Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_32P-15-2017.pdf
PDF · 124.27 KB
No categories available
32P/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného: opatrovníkom P. práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 1, XXX XX G., žijúca na adrese: Z. 5, XXX XX G., právne zastúpená: W.. Miroslavom Tokarčíkom, advokátom so sídlom Študentská 17, 917 01 Trnava, a otca: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 1, XXX XX G., právne zastúpeného: JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou so sídlom Paulínska 15/A, 917 01 Trnava, o návrhu otca na úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletého N. W., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch so striedaním v pondelok každého týždňa v roku od 14.30 hod. v predškolskom zariadení, neskôr v školskom zariadení a v prípade sviatkov a dní pracovného pokoja, prázdnin v bydlisku toho rodiča, ktorému starostlivosť končí, a to počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, pričom otec bude vykonávať starostlivosť v párnom týždni.
II. Rodič, ktorý nemá dieťa v danom čase v osobnej starostlivosti, je oprávnený stretávať sa s mal. N. W., nar. XX.XX.XXXX, každý štvrtok od 14.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že mal. N. preberie v školskom zariadení alebo v bydlisku druhého rodiča a odovzdá v bydlisku druhého rodiča.
III. Táto všeobecná úprava sa neuplatní počas obdobia kedy bude maloletý Kamil v starostlivosti a) otca:
- každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov dňa 23.12. od 9.00 hod do 25.12. do 09.00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov dňa 25.12. od 9.30 hod do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 09.00 hod,
- každý párny kalendárny rok dňa 01.01. od 9.00 hod do 05.01. do 18.00 hod
- každý párny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od piatka od 09.00 hod. do nedele do 09.00 hod. b) a v starostlivosti matky
- každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov dňa 23.12. od 9.00 hod do 25.12. do 09.00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov dňa 25.12. od 9.30 hod do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 09.00 hod,
- každý nepárny kalendárny rok dňa 01.01. od 9.00 hod do 05.01. do 18.00 hod
- každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od piatka od 09.00 hod. do nedele do 09.00 hod.
IV. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať mal. N. a spravovať jeho majetok.
V. Maloletý N. bude mať trvalý pobyt u matky, matka bude oprávnenou poberateľkou daňového bonusu a rodinného prídavku na maloleté dieťa.
VI. Každý rodič je p o v i n n ý zabezpečiť mal. N. bežnú stravu, ošatenie a hygienu v jeho domácnosti. Ostatné potreby mal. N. je p o v i n n á hradiť matka, ktorá je oprávnenou poberateľkou daňového bonusu a rodinných prídavkov na dieťa.
VII. Otec je p o v i n n ý prispievať na zníženým výživnho mal. N. sumou 50,-eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
VIII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 22P/96/2015-57 zo dňa 19.01.2016 v časti zverenia a starostlivosti o maloleté dieťa.
IX. N. W., nar. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť znalkyni B.. W. K. náhradu znalečného vo výške 271,60 eur v lehote 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku .
X. G. W., nar. XX.XX.XXXX je povinná zaplatiť znalkyni PhDr. Marte Halášovej náhradu znalečného vo výške XXX,XX eur v lehote 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
XI. Súd z a č í n a konanie o nariadení výchovného opatrenia matke G. W., nar. XX.XX.XXXX a N. W., nar. XX.XX.XXXX.
XII. Súd u k l a d á rodičom maloletého dieťaťa G. W., nar. XX.XX.XXXX a N. W., nar. XX.XX.XXXX, aby sa podrobila psychologickému a sociálnemu poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za účelom rodičovského poradenstva pre pochopenie a aplikovanie princípov zodpovedného rodičovstva v počte stretnutí podľa určenia Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 15.01.2017 podaným na súde dňa 23.02.2017 sa otec domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletý syn N. W., nar. XX.XX.XXXX, bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorá by sa realizovala v týždenných intervaloch. Návrh otec odôvodnil tým, že rodičia uzatvorili manželstvo dňa 10.03.2012 v Trnave. Z manželstva sa im narodil syn N. W., dňa XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 22P/96/2015 zo dňa 19.01.2016 bolo manželstvo rozvedené a bola schválená dohoda o výkone rodičovských práv a povinností, podľa ktorej bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti. Otec bol zaviazaný platiť na výživné pre maloletého 90,- eur. Styk otca so synom nebol bližšie upravený. Otec uviedol, že po ukončení spolužitia rodičov v mesiaci júl 2015, matka opustila spoločnú domácnosť. V opatere otca ostal syn účastníkov a syn manželky z prvého manželstva počas troch týždňov. Následne sa o maloletého staral prevažne otec s pomocou svojich rodičov. Od konca septembra do polovice novembra mal otec obe deti v starostlivosti. Od decembra 2015 sa otec už stretával iba som synom, ktorého mal v priebehu týždňa a matka cez víkendy. Následne sa otec so synom stretával bežne až do leta 2016, kedy matka rozhodla, že styk bude určovať ona. Otec uviedol, že obaja rodičia bývajú na tom istom sídlisku, čiže maloletý bude môcť dochádzať do rovnakého školského zariadenia, nebude vytrhnutý zo sociálneho prostredia a kolektívu, pričom otec má za to, že je spôsobilý syna vychovávať. K návrhu otec pripojil prvú stranu rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 22P/96/2015-57, potvrdenie o trvalom pobyte. 2. Matka s k návrhu vyjadrila podaním podaným na súde dňa 11.04.2017. Matka uviedla, že spoločnú domácnosť s otcom opustila v júli 2015, nakoľko medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom, ktoré sa vyostrovali. V bytovom dome mali byt aj rodičia otca, ktorí ich navštevovali a vmiešavali sa do vzájomných problémov rodičov, čo situáciu zhoršovalo. V dôsledku uvedenej situácie matka odišla zo spoločnej domácnosti a našla si samostatné bývanie. Odchod bol sprevádzaný tým, že došlo zo strany otca k výmene zámkov na vchodových dverách a bránenie vstupu do bytu. Synovia zostali s otcom dva týždne, počas dovolenky otca. Následne až do polovice októbra žili s matkou, s otcom sa stretávali často. Od polovice októbra do polovice novembra bývali deti u otca, a to pre nepriaznivý pracovný čas matky. Z uvedeného dôvodu matka dala výpoveď. S deťmi trávila maximálny možný čas. Otec mal dobrý vzťah aj k staršiemu synovi matky, avšak v novembri 2015 ho vyhodil z bytu, čo syna W. zasiahlo. Následne syna N. otec nechcel matke dávať, čo riešila matka aj za pomoci polície. Po rozvode bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec mal s maloletým neobmedzený styk. Počas júla 2016 syn u otca ochorel a následne u neho nebol asi mesiac a pol., pričom otec chodil za synom a strávil s ním min. pol. hodinu každý piatok. Matka so striedavou starostlivosťou nesúhlasila, nakoľko podľa jej názoru
je syn na uvedené príliš malý. Má vybudované silné puto k nej aj k bratovi W., ktorý je pre N. vzorom a najlepším kamarátom. Rozdelením by sa im spôsobila citová trauma v krátkom slede, pričom dosť dlho sa vnútorne a citovo spamätávali z rozdelenia rodiny a rozpadu manželstva. Matka ďalej uvádzala, že otec pracuje ako vodič z povolania a býva dlho v práci vrátane nocí, a teda nemôže plnohodnotne vykonávať starostlivosť o dieťa, pričom jeho povinnosti by suplovali jeho rodina (sestry a rodičia). Matka tvrdila, že otec žiada striedavú osobnú starostlivosť z dôvodu priekov a schválností, nakoľko rodičia vedú spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného na tunajšom súdu pod sp.zn. 16Pc/9/2017. Matka požaduje za podiel na byte plnohodnotnú cenu, čo však otec maloletého odmieta. Matka žiadala návrh zamietnuť a ponechať súčasnú úpravu. Matka k vyjadreniu pripojila Potvrdenia od OO PZ o vykonaní oznámenia o schválnosti manžela zo dňa 11.12.2015 a 01.01.2016.
3. Súd vo veci vykonal tri súdne pojednávania (25.04.2017, 29.06.2017 a 26.10.2017), pričom matka na prvom pojednávaní uviedla, že návrhom nesúhlasí, malý nie je zanedbaný, pracovnú dobu si prispôsobila, aby mohla s ním tráviť čo najviac času. Malý je naviazaný na ňu, nemá problém so stretávaním s otcom, starší syn, ktorého navrhovateľ nie je biologickým otcom dostal odpor voči navrhovateľovi, potom čo ho navrhovateľ vyhodil z domu a povedal, že nie je jeho otec. Keď syn nechcel ísť k otcovi prehovárala ho, trávili čas s navrhovateľom a prehovárala som ho, aby išiel k otcovi. Návrh na striedavú starostlivosť vyplýva z vyporiadania BSM z toho, že nemajú vysporiadaný byt. Otec platí 90 eur výživné, a to sa mu zdá veľa, pracuje ako kamionista. Nemá prispôsobenú dobu k výchove mal. a čo sa týka svedkov, navrhovaný svedok p. V. je môj bývalý kolega a priateľ a tým, že som ho odmietla, že nechcem s ním zotrvať vo zväzku a vyhráža sa navrhovateľke ako to bude ľutovať. Označený svedok dal matkyne kontaktné údaje na sexzoznamku na azet na čo ju následne kontaktovali druhí ľudia. Nebráni otcovi stretávať sa s maloletým, ale myslí si, že striedavá starostlivosť nie je v záujme mal. dieťaťa. Od navrhovateľa odišla z opodstatnených dôvodov, nadával jej , fackal ju , pľul po nej. Matka uviedla, že robí otec robí nočné 12 hodín. Cez týždeň keď otec napísal, že ide pre malého, nemohol ísť, nakoľko si matka robila program s deťmi.. Nikdy otcovi styk neskracovala. Minulý rok mal týždeň tráviť prázdniny u otca a dostal slintačku. Maloletý bol na tom tak, že musel dostať umelú výživu. Uviedla, že syn nechcel chodiť vtedy k otcovi, pričom matka ho prehovárala, aby šiel. Nikdy nebránila v styku s otcom. Aj počas zimných prázdniny, dala som mu ho už pred štedrým večerom, nenecháva syna otcovi cez týždeň, malý je naviazaný na matku a brata.
4. Otec uviedol na prvom pojednávaní, že pracuje týždeň noc a týždeň deň. Pracujem ako vodič kamiónu a preváža materiál na linku. Má pracovnú domu od 06.00 hod. do 18.00 hod. a počet dní v týždni keď takto pracuje je 5. Keď si brávam malého, tak nemám nočnú, viem si to prispôsobiť. Pracuje ako vodič vnútroštátnej doprave v rámci spoločnosti Peugeot PCA. Styk s maloletým prebieha od piatku ako povie navrhovateľka do nedele, každý druhý týždeň. Matka mu uviedla, že by mu maloletého dala, ale reálne nedala, vôbec maloletého ešte nemal cez týždeň.
5. Súd uložil rodičom povinnosť podrobiť sa poradensko-psychologickému procesu za účelom zistenia možnej striedavej starostlivosti. Podľa správy zo dňa 26.06.2017 bola komunikácia medzi rodičmi konfrontačná, emotívna a rodičia miestami zostali zahltení vlastnými konfliktami.
6. Súd súčasne dopytoval zamestnávateľa otca na zistenie jeho pracovnej doby. Zamestnávateľ v odpovedi na dopyt súdu uviedol, že otec má rozpis pracovných služieb párny týždeň v mesiaci od 07:00 do 15:00 a nepárny týždeň od 19:00 do 07:00. Zmeny si môže prehadzovať po dohode s kolegami, pričom si zmenu zmenil za posledné týždne každý piatok v nepárnom týždni.
7. Počas pojednávania dňa 29.06.2017 rodičia nedospeli k rodičovskej dohode, pričom otec zotrval na návrhu na striedavú osobnú starostlivosť a zotrval na návrhu na znalecké dokazovanie.
8. Súd uznesením 32P/15/2017-34 zo dňa 29.06.2017 pribral do konania znalca B.. W. K., B., a uložil jej povinnosť vypracovať znalecký posudok a zodpovedať položené otázky. Dňa 13.10.2017 bol súdu doručený vypracovaný znalecký posudok č. 79/2017 na nasledovné otázky označené ako 1 až 20, znalec uviedol zistenia: 1. Aký je v súčasnej dobe telesný a duševný vývin maloletého dieťaťa? 2. Aký má matka vzťah k maloletému synovia aký má vzťah maloletý k matke? 3. Aký má otec vzťah k maloletému a aký má vzťah maloletý k otcovi?
4. Ku ktorému z rodičov má maloletí bližší vzťah? 5. Charakterizujte osobnosť matky. 6. Charakterizujte osobnosť otca. 7. Vyjadrite sa k osobnosti otca maloletého z hľadiska jeho vnímania G. W. ako matky maloletého, ako aj ku schopnosti otca komunikovať s matkou a uzatvárať s ňou dohody v otázkach starostlivosti o maloletého. 8. Vyjadrite sa k osobnosti matky maloletých z hľadiska jej vnímania N. W. ako otca maloletého, ako aj ku schopnosti matky komunikovať s otcom a uzatvárať s ním dohody v otázkach starostlivosti o maloletého. 9. Vyjadrite sa k osobnosti otca z hľadiska existencie rizika ovplyvňovania názorov a postojov maloletého, ako aj vnímania osoby matky zo strany maloletého. 10. Vyjadrite sa k osobnosti matky z hľadiska existencie rizika ovplyvňovania názorov a postojov maloletého, ako aj vnímania osoby otca zo strany maloletého. 11. Bolo znaleckým dokazovaním zistené priame alebo nepriame ovplyvňovanie maloletého niektorým z rodičov proti druhému rodičovi? 12. Bolo znaleckým dokazovaním zistené, že by mal maloletý strach, príp. neprimeraný rešpekt pred niektorým z rodičov? 13. Sú obaja rodičia spôsobilí vychovávať maloleté dieťa? 14. Ktorý z rodičov má lepšie predpoklady a podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého? 15. Bola by striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti, ako forma úpravy rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťa? 16. Existujú dôvody, pre ktoré by bolo potrebné zmeniť doterajší spôsob zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti? 17. Je maloletý schopný s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor k otázke formy starostlivosti o nich? Ak áno, zistite aktuálny názor maloletého dieťaťa. 18. Aká je vzájomná komunikácia rodičov? Ak nie je vhodná, v čom vidí znalec nedostatky v komunikácii a na strane ktorého z rodičov? 19. Mala by prípadná striedavá osobná starostlivosť o maloletého dopad na vzájomný vzťah maloletého N. W. nar. XX.XX.XXXX a jeho staršieho brata W. Z. nar. XX.XX.XXXX? Ak áno, aký? 20. Uveďte iné zistenia, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie súdu. Ad 1. Telesný a duševný vývoj maloletého zodpovedá norme. Osobnosť vo vývine, rozumová, grafomotorická, emicionálna a sociálna zložka vývinu v norme, mierne zaostáva rečový vývin. Ad 2. Matka má k maloletému pozitívny vzťah. Vzťah maloletého k matke je pozitívny, svoju matku citovo preferuje. Ad 3. Otec má k maloletému vysoko pozitívny vzťah. Vzťah maloletého k otcovi je zachovaný. Ad. 4. Syn ma bližší vzťah k matke. Ad. 7 Aktuálne je otec maloletého naklonený komunikovať s matkou, mať s ňou kamarátsky vzťah. Pokladá ju za dobrú matku, domnieva sa však, že deti na seba príliš naväzuje a mal. proti nemu hucká. Z jej strany nepociťuje želanú rodičovskú spolupatričnosť a dôveru. Chce sa vyhýbať úražlivým sporom s ňou, má však menej trpezlivosti a súčasné ťažkosti a prekážky by najradšej vyriešil raz a navždy. Konštruktívna komunikácia otca s matkou vyžaduje odbornú intervenciu. Ad.8 Matka otcovi nedôveruje. Aktuálne nemá záujem s ním lepšie komunikovať, nevedie mal. ku kontaktu s otcom. Otcovi mal. má matka za zlé, že sa proti nej spojil s jej bývalým priateľom a oznamoval ju na sociálku kvôli čomu mala doma kontroly. Konštruktívna komunikácia otca s matkou vyžaduje odbornú intervenciu. Ad. 9 Psychologickým vyšetrením neboli u otca zistené tendencie k ovplyvňovaniu názorov a postojov maloletého k jeho matke. Ad. 10. Psychologickým vyšetrením neboli u matky zistené tendencie k ovplyvňovaniu názorov a postojov maloletého k jeho otcovi. Rétorika mal. N. však vykazuje znaky takéhoto ovplyvnenia (pravdepodobne nepriameho) vo výchovnom prostrední matky. Ad 11. Znaleckým dokazovaním bolo zistené pravdepodobne nepriame ovplyvňovanie maloletého matkou. Ad 12. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že maloletý má veľký rešpekt pred matkou. Počas prítomnosti matky udržiaval s matkou raport, otcovi sa vyhýbal, schovával sa pred otcom, nekomunikoval s ním. Bez prítomnosti matky sa vonku s otcom hrad. Ad. 13 Obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloleté dieťa. Ad 14. Vzhľadom na uvedené zistenia nemožno označiť niektorého rodiča za vhodnejšieho z hľadiska komplexu osobnostných vlastností.
Ad 15. Striedavá osobná starostlivosť ako forma úpravy rodičovských práv a povinností by bola v záujme maloletého dieťaťa. Ad 16. Dôvodom zmeny doterajšieho spôsobu zabezpečenia starostlivosti o mal. je jednak záujem otca o takúto formu starostlivosti a jeho vhodné osobnostné vlastnosti, a jednak možnosť negatívneho ovplyvnenia vzťahu mal. dieťaťa k otcovi zo strany matky, v prípade ponechania mal. v jej výhradnej starostlivosti. Ad 17. Maloletý nie je schopný s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť a fakt, že je prevažne v starostlivosti matky a jej príbuzenstva vyjadriť samostatne svoj názor k otázke starostlivosti oňho. Ad 18. Vzájomná komunikácia rodičov je nedostatočná. Rodičia komunikujú málo v záujme mal. dieťaťa, pretrvávajú u nich poruchové komunikačné vzorce spôsobené vzájomnými antagonizmami pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti. Otec deklaruje ochotu k zmiereniu a kamarátstvu a normálnej komunikácii, matka pociťuje k otcovi nedôveru, viac menej otca mal. ignoruje a nedostatočnú komunikáciu môže vnímať ako dôvod pre nenariadenie striedavej starostlivosti. Ad 19. Prípadná striedavá osobná starostlivosť by mala dopad na vzájomný vzťah mal. N. a jeho staršieho brata W.. Chlapci by netrávili toľko času ako v súčasnosti, došlo by k oslabeniu ich silných pozitívnych súrodeneckých väzieb,. Mal. W. by nebol pre mal. N. taký silný identifikačný vzor, akým je v súčasnosti. Na druhej strane by mohlo dôjsť k presunutiu ťažiska identifikácie u mal. N. k prirodzenejšiemu identifikačnému vzoru v osobe svojho otca. Ad 20. Znalec odporučil obom rodičom urgentný kurz rodičovskej terapie a poradenstva kvôli pochopeniu a aplikovaniu príncípov zodpovedného rodičovstva.
9. Matka na pojednávaní dňa 26.10.2017 uviedla striedavá starostlivosť. by narušila zvyklosti maloletého dieťaťa, jeho zázemie, stabilitu vo vzťahu s bratom, pričom maloletý sa vyjadril, čo aj znalec konštatoval, že má bližší vzťah s matkou. Nebránila sa rozšíreniu styku otca s maloletým dieťaťom, avšak podľa jej názoru striedavá starostlivosť. nie je momentálne vhodná pre mal. dieťa a táto by bola vhodná, tak okolo 7 roka. Matka bola toho názoru, resp. matka sa stotožňuje so závermi ZP v časti kde bolo konštatované, že obaja rodičia by sa mali podrobiť intenzívnej pomoci za účelom získania schopnosti zodpovedného rodiča, pričom matka má za to, že maloleté dieťa by v súčasnosti bolo vytrhnuté z rodinného prostredia, pričom už v súčasnosti je zasiahnuté negatívnymi názormi jedného rodiča voči druhému, ktoré sú dôsledkom sporov z minulosti. Matka navrhla úpravu stretávania tak, že by dieťa bolo v starostlivosti otca nepárne týždne od pondelka až do stredy rána , kedy by malé dieťa zaviezol do predškolského zariadenia s tým, že matka má za to, že prvotne by sa malo vyskúšať uvedený model a až následne pristúpiť k prípadnej striedavej starostlivosti. Matka uviedla, že výdavky na maloleté dieťa sú 30 eur životná poistka, strava v škôlke 35 eur, školné 8 eur, výdavky na lekárov cca 10 eur mesačne, strava cca 50 eur, oblečenie 20 eur, hygienické potreby 15 eur. Každé tri týždne logopéd. Výdavky matky cesta osobným autom k logopédovi, parkovné 2 eur, výlety raz ročne cca 20 eur, v rámci škôlky. Platí pôžičku za auto 120 eur, 30 eur poistku za druhého syna, internet 25 eur, cesta do práce a z práce 90 eur, tel. 45 eur , nájomné za byt 220 eur, strava 60 eur , ošatenie 50 eur hygienické potreby 30 eur a lieky 20 eur.
10. Otec sa vyjadril, že s kurzom rodičovskej terapie a poradenstva nemá problém. Poukázal na závery posudku v bode 7 a 8 že otec je naklonený k tomu s matkou komunikovať a naopak , matka takýto záujme nemá. K otázke toho, ku komu mám dieťa bližší vzťah, toto nepopierame , logicky to vyplýva z tej skutočnosti, že je akt. maloletý zverená do jej starostlivosti. Otec mal za to, že zo znaleckého dokazovania nevyplynul žiadny dôvod, pre ktorý by nemalo byť vyhovené návrhu, osobitne sa znalkyňa vyporiadala i otázkou vzťahu mal. Kamila s jeho nevlastným bratom, kde uviedla, že takouto úpravou by mohlo prísť k presunutiu k prirodzenejšiemu identifikačného vzoru na otca. Kk návrhu matky v tom smere, že by navrhovali rozšíriť styk a v prípade budúcnosti dohodnúť striedavú starostlivosť uviedol, že je úplne bežné pokiaľ znalec považuje za potrené, aby v rámci úpravy styku bolo nejaké prechodné alebo nárazové obdobie, tak toto je v ZP uvedené. Taktiež poukazujeme na závery ZP v otázke č. 16, kde znalkyňa popisuje možné dôvody pre vyhovenie návrhu, kde mimo záujmu otca a jeho povahové osobnostné vlastnosti uvádzajú možnosť negatívneho ovplyvňovania vzťahu syna k otcovi so strany matky, a preto nesúhlasil s tým, aby bol rozširovaný styk tak, ako navrhujeme matka, ako uvádzal v dobe 7-8 rokov, nakoľko už k dnešnému dňu je zo záverov znalkyne zjavné, že k určitému ovplyvňovaniu dochádza. Otec považoval svoj návrh za dôvodný, nevidel žiadne dôvody, rovnako ich neuviedla ani znalkyňa, pre ktorý by nebolo možné návrhu tak, ako je podaný vyhovieť, nakoľko obaja rodičia sú rovnako spôsobilí mal. vychovávať a bolo by to v ich záujme. Keďže v závere poukazujeme na tú skutočnosť, ako v podstate ich uviedla matka, že rodičia bývajú
blízko, mal. by navštevoval tú istú škôlku alebo školu v budúcnosti, nemusel by cestovať a nebol by vystruhnutý zo svojho soc. prostredia. Otec uvádza, že platím hypotéku 250 eur mes., nájom Byt. družstvu 150 eur, do 50 eur elektrika, internet 27 eur, paušál 35 eur, benzín cca 50-60 eur, strava, oblečenie aj maloletému kupujem oblečenie. Žije v domácnosti sám, platí poistku na škodu spôsobnú voči zamestnávateľovi v sume 10 eur mesačne
11. Súd vykonal dokazovanie: návrhom č.l. 1, potvrdeniami č.l. 4-5, vyjadrenie matky č.l. 13, mailová kom. č.l. 14, potvrdenie č.l 15, vykonanie oznámenia č.l. 16, správa z prešetrených pomerov z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny , lustrácia v SP na otca č.l. 24-25, otcov priemerný príjem v hrubom za ob. 01/2016 do 01.04.2017 predstavoval 1638 eur, obsah potvrdenia o pracovnej dobe otca, správa z psychologicko- poradenského procesu, obsah ZP č.l. 43-62, lustrácia v SP matky, a otca
12. Strana matky navrhla doplnenie dokazovania výsluchom W. Z., brata maloletého a nevlastného otca matky p. W. B. vo vzťahu ozrejmeniu vzťahov v rodine a starostlivosťou o maloleté dieťa a vzájomného vzťahu bratov. Strana otca navrhla vypočuť ako svedka G. V.. Súd navrhnuté dôkazy na výsluch svedkov, nevykonal, nakoľko mal za to, že znalecký posudok dal odpoveď aj na otázku budúceho vzťahu maloletého W. a N., v tom zmysle, že tento sa oslabí. Súčasne vzhľadom na tvrdenia matky ohľadne výpovede jej bývalého priateľa (zaujatosti a jeho schválností) súd nevidel dôvod na jeho vypočúvanie, vo vzťahu k veci.
13. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení zákona.
14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
15. Podľa § 28 ods. 1 Zákon o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
16 Podľa § 28 ods. 2 Zákon o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
22. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie o striedavej starostlivosti, a preto rozhodol tak, že zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždňových intervaloch v pondelok každého týždňa v roku od 14.30 hod. v predškolskom zariadení, neskôr v školskom zariadení a v prípade sviatkov a dní pracovného pokoja, prázdnin v bydlisku toho rodiča, ktorému starostlivosť končí, a to počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, pričom otec bude vykonávať starostlivosť v párnom týždni. Súd pri rozhodnutí vychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania, tj. zo záverov znaleckého posudku, ktorý jednoznačne uviedol, že je v záujme maloletého striedavá osobná starostlivosť, pričom otec má všetky predpoklady na jej vykonávanie. Súd poukazuje na závery posudku 2 a 3 a13 až20. Súčasne súd po vypočutí rodičov upravil aj stretávanie mimo starostlivosť s prihliadnutím na názor rodičov, ktorý zisťoval na pojednávaní dňa 26.10.2017, a tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, s prihliadnutím na to, aby maloletý bol v kontakte s bratom a matkou aj mimo vymedzený čas. Súd súčasne upravil aj otázku trvalého pobytu v záujme predchádzania konfliktov medzi rodičmi. Zastupovanie upravil súd tak, že obaja rodičia majú právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach, rovnako súd upravil aj uspokojovanie bežných potrieb maloletého, pričom upravil súčasne aj poberanie daňového bonusu a prídavkov, ktoré bude poberať matka, ktorá však súčasne bude hradiť aj ostatné potreby maloletého dieťaťa. Súčasne z uvedeného dôvodu súd zmenil rozhodnutie o výživnom určenom otcovi tak, že bude platiť znížené výživné vo výške 50,- eur, nakoľko matka bude hradiť časť nákladov spojených so školou, a iných výdavkov, pričom otec má v súčasnosti vyšší príjem, ako dosahoval v prípade jeho určenia v poslednom rozhodnutí, avšak zohľadnil potreby maloletého dieťaťa a skutočnosť, že otec bude mať výdavky vyššie vzhľadom na to, že dieťa bude v striedavej starostlivosti. Súd konštatuje, že pri ostatnom určení vychádzal súd z tvrdenia otca, že má príjem 700,- eur v čistom, pričom príjem otca za ostatných 9 mesiacov (01-09/2017) bol vo výške 1054 eur v čistom - viď lustrácia v sociálnej poisťovni. Súd súčasne vychádzal z toho, že zásadne sa nezmenil príjem matky, ktorý je nižší ako príjem otca a súčasne, že sa ani zásadne zmenili výdavky na maloletého od ostatného určenia v konaní 22P /96/2015.
25. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
26. Podľa § 37 ods. 2 písm. b) a d) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
- určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
- uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
27. Súd rozhodol o začatí konania o uložení výchovného opatrenia obom rodičom vo výroku XI tohto rozhodnutia a súčasne rozhodol o uložení výchovného opatrenia obom rodičom, tak ako to vyplýva z výroku rozhodnutia XII, a to aby sa podrobili psychologickému a sociálnemu poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za účelom rodičovského poradenstva pre pochopenie a aplikovanie princípov zodpovedného rodičovstva v počte stretnutí podľa určenia Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava. Súd pri uložení výchovného opatrenia vychádzal z vykonaného dokazovania (najmä znaleckého posudku ale a z prednesu účastníkov), z ktorého bolo zrejmé, že je vážny komunikačný problém medzi rodičmi, ktorý je potrebné odstrániť, aby pochopili obaja, ako majú spolu komunikovať, a správať sa voči sebe. Zodpovedné rodičovstvo nie je, len o vzťahu jedného rodiča voči dieťaťu, ale aj o rešpektovaní druhého rodiča, a jeho názorov, aj keď priamo rodič s nimi nemusí súhlasiť. Súd teda vychádzajúc najmä z odpovede na otázku č 20 znaleckého posudku (ale aj z ostatných odpovedí, ktoré sa rodičov dotýkali) rozhodol o uložení výchovného opatrenia rodičom tak, aby sa zlepšil ich vzájomný vzťah nie kvôli rodičom, ale maloletému dieťaťu.
28. Súd má za to, že obaja rodičia by si mali uvedomiť, že keď ignorujú druhého rodiča, alebo čokoľvek urobia, o čom sú presvedčení, že ublíži druhému rodičov tak, v podstate ublížia len maloletému synovi, ktorého obaja majú veľmi radi.
29. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
30. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 2 ods. 1 CMP, Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 259 zákona č. 160/2015 Z.z., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
33. Súd konštatuje, že v konaní bolo navrhnuté znalecké dokazovanie, kde znalec vyúčtoval trovy znaleckého posudku vo výške 543,20 eur, ktoré si faktúrou uplatnil v tomto konaní. Súd má za to, že strany konania sú povinné nahradiť znalcovi ako účastníkovi (pre trovy znaleckého dokazovania v pozícii svedka), ktoré si riadne uplatnil, a preto súd zaviazal obe strany na ich pomernú náhradu vo výške 1/2. Súd má za to, že v konaniach vo veci starostlivosti o maloletého nemožno hovoriť o úspechu a neúspechu, ale ide o konanie v jeho záujme a jeho prospech a tak, ako rodičia sú povinní. v zásade znášať náklady na neho v jednej polovici, tak sú povinní znášať aj trovy znaleckého dokazovania
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).