Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-20-2017.pdf
PDF · 103.05 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu T.. J. Q., M.. XX.XX.XXXX, J., P. P. N. XX, XXX XX Ž., I.G.: XX XXX XXX, proti žalovanému SHNELL, s.r.o., so sídlom Fatranská 1042/4, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 36 405 701, zast. T.. V. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. Ž., T. D. XXXX/XX, o zaplatenie 606,32 eur s prísl.,
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 606,32 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 606,32 Eur od 22.10.2016 až do zaplatenia a sumu vo výške 40,- Eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.01.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 04.01.2017 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť sumu 606,32 eur s úrokmi z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že pre žalovaného poskytol právne služby na základe splnomocnenia, v dôsledku čoho vystavil faktúru, ktorú žalovaný neuhradil. Spolu so žalobným návrhom predložil splnomocnenie, kópiu žaloby z 18.01.2016, stanovisko žalobcu zo dňa 24.03.2016, zápisnicu z pojednávania na Krajskom súde Žilina z 28.09.2016 vo veci XXS/X/XXXX, faktúru č. XX/XXXX, podací lístok, doručenka, pokus o zmier z 24.10.2016 s podacím lístkom, výzvu z 01.11.2016.
2. Následne súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie, na ktoré boli všetci predvolaní riadne a včas, avšak žalovaný sa na pojednávanie nedostavil bez akéhokoľvek ospravedlnenia, preto súd konal v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil iba žalobca a zástupca žalovaného.
3. Súd v zmysle § 188 a nasl. CSP vykonal dokazovanie, a to vyjadrením žalobcu a zástupcu žalovaného a prečítaním listín tvoriacich spisový materiál. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
6. Medzi stranami konania bolo nesporné, že žalobca na základe splnomocnenia žalovaným zo dňa 13.01.2016 prevzal zastupovanie v súdnom konaní o preskúmanie Rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 27.10.2015, č. XXXXXXX/XXXX.
7. Žalobca tvrdil, že v priebehu mesiaca december ho oslovil žalovaný prostredníctvom T.. V..F. (spoločníčka žalovaného) ako dlhoročnej priateľky, aby posúdil právnu vec, pričom bola mu predložená
žaloba zo dňa 15.12.2015 na posúdenie. Žalobca ako advokátka, ktorá sa zaoberá aj správnym právom, posúdil, že žaloba nemá relevantné náležitosti a následne sa dohodli so žalovaným, že spracuje žalobu a podá ju ako jeho právna zástupkyňa. Na základe toho bola dňa 13.01.2016 splnomocnená pre celé dané správne konanie, pričom v tom konaní žalovaný vystupujúci ako žalobca bol neúspešný.
8. Uvedené potvrdila aj zástupkyňa žalovaného s tým, že bola v presvedčení, že žalobca vykonáva služby pre žalovaného z dôvodu dlhoročného priateľstva žalobcu so spoločníkom žalovaného a s vedomím o finančnej situácii žalovaného a teda bez nároku na odmenu. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že všetku komunikáciu za žalovaného viedla ona, pričom predmetné splnomocnenie od žalobcu prevzala, zaniesla konateľke žalovaného a následne udelené splnomocnenie odovzdala žalobcovi. Zároveň dodala, že žalobca ju nepoučil o odmene advokáta, čo je dôvod pre disciplinárne konanie. Zástupkyňa žalovaného taktiež uviedla na svoju obhajobu a zdôvodnenie, že služby mali byť poskytnuté bezplatne zo strany žalobcu, že predsa má množstvo známych medzi advokátmi, ktorí by jej tieto služby poskytli bezplatne a predsa ona mala už žalobu vyhotovenú s dátumom 15.12.2015 a keby vedela, že žalobca bude od žalovaného pýtať odmenu advokáta, tak si podá žalobu sama. Zástupkyňa žalovaného tvrdila, že medzi stranami konania nedošlo k uzavretiu písomnej mandátnej zmluvy a ústne sa dohodli, že žalobca nebude od žalovaného požadovať odmenu za poskytnuté právne služby, ale v prípade úspechu si ponechá súdom priznané trovy právneho zastúpenia. Má za to, že došlo k ústnej dohode o podielovej odmene a to trovách právneho zastúpenia v prípade úspešnosti v predmetnom konaní, a pokiaľ sa advokát dohodne s klientom na podielovej (zmluvnej) odmene, pre jej výpočet nemá aplikácia ustanovení o tarifnej odmene žiadne opodstatnenie.
9. Žalobca poprel akúkoľvek dohodu so žalovaným o odmene formou podielovej odmeny, pričom žalovaný mal vedomosť, že nejedná sa o vyvolanie súdneho sporu, predmetom ktorého by mala byť hodnota veci.
10. Súd mal nepochybne preukázané, že dňa 13.01.2016 bol žalobca písomne splnomocnený žalovaným, a to prostredníctvom konateľa žalovaného zapísaného v obchodnom registri a v súlade so spôsobom zapísaným v obchodnom registri. Žalobca bol žalovaným splnomocnený na zastupovanie splnomocniteľa vo veci začatia, ako aj zastupovania v súdnom konaní o preskúmanie Rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 27.10.2015, č. XXXXXXX/XXXX. V danom splnomocnení je uvedené, že splnomocniteľ uznáva, že splnomocnencovi patrí odmena za zastupovanie splnomocniteľa a za poskytnuté právne služby splnomocniteľovi, náhrada vynaložených nákladov, ako aj náhrada za stratu času, podľa platných právnych predpisov slovenského práva. Uvedené práva sa splnomocniteľ zaväzuje splnomocniteľovi uhradiť a to bez ohľadu na to, či povinnosťou úhrady odmeny, trov právneho zastúpenia a ostatných náhrad splnomocnenca bola súdom alebo iným rozhodujúcim orgánom zaviazaná tretia osoba.
11. Podľa § 566 Obchodného zákonníka (1) Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. (2) Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
12. Podľa § 24 ods.1, 2 a ods.3 zák.č. 586/2003 Z.z. (1) Advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. (2) Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. (3) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
13. Podľa § 1 ods.2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).
14. Podľa § 266 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
15. Súd posúdil, že medzi stranami konania vznikol obchodno-záväzkový zmluvný vzťah v zmysle § 566 Obchodného zákonníka.
16. Žalovaný nespochybňoval splnomocnenie, len tvrdil, že bola dohodnutá podielová odmena a zároveň že právne služby zo strany žalobcu boli poskytnuté bezplatne z dôvodu priateľského vzťahu žalobcu so spoločníčkou žalovaného T.. V..F..
17. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zástupkyňa žalovaného T.. V..F., ktorá celú vec komunikovala za žalovaného so žalobcom, má právnické vzdelanie, prevzala písomné splnomocnenie s uvedením a s vedomím, keďže to bolo v splnomocnení uvedené, že žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi odmenu za zastupovanie a za poskytnuté právne služby, náhradu vynaložených nákladov, ako aj náhradu za stratu času, a to bez ohľadu na to, či povinnosťou úhrady odmeny bola zaviazaná tretia osoba. Zároveň túto plnú moc predložila konateľovi žalovaného, ktorý plnú moc podpísal a tým splnomocnil žalobcu na zastupovanie a zaviazal sa na náhradu odmeny. Pokiaľ zástupkyňa žalovaného tvrdila, že nebola žalobcom poučená o odmene, súd zdôrazňuje, že v plnej moci je uvedená dohoda o odmene a zároveň je nepochybné, že zástupkyňa žalovaného T.. V. F.Š. má právnické vzdelanie a vedomosť o tarifnej odmene musela mať minimálne z dôvodu jej vzdelania a uvedenia v plnej moci, pričom sama poukazuje na tarifnú odmenu vo svojom písomnom vyjadrení v prípade, že nie je dohodnutá iná odmena a z ničoho ani nevyplýva iná dohoda.
18. Súd zároveň poznamenáva, že pokiaľ konateľka žalovaného sa rozhodla konať prostredníctvom spoločníčky v záležitosti zabezpečenia, či sprostredkovania plnej moci, bolo to jej rozhodnutím a nemôže to byť na úkor žalobcu, že nekomunikoval priamo s konateľom žalovaného. Predsa plná moc bola žalobcovi riadne doručená, na základe čoho žalobca splnomocnenie prijal. Z ničoho nevyplýva iná vôľa tvrdená zástupkyňou žalovaného o podielovej odmene. Zároveň súd poznamenáva, že na platnom splnomocnení nič nemení ani skutočnosť, že žalobca konal so spoločníčkou žalovaného a nie s konateľkou priamo, nakoľko žalobca konal so žalovaným prostredníctvom spoločníčky, ktorá bola na to splnomocnená konateľkou dňa 18.11.2003 písomnou plnou mocou, ktorá súdu bola predložená k nahliadnutiu aj pre účely tohto konania. Z danej plnej moci vyplýva, že T.. V. F. je splnomocnená na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke žalovaného, vrátane zastupovania pri rokovaniach s tretími osobami.
19. V zmysle zaužívanej súdnej praxe je zrejmé, že advokát poskytuje právnu pomoc spravidla za odmenu. Právny vzťah zastúpenia klienta advokátom sa zakladá zmluvou o poskytnutí právnej pomoci. Pokiaľ je absencia dohody o konkrétnej odplate za poskytnuté plnenie, nespôsobuje to neplatnosť zmluvy, nakoľko v prípade zmluvy o právnej pomoci je tento následok vylúčený právnou úpravou, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku dohody o tarifnej odmene advokáta. Dohoda o odmene je buď výsledkom rokovania alebo dôsledkom uplatnenia zákonnej domnienky.
20. Súd poukazuje na to, že žalovaný vo svojom písomnom podaní na jednej strane tvrdí, že bola iba dohoda o podielovej odmene v prípade úspechu žalovaného, zároveň tvrdí, že nebol poučený o odmene a nakoniec sám poukazuje na uplatnenie zákonnej domnienky - tarifnej odmene, čo však je nelogická a rozporujúca argumentácia, pričom pokiaľ tvrdí nejakú dohodu o podielovej odmene, taká dohoda z ničoho nevyplýva, ale práve naopak - zo splnomocnenia jednoznačne vyplýva záväzok žalovaného zaplatiť odmenu za poskytnuté právne služby podľa platných právnych predpisov, teda tarifná odmena a toto bolo dojednané prostredníctvom spoločníčky žalovaného a zároveň ako splnomocnenca žalovaného na zastupovanie, pričom touto osobou je osoba s právnickým vzdelaním, ktorá vykonáva už dlhoročne právnickú prax. Dojednanie o odmene v plnej moci súd považuje za platné, postačujúce a zároveň za postačujúce ako poučenie o odmene.
21. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalovaný mal inú vôľu, a to prijať právne služby bezplatne, ničím toto nepreukázal, pričom taká vôľa mala minimálne vyplývať z udelenej plnej moci, v ktorej však jednoznačne vyplýva opak. Plná moc bola prevzatá osobou s právnickým vzdelaním a bola riadne podpísaná žalovaným prostredníctvom konateľa a nikto nenamietal znenie plnej moci. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 25.04.2017 uviedol, že žiadna iná dohoda nebola uzavretá so žalobcom, z čoho teda jednoznačne vyplýva len dohoda v zmysle udelenej plnej moci z 13.01.2016.
22. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu pred súdom uviedol, že predsa keby vedel, že žalobca si bude fakturovať právne služby, zariadil by sa ináč a podal by si žalobu sám, ktorú vypracoval 15.12.2015. Zároveň si rozporoval, keď tvrdil, že má množstvo známych medzi advokátmi, ktorí by mu bezplatne pomohli. Súd poukazuje na to, že predsa nebol žiadny dôvod, žiadna prekážka nepodať žalobu zo dňa 15.12.2015 vypracovanú žalovaným a teda pokiaľ ju žalovaný chcel podať, nebol žiadny logicky dôvod oslovovať iných advokátov a následne splnomocniť žalobcu. (Súd poznamenáva, že žaloba zo dňa 15.12.2015 vypracovaná žalovaným nie je totožná so žalobou podanou žalobcom.) Zároveň je absurdné, aby právnická osoba - podnikajúca osoba, ktorej spoločníkmi sú aj fyzické osoby s právnickým vzdelaním (uvedené je súdu známe zo súdnej praxe, ako aj zo zoznamu SAK, či exekútorov) splnomocnila advokáta s takým znením plnej moci, teda aj so záväzkom úhrady odmeny, a zároveň aby bola v domnení, že to žalobca - advokát vykoná bezplatne, pričom takúto domnienku vyslovila iba spoločnícka žalovaného T.. V. F.Š. avšak bez relevantného preukázania, pričom plnú moc podpísala konateľka. Konateľka žalovaného sa k veci nevyjadrila. Súd zdôrazňuje, že iná vôľa, než vyplýva z plnej moci, z ničoho nevyplýva a ničím nebola preukázaná.
23. Na základe uvedeného súd posúdil, že žalobný návrh je opodstatnený, čo sa týka nároku na tarifnú odmenu. Z toho dôvodu súd sa ďalej zaoberal samotnou výškou, ktorá pozostáva z odmeny za 4 právne úkony - 1. Prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 143,- Eur + režijný paušál 8,58 eur, spolu 151,58 eur, 2. Podanie žaloby z 18.1.2016 vo výške 143,- Eur + režijný paušál 8,58 eur, spolu 151,58 eur, 3. Vyjadrenie žalobcu z 24.03.2016 vo výške 143,- Eur + režijný paušál 8,58 eur, spolu 151,58 eur, 4. Účasť na pojednávaní dňa 28.09.2016 vo výške 143,- Eur + režijný paušál 8,58 eur, spolu 151,58 eur, spolu 606,32 eur. Žalobca danú sumu fakturoval faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 06.10.2016 so splatnosťou 21.10.2016 s presnou špecifikáciou za jednotlivé úkony. (l.č. 13 obsahu spisu)
24. Súd mal zistené, že dňa 13.01.2016 došlo k prevzatiu veci na základe udeleného splnomocnenia, t.j. 1.úkon. Následne žalobca na základe splnomocnenia podal dňa 19.01.2016 žalobu na Krajský súd v Žiline, t.j. 2.úkon (l.č. 5 obsahu spisu). Dňa 01.04.2016 žalobca doručil Krajskému súdu v Žiline vyjadrenie žalovaného, v tom konaní žalobcu, t.j. 3.úkon (l.č. 9 obsahu spisu). Z predloženej zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.09.2016 nepochybne vyplýva, že pojednávanie č.k. XXS/X/XXXX vedenom na Krajskom súde v Žiline vo veci spol. SCHNELL, s.r.o. ako žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/XXXX, sa uskutočnilo za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu toho konania, t.j. žalobcu tohto konania, t.j. 4.úkon (l.č. 11).
25. Súd posúdil, že žalobca pre žalovaného skutočne vykonal 4 úkony právnej služby, za čo mu patrí odmena v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., a to: za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 13.01.2016 vo výške 143,- Eur podľa § 11 ods.4, § 13a ods.1 písm.a) cit.vyhl. + režijný paušál 8,58 eur podľa § 16 ods.3 cit. vyhl., spolu 151,58 eur, za úkon - podanie žaloby z 18.01.2016 vo výške 143,- Eur podľa § 11 ods.4, § 13a ods.1 písm.c) cit.vyhl. + režijný paušál 8,58 eur podľa § 16 ods.3 cit. vyhl., za úkon - vyjadrenie žalobcu z 24.03.2016 vo výške 143,- Eur podľa § 11 ods.4, § 13a ods.1 písm.a) cit.vyhl. + režijný paušál 8,58 eur podľa § 16 ods.3 cit. vyhl., za úkon - účasť na pojednávaní dňa 28.09.2016 vo výške 143,- Eur podľa § 11 ods.4, § 13a ods.1 písm.d) cit.vyhl. + režijný paušál 8,58 eur podľa § 16 ods.3 cit. vyhl., spolu 606,32 eur.
26. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil, že žalobný nárok žalobcu je opodstatnený. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, pričom si rozporoval, keď tvrdil, že nebola dohodnutá žiadna odmena, následne tvrdil, že iba podielová, taktiež že malo ísť o bezplatnú pomoc z dôvodu priateľského vzťahu žalobcu a spoločníčky žalovaného, hoci z plnej moci vyplývajú tvrdenia žalobcu. Súd si neosvojil ani tvrdenie ohľadom toho, že žalovaný vraj nebol poučený o odmene, keďže jednoznačne odmena vyplýva z plnej moci, ktorá bola daná k dispozícii spoločníčke, a následne aj konateľke žalovaného, pričom spoločníčka je
právnického vzdelania a sama ako zástupkyňa žalovaného, v konaní poukazovala na to, že pokiaľ nie je konkrétna dohoda o odmene, patrí advokátovi tarifná odmena a z ničoho nevyplýva dohoda o bezplatnej právnej pomoci. Na také posúdenie je nepostačujúci iba priateľský vzťah medzi žalobcom a spoločníkom žalovaného. Súd teda žalobe vyhovel na základe zákonnej domnienky zakotvenej v citovaných zákonných ustanoveniach, ktoré platili v čase uzavretia zmluvného vzťahu dňa 13.01.2016, pričom v zmysle § 11 ods.4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina vypočítaného základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. (v znení do 28.02.2017) Súd posúdil, že žalovaný mal vedomosť, že sa v splnomocnení zaviazal uhradiť žalobcovi odmenu za poskytnuté právne služby, náhradu vynaložených nákladov a náhradu za stratu času a pokiaľ žalovaný tvrdí, že nebol poučený o tom, súd to vyhodnotil len ako účelovú a špekulatívnu obranu s cieľom vyhnúť sa plneniu. Pokiaľ žalovaný tvrdí dohodu o podielovej odmene, je nepochybné, že v danom prípade to nebolo možné, nakoľko podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom, avšak v tom konaní nešlo o taký predmet konania. Zároveň je nutné podotknúť, že išlo o vzťah medzi podnikajúcimi osobami, dokonca s právnickým vzdelaním, nejde o žiadnu slabšiu stranu (ako napr. v spotrebiteľských vzťahoch podľa Občianskeho zákonníka) a teda mali byť pri svojej činnosti obozretní a vyjadrovať presne svoju vôľu tak, aby bola nezameniteľná, aj keď v tomto prípade vôľa jednoznačne vyplýva z udeleného splnomocnenia.
27. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
28. V zmysle § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
29. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania, ktoré si uplatnil vo výške 8 % ročne. Keďže žalovaný riadne a včas neuhradil vystavenú faktúru, dostal sa do omeškania, a to nasledujúcim dňom po splatnosti vystavenej faktúry, t.j. od 22.10.2016. Výšku úrokovej sadzby súd osobitne nedokazoval, nakoľko má o tejto skutočnosti vedomosť z inej sporovej agendy /§ 186 CSP/.
30. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa §2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
32. Žalobca si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá je v zmysle platných právnych predpisov vo výške 40,- eur.
33. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní trovy konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).