovej sume 140 Eur (2 x 70 Eur. Býva v rodinnom dome, ktorý vlastní jej priateľ, ktorý je živnostníkom s príjmom približne 500 Eur mesačne. Jej výdavky predstavujú 25 Eur za mobil, 118,60 Eur za energie, 15 Eur za internet, 10 Eur za mobil pre G., 20 Eur na vreckové, 150 Eur na hygienu a ošatenie. Ročný výdavok vo výške 68 Eur za daň z nehnuteľnosti a smeti. Z vyjadrenia kolíznej opatrovníčky súd zistil, otec si podal návrh na zníženie výživného aj voči druhému synovi z rovnakých dôvodov. Priamo na pojednávaní Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ponúkol otcovi pomoc pri zabezpečení práce, pričom túto nevyužil. V tomto konaní matka jeho druhého syna uviedla, že otca videla sa voziť na motorovom vozidle, čo potvrdila v tomto konaní aj matka maloletého G.. Kolízna opatrovníčka by skôr navrhla výživné zvýšiť, avšak uvedomuje si, že otec je čiastočne invalidným a iný príjem v súčasnosti nemá.
6. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
7. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
16. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
17. S poukazom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému G.. Prihliadol pri tom na skutočnosť, že otec síce má zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 45%, avšak jeho znížená schopnosť mu nebráni vykonávať ľahšiu prácu v suchom a teplom prostredí. Zo strany príslušného Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny mu bola ponúknutá pomoc pri zabezpečení práce, ktorú možnosť nevyužil, teda vzdal sa možnosti zlepšiť svoju finančnú situáciu. Z konania, predmetom ktorého je vyživovacia povinnosť k inému dieťaťu ako aj z tohto konania súd zistil, že otec sa presúva motorovým vozidlom, ktorú skutočnosť otec zamlčal, z čoho má súd za to, že životná úroveň otca je vyššia ako to otec opisuje. Pomery na strane maloletého G. skôr odôvodňujú zvýšenie výživného, nakoľko je študentom strednej školy a od poslednej úpravy výživného sa výdavky na jeho výživu zvýšili, avšak súd prihliadol na preukázané majetkové pomery otca a má za to, že nie sú dané predpoklady pre zmenu vo výške výživného. S poukazom na vyššie uvedené považoval súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti za nedôvodný a jeho návrh zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre otca v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.