Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/293/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Obec Vyšná Boca, so sídlom Vyšná Boca 50, IČO: 00 315 907, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Ul. X. P. XXX/XX., D. P., proti žalovanému: AGROPEK-TEAM, spol. s r. o., so sídlom Veľký Grob 455, IČO: 34 108 408, právne zastúpenému spoločnosťou HALADA advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, o učenie priebehu hranice medzi pozemkami a o odstránenie stavby, na základe odvolania žalobcu a odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/203/2014-306 zo dňa 1.júna 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku (III) o náhrade trov konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 80 %

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo zvyšnej časti.

Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 90 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (výrokom I) okresný súd deklaroval hranicu medzi pozemkom evidovaným ako parcela registra KN-C č. 1770/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 391 m2, zapísanom v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, Katastrálneho odboru Liptovský Mikuláš, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie Q. W. a pozemkami vedenými ako parcely registra KN-C č. 253/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 322 m2 a č. 254/2 - trvalé trávne porasty o výmere 320 m2, obidve zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, jeho katastrálneho odboru, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie Q. W. tak, že ju tvorí spojnica bodov označených ako A, B, C vyznačených v grafickej znaleckej prílohe P5 znaleckého posudku č. 35/2014 vypracovaného znalcom Ing. Vladimírom Hrivíkom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, dňa 18. 03. 2015, priebeh ktorej hranice je v grafickej znaleckej prílohe P5 vyznačený hrubšou modrou farbou. 2.Východiskovo súd prvej inštancie odôvodnil nevyhnutnosť pribratia znalca z odboru geodézie a kartografie, nakoľko spor vyžadoval zodpovedanie odborných otázok. Následne konštatoval, že súdom ustanovený znalec potvrdil tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný vybudoval oplotenie na časti pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Vzhľadom na pretrvávajúcu procesnú obranu žalovaného a jeho presvedčenie o tom, že oplotenie bolo vybudované na skutočnej hranici pozemkov, pristúpil aj k nariadeniu kontrolného znaleckého dokazovania, v rámci ktorého znalec pri kontrole vecných záverov predchádzajúceho znaleckého posudku, dospel k záveru o ich správnosti po odbornej a vecnej stránke. Znalec nezmenil svoje postoje a odborné závery ani po vyjadrení žalovaného ku kontrolnému znaleckému posudku. Žalovaný nesúhlasil ani so závermi kontrolného znaleckého dokazovania a

na základe svojho presvedčenia o nesprávnom postupe znalcov, obrátil sa v priebehu konania na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sťažnosťou na postup obidvoch ustanovených znalcov. Okresný súd v záujme spravodlivého uzavretia sporu odročil pojednávanie do času vybavenia týchto podaní. Nadväzne uzavrel, že vykonal dokazovanie v maximálnej miere, keď rozhodujúcim dôkazom bol znalecký posudok. 3.Pokiaľ sa žalovaný opakovane domáhal vykonania dôkazu výsluchom svedka Ing. Q. F., konateľa obchodnej spoločnosti GEO IGS, s. r. o., ktorý mal súdu ozrejmiť dôvody, pre ktoré sú znalecké posudky nesprávne, okresný súd takýto dôkaz nevykonal. Navrhovaný svedok, ako odborná osoba, sa mal vyjadrovať k znaleckým posudkom, pričom podľa žalovaného mal vyvrátiť ich závery. Konfrontácia ustanoveného znalca a svedka, čiže fyzickej osoby, ktorá vypovedá o skutočnostiach, ktoré vnímala svojimi zmyslami, je vylúčená, keďže závery znalca v konaní možno podrobiť skúmaniu iba iným znalcom.

4.Súčasne výrokom II súd prvej inštancie stanovil povinnosť žalovanej odstrániť stavbu oplotenia postavenú na pozemku vedenom ako parcela registra KN-C č. 1770/1 (vyššie špecifikovanom) na vlastné náklady do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal z toho, že bolo dokázané vlastníctvo žalobcu k spornej nehnuteľnosti, ktorej časť je bez právneho dôvodu vo faktickej v moci žalovaného v dôsledku vybudovania oplotenia.

5.O náhrade trov konania (výrok III) okresný súd rozhodol podľa § 257 tak že žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní priznal náhradu vzniknutých trov v rozsahu 50 %. Dôvod osobitného zreteľa na takýto postup videl v tom, že spor vznikol z dôvodu, že každá strana disponovala vlastným listinným dôkazom preukazujúcim jej tvrdenia, pričom ani jedna z nich nie je odborne spôsobilá na posúdenie otázky, či práve listina, ktorú si zabezpečila, je hodnoverným dôkazom na preukázanie tvrdenia o hranici susediacich pozemkov. Žalovaný pred súdnym konaním disponoval viacerými výstupmi geodetov, ktoré ho uisťovali o oprávnenosti stavby oplotenia po hranici pozemkov. Vzhľadom k tomu, že táto otázka bola medzi stranami sporná nielen v mimosúdnych rokovaniach, ale aj v správnom konaní o odstránenie stavby oplotenia, bolo nevyhnutné obrátiť sa na súd, ktorý by tento spor na základe znaleckého dokazovania ukončil. Žalovaný teda nemal ako vedieť, že geometrický plán vyhotovený na to autorizovanou geodetkou nie je správny, resp. že priebeh hranice pozemkov môže byť iný a preto súd nepovažoval za spravodlivé, aby znášal (žalovaný) trovy konania v plnom rozsahu. Za zodpovedajúce opísaným okolnostiam vyhodnotil priznanie trov v rozsahu 50 %. 6.Napokon, výrokmi IV a V priznal trovy štátu (v plnom rozsahu) a znalcovi Ing. Bujňákovi s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

7.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny tohto výroku tak, aby mu bola priznaná náhrada trov v plnom rozsahu. Zdôraznil, že žalovaný bol pred realizáciou dotknutej stavby oplotenia upozorňovaný na skutočnosť, že stavba je vybudovaná na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Žalobca dokonca zabezpečil na mieste stavby prítomnosť znalcov, ktorí uvedené tvrdenie žalobcu potvrdili. Napriek tomu žalovaný v realizácii stavby pokračoval. Uvedené vyplýva aj z predložených listinných dôkazov, ako aj z vyjadrení starostky obce a štatutára žalovaného. 8.Okrem toho podľa odvolateľa žalovaný i procesným konaním v začatom súdnom konaní zapríčinil nadmerné trovy po tom, ako bol znalcom potvrdený nárok žalobcu, resp. i po potvrdení záveru kontrolným znaleckým posudkom, dokonca i tým, že závery znalcov požadoval preveriť od správnych orgánov, ktoré sa ako kompetentné odmietli vyjadriť. 9.Odvolateľ preto zhrnul, že žalovaný svojim nástojčivým, nekompromisným prístupom odmietajúcim uznať závery odborníkov a to v čase pred realizáciou predmetnej stavby oplotenia, ako aj v celom súdnom konaní zapríčinil značné trovy konania, ktoré boli poskytnuté z verejných financií obce. Nakoľko obec vyvinula veľké úsilie na to, aby žalovaný dobrovoľne nerealizoval predmetnú stavbu, považuje skutočnosť, že rozsiahle trovy konania má z polovice hradiť sám za nespravodlivé.

10.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že súd správne zohľadnil skutočnosť, že žalovaný pri svojom konaní vychádzal z dovtedy nespochybnených odborných podkladov (vytyčovací náčrt geometrického plánu) a bol dobromyseľný v tom, že stavbu oplotenia realizuje výlučne na svojom pozemku (opak čoho bolo preukázaný až v rámci predmetného súdneho konania). Zdôraznil, že počas celého konania vystupoval v dobrej viere, nakoľko mal za to, že ním zabezpečený vytyčovací náčrt, ako aj geometrický plán vyhotovený autorizovanou geodetkou Ing. E. vychádzal zo skutočného stavu a teda ním postavená stavba bola stavbou oprávnenou, výlučne na jeho pozemku. Otázka

určenia priebehu hraníc medzi pozemkami je otázkou odbornou, vzhľadom na to nemal ako vedieť, že vyhotovený geometrický plán autorizovanou geodetkou nie je správny. Nemohol teda priebeh hranice považovať za pochybný až dovtedy, pokiaľ iná oprávnená osoba nepreukázala nesprávnosť príslušného geometrického plánu. Žalovanému pred začatím súdneho konania nebol predložený relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že ním realizovaný stavba oplotenia sa nachádza na cudzom pozemku. Vychádzal z hodnoverných údajov katastra, z riadne vyhotoveného geometrického plánu, ktoré neboli žalobcom pred začatím konania náležite spochybnené. Žalobca žalovanému nepredložil ani geometrický plán, ani znalecký posudok, ktorým by spochybnil správnosť týchto hodnoverných podkladov. K ich spochybneniu došlo až v rámci súdneho konania. Tvrdenie žalobcu, že pred konaním upozornil na nesprávnu trasu oplotenia, preto nemá relevanciu. Je teda podľa žalovaného evidentné, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo nespravodlivé, aby znášal žalovaný nárok trov súdneho konania v plnej výške. Žalovaný je totiž laik, ktorý nemá odborné vzdelanie potrebné na posúdenie toho, či vytyčovací náčrt a geometrický plán boli vyhotovené správne alebo nie. Práve na takéto prípady slúži možnosť aplikácie § 257 tak, ako to učinil súd prvej inštancie. 11.Záverom za nesprávne označil tvrdenie žalobcu, že žalovaný spôsobil vznik nadmerných trov tým, že požadoval preveriť správnosť znaleckých posudkov. Išlo totiž o využitie zákonného procesného práva, čo nemôže byť vyhodnotené na ťarchu žalovaného, ktorý len v konaní postupoval obozretne a navrhol, aby závery boli podrobené kontrole. Poprel, že by v konaní postupoval nehospodárne, nakoľko nerobil žiadne obštrukcie, naopak, bol aktívne pri nej súčinný.

12.Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe zamietnutia žaloby v celom rozsahu, alternatívne zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zopakoval, že závery uvedené v znaleckých posudkoch sú nesprávne a príslušní znalci pri vypracovaní znaleckého posudku nepostupovali v súlade s príslušnou právnou úpravou s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho neurčili priebeh hranice medzi jednotlivými pozemkami správne. Ani jeden znalec v rámci znaleckého dokazovania nevykonal riadnu rekonštrukciu pôvodného geometrického plánu č. 762-0598-73 z roku 1977, na základe ktorého bola zakreslená hranica pozemkov do katastrálnej mapy. Táto rekonštrukcia je podľa žalovanej nevyhnutným predpokladom pre správne určenie hranice pozemkov, v dôsledku čoho má dôvodné pochybnosti o správnosti záverov znalcov. Z tohto dôvodu sa aj obrátil so sťažnosťami na Ministerstvo spravodlivosti SR, ako príslušný orgán dozor nad znaleckou činnosťou. O týchto sťažnostiach nebolo doposiaľ rozhodnuté, žalovaný tak nemohol predložiť výsledky prešetrenia predmetných sťažností. Ak by však Ministerstvo pri šetrení sťažnosti zistilo, že znalci pri vypracovaní znaleckých posudkov pochybili, išlo by o rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko by tým došlo k relevantnému spochybneniu záveru znaleckých posudkov a tým i zistenia skutkového stavu, z ktorého vychádza súd prvej inštancie. 13.Odvolateľ teda uzavrel, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie neobstojí, nakoľko sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neboli uplatnené z dôvodu, že žalovaný ich bez svojej viny pred vydaním napadnutého rozsudku nemohol predložiť, keďže Ministerstvo spravodlivosti do vydania napadnutého rozsudku o uvedených sťažnostiach nerozhodlo. Tieto skutočnosti pritom môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko konštatovanie nezákonného postupu znalcov môže predstavovať spochybnenie záverov znaleckých posudkov, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti predmetnej žaloby.

14.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované strany sporu (§ 359 v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnych (ako i závislých výrokoch) potvrdil podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny a vo výroku o trovách konania pred okresným súdom zmenil podľa § 388 ods. 1 tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

15. Primárne je v kontexte obsahu odvolania žalovaného nevyhnutné zdôrazniť principiálnu viazanosť odvolacieho súdu nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 380 ods. 1 . V danej spojitosti platí, že jediná odvolacia námietka žalovaného spočíva v tvrdení, že ani jeden z pribratých znalcov nevykonal riadnu rekonštrukciu pôvodného geometrického plánu č. 762-0598-73 z roku 1977 (na základe ktorého bola zakreslená hranica pozemkov do katastrálnej mapy).

16.Predovšetkým je potrebné poukázať na zavádzajúcu povahu tejto argumentácie. Už (v poradí prvý) znalec Ing. Hrivík sa v rámci svojho znaleckého posudku (strana 5 odsek tretí a nasledujúce) podrobne zaoberal jednotlivými podkladmi (vrátane namietaného geom. plánu predstavujúceho prílohu P6 znaleckého posudku), ktoré viedli k odlišným zameraniam a podrobne vysvetlil (strana 7 znaleckého posudku) nesprávnosť, ktorá viedla k chybnosti toho zamerania, ktorým disponoval žalovaný. Obdobne, obsahom kontrolného znaleckého dokazovania bolo okrem iného aj posúdenie pôvodného geometrického plánu - str. 7 veta prvá znaleckého posudku Ing. Bujňáka „Pre overenie doterajšieho dokazovania som zrekonštruoval priamo merané údaje z meračského náčrtu geometrického plánu č. 762-0598-73„ a následne konkrétne konštatovanie (strana 8 znaleckého posudku) nesúladu údajov uvedeného geometrického plánu so stavom v teréne. 16.Nadväzne možno mimo rámca rozumnej pochybnosti uzavrieť, že odborné závery znalcov v podobe pomenovania/vyhodnotenia konkrétnych nesprávností odvolateľom akcentovaného geometrického plánu nie sú relevantným spôsobom spochybnené a púhe (navyše tendenčné a nesprávne) tvrdenie, že sa týmto geometrickým plánom nezaoberali, nie je spôsobilé ich vyvrátiť. Na tomto závere nič nemení ani argumentácia (bod 13 tohto odôvodnenia) odvolateľa o ďalších prostriedkoch procesnej obrany, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neboli uplatnené z dôvodu, že žalovaný ich bez svojej viny pred vydaním napadnutého rozsudku nemohol predložiť, keďže Ministerstvo spravodlivosti do vydania napadnutého rozsudku nerozhodlo o sťažnostiach žalovaného. Súčasťou výkonu dohľadu Ministerstva spravodlivosti totiž nie je overovanie vecnej správnosti odborných záverov znaleckého skúmania a tým zasahovanie do prebiehajúcich súdnych konaní.

17.Na základe konštatovaného odvolací súd pristúpil k potvrdeniu deklaratórneho výroku okresného súdu o určení priebehu hraníc pozemkov ako i nadväzujúcich/závislých výrok o povinnosti odstrániť stavbu oplotenia žalovaného nachádzajúcu sa na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu, resp. o trovách štátu a znalca.

18.Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu voči trovám prvoinštančného konania, krajský súd ho vyhodnotil ako čiastočne opodstatnené. Východiská prezentované okresným súdom (z hľadiska aplikovateľnosti § 257 možno považovať za zodpovedajúce skutkovým okolnostiam daného prípadu, keďže stanovisko žalovaného vo veci skutočne vychádzalo (opieralo sa) z odborných podkladov, ktorých správnosť (ako laik) nemohol posúdiť a nemal ani dôvod (v prvotnej fáze sporu) o nich pochybovať. Odvolací súd sa však priklonil k potrebe stanovenia vyššej miery zodpovednosti žalovaného za ne/úspech v spore. Náležitou je totiž argumentácia žalobcu, že žalovaný na svojich postojoch zotrvával (čím vznikali ďalšie trovy) aj po ich vyvrátení prvým znaleckým posudkom. Hoci žalovaný v danej spojitosti správne uvádza, že ide o realizáciu procesných práv (navrhnutie ďalšieho znaleckého dokazovania), uvedené však nevyučuje (právne naopak) zodpovednosť za takto vzniknuté trovy. 19.Opísaným východiskám z hľadiska princípu spravodlivého usporiadania vzťahov podľa názoru krajského súdu zodpovedá priznanie náhrady prvoinštančných trov žalobcovi v rozsahu 80 %.

20.O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu; § 262 ods. 1 rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v plnom rozsahu úspešný v odvolacom konaní týkajúcom sa veci samej (merita) a čiastočne ne/úspešný (domáhal sa trov v rozsahu 100 %, priznaných mu bolo 80 %) pokiaľ ide o trovy konania pred okresným súdom. Vyhodnotením opísanej miery úspešnosti strán sporu v rámci „oboch“ odvolacích konaní a súčasne v kontexte identického kritéria ako v bode 19 priznal krajský súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 90 %. O konečnej/konkrétnej výške trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 odvolacieho konania ako i prvoinštančného konania (body 18 a 19 tohto odôvodnenia) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

21.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.