Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cpr/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobcu: V.. W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, A., zast. SVITOK a spol., s.r.o., Tomášikova 23/ C, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva SR, IČO: 165 565, Limbová 2, Bratislava, o určenie neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru a náhradu funkčného platu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 12.09.2014 domáhal určenia neplatnosti Dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ( ďalej len „Štzp“) zo dňa 02.07.2014 a zaviazania žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy 691 eur mesačne od 15.07.2014 za 18 mesiacov. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že so žalovaným uzatvorili podľa Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe Služobnú zmluvu č. 22798-156/2009 v znení jej dodatkov a s účinnosťou od 01.04.2014 bol žalobca zaradený do funkcie „štátny radca“ na sekcii zdravia, odbor zdravotnej starostlivosti, funkčný plat s ostatnými zložkami mu bol priznaný vo výške 961 eur s účinnosťou od 01.05.2014. Dňa 15.07.2014 sa podľa § 46 ods. 1 písm. a) Zák. č. 400/2009 Z.z. mal skončiť Štzp žalobcu u žalovaného dohodou na základe žiadosti žalobcu, na ktorú reagoval žalovaný listom zo dňa 30.06.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.07.2014. Prekluzívna lehota 2 mesiaca , ktorá začala plynúť dňa 16.07.2014, teda od doby, kedy sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť, je dodržaná. Žalobca neplatnosť Dohody odôvodnil tým, že bola uzavretá v rozpore s právnymi predpismi, v rozpore s dobrými mravmi, ale predovšetkým z dôvodu, že žalovaný využil tieseň a zlý zdravotný stav žalobcu a predložil mu vopred vypísané tlačivo so žiadosťou o skončenie Štzp ku dňu 15.07.2014 bez uvedenia dôvodu a bez akejkoľvek finančnej odmeny za odpracované roky žalovaným. K podpisu žiadosti o skončenie Štzp bol žalovaný donútený stresovými podmienkami a situáciu vzhľadom na svoj zdravotný stav a prebiehajúcu liečbu nevedel vyhodnotiť objektívne. Žiadosť mu bola predložená bez inej alternatívy, podpísal ju a keďže sa 2 týždne nič nedialo, mal za to, že k žiadnej Dohode nedošlo. Až po doručení Súhlasu so žiadosťou o skončenie Štzp žalovaným zo dňa 30.06.2014 žalobca začal konať a prešetrovať podmienky Dohody. Žalovaný žiadosť o skončenie Štzp podpísal z donútenia, nie slobodne ani vážne, jeho vôľa nebola tento dokument podpísať, pretože podmienky, do ktorých ho dostal žalovaný neboli také, žeby vôľa žalobcu bola slobodná, Podmienky pôsobili na žalovaného rušivo, jeho sloboda vôle bola obmedzená tým, že žalovaný na žalobcu vyvíjal nedovolený a neprimeraný nátlak s úmyslom, aby žalobca podpísal pripravenú žiadosť o skončenie Štzp, čím sa žalobca dostal do tiesne a hoci právny úkon podpisu nebol jeho povinnosťou, žalovaný ho dostal do situácie, kedy sa žalobca nemohol slobodne rozhodnúť o vykonaní, resp. nevykonaní právneho úkonu. Žalobca sa v danom čase liečil, bol pod vplyvom liekov, čo žalovaný využil v neprospech žalobcu. U žalobcu sa jednalo o úkon

urobený s vnútornou výhradou, o ktorej žalobca vedel, lebo on tento úkon navrhol. Žalobca trvá na tom, že Štzp sa neskončil, naďalej požaduje od neho ďalšie zamestnávanie, čo mu oznámil listom zo dňa 11.09.2014. Svoje pracovné povinnosti a príkazy nadriadených si vždy plnil, nikdy na nedostatočné plnenie úloh nebol písomne upozornený, preto konanie žalovaného považuje žalobca za účelové, v rozpore s dobrými mravmi. Náhradu mzdy požaduje žalobca od doby, kedy oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku pripojil listinné doklady : Služobnú zmluvu č. 22798-156/2009 - Dodatok č.1, Dodatok č. 11 a 12 k Služobnej zmluve č. 22798-156/2009, Žiadosť o skončenie Štzp zo dňa 16.06.2014, Súhlas žalovaného so žiadosťou o skončenie Štzp zo dňa 30.06.2014, Sťažnosť žalobcu vo veci skončenia Štzp zo dňa 07.07.2014.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o donucovaní podať žiadosť o skončenie pracovného pomeru ( § 37 služobným úradom Ministerstva zdravotníctva SR, rovnako ako i dôvody vedúce k absolútnej neplatnosti právneho úkonu ( § 39 , ktorých sa žalobca účelovo dovoláva. Štzp žalobcu vznikol na základe rozhodnutia č. 14072-3/2005-OĽZU zo dňa 28.04.2005 o vymenovaní žalobcu do štátnej služby v služobnom obvode MZ SR podľa zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom do 31.10.2009. Podľa § 129 Zák. č. 400/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.11.2009 sa rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby podľa predchádzajúcich predpisov považuje za služobnú zmluvu v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.11.2009. Žalobca bol zaradený v odbore štátnej služby zdravotníctvo, vo funkcii štátny radca, v platovej triede 9, posledný priznaný funkčný plat bol 961 eur s účinnosťou od 01.05.2014. Dňa 17.06.2014 bola vedúcemu služobného úradu žalovaného predložená písomná žiadosť žalobcu zo dňa 16.06.2014 o skončenie Štzp dohodou k 15.07.2014, ktorá bola vlastnoručne podpísaná žalobcom. Vedúci služobného úradu potvrdil podpisom vyjadrenie súhlasu so žiadosťou dňa 17.06.2014. Následne bola žiadosť postúpená na ďalšie vybavenie vecne príslušnému osobnému úradu MZ SR, ktorým písomným oznámením zo dňa 30.06.2014 č. Z30279-2014-OÚ bol žalobcovi doručený dňa 02.07.2014 súhlas so skončením Štzp ku dňu 15.07.2014 na základe jeho žiadosti zo dňa 16.06.2014. Žalobca po prevzatí tohto písomného oznámenia vedúceho služobného úradu MZ SR Žalobca doručil vedúcemu služobného úradu MZ SR sťažnosť zo dňa 07.07.2014, v obsahu ktorej popisuje dôvody, ktoré ho viedli k podaniu žiadosti o skončenie Štzp dohodou ku dňu 15.07.2014. K stiahnutiu žiadosti o skončenie Štzp zo dňa 16.06.2014 žalobcom bolo žalobcovi žalovaným oznámené, že jeho Štzp sa skončí dohodou k 15.07.2014 v súlade s písomným oznámením zo dňa 30.06.2014. Zákon o štátnej službe ani (ďalej len „ZP“) neobsahujú osobitnú úpravu ohľadne právnych úkonov, proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru a Štzp je potrebné posudzovať podľa ustanovení o právnych úkonoch v súlade s § 121 ods. 1 Zákona o štátnej služby a § 1 ods. 4 ZP. Návrh (žiadosť) na skončenie zamestnaneckého pomeru má smerovať ku skončeniu tohto pomeru k určitému dňu, obsah dohody nemusí byť na tej istej listine. Až do času, kým sa návrh na skončenie zamestnaneckého pomeru dostane do sféry dispozície druhému účastníkovi možno ho jednostranne zo strany žiadateľa zrušiť, pretože podľa § 43a návrh na uzavretie zmluvy pôsobí od času, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 43c včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo jej iné včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím tohto návrhu. Žiadosť žalobcu o skončenie Štzp bola vedúcemu služobného úradu žalovaného doručená dňa 16.06.2014, pričom žalobca neurčil lehotu na uskutočnenie akceptácie jeho návrhu. Súhlas vedúceho služobného úradu žalovaného s návrhom na skončenie Štzp dohodou bol právne vyjadrený 17.06.2014 pod textom žiadosti, najneskôr však dôjdením písomného súhlasu zamestnávateľa žalobcovi v oznámení zo dňa 30.06.2014, ktoré žalobca prevzal dňa 02.07.2014. Preto sa Štzp žalobcu u žalovaného skončil platne dohodou.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov T.. Q. B., E.., oboznámil sa s listinnými dokladmi: Služobnou zmluvou č. 22798-156/2009 - Dodatkom č.1, Dodatkom č. 11 a 12 k Služobnej zmluve č. 22798-156/2009, Žiadosťou žalobcu o skončenie Štzp zo dňa 16.06.2014, Súhlasom žalovaného so žiadosťou o skončenie Štzp č. Z30279-2014-OÚ zo dňa 30.06.2014, Sťažnosťou žalobcu vo veci skončenia Štzp zo dňa 07.07.2014, Oznámením žalovaného zo dňa 09.07.2014 k stiahnutiu žiadosti žalobcu o skončenie Štzp, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 6806166576 0- I. zo dňa 24.02.2016, správou o ambulantnom vyšetrení NÚSCCH, a.s. Bratislava zo dňa 11.12.2013, lekárskymi správami žalobcu zo dňa 06.04.2016, 30.07.2014, 25.07.2014, 23.07.2014, 25.07.2014, 28.07.2014, 30.07.2014, 25.08.2014, 09.01.2014 , prepúšťacou

správou Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok zo dňa 08.12.2014, dekurzami žalovaného z DERMAVITY, s.r.o. z 14.07.2014, 21.07.2014, 04.08.2014, lekárskymi predpismi zo 14.07.2014, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z Dodatku č. 1 k služobnej zmluve zo dňa 14.12.2009 súd zistil, že na základe § 129 ods. 1 Zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe sa Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby žalobcu č. 14072-3/2005-OĹZÚ zo dňa 28.04.2005 s účinnosťou od 1.11.2009 považuje za služobnú zmluvu č. 22798-156/2009-OÚ a žalovaný ako služobný úrad a žalobca ako štátny zamestnanec sa dohodli, že deň vzniku Štzp žalovaného u žalobcu bol 01.05.2005 vo funkcii štátny radca v druhu stálej štátnej služby v odbore zdravotníctvo. Dodatkom č. 11 k služobnej zmluve zo dňa 27.03.2014 došlo k zmene služobnej zmluvy č. 22798-156/2009-OÚ v stručnej charakteristike najnáročnejších činností bod 11 na : koncepčnú a metodickú činnosť na úrovni MZ SR v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a v medicínskych odboroch : patológia, súdne lekárstvo a lekárska genetika.

6. Z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu - Prílohy č. 2 služobnej zmluvy súd zistil, že žalovanému bol s účinnosťou od 01.05.2014 priznaný funkčný plat 961 eur.

7. Zo Žiadosti o skončenie Štzp zo dňa 16.06.2014 súd zistil, že žalobca adresoval vedúcemu služobného úradu žalovaného žiadosť o skončenie Štzp v súlade so Zákonom č. 400/2009 Z.z. k 15.07.2014. Dátum, ku ktorému mal byť Štzp skončený vypísal žalobca, ktorý žiadosť i podpísal. Doručená bola žalovanému dňa 16.06.2014. V dolnej časti žiadosti sa nachádzajú s dátumom 17.06.2014 dva podpisy.

8. Súhlasom so žiadosťou o skončenie Štzp č. Z30279-2014-OÚ zo dňa 30.06.2014 oznámil žalovaný žalobcovi svoj súhlas so žiadosťou žalobcu zo dňa 16.06.2014 o skončenie Štzp dohodou ku dňu 15.07.2014 a v súlade s § 46 ods. 1 písm. a) zák. č. 400/2009 Z.z. bolo žalobcovi oznámené skončenie jeho Štzp dohodou dňom 15.07.2014. Oznámenie prevzal žalobca dňa 02.07.2014.

9. Sťažnosťou zo dňa 07.07.2014 sa žalobca sťažoval vedúcemu služobného úradu žalovaného vo veci skončenia jeho Štzp dohodou na základe jeho žiadosti zo dňa 16.06.2014 s tým, že dôvodom skončenia jeho Štzp mali byť chyby, ktoré sa vyskytli pri príprave legislatívneho materiálu Zoznam prioritných chorôb. Jednalo sa o rozsiahly materiál, ktorý žalobca robil sám v časovom strese a tiesni, nik mu nebol nápomocný a do detailov mu nebol riadne vysvetlený postup. Predkladateľom predmetného materiálu nebol žalobca, ale Sekcia zdravia, resp. MZ SR. V rámci legislatívneho pripomienkového konania neboli zistené žiadne chyby. Predmetnú Žiadosť o skončenie Štzp nevypracoval žalobca, ani nikoho týmto nepoveril a nesplnomocnil, už vypracovaná žiadosť mu bola predložená na podpis. Podpisoval ju v kancelárii generálneho riaditeľa v tiesni bez časovej možnosti sa s ňou oboznámiť a premyslieť si ju, nemohol opustiť kanceláriu bez rozhodnutia a vyjadrenia na mieste . Navyše žalobca ani nebol prítomný pri prejednávaní jeho „priestupku“, bol riešený na úrovni ministerky a nemohol sa k tomu vyjadriť. Žalobca v sťažnosti ďalej nepoprel svojho podielu zodpovednosti za chyby v predkladanom materiáli, ale postup voči jeho osobe, predovšetkým vo vzťahu k žiadosti o skončenie Štzp dohodou hodnotí ako neštandardný a neprofesionálny. Preto sťažnosťou žalobca stiahol svoju žiadosť o skončenie Štzp dohodou a požiadal o prešetrenie celej veci.

10. Z Oznámenia žalovaného č. Z31632-2014-OÚ zo dňa 09.07.2014 súd zistil, že žalobcovi bolo k sťažnosti zo dňa 07.07.2014 , konkrétne k stiahnutiu jeho žiadosti o skončenie Štzp bolo oznámené, že jeho Štzp končí dohodou k 15.07.2014, ako mu už oblo oznámené listom č. Z30279-2014- OňU zo dňa 30.07.2014. Oznámenie prevzal žalobca dňa 10.07.2014.

11. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. č. 6806166576 0- I. zo dňa 24.02.2016 súd zistil, že bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 680 616 6576 0 zo dňa 25.11.2015 o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku a súčasne bolo vyhovené jeho opravnému prostriedku z dôvodu, že na základe znova posúdenia zdravotného stavu žalobcu má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55%. Žalovanému bol priznaný dôchodok vo výške 270,40 eur.

12. Z Lekárskeho nálezu lekára neurologickej ambulancie zo dňa 06.04.2016 súd zistil, že u žalobcu bol diagnostikovaný bolestivý chronický stav po operácii L-S chrbtice pre extrúziu disku V segm . L5/S1 a s pretrvávajúcimi neuropatickými bolesťami, ochorenie je trvalé a nie je možné predpokladať zlepšenie z dlhodobého hľadiska.

13. Zo správy o ambulantnom vyšetrení NÚSCCH ň, s.s. Bratislava zo dňa 11.12.2013 súd zistil, že žalobca ako pacient udával subjektívne ťažkosti : týždeň veľké stresy v súkromí, zvieravú bolesť, vystúpený TK. Bola diagnostikovaná benígna primárna artériová hypertenzia bez prejavov hypertenznej krízy.

14. Z Prepúšťacej správy Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok, neurochirurgické odd. súd zistil, že žalobca bol prijatý na lôžkové neurochirurgické oddelenie od 02.10.2014 do 08.12.2014 s diagnózou poškodenia driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou. Pacient udával od konca júna náhle vzniknuté bolesti v chrbte s tŕpnutím malíčka, v menšej miere aj ostatných prstov. Predtým pacient prekonal pásový opar, niekoľko dní nato pocítil dané bolesti, chôdza antalgická s presilovaním pravej nohy.

15. Z lekárskych správ Provita Bratislava s.r.o. zo dňa 25.08.2014 , 28.07.2014 okrem iného súd zistil, že subjektívne mal žalobca pocit, ako by všetko na neho spadlo, mal depresie zo straty zamestnania, straty partnerky.

16. Z Dekurzov DERMAVITY, s.r.o. zo dňa 14.07.2014, 21.07.2014, 04.08.2014súd zistil, že žalovaný uvádzal, že zo stresu sa mu dňa 10.07.2014 niečo „vyhodilo na hrudníku“, pričom bol diagnostikovaný herpes zoster intercostalis ( pásový opar).

17. Z lekárskych správ Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnice Ružinov, spondylochirurgickej ambulancie zo dňa 23.07.2014 súd zistil, že žalovaný bol PN s diagnózou poškodenia driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, pacient udával opakovanie seknutia v LS chrbtici.

18. Z výpovede žalobcu súd zistil, že dňa 16.06.2014 bola zavolaný do kancelárie svojho nadriadeného V.. V. za účelom „riešenia jeho zodpovednosti za chyby pri príprave novely prílohy k zákonu č. 577/2004 Z.z. v legislatívnom procese koncom roku 2013, za ktoré žalobca určitý podiel zodpovednosti uznal, avšak nie výlučne, nakoľko na novele pracoval pod časovým stresom. Práve tieto chyby boli dôvodom skončenia Štzp, hoci predpokladal ň, že mu budú len zrazené nejaké zrážky zo mzdy alebo odobratý osobný príplatok. Dňa 16.06.2014 predložil V.. V. v jeho kancelárii dohodu o skončení Štzp s tým, že žalovaný mal na premyslenie bez toho, aby skôr opustil kanceláriu, či dohodu podpíše alebo nie. Bolo na žalobcovi, či sa rozhodne kladne alebo záporne. Text dohody bol vypracovaný žalovaným. Z dôvodu, že žalovaný mal strach a obavu, chcel si podpísanie žiadosti o skončenie Štzp dohodou premyslieť do druhého dňa, čo mu nebolo umožnené. Žalobca uvedomujúc si, že žalovaný môže uplatniť voči nemu výpoveď zo Štzp, „za akúkoľvek chybu môže byť prepustený“, predmetnú žiadosť preto podpísal v prítomnosti V.. V.. Dátum, ku ktorému malo dôjsť k skončeniu Štzp dopísal žalobca podľa svojho uváženia, nakoľko si chcel dokončiť pracovné veci a vlastnoručne ju podpísal. Následne odišiel do svojej kancelárie plniť si pracovné povinnosti. Ešte v ten deň ako i na druhý deň si kolegovia všimli zmenu v osobe žalobcu, pričom im oznámil o podanej žiadosti o skončení Štzp. Po podpise žiadosti sa rozprával žalobca s kolegami, so svedkom B., ktorému sa vyžaloval, lebo mal ohrozenú finančnú situáciu. V tejto súvislosti sa žalobcovi prudko zhoršil zdravotný stav vo vyskytnutí sa pásového oparu a zacvaknutého platničkového nervu, a to v období blížiacom sa skončeniu Štzp. Po podpise predmetnej žiadosti o skončenie Štzp dohodou po týždni začal nad žiadosťou premýšľať a snažiť sa zneplatniť ju, nakoľko predpokladal, že okrem žiadosti bude vyhotovená riadna Dohoda o skončení Štzp medzi žalobcom a žalovaným, teda nie, že on by bol iniciátorom skončenia Štzp. Navyše i pracovníčka osobného úradu p. V.Á. mu tvrdila, že bude vypracovaná riadna Dohoda. V deň 16.06.2014 po podpise Žiadosti mu V.. V. predložil tabuľku so sumami odstupného, ktoré by žalobca mohol obdržať, ktoré odstupné sa žalobca snažil riešiť následne s V.. V., ale tento sa mu vyhýbal. Ak by žalobcovi bolo vyplatené 12 mesačné odstupné, súhlasil by so žiadosťou o skončenie Štzp dohodou. Žalobca ďalej uviedol, že v roku 2010 už podpisoval takúto Dohodu o skončení Štzp z dôvodu organizačných zmien, v roku 2011 už mal konflikt osobného i pracovného charakteru s riaditeľkou odboru, mal byť v tom čase prepustený, ale bol na PN.

19. Z výpovede svedka T.T.. Q. B., E.., súd zistil, že žalobcu pozná dlhé roky, pracovali na rovnakom útvare u žalovaného určité obdobie, avšak na inom odbore. V čase, keď bola ministerkou p. D., prišiel za ním žalobca s tým, že vyrobil závažný problém v schválení zákona, v ktorom bola chyba, ktorá mala finančné dopady na výdavky z verejného zdravotníctva, pričom žalovaný z tohto viní žalobcu. Keď mu žalobca oznámil, že podpisoval dohodu o skončení Štzp, svedok mu radil, že urobil zle a mal vyčkať na výpoveď danú mu zamestnávateľom. Asi o 1-2 dni prišiel žalobca opätovne za svedkom rozlúčiť sa, že odchádza a hovoril svedkovi, že ho „nútili niečo podpísať“, čo on podpísal, ale jasne sa nevyjadril, čo podpísal. Podľa svedka bol žalobca pod psychickým tlakom.

20. Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

Podľa § 1 ods. 4 Zák. č. 400/2009 Z.z., na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje , len ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa § 121 ods. 1 Zák. č. 400/2009 Z.z., na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia § 34 až 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43, § 43a, §43b, § 43c, § 44, § 45, § 46 ods. 2, a § 49 Občianskeho zákonníka .

Podľa § 34 ods. 1 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 15 v znení účinnom do 30.06.2014, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 18 ZP, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

Podľa § 46 ZP, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Podľa § 46 ods. 1 Zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení nesk. predpisov, štátnozamestnanecký pomer možno skončiť a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 ZP, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

21. a) Ak právny úkon trpí vadami vôle alebo prejavu vôle, je absolútne neplatný. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania, tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a nenahraditeľnú náležitosť právneho úkonu. Prejav vôle je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle § 35 ods. 2,3 nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý, keď je síce zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2,3 OZ. b) Podľa § 19 ods. 1 platí, že účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve / dohode/nedošlo. To znamená, že možno odstúpiť od zmluvy, ktorá bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Pojem „tieseň“ nedefinuje bližšie žiaden právny predpis, ale vo všeobecnosti sa jedná o taký stav osoby (hospodársky alebo sociálny), v ktorom sa táto ocitla bez ohľadu na jeho dôvod a pôvod, ak ktorý na ňu pôsobí do tej miery, že uzavrie zmluvu pre ňu nápadne nevýhodnú (spôsobujúcu jej ujmu), ktorú by inak neuzavrela. Tieseň e teda objektívny stav, do ktorého sa osoba, ktorej sa to týka, mohla dostať aj vlastným pričinením, ale tieseň sama osebe však účastníkovi neumožňuje, aby odstúpil od zmluvy, ktorú uzavrel, pretože popri existencii tiesni sa vyžaduje, aby pre tohto účastníka popri tiesni súčasne vyplynuli zo zmluvy nápadne nevýhodné podmienky. Právo na odstúpenie od zmluvy sa uplatňuje jednostranným právnym úkonom, odstúpenie sa stane účinným, len čo prejav o odstúpení dôjde druhému účastníkovi. c) Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru možno posudzovať podľa ustanovení § 43a a nasl. OZ. Návrh na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru je jednostranný adresovaný právny úkon a má smerovať ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Obsah dohody o skončení pracovného pomeru nemusí byť na tej istej listine. Môže ísť o písomný návrh a jeho písomné prijatie. Nedodržanie písomnej formy dohody o skončení pracovného pomeru nespôsobuje jej neplatnosť (§ 242 ods. 2 . Pokiaľ prejav vôle v tomto dvojstrannom právnom úkone bez ohľadu na jeho formu nie je formulovaný výslovne, ale iným spôsobom, nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že Štzp žalovaného vznikol na základe rozhodnutia zo dňa 28.04.2005 o vymenovaní žalobu do štátnej služby v služobnom úrade MZ SR podľa zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom do 31.10.2009. V zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 02.11.2009 k Služobnej zmluve s účinnosťou od 01.11.2009 sa rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby podľa predchádzajúcich predpisov považovalo za služobnú zmluvu v znení Dodatku č. 1, pričom navrhovateľ bol zaradený do stálej štátnej služby vo funkcii štátny radca v odbore zdravotníctvo, v platovej triede 9, s priznaným funkčným platom s účinnosťou od 01.05.2014 vo výške 961 eur v zmysle Prílohy č. 2 k služobnej zmluve. Rovnako medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobca dňa 16.06.2014 podpísal Žiadosť o skončenie Štzp u žalovaného dohodou ku dňu 15.07.2014, ktorá bola vedúcemu služobného úradu MZ SR doručená dňa 17.06.2014, s ktorou vedúci služobného úradu dňa 17.06.2014 súhlasil a postúpil na vybavenie osobnému úradu žalovaného, ktorý písomným oznámením zo dňa 30.06.2014, doručeným žalobcovi dňa 02.07.2014, oznámil žalobcovi súhlas so skončením Štzp ku dňu 15.07.2014 na základe žiadosti žalobcu zo dňa 16.06.2014. V rámci Sťažnosti zo dňa 07.07.2014 žalobca „stiahol“ svoju žiadosť o skončenie Štzp dohodou zo dňa 06.06.2014, čo však služobný úrad žalovaného neakceptoval, čo oznámil žalobcovi dňa 09.07.2014.

23. Predmetom prejednávanej veci je posúdenie platnosti, príp. neplatnosti predmetnej Dohody o skončení Štzp dohodou, ktorý mal byť skončený ku dňu 15.07.2014 s nárokom na náhradu mzdy.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa v deň 16.06.2014 dostavil do kancelárie svojho nadriadeného V.. V. v súvislosti s jeho zavinením spôsobeným chybami v rámci legislatívneho procesu , čo bolo riešené priamo ministerkou zdravotníctva. Jednalo sa o závažné zavinenie, čím si bol žalobca vedomý a ako sám potvrdil, na legislatívnej príprave novely zákona pracoval sám, v strese a hoci zavinenie svojej osoby si priznal, avšak nie v plnom rozsahu. Žalobca potvrdil, že v uvedený deň mu bol V.. V. predložený návrh dohody o skončení Štzp dohodou s nevyplneným dátumom doby, do ktorej sa mal Štzp skončiť, pričom nadriadený požadoval od žalobcu, aby sa vyjadril či už kladne alebo záporne. Z tohto súd mal preukázané, že žalobca nebol nikým fyzicky donucovaný podpisovať žiadosť o skončenie Štzp dohodou, mohol sa slobodne vyjadriť, či s ňou súhlasí alebo nie. Čo sa týka okolností, ktoré mali viesť žalobcu k podpisu žiadosti o skončenie Štzp, tieto odôvodňoval žalobca svojim zlým zdravotným stavom a tiesňou, ktorú využil žalovaný pri predložení mu žiadosti, jeho vôľa bola obmedzená tým, že sa nemohol slobodne rozhodnúť o vykonaní, resp. nevykonaní právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zdravotné problémy žalobcu boli diagnostikované až v júli, auguste 2014, t.j. po podpise predmetnej žiadosti o skončenie Štzp, pričom už v roku 2013 uvádzal veľké stresy v súkromí, a následne začiatkom roka 2014 stresy v zamestnaní a v súkromnom živote. Napriek tomuto však žalobca si riadne plnil svoje pracovné povinnosti, ako sám tvrdil, a jeho zdravotný stav nebol prekážkou, aby ani po podpise Žiadosti o skončenie Štzp ešte i v deň 16.06.2014 naďalej pokračoval v plnení si pracovných povinností. Zdravotné komplikácie, ktoré u žalobcu nastali, tieto nenastali v dôsledku podpísania žiadosti o skončenie Štzp, ak aj nastali niektoré z nich z dôvodu psychického stresu, čo v konaní nebolo jasne preukázané, tento stres u žalobcu pretrvával dlhšiu dobu a predovšetkým v súvislosti s pracovným zaťažením pri príprave legislatívneho procesu, ale i rodinných záležitostí od roku 2013. Sám žalobca potvrdil svoje rozhodnutie podpísať predmetnú žiadosť uvedomujúc si s prihliadnutím na závažnosť problematiky súvisiacej s jeho zavinením v rámci legislatívneho procesu, ktoré bolo riešené priamo ministerkou zdravotníctva, že situácia je vážna a odôvodňujúca na výpoveď zo Štzp žalovaným. („jedna alternatíva bola zlá a druhá ešte horšia“). Súd v konaní nemal preukázané, že žalobca bol nútený rozhodnúť sa podpísať predmetnú žiadosť v deň 16.06.2014, teda mohol sa rozhodnúť ju nepodpísať, príp. podpísať kedykoľvek následne. Navyše jeho slobodné rozhodnutie potvrdzuje i fakt, že sám žalobca podľa svojho uváženia sám doplnil do žiadosti dátum, do ktorej doby mal Štzp skončiť, uviedol, že si chcel dokončiť ešte pracovné záležitosti, čo potvrdzuje, že subjektívne a zdravotne sa cítil a bol schopný riadne si plniť svoje pracovné povinnosti. Žalobca vo svojej výpovedi ďalej tvrdil, že po podpise žiadosti sa mu prudko zhoršil zdravotný stav (pásový opar, problémy s platničkami), pričom sa o žiadosti zmienil svedkovi T.. B., E... Svedok T.. B. vo svojej výpovedi potvrdil, že síce „nevedel o existencii žiadosti“, ale keď mu žalobca oznámil, že „niečo podpísal“ tak mu svedok radil, že urobil zle a mal vyčkať na výpoveď zo strany žalovaného, ale bolo to vtedy, ako sa žalobca prišiel so svedkom rozlúčiť. Žalobca ďalej uvádzal, že už po týždni po podpise žiadosti rozmýšľal, ako ju zneplatniť, pričom však z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca nerobil žiadne kroky smerujúce k „zneplatneniu žiadosti“, bol s ňou uzrozumený, pričom až po obdržaní súhlasného stanoviska žalovaného s Dohodou o skončení Štzp dňa 02.07.2014 podal vedúcemu služobného úradu žalovaného sťažnosť dňa 07.07.2014 vo veci skončenia Štzp, zrejme na radu svedka T.. B., ale predovšetkým z dôvodu pokusu a snahy o získanie odstupného.

25. Žalobca taktiež namietal, že dohoda o skončení Štzp nie je na jednej listine, ako i skutočnosť, že si myslel, že žiadosť o skončenie Štzp ním podpísaná je nezáväzná a v budúcnosti bude vyhotovená riadna Dohoda. Súd v tomto smere neuveril žalobcovi ohľadne jeho neznalosti, že ním podpísaná žiadosť o skončenie Štzp dohodou zo dňa 16.06.2014 mala byť nezáväzná a bolo potrebné spísať novú Dohodu s podpismi oboch strán na jednej listine, nakoľko ako sám potvrdil žalobca, totožnú Dohodu rovnakou formou podpisoval aj v roku 2010, keď bola uzavretá Dohoda o skončení Štzp z organizačných dôvodov.

26. Z vyššie uvedených skutočností mal súd teda preukázané, že predmetná Dohoda o skončení Štzp žalobcu u žalovaného zo dňa 02.07.2014, ktorá skončila ku dňu 15.07.2014 je platná, bola uzavretá v súlade s § 43a ; § 43c OZ. S prihliadnutím na konanie a správanie sa žalobcu jeho návrh dohody zo dňa 16.06.2014 bol urobený v súlade s § 37 ods. 1 OZ, bol urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne, nakoľko súd vôbec nemal preukázané, žeby žalobcu zo strany žalovaného niekto nútil predmetnú žiadosť o skončenie Štzp dohodou podpisovať, a už vôbec nie pod fyzickou, či psychickou vyhrážkou. Rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 predpokladá, že motívy dohody nie sú v súlade so zásadami právneho poriadku, čo však v prípade predmetnej Dohody vôbec neboli splnené,

nakoľko sa jednalo o dvojstranný právny úkon a skutočnosť, ktorou žalobca tento rozpor odôvodňoval, t.j. že u žalovaného pracoval 10 rokov bez pracovných previnení, nie je vôbec v rozpore s formou ukončenia Štzp dohodou, tak ako sa strany dohodnú. Navyše súd mal preukázané, že v roku 2011 došlo z jeho strany k pracovným nedostatkom, ktoré mu boli vytýkané. Bezprávna vyhrážka je bezprávne pôsobenie na vôľu človeka, ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí tak, že sa jeho vôľa prejavená v právnom úkone vytvára pod vplyvom tohto strachu. Vyhrážka musí byť protiprávna, medzi hrozbou a urobeným právnym úkonom musí byť príčinná súvislosť a vyhrážka musí byť takej intenzity, že u konajúceho vyvoláva dôvodný strach, ktorý má priamy vplyv na prejav vôle. Súd však ani tento dôvod neplatnosti Dohody o skončení Štzp nemal preukázaný, zo strany žalovaného vôbec pri predložení žalobcovi Žiadosti o skončenie Štzp dohodou dňa 16.06.2014 nebol vyvíjaný žiadne nátlak, bezprávne pôsobenie, aby takúto žiadosť podpísal. Súd v konaní taktiež nemal preukázané, žeby žalobca predmetnú žiadosť podpisoval v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok podľa § 49 OZ, sám si uvedomoval závažnosť situácia a svojho závažného zavinenia riešeného priamo ministerkou zdravotníctva, ktoré malo dopad na jeho riešenie v pracovnom pomere, preto si sám zvolil možnosť, ako uvádzal menšieho zla. Bolo to však jeho dobrovoľné rozhodnutie, s ktorým bol stotožnený, súhlasil s ním a až po pol mesiaci zrejme keď mu niekto poradil, že nemal nič podpisovať, mal vyčkať na úkon žalovaného, s nádejou na odstupné, čo sa súdu javí ako prvotný zámer podania tejto žaloby žalobcom, začal realizovať kroky k zvráteniu situácie s prvoradým cieľom možnosti dosiahnuť vyplatenie odstupného.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že súd z vykonaného dokazovania nezistil, žeby predmetná Dohoda o skončení Štzp žalobcu u žalovaného zo dňa 02.07.2014 bola zo strany žalobcu uzavretá v rozpore s § 37 ods. 1; § 39, § 49 OZ, teda keďže bola uzavretá slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne, bez nátlaku, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, súd žalobu žalobcu v celosti ako bezdôvodnú zamietol s prihliadnutím na hlavný účel podania žaloby na súd - a to v snahe získať vyplatenie odstupného. Keďže Dohoda bola uzavretá platne, súd sa ani bližšie nezaoberal nárokom žalobcu na náhradu mzdy z dôvodu jeho nedôvodnosti podľa § 79 ods. 1, § 80 ZP.

28. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle § 262 ods. 2 o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).