Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6S-49-2016.pdf
PDF · 104.95 KB
Case nature
Subarea
6S/49/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v právnej veci žalobcu: Občianske združenie ZA ŠTADIÓNOM, so sídlom Za štadiónom 12, Košice, práv. zást.: JUDr. Ján Lemeš, advokát, Žižkova 19, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto, Hviezdoslavova 7, Košice, o správnej žalobe žalobcu ako opomenutého účastníka konania, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.04.2014 č. A/2014/03258-40/I/SEL, takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e konanie.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.04.2016, podanou na poštovú prepravu dňa 19.04.2016 a doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 21.04.2016, domáhal v prvom rade v zmysle ust. § 250b ods. 2 O.s.p., aby súd uznesením uložil žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.04.2014 č. A/2014/03258-40/I/SEL z dôvodu, že žalobca mal byť účastníkom konania vo veci povolenia stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice“ na pozemkoch parcelné čísla XXXX/XX až XXXX/XX a XXXX/X v katastrálnom území Q. F. evidovaných v registri „C.“. Žalobca argumentoval v žalobe tým, že Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto, ako stavebný úrad I. stupňa (ďalej aj ako „stavebný úrad“) vydalo dňa 09.12.2013 rozhodnutie č. T.-XX/l/ Q., ktorým nepriznalo postavenie účastníka stavebného konania OZ Za štadiónom, vo veci povolenia stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice“ na pozemkoch parcelné čísla XXXX/XX až XXXX/XX a XXXX/X v katastrálnom území Q. F. (evidovaných v registri „C.“). Žalobca ďalej argumentoval, že: „V označenej právnej veci OZ Za štadiónom, v súlade s ust. § 53 a § 54 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „S.p.“) podal žalobca voči vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 19.12.2013. Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, rozhodnutím vo veci č. OU-KE- OVBP-2014/00092 zo dňa 10.02.2014 zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 19.12.2013 a rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, č. T.-XX/l/Q. zo dňa 09.12.2013 potvrdil. Žalovaný ako aj Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky pri rozhodovaní o priznaní postavení účastníka OZ Za štadiónom v stavebnom konaní, aplikoval výlučne ust. zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov pričom na iný všeobecne záväzný právny predpis, v danom prípade Aarhuský dohovor, vôbec neprihliadol, ignorujúc pri tom ust. čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Vzhľadom na postup žalovaného žalobca podal na Krajský súd v Košiciach žalobu zo dňa 05.03.2014, ktorou žiadal súd o zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP-2014/00092 zo dňa 10.02.2014 v súlade s ust. § 250j ods. 2 pís. a) O.s.p. Krajsky súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.: 6S/43/2014 rozsudkom zo dňa 24.09.2015 predmetnej žalobe vyhovel a zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP- 2014/00092 zo dňa 10.02.2014. Krajský súd v Košiciach predmetným rozsudkom konštatuje, že rozhodnutie žalovaného, ktorým nepriznal žalobcovi postavenie
účastníka predmetného stavebného konania, nebolo vydané v súlade s výkladom Európskeho súdneho dvora, Najvyššieho súdu SR ani s výkladom Ústavného súdu SR. Z uvedeného je zrejmá nezákonnosť postupu žalovaného v predmetnom stavebnom konaní. Po podaní žaloby však Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, ako stavebný úrad I. stupňa vydalo dňa 07.04.2014 ďalšie rozhodnutie (ďalej len „stavebné povolenie“), ktorým podľa ust. § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“) v súlade s ust. § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) povolil stavbu „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice“ na pozemkoch parcelné čísla XXXX/XX až XXXX/XX a XXXX/X v katastrálnom území Q. F. (evidovaných v registri „C.“) pre stavebníka E., T..Q.., Č. X, A.. Stavebné povolenie žalobcovi ako účastníkovi konania nebolo do dnešného dňa doručené! Tak, ako je vyššie uvedené, Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, ako stavebný úrad I. stupňa v rozpore so zákonom žalobcovi nepriznal postavenie účastníka stavebného konania a v predmetnom stavebnom konaní pokračoval ďalej, pričom bez účasti žalobcu v tomto konaní vydal stavebné povolenie. Vydanému stavebnému povoleniu predchádzalo nezákonné rozhodnutie stavebného úradu, ktorým tento odňal žalobcovi možnosť konať v právnej veci, ktorá sa ho týka, čím porušil jeho ústavné právo na súdnu, alebo inú právnu ochranu, ako aj právo na účasť v konaní vyplývajúce z Aarhuského dohovoru. Žalobca pokladá napadnuté rozhodnutie za nezákonné, rovnako aj postup ktorý jeho vydaniu predchádzal. Napadnutými rozhodnutím boli porušené nasledovné verejné subjektívne práva žalobcu: a.) právo na súdnu alebo inú právnu ochranu v súlade s čl. 46 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, pretože postupom žalovaného bola žalobcovi odňatá možnosť konať v právnej veci, ktorá sa ho priamo týka. Žalobou napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia veci žalovaným (ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.).“ K vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalobca uviedol: „Konaním správneho orgánu možno rozumieť správne akty a úkony správneho orgánu vydané alebo vykonané v čase od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sú upravené právnymi normami. Vady v postupe správneho orgánu, pre ktoré možno rozhodnutie správneho orgánu zrušiť, nemusia mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, postačí ak mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Podľa piatej časti O.s.p. ustanovujúcej správne súdnictvo, súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť aj vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada len k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 24.09.2015 rozhodol tak, že podľa ust. § 205j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 10.02.2014 č. k.: OU-KE-OVBP-2014/00092, ako aj rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto zo dňa 09.12.2013, č. T.-XX/l/Q. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach k dnešnému dňu ešte nie je právoplatné, avšak vzhľadom na trojročnú lehotu stanovenú ust. § 250b ods. 3 O.s.p. je žalobca nútený podať túto žalobu pred právoplatným rozhodnutím vo veci vedenej pod sp. zn.: 6S/43/2014. Práve rozhodnutiami, ktoré Krajský súd v Košiciach v zmysle vyššie uvedeného zrušil, žalovaný nepriznal žalobcovi postavenie účastníka predmetného stavebného konania. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov). V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Správneho poriadku (cit.) „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“ Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia Správneho poriadku (cit.) „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“ Podľa ust. § 46 Správneho poriadku (cit.) „Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ Žalovaný v predmetnom stavebnom konaní však pokračoval a konal bez účasti žalobcu, pričom týmto konaním priamo porušil práva žalobcu ako účastníka stavebného konania. Žalobcovi bola odňatá možnosť konať v právnej veci, ktorá sa ho týka, čím porušil jeho ústavné
právo na súdnu, alebo inú právnu ochranu, ako aj právo na účasť v konaní vyplývajúce z Aarhuského dohovoru. Žalobcovo postavenie účastníka konania vo veci povolenia stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice“ na pozemkoch parcelné čísla XXXX/XX až XXXX/XX a XXXX/ X v katastrálnom území Q. F. (evidovaných v registri „C.“) nepochybne vyplýva z čl. 6 od. 4. Aarhuského dohovoru, v ktorom sa uvádza, že „každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti môže prebiehať účinne.“ OZ Za štadiónom si právo byť účastníkom stavebného konania odvádza aj zo znenia čl. 9 ods. 3, podľa ktorého „naviac, bez vplyvu na opravné prostriedky podľa odsekov 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej národnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie konaní a opomenutí právnických a fyzických osôb a verejných inštitúcií, ktoré sú v rozpore s jej národným právom v oblasti životného prostredia.“ Konanie žalovaného v stavebnom konaní vo veci povolenia stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice“ na pozemkoch parcelné čísla XXXX/XX až XXXX/XX a XXXX/X v katastrálnom území Q. F. (evidovaných v registri „C.“) pre stavebníka E., T..Q.., Č. X, A., v ktorom odňal žalobcovi možnosť konať v právnej veci, ktorá sa ho týka, zakladá takú vadu konania, ktorá má zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo porušené právo žalobcu na súdnu alebo inú právnu ochranu v súlade s čl. 46 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, pretože postupom žalovaného bola žalobcovi odňatá možnosť konať v právnej veci, ktorá sa ho priamo týka. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. nezákonné, nakoľko v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá má zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia veci žalovaným. Z uvedených dôvodov je potrebné považovať napadnuté rozhodnutie za nezákonné.“ K doručeniu stavebného povolenia žalobca uviedol: „Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania, čím boli porušené základné práva žalobcu a zároveň žalobcovi do dnešného dňa nebolo napadnuté rozhodnutie doručené ako účastníkovi konania, teda žalobca nemal možnosť vykonať všetky procesné práva, ktoré prináležia účastníkovi konania. V zmysle ust. § 250b ods. 2 O.s.p. (cit.) „Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.“
2. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 09.06.2016, v ktorom uviedol, že Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto, ako stavebný úrad I. stupňa vydalo dňa 07.04.2014 stavebné povolenie č. A/2014/03258-40/I/SEL, ktorým povolilo stavbu „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice“ na pozemkoch parcelné čísla XXXX/XX až XXXX/XX a XXXX/X v katastrálnom území Q. F. (evidovaných v registri „C.“) pre stavebníka E., T..Q.., Č. X, A.. Ďalej uviedol: „Keďže proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie účastník konania - Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, Košice, o odvolaní rozhodoval nadriadený orgán - Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, ktorý rozhodnutie tunajšieho stavebného úradu č. A/2014/03258-40/I/SEL zo 07.04.2014 potvrdil v celom rozsahu svojím rozhodnutím č. H.-A.-H.-XXXX/XXXXXX z 18.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2014. Podľa § 250 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Na základe uvedeného máme za to, že žalobca nesprávne určil žalovaný subjekt, ktorým nemal byť tunajší stavebný úrad, ale jemu nadriadený orgán - Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, ktorý vo veci rozhodoval v poslednom stupni. Máme za to, že žalobca sa o existencii stavebného povolenia č. A/2014/03258-40/I/SEL zo 07.04.2014 dozvedel na základe jeho žiadosti o sprístupnenie informácie, doručenej na tunajší stavebný úrad 24.02.2016, ktorou žiadal o poskytnutie informácií o „aktuálnom stavebnom povolení Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice, na pozemkoch parcelné čísla XXXX/XX až XXXX/XX a XXXX/X v katastrálnom území Q. F.“. Pracovník mesta Košice, príslušný na sprístupňovanie informácií mu listom č. T.-X zo dňa 02.03.2016 (doručené 07.03.2016) oznámil, že bolo vydané stavebné povolenie č. A/2014/03258-40/I/SEL zo dňa 07.04.2014, na stavbu: „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice“, na pozemkoch parcelné čísla XXXX/XX až XXXX/XX a XXXX/X v katastrálnom území Q. F. pre stavebníka E., T..Q.., Č. X, A.. Tiež mu oznámil, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2014. Vzhľadom na uplynutie 4 mesiacov medzi dátumom vydania stavebného povolenia a dátumom nadobudnutia jeho
právoplatnosti malo a mohlo byť žalobcovi zrejmé, že v predmetnej veci rozhodoval na základe odvolania nadriadený orgán. Žalobca v bode 7 žaloby, vychádza z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 6S/43/2014 z 24.09.2015, ktorý podľa našich informácií nenadobudol právoplatnosť, keďže žalovaný Okresný úrad Košice podal voči tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom ešte nerozhodol Najvyšší súd SR. Stavebný úrad v uvedenej veci nebol žalovaným, preto o postupe v tejto veci nie je oficiálne informovaný a iba krátkou cestou si kvôli vyjadreniu k tejto žalobe, ktorá sa opiera o tento rozsudok, vyžiadal zaslanie žaloby a informácií o tomto súdnom konaní z nadriadeného orgánu. Rovnako ako v prípade tohto sporu 6S/43/2014, mal byť aj vo veci ku ktorej sa vyjadrujeme, žalovaným Okresný úrad Košice. Ináč máme za to, že táto ako aj ostatné žaloby Občianskeho združenia ZA ŠTADIÓNOM, podávané proti tunajšiemu stavebnému úradu, jeho nadriadenému orgánu ako aj mestu Košice ako špeciálnemu stavebnému úradu pre miestne a účelové komunikácie a jeho nadriadenému orgánu, vo veci správnych konaní ohľadom stavieb „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice“ stavebníka E., T..Q.., sú bezdôvodné, vykonštruované a účelové. Občianske združenie ZA ŠTADIÓNOM dôvodne nebolo účastníkom predmetného stavebného konania. Stavebný úrad vždy skúma v stavebnom konaní, či nie je rozpor navrhovanej stavby s verejným záujmom aj z hľadiska ochrany životného prostredia, keďže mu táto povinnosť vyplýva zo zákona a žiada všetky potrebné stanoviská dotknutých orgánov chrániacich ten ktorý verejný záujem - teda aj záujem, ktorým je ochrana ŽP a robí to aj bez špeciálneho „dohľadu“ zo strany občianskeho združenia. Tak to bolo aj v predmetnom stavebnom konaní (stavebný úrad mal k dispozícii cca 6 stanovísk a rozhodnutí zo strany orgánov ochrany ŽP - viď odôvodnenie rozhodnutia a prílohy žiadosti o stavebné povolenie). Rovnako ako žalobca, dávame do pozornosti neprávoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 7S/138/2014 z 27.05.2015, ktorým bola zamietnutá žaloba Občianskeho združenia ZA ŠTADIÓNOM, napádajúca proces špeciálnych stavebných úradov pre miestne a účelové komunikácie oboch stupňov. Po zdĺhavých procesoch s množstvom úkonov nedošlo zo strany Občianskeho združenia ZA ŠTADIÓNOM k jedinej konkrétnej relevantnej námietke, iba k poukazovaniu na fiktívne procesné chyby a poukazovaniu na fiktívne procesné práva, ktoré OZ nemalo možnosť vykonať a v konečnom dôsledku bola žaloba aj tak zamietnutá. Na základe uvedeného navrhujeme súdu nariadiť žalobcovi odstrániť vady žaloby a následne návrh žalobcu zamietnuť. Spisový materiál nie je možné sprístupniť celý, keďže jeho časť bola odstúpená na Okresný úrad Košice a odtiaľ na Krajský súd v Košiciach z dôvodu konania vo veci žaloby OZ ZA ŠTADIÓNOM č. 6S/43/2014 (t.j. toho času sa spis nachádza pravdepodobne na Najvyššom súde SR).“
3. Pretože pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky prebiehalo odvolacie konanie vo veci odvolania žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.09.2015 sp.zn. 6S/43/2014, ktorým rozsudkom bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 10.02.2014 č. OU-KE-OVBP-2014/00092, výsledok ktorého odvolacieho súdneho konania, v ktorom sa riešila otázka priznania postavenia žalobcu ako účastníka stavebného konania vo veci povolenia stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmanového typu, Košice“ na pozemkoch parcelné čísla XXXX/ XX až XXXX/XX a XXXX/X v katastrálnom území Q. F. evidovaných v registri „C.“, ktorá otázka mohla mať rozhodný význam pre rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe žalobcu ako opomenutého účastníka konania podľa jeho tvrdenia, súd konanie o správnej žalobe žalobcu zo dňa 18.04.2016, v ktorej obsahu sa žalobca považoval za opomenutého účastníka konania, podľa ust. § 100 ods. 2 písm. a) SSP prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci 6S/43/2014, ktorá vec sa nachádzala v štádiu odvolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a to svojím uznesením z 28.12.2016 č.k. 6S/49/2016-39.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28.02.2017 sp.zn. 5Sžo/247/2015 zrušil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 24.09.2015 č.k. 6S/43/2014-53 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.06.2017 sp.zn. 6S/43/2014 bolo zastavené konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2017.
6. Súd uznesením zo dňa 14.07.2017 č.k. 6S/49/2016-48 rozhodol o pokračovaní v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. 6S/49/2016.
7. Podaním doručeným súdu dňa 25.07.2017 pôvodný právny zástupca žalobcu PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, Košice oznámil súdu, že žalobcu už právne nezastupuje, nakoľko po vzájomnej dohode s klientom došlo k ukončeniu zmluvy o poskytnutí právnych služieb.
8. Na výzvu súdu zo 14.08.2017 žalobca doručil súdu novú plnú moc na zastupovanie v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. 6S/49/2016.
9. Na výzvu súdu, aby žalobca oznámil súdu, či po nahliadnutí do spisu sp.zn. 6S/49/2016 vzhľadom na právoplatné uznesenie tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 6S/43/2014 žalobca aj vo veci sp.zn. 6S/49/2016 berie žalobu späť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, žalobca, v skutočnosti právny zástupca žalobcu nijak nereagoval.
10. Podľa ust. § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku (ďalej len „CSP“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa ust. § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa ust. § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
13. Ustanovenie § 97 SSP teda ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky konania, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a aby súd mohol vydať rozhodnutie.
14. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu, je splnenie podmienky - spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti podľa hmotného práva.
15. Spôsobilosťou byť účastníkom konania (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá účastníkom. Ide o spôsobilosť byť subjektom procesnoprávneho vzťahu ako jedného zo základných predpokladov pre vznik procesnoprávneho vzťahu v začatom správnom súdnom konaní. Spôsobilosť byť účastníkom konania má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná subjektivita tak splýva so subjektivitou hmotnoprávnou.
16. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť účastníkom konania je nevyhnutnou podmienkou na to, aby niekto mohol byť účastníkom konania, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania.
17. Ak v priebehu konania súd zistí, že účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ak právnická osoba stratí spôsobilosť mať práva a povinnosti, súd musí konanie zastaviť. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania.
18. Keďže procesná subjektivita (aktívna alebo pasívna) je jednou z podmienok konania, súd v priebehu celého konania z úradnej moci skúma, či osoba označená ako účastník konania má spôsobilosť byť účastníkom konania.
19. V tomto vyššie uvedenom smere súd konštatuje, že z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6S/43/2014 je zrejmé, že základné preskúmacie konanie, ktoré sa viedlo pred tunajším súdom pod sp.zn. 6S/43/2014, predmetom ktorého bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OVBP-2014/00092 zo dňa 10.02.2013, ktorým žalovaný právoplatne ku dňu 14.02.2014 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania, bolo právoplatne skončené na tunajšom súde ku dňu 20.06.2017, a to na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 13.06.2017 sp.zn. 6S/43/2014 z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom.
20. Pretože žalobca bol považovaný za účastníka konania v správnom konaní len do 14.02.2014 a v konaní pred súdom začatom za základe žaloby žalobcu doručenej súdu dňa 18.03.2014, ktoré konanie sa viedlo pod sp.zn. 6S/43/2014, nebol úspešný, resp. bolo právoplatne zastavené konanie
v dôsledku späťvzatia žaloby, už nie je účastníkom konania v preskúmacom súdnom konaní, keďže dňom 20.06.2017 stratil spôsobilosť pokračovať v tomto súdnom preskúmacom konaní (6S/49/2016) ako žalobca, a teda nie je ďalej aktívne legitimovaný pokračovať v konaní pred súdom v dôsledku právoplatného skončenia základného konania vedeného pred tunajším súdom pod sp.zn. 6S/43/2014.
21. V posudzovanom prípade súd konanie zastavil z dôvodu, že zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP, a teda z dôvodu, že žalobca po začatí súdneho preskúmacieho konania stratil procesnú subjektivitu, preto nie je už aktívne legitimovaný na toto konanie, a preto nie je možné ďalej vo veci žalobcu konať a vydať rozhodnutie v merite veci.
22. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd konanie podľa ust. § 99 písm. b) SSP konanie zastavil.
23. Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 170 písm. b) SSP.
24. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.